Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/314/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: PROTEL, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 021 571, zastúpeného: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému: CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, o zaplatenie 369.590,32 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd svojím rozhodnutím nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že žalovaný ako nákupca uzatvára so žalobcom ako predávajúcim Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát pre rok 2015 a taktiež, aby nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že žalovaný ako poskytovateľ uzatvára so žalobcom ako výrobcom Zmluvu o doplatku pre rok 2015.

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom fotovoltaickej elektrárne I. s celkovým inštalačným výkonom 999,2 kW, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., na pozemku s parcelným č. XXXX/XX. Zariadenie žalobcu na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky dňa 31.05.2011. Dňa 19.09.2013 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví /ďalej len „Úrad“/ rozhodnutie č. XXXX/XXX/ E-OZ, ktorým schválil pre žalobcu na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh /ďalej len „Cenové rozhodnutie“/. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.12.2014, že žalobcom prevádzkované zariadenie stratilo pre rok 2015 právo na uplatnenie podpory podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „Zákon o podpore“/. Žalobca viackrát nemožnosť uplatniť si podporu na rok 2015 namietal, avšak bezúspešne. Na základe žiadosti žalobcu mu Úrad doručil list zo dňa 05.02.2015, v ktorom skonštatoval, že žalobca si voči žalovanému nesplnil povinnosť v zmysle Zákona o podpore, teda žalovanému k 15.08.2014 neoznámil uplatnenie podpory, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, pričom voči Úradu si žalobca uvedenú povinnosť splnil.

3. Žalobca v konaní poukazoval na to, že v zmysle prechodného ustanovenia Zákona o podpore k úpravám účinným od 1. januára 2014 (§ 18e ods. 1) nemá nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vo vzťahu k nemu za následok stratu práva uplatniť si podporu v nasledujúcom roku. Podmienky podpory výroby elektriny zostávajú totiž pri zariadení uvedenom do prevádzky pred 1. januárom 2014 zachované, teda sa postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2013. Zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky 31.05.2011. Do úvahy preto neprichádza tvrdenie, že novela mení podmienky podpory pre všetkých výrobcov elektriny do budúcnosti, bez ohľadu na čas uvedenia ich zariadenia do prevádzky. Niet preto ani priestoru pre dezinterpretáciu zákona odkazom na nepravú retroaktivitu. Podmienky podpory sa nenachádzajú iba v § 3 Zákona o podpore, ale aj v iných jeho ustanoveniach. Žalobca sa domnieva, že za podmienku podpory je potrebné považovať aj obsah ustanovenia § 4 ods. 3, nakoľko reálne podmieňuje poskytnutie podpory splnením oznamovacích povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 Zákona o podpore.

4. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že sa domnieva, že sankcia v podobe straty nároku na uplatnenie podpory sa na neho nevzťahuje, svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému si splnil, a to tým, že žalovanému doručil dňa 02.01.2014 notársky overené právoplatné Cenové rozhodnutie, z ktorého jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu čerpať podporu aj v roku 2015 a taktiež predpokladaná ročná výroba elektriny. Žalobca taktiež uviedol, že zo Zmluvy o doplatku zo dňa 24.01.2014, uzavretej medzi ním a žalovaným vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s Cenovým rozhodnutím. Rovnako zo Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 24.01.2014, uzatvorenej medzi ním a žalovaným vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s Cenovým rozhodnutím. Podľa žalobcu ide o ďalší dôkaz, že si svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore voči žalovanému splnil riadne a včas. Predpokladom pre uzavretie uvedených zmlúv bolo aj predloženie Cenového rozhodnutia, v ktorom sa uvádza aj predpoklad výroby na rok 2015. Vzhľadom na to, že zákon neustanovuje formu oznámenia ani doloženia produkcie na rok 2015, je možné túto zmluvu v plnom rozsahu považovať za splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore.

5. Žalobca taktiež zaslal žalovanému dňa 01.07.2014 list označený ako Oznámenie uplatnenia podpory a ročnej produkcie na rok 2015. Prílohy uvedeného listu tvorili faktúra na doplatok za 6/2014, faktúra na straty za 6/2014 a Plán výroby 2015, skutočnosť 2013, očakávané údaje 2014 (posledná uvedená príloha ďalej len ako „Plán výroby 2015“). Uvedené je možné objektívne verifikovať zo skutočnosti, že žalobca v priebehu roku 2014 na mesačnej báze zasielal žalovanému vždy dve faktúry. Žalobca poukázal na zásielky, ktoré zasielal žalovanému v mesiacoch máj 2014 až september 2014. V prípade zásielok z mája, júna, augusta a septembra 2014, kedy žalobca zasielal žalovanému iba dve faktúry /faktúru na krytie strát a faktúru na doplatok/, mala každá zásielka hmotnosť v rozpätí od 0,024 do 0,028 kilogramov. Naopak zásielka zo dňa 01.07.2014, v ktorej žalobca zasielal spolu s faktúrami aj dve ďalšie listiny, a to Oznámenie uplatnenia podpory a ročnej produkcie na rok 2015 a Plán výroby 2015, mala hmotnosť 0,050 kilogramov.

