Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoPr-15-2023.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Lenky Bowker a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: LUX, n.o., nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, IČO: 35 581 352, so sídlom Opatovská 97, Košice, zastúpený Advokátskou kanceláriou Šarišský s.r.o., so sídlom Ľubovec 38, 082 42 Ľubovec, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-12Cpr/7/2021-181 zo dňa 19.9.2023
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom (pozn. odv. súdu: žalovaným) dané žalobcovi dňa 23.8.2021 je neplatné.
3.1. Súd vec právne posúdil podľa § 68 ods. 1,2,3, § 70, § 77, § 81, 38 ods. 1,4 Zákonníka práce. Súd zobral do úvahy aj čl. 1 bod 1,2, čl. 2 bod 1,2, čl. 3, čl. 4 bod 1,4 Etického kódexu zamestnancov zariadenia sociálnych služieb E., F. (ďalej len Etický kódex). 3.2. Za nespornú otázku v prejednávanom spore súd považoval existenciu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 v znení jej dodatku. 3.3. Spornou otázkou bolo naplnenie formálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodov absencie a riadnej špecifikácie, podľa ktorého písmena § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ skončil so žalobcom pracovný pomer. Ďalej žalobca poprel, že by sa skutkovo dopustil konania vymedzeného v okamžitom skončení pracovného pomeru a namietol dodatočné vyhotovovanie záznamov v písomnej podobe - zápisov zo dňa 30.6.2021 a 2.7.2021, ako aj chýbajúci podpis jeho osoby a jeho manželky E. B. (v tom čase jeho nadriadenej) na uvedených záznamoch. V neposlednom rade namietal nedodržanie Zákonníkom práce stanovenej subjektívnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru s poukazom na to, že o dôvode na skončenie pracovného pomeru sa zamestnávateľ dozvedel v máji 2021 a okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca odmietol prevziať dňa 23.8.2021.
3.4. Po citácii teoretických východísk ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s poukazom na použitú judikatúru, súd uviedol, že v prvom rade skúmal obsahovú stránku okamžitého skončenia pracovného pomeru, či je tam uvedené skutkové vymedzenie dôvodu, v čom spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom a dospel k záveru, že tento dôvod je jasne, určite a zrozumiteľne vyjadrený, taktiež vymedzený časovým úsekom daného vytýkaného konania žalobcu a absencia písmena § 68 ods. 1 ZP nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a teda bol dodržaný formálny predpoklad jeho platnosti (skutkovo vymedzený dôvod a písomná forma). 3.5. Pokiaľ ide o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru súd mal za to, že účinky doručenia nastali dňom 23.8.2021, kedy žalobca za prítomnosti dvoch zamestnancov žalovaného odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd poukázal na to, že žalobca v replike nenamietal účinky doručenia, namietal len obsah listiny. 3.6. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom malo byť jeho konanie spočívajúce v tom, že počas rehabilitácie pomáhal pacientovi s fyzickým a psychickým handicapom pri sexuálnom sebauspokojení 3 až 4-krát tak, že mu jeho rukou pomohol pri masturbácii, resp. sám ho fyzicky uspokojil, a to v priebehu posledných 12 mesiacov so začiatkom v roku 2020, čo žalobca najskôr poprel, následne priznal na stretnutí 30.6.2021. Súd s prihliadnutím na súbežné podporné dôkazy predstavujúce výpovede uvedeného pacienta, matky pacienta a psychoterapeutky G. B. uzavrel, že žalobca sa dopustil konania popísaného v okamžitom skončení pracovného pomeru a takéto konanie je jednoznačným zavineným hrubým porušením pracovnej disciplíny na pracovisku vo vzťahu ku klientovi. Týmto konaním žalobca hrubo porušil plnenie svojich pracovných úloh, keď ako terapeut počas pracovnej doby v čase, keď mal s pacientom vykonávať rehabilitáciu, mu viackrát sexuálne pomohol uspokojiť sa. Sexuálne uspokojovanie klienta sociálnej služby v akejkoľvek forme na pracovisku, v pracovnom čase, obzvlášť s fyzickou indispozíciou, ktorý je klientom postihnutým, t.zn. osobou zraniteľnou, je jednoznačne závažným porušením pracovnej disciplíny. Základnou povinnosťou fyzioterapeuta je vykonávať rehabilitačné úkony a nezasahovať do intímnej zóny pacienta, udržiavať si odstup, postupovať profesionálne. Týmto konaním žalobca porušil morálne, etické a spoločenské princípy správania sa, zneužil svoje postavenie fyzioterapeuta a jeho konanie prekročilo všetky medze úcty k človeku, špeciálne ak sa jedná o zraniteľnú osobu s fyzickým handicapom. Aj keby k takejto „pomoci“ došlo len raz, uvedené stačí na vyhodnotenie, že dané konanie nemožno charakterizovať inak, než závažné porušenie pracovnej disciplíny. 