Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Pc/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. S. L. XXX/XX, XXX XX F. B., právne zast.: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: N. R., N.. XX.XX.XXXX, A. K.Č. E. XXXX/XX, XXX XX F. B., C.. Č.. Ú., B. XX, V. Č. K., XXX XX A. A., o návrhu na určenie otcovstva a úprava práv a pov. k malol.: N. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že otcom maloletého N. A., N.. XX.XX.XXXX, zapísaného v Knihe narodení matričného úradu mesta F. B. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, je N. R., N.. X.X.XXXX, C. A. F. B..

II. Maloletý N. A., N.. XX.XX.XXXX sa zveruje do výchovy a starostlivosti matke. Spravovať majetok a zastupovať maloletého N. bude matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky.

IV. Súd povoľuje otcovi zaplatiť zaostalé výživné vo výške 874,20 eur v splátkach v sume 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

V. Súd styk otca s maloletým N. neupravuje, ponecháva na dohodu rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 15.05.2019 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k maloletému N. A.K., N.. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností k maloletému N.. V návrhu uviedla, že otcom maloletého N. je odporca, N. R.. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, v druhovskom pomere. Odporca je vo výkone trestu od XX.XX.XXXX v Ú. N. M. C. Y.P. B. M. A. A.. Navrhovateľka v čase počatia maloletého mala intímny styk iba s odporcom. V súčasnosti sa navrhovateľka stará o tri maloleté deti, jediným jej príjmom sú prídavky na deti spolu v sume 73,02 eur mesačne, rodičovský príspevok v sume 220,70 eur na maloletého F. a pri narodení maloletého N. príspevok vo výške 820,86 eur. Navrhovateľka žiada zveriť maloletého N. do svojej osobnej starostlivosti, určiť, že matka je oprávnená spravovať majetok maloletého a zastupovať ho v bežných veciach. Navrhuje určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.

2. Súd vykonal dožiadaním súdu v A. A. výsluch odporcu, ktorý k veci uviedol, že je otcom maloletého N. A., N.. XX.XX.XXXX, z matky V. A., N.. XX.XX.XXXX. Súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a nežiada upraviť styk k maloletému N.. Odporca pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody vykonával brigády s príjmom 700,- až 800,- eur mesačne, je nemajetný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, v súčasnosti nie je zaradený do práce.

3. Na pojednávaní tunajšieho súdu matka uviedla, že na maloletého N. sú zvýšené náklady, pretože tento je chorý, má astmu. Matka platí nájomné 250,- eur na byt, v ktorom býva spolu s jej matkou a tromi maloletými deťmi. Na plienky minie asi 30,- eur mesačne, ďalších 20,- eur na ostatnú hygienu, na stravu maloletého N. asi 50,- eur, kupuje hračky za 20,- eur mesačne a ošatenie asi za 30,- eur mesačne. S rodinou zo strany otca nie je v kontakte, pretože celá otcova rodina je vo väzení, preto ani nemajú možnosť sa o maloletého N. zaujímať. Pred nástupom do výkonu trestu odporca chodil na brigády, ale navrhovateľka nevie o žiadnom jeho majetku, hnuteľnom ani nehnuteľnom. Na návrhu trvá tak, ako bol tento podaný.

4. Kolízna opatrovníčka maloletého na pojednávaní navrhla určiť, že odporca je otcom maloletého N., zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zápisnicou o vykonaní výsluchu odporcu, rodným listom maloletého N., potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o poberaní prídavkov na deti, lekárskymi nálezmi, prípisom z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody A. A. a zistil tento skutkový stav: Maloletý N. A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky V. A.. Matka za otca maloletého N. označila N. R., N.. XX.XX.XXXX. Odporca otcovstvo k maloletému uznal. V súčasnosti sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pred nástupom na výkon trestu mal príjem z brigád vo výške 700,- až 800,- eur. Do práce vo výkone trestu zaradený nie je. Je nemajetný. Príjem navrhovateľky je rodičovský príspevok vo výške 220,- eur mesačne a prídavok na tri deti vo výške 73,02 eur. Maloletý N. prekonal zápal pľúc, trpí astmou. Náklady na maloletého predstavujú asi 200,- eur mesačne.

6. Podľa o rodine (ďalej len „zákon o rodine) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa § 94 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca je otcom maloletého N., čo pri výsluchu sám uznal. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj pred rozhodnutím o úprave práv a povinností rodičov k maloletému osobnú starostlivosť vykonávala. Spravovať majetok a zastupovať maloletého N. bude matka. Súd styk otca s maloletým neupravil, keďže otec uvedené nežiadal a v súčasnosti by pravidelný výkon styku bol ťažko realizovateľný. Výživné určil s prihliadnutím na potreby maloletého N., keď opodstatnené náklady na jeho výživu tvorili cca. 200,- eur mesačne. Medzi náklady patrí alikvótna čiastka na nájomnom ( 50,- eur, t.j. 250/5), plienky + ostatná hygiena ( 50,- eur), strava ( 50,- eur), hračky a ošatenie (50,- eur). K uvedenému je potrebné pripočítať tiež náklady na liečbu astmy maloletého. Súd určil výšku výživného na maloletého vo výške jednej polovice opodstatnených nákladov. Je pravdou, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, avšak uvedená skutočnosť nesmie byť na ťarchu maloletých detí, inak povedané, samotná skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť riadne sa zamestnať je zapríčinená výlučne otcom, ktorý spáchal úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Takéto konanie otca nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa t.j. nemôže byť zohľadnené za účelom zníženia výšky vyživovacej povinnosti. Tieto závery sú v súlade s nálezom Ústavného súdu Českej republiky zo 06.02.2008 sp.zn. , v ktorom vyslovil záver, že ak sa zbavil rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ako uviedol odporca počas výsluchu, pred nástupom do výkonu trestu brigádami zarobil cca 700,- až 800,- eur mesačne, z ktorej sumy by bolo možné určiť aj vyššie výživné.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti rozvodu je prípustné odvolanie. Manželia nemajú právo podať odvolanie, keďže sa tohto práva na pojednávaní výslovne vzdali. Rodičia nemajú právo podať odvolanie proti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (§ 122 C.m.p.). Proti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda má právo podať odvolanie kolízny opatrovník.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 zákona o rodine).