6. Hoci len okrajovo, žalobca v priebehu konania argumentoval tiež tým, že podľa ustálenej právnej praxe sa spojenie „výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona“, musí vykladať ako nesplnenie všetkých v ňom uvedených povinností, nielen jednej z viacerých povinností.

7. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný nemá postavenie správneho orgánu, ktorý by bol oprávnený rozhodovať o nepriznaní práva na podporu. Keďže zo strany Úradu ako oprávneného správneho orgánu nebolo vydané žiadne rozhodnutie spĺňajúce obligatórne náležitosti rozhodnutia, ktoré by žalobcovi odňalo právo podpory, resp. uložilo sankciu vo forme straty podpory, je nevyhnutné akceptovať právny a skutkový stav, že žalobca má právo na podporu podľa § 3 ods. 1 Zákona o podpore.

8. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že nakoľko mal subjektívnu vedomosť o tom, že si musí splniť oznamovaciu povinnosť voči Úradu, čo aj urobil, je logické, že túto povinnosť si chcel splniť aj voči žalovanému, a to práve zásielkou zo dňa 01.07.2014.

9. Nakoniec žalobca poukazoval aj na Záznam č. XXX/XXXX o výsledku vykonanej kontroly Úradu u žalovaného, z ktorého má podľa žalobcu vyplývať, že u 29-tich subjektov žalovaný neevidoval list - oznam, ktorý by sa dal považovať za oznámenie o splnení si zákonnej povinnosti pre rok 2015.

10. V priebehu konania /č. l. 132 spisu/ navrhol žalobca zmenu žaloby s tým, že už sa nebude domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného, ale sa bude domáhať, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 369.590,32 EUR, a to titulom doplatku pre rok 2015 v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore. Žalobca uviedol, že doplatok pre daný rok sa vypočíta rozdielom schválenej plnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku a ceny elektriny na krytie strát pre rok 2015, t.j. od sumy 382,61 EUR sa odpočíta suma 44,015 EUR, ktorá vo výsledku predstavuje sumu doplatku vo výške 338,595 EUR za každú MWh. Množstvo vyrobenej a dodanej elektrickej energie v zariadení žalobcu je merané certifikovaným meradlom zabezpečeným proti nežiaducej manipulácii. V roku 2015 vyrobil žalobca vo svojom zariadení takéto hodnoty elektrickej energie:

- január - 24,985 MWh

- február - 66,024 MWh

- marec - 88,947 MWh

- apríl - 128,463 MWh

- máj - 123,51 MWh

- jún - 138,39 MWh

- júl - 145,173 MWh

- august - 131,259 MWh

- september - 107,209 MWh

- október - 59,836 MWh

- november - 52,833 MWh

- december - 24,912 MWh, spolu teda 1 091,541 MWh, čo predstavuje sumu doplatku 369.590,32 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania z nezaplatenej sumy.

11. Uznesením č. k. -184 zo dňa 28. júna 2019 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

12. Žalobca v priebehu konania predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

- potvrdenie Úradu o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 17.03.2014

- rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 19.09.2013 (Cenové rozhodnutie)

- Zmluvu o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy č. I.

- list žalovaného zo dňa 17.12.2014

- odvolanie žalobcu adresované žalovanému zo dňa 30.12.2014 voči nemožnosti uplatnenia podpory na rok 2015

- žiadosť žalobcu zo dňa 20.02.2015 o zaradenie do zoznamu výrobcov s podporou

- pokus o zmier zo dňa 03.03.2015

- list Úradu adresovaný žalobcovi zo dňa 05.02.2015

- list žalobcu zo dňa 01.07.2014 označený ako Vec: Oznámenie uplatnenia podpory a ročnej produkcie na rok 2015

- faktúru č. 2014012 a faktúru č. 2014011

- Plán výroby 2015

- podací hárok zo dňa 01.07.2014

- Zmluvu o doplatku č. XXX/XXXX/D

- Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX

- nepodpísanú Zmluvu o doplatku pre rok 2015

- nepodpísanú Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát pre rok 2015

- podací hárok zo dňa 02.05.2014, faktúru č. 2014007 a faktúru č. 2014008

- podací hárok zo dňa 02.06.2014, faktúru č. 2014009 a faktúru č. 2014010

- podací lístok zo dňa 01.08.2014, faktúru č. 2014013 a faktúru č. 2014014

- podací lístok zo dňa 02.09.2014, faktúru č. 2014015 a faktúru č. 2014016

- Rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX/E zo dňa 28.11.2014

- e-mail s údajmi o množstve vyrobenej elektriny v zariadení žalobcu v mesiacoch január až december 2015

- Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 28.04.2011.

13. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal. Žalovaný uviedol, že na základe Zákona o podpore mu bola uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a formou výkupu elektriny na straty. Na to, aby mal žalovaný na poskytnutie podpory

finančné zdroje, určil Úrad osobitnú tarifu /nový poplatok/ - tarifu za prevádzkovanie systému /TPS/. Žalovaný účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch aj TPS tarifu, ktorú určuje Úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom množstve si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre správne určenie TPS, a teda vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je potrebná aj súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v splnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Žalovaný teda účtovaním TPS vyzbiera od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory. Poskytovanie podpory vo forme doplatku znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku. Podpora vo forme výkupu elektriny na straty spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú výrobca reálne dodá žalovanému do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorú určí svojím rozhodnutím Úrad.

14. Podľa žalovaného základný rozpor medzi ním a žalobcom spočíva v splnení, resp. nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcu ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Na základe interného šetrenia žalovaného bolo zistené, že k 15.08.2014 žalovaný oznámením žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore nedisponoval. V zásielke, ktorú žalobca odoslal dňa 01.07.2014, a ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.07.2014, sa oznámenie nenachádzalo. V obálke zaslanej žalobcom bola umiestnená iba faktúra č. 2014011, vystavená na sumu 7.832,65 EUR a faktúra č. 2014012, vystavená na sumu 46.821,25 EUR. Žalovaný preveril aj zoznam svojej došlej pošty v období, kedy si bolo možné splniť oznamovaciu povinnosť v roku 2014, teda od 1. januára 2014 do 15. augusta 2014. V tomto období boli žalovanému doručené faktúry žalobcu, za ktoré žalovaný vždy riadne a včas zaplatil. Ak by prílohou faktúr zo dňa 30.06.2014 bolo aj oznámenie o uplatnení podpory, žalovaný by nemal žiadny dôvod, aby žalobcovi zákonnú podporu neposkytol. Podľa zoznamu došlej pošty žalovaného zo dňa 02.07.2014 sa žalobca uvádza pod položkami č. XXX a XXX. Žalovaný preveril obsah týchto položiek, pričom ich obsahom boli práve faktúry č. 2014011 a č. 2014012. Čo sa týka gramáže zásielky, na ktorú poukazuje žalobca, žalovaný uviedol, že sa nejedná o dôkaz toho, aký bol obsah zásielky. Skutočnosť, že dotknutá zásielka mala väčšiu hmotnosť ako iné mohla byť spôsobená napríklad použitím iného druhu obálky.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že splnenie oznamovacej povinnosti nemôže byť nahradené inou písomnosťou. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je jednoznačné v tom, že predpokladá oznámenie - jednostranný adresný prejav vôle súkromno-právnej povahy, ktorý je adresovaný a doručený v zákonnej lehote, vždy k 15. augustu, teda každoročne, jednak Úradu a jednak prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Nie je úlohou žalovaného, aby sa snažil zisťovať z náhodných dokumentov zasielaných mu žalobcom počas roka, či si žalobca týmito dokumentmi okrem iného nechce uplatniť aj zákonnú podporu. Pokiaľ žalobca poukazuje na Cenové rozhodnutie, jedná sa o rozhodnutie Úradu, ktoré je vydané v cenovom konaní vedenom medzi žalobcom a Úradom. Žalovaný v konaní vôbec nevystupuje, a toto rozhodnutie nemožno zamieňať s oznamovacou povinnosťou, ktorá sleduje iný účel. Ak by malo platiť tvrdenie žalobcu, že Cenové rozhodnutie nahrádza splnenie oznamovacej povinnosti, nemalo by zakomponovanie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ a naň nadväzujúceho § 4 ods. 3 Zákona o podpore žiadny zmysel. Žalovaný považuje za nevyhnutné vychádzať z princípu racionálneho zákonodarcu, ktorý si počína tak, aby netvoril nadbytočné právo. Ak zákonodarca zakomponoval do znenia Zákona o podpore oznamovaciu povinnosť, je zrejmé, že sa jedná o povinnosť, ktorej splnenie nemôže byť nahradené Cenovým rozhodnutím. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného nemožno považovať za splnenie oznamovacej povinnosti ani skutočnosť, že zo Zmluvy o doplatku a Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát z roku 2014 vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s Cenovým rozhodnutím.

16. K Záznamu o kontrole č. XXX/XXXX vykonanej zo strany Úradu, ktorý ako dôkaz označil žalobca, žalovaný uviedol, že týmto záznamom disponuje, pričom v tomto zázname žalobca nevystupuje /žalobca nebol iniciátorom kontroly/. Uvedený záznam potvrdzuje iba tú skutočnosť, že spoločnosti, ktoré boli iniciátormi kontroly, si svoju notifikačnú povinnosť nesplnili, a to buď vôbec, alebo si ju nesplnili v zákonnej lehote a žalovaný postupoval oprávnene, keď podporu nepriznal.