3.7. Čo sa týka okamihu, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru súd uzavrel, že to bolo na stretnutí konanom dňa 2.7.2021 v prítomnosti žalobcu, jeho manželky a vedúcej zdravotného úseku E. B., psychoterapeutky G. B.. Žalovaný nepopieral, že zápisy boli vyhotovené následne v krátkom čase po stretnutiach dňa 30.6.2021 a 2.7.2021, čo potvrdili svedkovia. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa dozvedel o jeho konaní zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v máji 2021, žalobca nepredložil žiaden dôkaz a je v rozpore s výpoveďami riaditeľa, ako aj psychoterapeutky. 3.8. V bode 49. rozsudku súd vysvetlil, prečo považuje výpoveď E. B. za účelovú a nevierohodnú, nakoľko medzi žalobcom už v čase, keď malo dôjsť k zmienenému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, existoval blízky vzťah. Výpoveď svedkyne, že uvedenú skutočnosť oznámila psychoterapeutke, ostala bez dôkazov iba v rovine jej tvrdení. Jej výpoveď súd posúdil ako nevierohodnú aj z dôvodu, že táto najskôr vo výpovedi vylúčila spisovane zápisov zo stretnutí, následne priznala, že má vedomosť o dvoch, resp. o troch záznamoch. 3.9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konštatoval aj nevzhliadnutie dôvodov hodných osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.
4.Rozsudok v oboch jeho výrokoch napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.
5.V odvolaní žalobca zotrval na svojej argumentácii, že ukážka akým spôsobom sa má pacient sebauspokojovať, bola pomoc chorému pacientovi, nie porušenie pracovnej činnosti. Skutočnosť, že raz rukou pomohol pacientovi pri sebauspokojovaní nenamietal a popísal aj pri svojej účastníckej výpovedi. Súd prvej inštancie tu opomenul zistenie o tom, že menovaný klient sa doňho zaľúbil, on sexuálne neuspokojoval klienta, toto preukázané nebolo. O uvedenom incidente mala vedomosť jeho nadriadená E. H. (pozn. odv. súdu: toho času jeho manželka), ktorej vysvetlil situáciu a tá rozhodla o zmene
fyzioterapeuta pre menovaného pacienta a v jeho konaní nevidela žiadne porušenie morálnych, etických, či spoločenských princípov správania sa ani zneužitie jeho postavenia fyzioterapeuta. 5.1.Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že záznam z 30.6.2021 a 2.7.2021 nebol ním ani jeho manželkou podpísaný a neobstojí tvrdenie žalovaného o odmietnutí podpísania, nakoľko by o tom existoval záznam. Namietal rozdielne výpovede konateľa žalovaného a pracovníčky B. ohľadom tvorby zápisov a nepodpísania žalobcom a jeho manželkou. 5.2.Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že bola splnená prekluzívna dvojmesačná lehota na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože o jeho správaní a pomoci pacientovi sa zamestnávateľ dozvedel prostredníctvom jeho nadriadenej v marci 2021 a riešil to výmenou pacienta. 5.3.Žalobca ďalej poprel, že by boli naplnené znaky ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce, keďže sa zamestnávateľ v marci 2021 dozvedel, akú pomoc poskytol pacientovi. Žiaden interný audit, či šetrenie na tom nič nemení. 5.4.Súd prvej inštancie mal za jednoznačný záznam z 2.7.2021 a na druhej strane považoval výpoveď E. B. za účelovo a nevierohodnú len z dôvodu, že je to jeho manželka. Súd opomenul aj vyjadrenie jeho manželky, že „keď chceli niekoho vyhodiť, ak urobil zamestnanec opakovane chyby, tak sa o tom urobili zápisy“. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy účelovo, tendenčne a zaujato voči jeho osobe.
6.Žalovaný sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.
7.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok v zmysle § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil, na čom nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalobca opakuje svoju argumentáciu prezentovanú už pred súdom prvej inštancie.
8.1.Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a), f ) a h) CSP. 8.2.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 8.3.Žalobca však nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a ani odvolací súd nezistil akékoľvek porušenie predstavujúce nesplnenie procesných podmienok a preto táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná. 8.4.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. 8.5.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). 8.6.Odvolací súd po preskúmaní rozsudku z hľadiska vyššie uvedených uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odôvodnenie rozsudku má
podklad v zistenom skutkovom stave, nakoľko má plnú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie žalobcu. Aj vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd musí však konštatovať, že tento odvolací dôvod nie je daný, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne normy, tieto správne interpretoval a správne podriadil pod zistený skutkový stav.