17. K tvrdeniu žalobcu, že sankcia v podobe straty nároku na podporu sa na neho s poukazom na § 18e ods. 1 Zákona o podpore nevzťahuje žalovaný uviedol, že novelou Zákona o podpore, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2014, sa do zákona zaviedlo, že v prípade nesplnenia povinnosti výrobcu

elektriny si tento nemôže uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore hovorí o podmienkach podpory výroby elektriny, ktoré upravujú § 3 a § 3a Zákona o podpore. Naproti tomu § 4 Zákona o podpore upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Podľa žalovaného teda § 4 Zákona o podpore, obsahujúci notifikačnú povinnosť výrobcu elektriny a sankčný následok jej nesplnenia, nemožno zahrnúť pod podmienky podpory upravené v § 3 a v § 3a Zákona o podpore, teda na notifikačnú povinnosť, ktorá nie je podmienkou podpory, ale povinnosťou výrobcu elektriny, sa nemôže vzťahovať prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby sa notifikačná povinnosť a sankčný následok jej nesplnenia vzťahoval len na výrobcov elektriny, ktorých výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky po 01.01.2014, obsahovalo by ustanovenie § 18e Zákona o podpore aj skutočnosť, že práva a povinnosti výrobcov elektriny /a nielen podmienky podpory/, ktorých výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Toto by však podľa žalovaného nedávalo logiku, nakoľko prevažná väčšina výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov uviedla svoje výrobné zariadenie do prevádzky pred 01.01.2014 a účelom novely Zákona o podpore bolo prinútiť ich, aby si svoju oznamovaciu povinnosť splnili včas, nakoľko toto bolo v minulosti z ich strany často porušované.

18. K argumentácii žalobcu, že žalovaný nie je subjektom oprávneným rozhodovať o tom, či žalobcovi zaniklo právo na podporu, žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade sa nestavia do pozície orgánu verejnej moci, avšak je povinný rešpektovať legitímne požiadavky na poskytnutie podpory stanovené Zákonom o podpore, resp. nie je povinný vyplatiť žalobcovi podporu, keď podmienky na jej vyplatenie nesplnil. Keďže žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, žalovaný nemohol postupovať inak ako aplikovať § 4 ods. 3 Zákona o podpore. V prípade žalobcu tak nastala situácia, že nebolo možné jeho výrobné zariadenie zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle Zákona o podpore.

19. Nakoniec k argumentácii žalobcu, že pokiaľ mal subjektívnu vedomosť, že si musí splniť zákonnú povinnosť voči Úradu, je logické, že túto povinnosť si chcel splniť aj voči žalovanému, žalovaný uviedol, že v praxi často dochádzalo k situácii, kedy si výrobcovia svoju oznamovaciu povinnosť splnili iba voči Úradu a nie voči distribučnej spoločnosti a zákonnú podporu preto stratili. Bolo to predovšetkým z dôvodu, že Úrad sa rozhodol, že za splnenie oznamovacej povinnosti bude považovať aj splnenie inej povinnosti výrobcu elektriny vyplývajúcej z vtedy platného ustanovenia , ktorú však má výrobca len voči Úradu a nie aj voči žalovanému. Mnohí výrobcovia si splnili práve len povinnosť v zmysle voči Úradu, nie však oznamovaciu povinnosť v zmysle Zákona o podpore, ktorú mali aj voči žalovanému.

20. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

- zoznam výrobcov elektriny s uvedením, či si splnili alebo nesplnili povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore

- faktúry žalobcu č. 2014011, č. 2014012, č. 2014001, č. 2014004, č. 2014006, č. 2014008, č. 2014012, č. 2014014, č. 2014002, č. 2014003, č. 2014005, č. 2014007, č. 2014009, č. 2014011, č. 2014013, č. 2014010

- zoznam došlej pošty žalovaného zo dňa 02.07.2014.

21. Konanie bolo súdom prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . Po jeho právoplatnom skončení súd pokračoval v konaní.

22. Na nariadenom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Nad ich rámec právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 5 ods. 10 písm. d/ Zákona o podpore, podľa ktorého prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú spôsob uplatnenia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c/. Žalovaný v čase do 15.08.2014 vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob uplatnenia podpory tak ako to predpokladá nemal. Do prevádzkového poriadku ho dal až 05.12.2014. Takéto konanie žalovaného žalobca považuje s odkazom na za výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca tiež zdôraznil, že predloženie Cenového rozhodnutia žalovanému pri uzatváraní zmlúv možno považovať za splnenie oznamovacej povinnosti aj v zmysle , keďže prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej strany, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Žalobca je so žalovaným v zmluvnom vzťahu od roku 2011. Žalovaný

veľmi dobre vedel, že žalobca má právo na doplatok na 15 rokov a žalobcovi nie je zrejmé, prečo by Cenové rozhodnutie nemohlo byť považované za splnenie oznamovacej povinnosti. Žalovaný nad rámec svojich doterajších vyjadrení uviedol, že listinu, ktorou si žalobca mal splniť svoju oznamovaciu povinnosť, považuje za zmätočnú a táto mohla byť vyhotovená dodatočne. Predmetom tejto listiny je oznámenie uplatnenia podpory a ročnej výroby na rok 2015, v prílohách sa však uvádza, že obsahom listín je taktiež faktúra na doplatok a faktúra na straty. Žalovaný ďalej poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej nie je prípustné zaťažovať žalovaného dôkazným bremenom preukázania skutočnosti, ktorá sa v skutočnosti nestala. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zásielka obsahujúca dve listiny mala vážiť 25 gramov a zásielka obsahujúca štyri listiny mala vážiť 50 gramov. Žalovanému chýba hodnota váhy samotnej obálky.

23. Žalovaný na pojednávaní založil do spisu Záznam č. XXX/XXXX o výsledku vykonanej kontroly Úradom, ktorú ako dôkaz označil žalobca a ktorá je súčasťou pripojeného spisu sp. zn. . Z tohto dôvodu nebolo potrebné uvedenú listinu oboznamovať z pripojeného spisu.

24. Podľa § 1 Zákona o podpore, tento zákon ustanovuje a) spôsob podpory a podmienky podpory výroby 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 3. biometánu, b) práva a povinnosti výrobcov 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny kombinovanou výrobou, 3. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 4. biometánu, c) práva a povinnosti ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom, d) práva a povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uvádza na trh pohonné látky a iné energetické produkty používané na dopravné účely.

25. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 má právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje.

28. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný

a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

29. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

30. Podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

31. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

32. Podľa , , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

33. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

34. Podľa , , ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

35. Podľa , štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

36. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

37. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

38. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

39. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 369.590,32 EUR s príslušenstvom titulom nároku na doplatok za rok 2015 podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore. Žalobca tvrdí, že ako výrobca elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie mal v roku 2015 nárok na podporu. Túto mu žalovaný odmietol vyplatiť s poukazom na to, že si do 15.08.2014 nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Žalobca dôvodnosť podanej žaloby opieral o viaceré skutočnosti. Poukazoval primárne na to, že v zmysle prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa na neho sankcia v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje. V prípade, že by tomu tak aj nebolo, má za to, že si oznamovaciu povinnosť splnil, a to jednak samostatným podaním odoslaným žalovanému dňa 01.07.2014 a taktiež tým, že žalovanému predložil pri uzatváraní zmlúv na rok 2014 Cenové rozhodnutie, s ktorého obsahom sa žalovaný preukázateľne oboznámil. Oznamovacia povinnosť tak podľa žalobcu bola jednoznačne splnená. Žalobca argumentoval aj tým, že sankcia straty podpory nastupuje iba v prípade porušenia všetkých povinností uvedených v § 4 ods. 2 Zákona o podpore a taktiež namietal oprávnenie žalovaného rozhodnúť o nepriznaní podpory.

40. Žalovaný naopak poukazoval na to, že § 18e ods. 1 Zákona o podpore nemožno v prípade oznamovacej povinnosti aplikovať, keďže jej splnenie patrí medzi povinnosti výrobcov, nie podmienky podpory. Taktiež uviedol, že oznamovaciu povinnosť nemožno nahradiť poukázaním na Cenové rozhodnutie. Nakoniec namietal, že v zásielke odoslanej mu 01.07.2014 sa nachádzali iba dve faktúry a oznámenie o uplatnení podpory ani Plán výroby 2015 v nej neboli.

41. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil súd s poukazom na to, že obe sú podnikatelia, ako obchodný. Súd vo veci aplikoval ustanovenia Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, príslušné ustanovenia a v súlade s aj ustanovenia . Žalobca sa podanou žalobou domáha iba nároku na doplatok. Uplatnený nárok súd posúdil ako nárok na náhradu škody, a to s poukazom na Zákona o podpore, podľa ktorého prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú spôsob uplatnenia podpory doplatkom. V zmysle a o regulácii v sieťových odvetviach je rozhodnutie Úradu o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, ktorým je aj žalobca. Podľa prevádzkového poriadku žalovaného platného v rozhodnom čase /Rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX/E-PP./, dostupného na webovej stránke Úradu, článku 6.2.22, má výrobca nárok na získanie doplatku na základe Zmluvy o doplatku. Podľa článku 6.2.29 prevádzkového poriadku prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorí s výrobcom elektriny s právom na podporu Zmluvu o doplatku, ak o jej uzatvorenie požiadal a preukázal splnenie podmienok uvedených v článku 6.1.2. Uplatnený nárok žalobcu súd teda posúdil ako nárok na náhradu škody s poukazom na to, že žalovaný mal porušiť svoju povinnosť uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o doplatku na rok 2015.

42. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu podľa Zákona o podpore. Taktiež nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním odmietol uzavrieť Zmluvu o doplatku na rok 2015, a teda, že žalobca žalovaného o jej uzatvorenie požiadal. Nesporným bolo aj žalobcovo skutkové tvrdenie o množstve vyrobenej elektrickej energie v jeho zariadení v roku 2015, vrátane výpočtu sumy uplatneného doplatku. Sporným skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že si voči žalovanému splnil svoju oznamovaciu povinnosť.