9.Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré prevažne prezentoval už v prvoinštančnom konaní a v odvolaní ich len opakuje, dopĺňa nasledovné:
10.Pokiaľ žalobca argumentuje, že v konaní nebolo preukázané sexuálne ukájanie pacienta jeho osobou, vlastná účastnícka výpoveď žalobcu je v nepopierateľnom kontraste s týmto jeho tvrdením. Aj v odvolaní žalobca priznáva, že ukázal pacientovi, akým spôsobom sa má sebaukájať, priznáva, že toto v priebehu konania nenamietal, avšak uvedenú ukážku sebaukájania považuje žalobca za pomoc pacientovi, nie porušenie pracovnej disciplíny. Skutkové zistenie súdu týkajúce sa vykonanej súčinnosti žalobcu pri sebaukájaní pacienta žalobca takto vlastne nepoprel, pretože žalobca namieta len jeho posúdenie vo vzťahu k aspektu hrubého porušenia jeho pracovných úloh vyhodnoteného ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo vyústilo do okamžitého skončenia pracovného pomeru.
11.Odvolací súd je v zhode so záverom súdu prvej inštancie, že vyššie popísané konanie žalobcu je zavineným hrubým porušením pracovnej disciplíny na pracovisku vo vzťahu ku klientovi, pretože žalobca absurdne excesívnym spôsobom vybočil z rámca jeho pracovných povinností ako fyzioterapeuta, medzi ktoré naozaj nepatrí vykonávanie úkonov sexuálneho charakteru s klientom, čím jednoznačne porušil morálne či etické princípy správania sa a spreneveril sa aj spoločensky vysoko oceňovanému povolaniu terapeuta zdravotne postihnutých osôb.
12.Skutočnosť, či daný pacient bol alebo nebol doňho zaľúbený, podľa názoru odvolacieho súdu nemôže mať vplyv na posúdenie veci súdom a správnosť jeho záveru o závažnom porušení pracovnej disciplíny. Pre vyhodnotenie oprávnenosti žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom, je potrebné preskúmať vlastné konanie žalobcu pri plnení jeho pracovných úloh fyzioterapeuta, pričom pohnútka klienta o zblíženie sa s terapeutom nie je pre posúdenie samotného konania fyzioterapeuta relevantná, pretože tento je povinný zachovávať profesionalitu a nevstupovať do intímnej sféry klienta (a to aj v prípade ak by si to samotný klient želal resp. mu to umožnil). Z uvedeného dôvodu je táto odvolacia argumentácia žalobcu bez významu.
13.Ďalšou odvolacou námietkou žalobca poukazuje na vedomosť zamestnávateľa prostredníctvom jeho priamej nadriadenej (momentálne manželky), ktorá o uvedenom incidente riešeného výmenou pacienta v marci 2021 mala informovať aj riaditeľa, v zmysle čoho žalobca namieta záver súdu o dodržaní dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným.
14. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak sa nevykonalo do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa, keď zamestnávateľ zistí dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Lehota uvedená v § 68 odsek 2 Zákonníka práce nie je poriadková, ale prekluzívna, čo znamená, že ak zmešká zamestnávateľ túto lehotu, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Začiatok plynutia tejto lehoty je daný okamihom vedomosti o dôležitom dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru, teda okamihom zistenia tohto dôvodu. Dvojmesačná prekluzívna lehota je časový priestor, v ktorom má zamestnávateľ ustáliť, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý môže založiť okamžité skončenie pracovného pomeru.
15.Hodnotenie dôkazov je činnosťou súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Zákon teda vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho skutkový záver sudcu vychádzajúci z vykonaných dôkazov je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená ľubovôľu hodnotiaceho, keďže z hľadiska dôležitosti sú pre rozhodnutie významné len také dôkazy, ktoré vypovedajú o okolnostiach súvisiacich s prejednávanou vecou. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť toho-ktorého dôkazu. Ak súd
nepovažuje výsledok dôkazu za pravdivý, je povinný odlišný záver, akému nasvedčuje vykonaný dôkaz odôvodniť.
16.Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal (či vypovedal spontánne, akú použil mimiku a pod.) a aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán či iných subjektov. V poslednom období sa v Európe stále viac pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede presadzuje tzv. doktrína RAVEN, čo znamená spojenie piatich anglických slov: 1/ R: reputation = hodnotí sa celkové spoločenské postavenie svedka a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb, 2/ A: ability to see = hodnotí sa kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami (napr. časový odstup od udalosti, vek, zdravotný stav v podobe akékoľvek zdravotného handicapu), 3/ V: vested interest = hodnotí sa prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka, 4/ E: expertise = hodnotí sa prípadná odbornosť svedka, 5/ N: neutrality = hodnotí sa celkovo (ne)zaujatosť svedka.