43. K aplikácii § 18e ods. 1 Zákona o podpore. Žalobca tvrdí, že s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 18e Zákona o podpore sa na neho sankcia straty práva uplatniť si podporu nevzťahuje, keďže svoje zariadenie uviedol do prevádzky pred 1. januárom 2014, teda pred účinnosťou novely Zákona o podpore, ktorá sankciu straty podpory na jeden rok zaviedla. Podľa názoru súdu však tento právny argument žalobcu neobstojí a v tomto smere sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného. Ustanovenie § 3 Zákona o podpore upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Naopak ustanovenie § 4 Zákona o podpore hovorí o právach a povinnostiach výrobcov elektriny. Rozlišovanie medzi podmienkami podpory a právami a povinnosťami výrobcov vyplýva aj z § 1 Zákona o podpore, ktorý upravuje členenie zákona. Prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa týka výlučne podmienok podpory výroby

elektriny, nie práv a povinností výrobcu elektriny. Z tohto dôvodu sa sankcia v podobe straty nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok uvedená v § 4 medzi právami a povinnosťami výrobcov na žalobcu vzťahuje. Súd poukazuje aj na závery vyslovené Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. - 148 z 21.03.2017, že v prípade ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení od 01.01.2014 ide o novozavedenú sankciu, ktorá sa viaže na povinnosti výrobcov, rovnako upravené v zákone aj pred 01.01.2014. Ide teda o sankciu viazanú na nesplnenie povinností výrobcu, nie na nedodržanie podmienok podpory. Súd osobitne poukazuje na túto časť odôvodnenia nálezu: „V nadväznosti na vymedzenie predmetu a účelu Zákona o podpore sú v ustanovené (okrem iného) spôsoby a podmienky podpory výroby elektriny a v sú ustanovené práva a povinnosti výrobcu elektriny.“ .... „Na právnu úpravu práv výrobcov elektriny z (ich práv na podporu) bezprostredne nadväzuje úprava ich povinností v Zákona o podpore “ ... „Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v Zákona o podpore z dôvodu nesplnenia povinností ustanovených v tohto zákona sa vzťahuje totiž len na príslušný kalendárny rok, pričom nárok ustanovený v v prvej vete Zákona o podpore (v ďalších kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý. Rovnako považuje Ústavný súd za vhodné poukázať tiež na to, že namietaný sankčný mechanizmus bol súčasťou už pôvodného znenia Zákona o podpore , aj keď v inej podobe právneho vyjadrenia a v (podstatne) užšom rozsahu. (k tomu pozri časť III. 1. a III. 3. tohto nálezu).“ Ústavný súd SR sa v náleze zaoberal aj nepravou retroaktivitou ustanovenia Zákona o podpore a uzavrel, že zavedenie nepravej retroaktivity v tomto prípade je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Ak by platilo, že v dôsledku znenia Zákona o podpore sa sankcia uvedená v Zákona o podpore nevzťahuje na výrobcov, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred účinnosťou novely (01.01.2014), boli by úvahy a závery ústavného súdu v tomto smere bezpredmetné. Z dikcie Zákona o podpore je podľa názoru súdu zrejmé, že prechodná úprava tohto ustanovenia sa výslovne vzťahuje k podmienkam podpory a nie k povinnostiam výrobcov elektriny, na nesplnenie ktorých je naviazaný sankčný mechanizmus. V prípade žalobcom prezentovaného výkladu ustanovenia Zákona o podpore by sa vytvorili dve kategórie výrobcov elektriny, čo by zakladalo ich ničím neodôvodnenú nerovnosť.

44. K splneniu oznamovacej povinnosti listom zo dňa 01.07.2014. Nosným prostriedkom procesného útoku žalobcu bolo jeho skutkové tvrdenie, že si voči žalovanému splnil oznamovaciu povinnosť tým, že mu dňa 01.07.2014 odoslal zásielku obsahujúcu oznámenie o uplatnení si podpory na rok 2015 a taktiež oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny v roku 2015. Uvedené dve listiny mal žalobca zaslať v zásielke spolu s dvoma faktúrami. Žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu, že obsahom zásielky boli okrem faktúr aj ďalšie dve listiny, poprel. Žalobca však poukázal na to, že žalovanému na mesačnej báze zasielal dve faktúry, pričom zásielky, ktoré zasielal v mesiacoch máj a jún 2014 mali hmotnosť 0,024 kg a 0,025 kg a zásielky, ktoré zasielal v auguste a septembri 2014, mali hmotnosť 0,028 kg a 0,025 kg. Naopak zásielka zasielaná 01.07.2014 mala hmotnosť až 0,050 kg. Vychádzajúc z hmotnosti zásielky odoslanej 01.07.2014 je podľa žalobu nepochybné, že jej obsahom boli okrem dvoch faktúr aj ďalšie dve listiny a tými nemohli byť iné listiny, ani nemali byť prečo, ako oznámenie uplatnenia podpory a Plán výroby 2015. Žalobca na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení predložil podacie hárky svedčiace o hmotnosti uvedených odoslaných zásielok a taktiež odoslané listiny. Žalovaný argumentoval, že gramáž zásielky nepreukazuje jej obsah. Uviedol, že iná hmotnosť zásielky mohla byť spôsobená napríklad použitím inej obálky. Taktiež poukázal na to, že ak dve listiny v obálke mali hmotnosť 0,025 kg, potom ak štyri listiny mali hmotnosť 0,050 kg, chýba hmotnosť obálky. Žalovaný taktiež súdu doručil zoznam svojej došlej pošty zo dňa 02.07.2014, v ktorom sú pod č. XXX a XXX zaznamenané iba doručené dve faktúry žalobcu.

45. Súd sa oboznámil s predloženým Oznámením uplatnenia podpory a ročnej produkcie na rok 2015 zo dňa 01.07.2014 /č. l. 20 spisu/. Práve toto oznámenie má byť právnym úkonom v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, ktorým žalobca oznámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a Zákona o podpore. Je nepochybné, že v prípade oznamovacej povinnosti ide o jednostranný právny úkon výrobcu elektriny adresovaný prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Vychádzajúc z definície právneho úkonu uvedenej v , ide v prípade oznámenia o prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku práv, ktoré právne predpisy (Zákon o podpore) s takýmto prejavom spájajú (právo uplatniť si podporu na nasledujúci kalendárny rok). Dotknuté oznámenie podpísal F.. S. S. ako konateľ žalobcu. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že spoločnosť má troch konateľov (poslednému z nich vznikla funkcia 09.02.2011). Od 24.02.2011 je v obchodnom registri zapísaný spôsob konania konateľov menom

spoločnosti tak, že v mene spoločnosti konajú a za ňu podpisujú vždy traja konatelia spoločne. Z uvedeného spôsobu konania konateľov vyplýva, že spoločnosť koná navonok spoločným konaním všetkých troch jej konateľov. Ak oznámenie o uplatnení podpory ako jednostranný právny úkon žalobcu učinil iba jeden z troch spoločne konajúcich konateľov žalobcu, nemožno takýto úkon považovať za prejav vôle spoločnosti, nakoľko nebol urobený spôsobom, akým štatutárny orgán spoločnosti koná. Právny úkon teda nebol urobený platne. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom súd prihliada z úradnej povinnosti. Právne relevantné by nebolo ani prípadné splnomocnenie zostávajúcich dvoch konateľov spoločnosti podpísanému konateľovi. Záväzok k výkonu funkcie konateľa je totiž záväzkom osobnej povahy a nie je ako taký prenosný na iné osoby. Pripustením možnosti splnomocnenia jedného konateľa druhým by sa zmazal význam úpravy konania pomocou spoločného konania konateľov (bližšie viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2007).

46. Nakoľko je oznámenie o uplatnení podpory zo dna 01.07.2014 absolútne neplatným právnym úkonom, nemohol tento úkon vyvolať zamýšľané právne následky, a teda ním nemohlo ani v prípade jeho doručenia žalovanému dôjsť k splneniu oznamovacej povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore.

47. Súd však považuje za potrebné uviesť aj to, že ak by aj predložené oznámenie o uplatnení podpory bolo platným právnym úkonom, nepovažoval by súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že oznámenie bolo žalovanému skutočne doručené. Ako namietal aj žalovaný, samotný podací lístok nepreukazuje obsah zásielky. Žalobca svoje tvrdenie, že oznámenie o uplatnení podpory spolu s Plánom výroby 2015 tvorilo obsah zásielky odoslanej 01.07.2014 opieral o hmotnosť zásielky. Na margo vyššej, resp. dvojnásobnej hmotnosti zásielky žalovaný uviedol, že mohla byť spôsobená použitím napríklad iného druhu obálky. Uvedené nie je možné vylúčiť. Taktiež žalovaný poukázal na to, že ak dve listiny v obálke mali hmotnosť 0,025 kg (išlo dvakrát o hmotnosť 0,025 kg, raz 0,024 kg a raz 0,028 kg) a štyri listiny mali mať hmotnosť 0,050 kg, v prípade súčtu hmotnosti štyroch listín chýba hmotnosť obálky. Aj tento postreh žalovaného oslabuje tvrdenie žalobcu o obsahu dotknutej zásielky. Samozrejme je nutné zobrať do úvahy, že žalobca ex post nemá možnosť preukázať obsah zásielky inak ako poukázaním na jej zvýšenú hmotnosť. Výsledok dokazovania by však súd mohol doviesť iba k záveru, že v obálke zo dňa 01.07.2014 oznámenie o uplatnení podpory spolu s Plánom výroby 2015 byť mohlo, ale aj byť nemuselo. Súd by teda nedospel k vnútornému presvedčeniu o vysokej pravdepodobnosti toho, že žalobca uvedené oznámenie žalovanému skutočne odoslal.