17.Súd prvej inštancie konštatoval dodržanie prekluzívnej dvojmesačnej lehoty zo strany žalovaného, nakoľko štatutárny orgán žalovaného sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel na stretnutí dňa 2.7.2021, čo vyplynulo z výpovedí štatutárneho zástupcu žalovaného H. B. a svedkyne psychoterapeutky G. B., ktorá z daného stretnutia o jeho priebehu vyhotovila aj záznam (bod 48. rozsudku). S uvedeným záverom sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, nakoľko vychádza z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi – záznamami zo dňa 30.6.2021 a 2.7.2021 doplnenými vyššie citovanými svedeckými výpoveďami, ktoré jasne ozrejmili a vysvetlili časový sled udalostí rozdielne od tvrdení žalobcu, pričom odôvodnenie súdu prvej inštancie je možné považovať za logické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
18.Argument žalobcu o momente dozvedenia sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným v marci 2021, bol vyvrátený, pretože z výsluchu svedkyne G. B. jasne vyplynulo, že prvý krát sa o súčinnosti žalobcu pri sebaukájaní pacienta dozvedela nie od E. B. ani od samotného žalobcu, ale od matky pacienta, následne na čo zorganizovala stretnutie v altánku dňa 30.6.2021 a o jeho výsledku informovala riaditeľa žalovaného dňa 2.7.2021. Odvolací súd má za to, že daný sled udalostí podporený viacerými časovo i logicky nadväzujúcimi tvrdeniami vo svedeckých výpovediach H. B., I. J. a G. B. nemohol byť vyvrátený jediným podporným dôkazom v podobe svedeckej výpovede svedkyne E. B., ktorej výpoveď súd vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú vzhľadom na ich existujúci blízky citový vzťah vyústený v manželský zväzok v čase bezprostredne predchádzajúcom okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Záver súdu prvej inštancie, ktorý výpoveď svedkyne nepovažoval za hodnovernú aj z dôvodu, že jej tvrdenia (že incident ohľadom súčinnosti žalobcu pri sebaukájaní pacienta oznámila psychoterapeutke G. B. a že prebehli tri stretnutia s riaditeľom skôr než 2.7.2021) boli vyvrátené, odvolací súd považuje za správny. Pri vyhodnotení stupňa pravdivosti tvrdení svedkyne v porovnaní s inými vykonanými dôkazmi súd totiž na tieto nemohol prihliadať, pretože nezodpovedali preukázanému skutkovému stavu zistenému z ostatných vykonaných dôkazov a boli v ich priamom rozpore, čo súd dostatočne ozrejmil v bodoch 49. a 50. rozsudku. Zároveň svedkyňu – manželku žalobcu, predtým aj jeho priamu nadriadenú naozaj nemožno považovať za nezaujatú osobu a to aj vzhľadom na dopad výsledku sporu na jej osobu. Okamžité skončenie pracovného pomeru manžela – žalobcu bude mať nepochybne vplyv na ich spoločnú rodinnú situáciu a preto svedkyni nemožno nepriznať záujem na výsledku sporu žalobcu.
19.Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z nich vyvodil správne právne závery a zároveň dostatočne vysvetlil, prečo k niektorým dôkazom neprihliadal. Na základe uvedeného odvolaciu námietku žalobcu o tendenčnosti a účelovosti hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za nedôvodnú.
20.Žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na absenciu jeho podpisu a podpisu jeho manželky E. B. na záznamoch zo dňa 30.6.2021 a 2.7.2021 a rozdielnosť výpovedí konateľa žalovaného a pracovníčky B. ohľadom tvorby zápisov a nepodpísania žalobcom a jeho manželkou. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s danou námietkou v jeho rozhodnutí, kedy absencia podpisov na záznamoch bola riadne vysvetlená svedkyňou B., ktorá dané záznamy vyhotovila v krátkom časovom slede po uskutočnení týchto stretnutí a keďže žalobcu a jeho manželku nevedela nájsť v zariadení LUX (nakoľko tam pracuje len 1 deň v týždni), tieto záznamy ostali nimi nepodpísané. Predmetná výpoveď naviac nie je v rozpore s výpoveďou riaditeľa zariadenia LUX H. B.. Žalobca v odvolaní ani nešpecifikuje, ktoré konkrétne
tvrdenia sú diferentné, tvrdí rozdielnosť výpovedí ohľadom záznamov a ich podpisu len vo všeobecnosti. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd si dovoľuje poznamenať, že žalobca s existenciou chýbajúcich podpisov však nespája žiaden právny následok a podstatným pre prejednávanú vec je najmä to, že ani žiaden právny predpis obligatórne neukladá potrebu podpisu všetkých zúčastnených osôb na záznamoch zachytávajúcich obsah určitých zákonom neidentifikovaných stretnutí zamestnancov a zamestnávateľa v bežných pracovnoprávnych vzťahoch a preto i tejto odvolacej námietke žalobcu nemožno priznať relevanciu.
21.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22.Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).