48. K splneniu oznamovacej povinnosti Cenovým rozhodnutím. Žalobca poukazoval aj na to, že si svoju oznamovaciu povinnosť splnil predložením Cenového rozhodnutia žalovanému, a to pri uzatváraní zmlúv na rok 2014 a taktiež, že z týchto zmlúv jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa s obsahom Cenového rozhodnutia oboznámil. Žalobca taktiež poukázal na , s odkazom na to, že touto listinou jednoznačne prejavil svoju vôľu uplatniť si podporu aj na rok 2015. Z Cenového rozhodnutia vyplývalo aj množstvo dodanej elektriny v roku 2015. S právnym názorom žalobcu sa súd nestotožnil. Ustanovenie Zákona o podpore ukladá výrobcom elektriny s právom na podporu povinnosť učiniť každoročne voči Úradu i prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy jednostranný právny úkon, z ktorého musí vyplývať vôľa uplatniť si podporu podľa a Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok a taktiež predpokladané množstvo dodanej elektriny. Z Cenového rozhodnutia prejav vôle uplatniť si podporu na rok 2015, ako ho vyžaduje Zákona o podpore, nijako nevyplýva. Cenové rozhodnutie vydal Úrad v roku 2013 a schválil v ňom žalobcovi pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre roky 2014 až 2026. Ak by vydanie Cenového rozhodnutia malo znamenať zároveň uplatnenie podpory na každý kalendárny rok, ustanovenie osobitnej oznamovacej povinnosti by strácalo opodstatnenie. Súd sa pritom stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že je nutné vychádzať z predpokladu racionálneho zákonodarcu, čo znamená, že, ak je určitá povinnosť zákonom stanovená, má vopred zamýšľaný význam, a túto je nutné splniť. Súd teda dospel k záveru, že oznamovacia povinnosť predložením Cenového rozhodnutia nebola splnená. Prejav vôle žalobcu uplatniť si podporu pritom nemožno v Cenovom rozhodnutí nájsť ani podľa výkladových pravidiel uvedených , . Je potrebné rozlišovať schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku do roku 2026 od každoročnej povinnosti žalobcu oznámiť uplatnenie podpory Úradu i žalovanému.

49. K tvrdeniu, že žalovaný nie je oprávnený rozhodnúť o tom, či žalobcovi nárok na podporu patrí alebo nie. Na margo uvedeného súd poukazuje na už spomenutý Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. -148 zo dňa 22.03.2017, v ktorom Ústavný súd uviedol, že v prípade sankcie uvedenej v § 4 ods. 3 Zákona o podpore ide o špecifickú sankciu súkromno-právneho charakteru. Vzťah medzi výrobcami elektrickej energie a prevádzkovateľom distribučnej sústavy je súkromno-právny, a preto nie je potreba žiadneho orgánu verejnej moci, ktorý by o strate nároku rozhodoval. Strata nároku na podporu teda nastupuje ex lege.

50. Súd sa nestotožnil ani so žalobcom prezentovaným názorom, že sankcia uvedená v § 4 ods. 3 Zákona o podpore nastupuje iba v prípade nesplnenia všetkých povinností uvedených v § 4 ods. 2 Zákona o podpore súčasne. Takýto výklad nemá oporu v texte zákona a míňal by sa účelu sledovaného §-om 4 ods. 3 Zákona o podpore. Súdu nie je známa právna prax, ktorá má takýto názor podporovala.

51. Žalobca namietal aj to, že žalovaný zverejnil spôsob uplatnenia podpory vo svojom prevádzkovom poriadku až 05.12.2014, čo má byť výkonom práva v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd argument žalobcu bez jeho hlbšieho skúmania vyhodnotil vo vzťahu k prejednávanej veci ako irelevantný. Uplatneniu podpory totiž predchádza splnenie povinností podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore. Až výrobca, ktorý si v § 4 ods. 2 uvedené povinnosti splní, si môže na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení uplatniť právo na podporu (§ 4 ods. 3 Zákona o podpore a contrario)

52. Súd sa oboznámil aj s predloženým Záznamom č. XXX/XXXX o výsledku vykonanej kontroly Úradu u žalovaného, na závery ktorej poukazoval žalobca. Z uvedeného záznamu vyplýva, že Úradu boli doručené viaceré podnety výrobcov elektriny s právom na podporu na kontrolu žalovaného, a to v súvislosti so zánikom ich práva uplatniť si podporu na rok 2015. Žalobca poukazuje na to, že zo záznamu má vyplývať, že u 29-tich subjektov žalovaný neevidoval list - oznam, ktorý by sa dal považovať za oznámenie o splnení si zákonnej povinnosti pre rok 2015. Z predloženého záznamu však nevyplýva, že by žalovaný tieto oznámenia stratil, ale že listiny, ktoré títo výrobcovia žalovanému doručili, žalovaný nepovažuje za splnenie ich oznamovacej povinnosti pre rok 2015. Z uvedeného záznamu teda nevyplýva, ako to interpretoval žalobca, že u žalovaného malo dôjsť k závažným pochybeniam čo sa týka evidencie poštových zásielok v súvislosti s plnením oznamovacej povinnosti pre rok 2015. Naopak, v závere uvedeného záznamu je výslovne uvedené, že vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie .

53. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore pre rok 2015 voči žalovanému nesplnil a vzťahuje sa na neho ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o podpore. Žalobca si teda nemohol na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení pre rok 2015 uplatniť právo na podporu. Žalovaný preto nemal povinnosť uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o doplatku na rok 2015, a teda svoju povinnosť neporušil. Preto súd žalobu zamietol.

54. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).