Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-89-2019.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10T/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. februára 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaná R. O. V. H. I. M. Č. Í. G. P. S. Á., nar. XX. XX. XXXX S. S. G., trvale bytom R. XX,
j e v i n n á , ž e
- dňa 21. 06. 2019 v čase o 19.15 h viedla OMV Audi A4, EČV: VK 597CB v obci Pôtor po miestnej komunikácii označenej ako vedľajšia cesta, v smere jazdy k ceste II/585, kde na križovatke s hlavnou cestou II/585, hoci nemala dostatočný rozhľad a vypuklé dopravné zrkadlo bolo nefunkčné, vyšla z vedľajšej cesty na hlavnú, pričom nedala prednosť v jazde motocyklu Honda, EČV:VK 399AE, ktoré viedol vodič M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Z., X. U. XXX/X po ceste II/585 označenej ako hlavná, v smere jazdy Pôtor - Horný Bukovec, čím ho prinútila náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy, pričom ku kolízii vozidla s motocyklom nedošlo, nakoľko M. T. pribrzdil motocykel aby zabránil zrážke, následkom čoho spadol na vozovku, v dôsledku čoho M. T.k utrpel pri dopravnej nehode zlomeninu horného konca píšťaly vzadu ľavého kolena, hemartrózu ľavého kolena a zlomeninu 5 rebra vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosť v trvaní od 22. 06. 2019 do 29. 07. 2019, pričom dopravnú nehodu spôsobila porušením ustanovenia § 20 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. g) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, jej súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa jej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je p o v i n n á nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., IČO: 35 937 874, Skuteckého 20, Banská Bystrica, škodu vo výške 245,27 Eur.
odôvodnenie:
Dňa 14. 11. 2019 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na obžalovanú R. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná. Keď vyšla na cestu, motocyklistu spozorovala až keď bola polovicou vozidla na ceste. Motocyklista spomalil, spanikáril, pokračoval v jazde a spadol až pri dome svedka G. keď už ona zastala. Nedošlo ku stretu motocyklistu s vozidlom. Príčinou nehody bola podľa jej názoru zlá technika jazdy motocyklistu. Pred výstupom na cestu zastavila, v zrkadle motocyklistu nevidela. Nie je tam dobrá viditeľnosť. K pádu poškodeného došlo tak, že motocykel zastavil, poškodený spadol, nedošlo k žiadnemu šúchaniu po ceste. Chcela motocyklistovi pomôcť, on pomoc odmietol.
Poškodený M. T. uviedol, že išiel z práce, videl predok auta, myslel si, že auto zastane. Pribrzdil, potom pribrzdil viac, použil prednú aj zadnú brzdu. Tým, že takto brzdil, tak spadol. Obžalovaná sa ho pýtala, či potrebuje pomoc, potom prišiel aj svedok G.. Pokiaľ by nebrzdil, určite by do auta narazil. Jazdí na motocykli od 17-tich rokov, vie teda odhadnúť, ako to mohlo dopadnúť. Išiel rýchlosťou okolo 40 km/h. Vzdialenosť od križovatky bola okolo 20 metrov. Najskôr brzdil menej, potom už výraznejšie. Keď spadol motorka ešte bola v pohybe, šúchal sa po ceste. Šúchal sa predný blatník, kryt, rúčka aj riadidlá.
Svedok G. uvádzal, že bol na dvore, keď sa to stalo. Videl obžalovanú v čiernom aute, videl motorkára asi do desiatich metrov. Motorkár zabrzdil, zľakol sa, motorku trochu nadvihlo a zvalil sa na zem. Boli od seba asi 7 metrov. Poškodený bol zakliesnený pod motorkou. Predtým tam bolo malé zrkadlo, v ktorom nebolo dobre vidieť. Teraz už ho vymenili. Poškodený sa nešmýkal, možno len kúsok. Veľké poškodenie na motorke nevidel, ale poriadne ju neobzeral. Potom sa začal poškodený sťažovať na bolesť, prišla sanitka. Myslí si, že k pádu došlo preto, že použil obidve brzdy. To miesto dobre pozná, je tam zlá viditeľnosť, on sám tade jazdí tak, že si nadíde, aby lepšie videl. Myslí si, že keby motorkár nebol brzdil, neboli by sa zrazili.
Svedok O. Č., starosta obce, uviedol, že o nehode vie len z počutia, nebol pri nej. Nevie, kto osadil pôvodné zrkadlo, teraz je tam iné zrkadlo, akurát pri rekonštrukcii použili to pôvodné malé zrkadlo.
Znalec Ing. Kožiak uviedol, že príčinou nehody bola náhla zmena, to znamená, že vodič motocykla bol donútený iným vozidlom náhle brzdiť, alebo zmeniť smer. Verzia, ktorú uvádzala obžalovaná ako došlo k nehode je nelogická a nepravdepodobná, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, vodič motocykla, čiže poškodený, nemal dôvod brzdiť, lebo by mal voľný pruh. Pravdepodobnejšie sú varianty, ktoré uvádza poškodený a svedok G., z ktorých vyplýva, že chyba bola na strane obžalovanej. Pre priebeh dopravnej nehody sú dôležité prvky nehodového deja, ktoré buď vyvolali kolízny stav, alebo vodičovi vozidla znemožnili zabrániť dopravnej nehode. Pri vyhodnocovaní zohľadnil viaceré ukazovatele, pričom použil také hodnoty, ktoré boli viac v prospech obžalovanej. Vodička podľa jeho názoru jednoznačne porušila dopravné predpisy. Mala postupovať v zmysle zákona a to tak, že by využila pomoc náležite poučenej osoby, alebo použiť inú križovatku, tá možnosť tam bola, alebo použiť takú techniku jazdy, aby lepšie na cestu videla. Z vyšetrovacieho pokusu, ako znalec uviedol, je jednoznačne preukázané, že vodička sa do cesty pohla aj keď zľava nevidela. Prednosť dávala vozidlám len tým, ktoré sa pohybovali rýchlosťou menšou ako 24 km/h. Tým, čo išli vyššou rýchlosťou, kvôli rozhľadovým podmienkam nemohla dať prednosť. Motorka sa šmýkala, čo je zrejmé aj z fotografií v znaleckom posudku. Motocyklista mal dve možnosti, buď ísť priamočiaro a brzdiť, alebo zatočiť doprava a vyhol by sa tak prekážke, nesmel by brzdiť. Motocyklista sa vyhýbal a ešte brzdil, čo nemohlo skončiť inak, ako pádom. Bežný motocyklista však nevie reagovať na kolízne stavy. Príčinou zranenia motocyklistu bol pád motorky zapríčinený brzdením a strhávaním riadenia, ale ako reakcia na kolízny stav, ktorý vyvolala obžalovaná.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca a prečítaním písomných dôkazov tak, ako je uvedené v zápisniciach z hlavných pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná používala motorové vozidlo takým spôsobom, že svojou jazdou porušila ustanovenie § 20 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. g) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Podľa § 4 ods. 1 písm. g) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel ich náležite poučiť,
Podľa § 20 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
Z vykonaného dokazovania má súd nesporne zistené, že poškodený T. utrpel zranenie pádom z motocykla, keď sa snažil zabrániť zrážke s vozidlom obžalovanej, pričom utrpel zranenia uvedené v obžalobe a došlo k poškodeniu motocykla. V priebehu konania bolo potrebné preukázať, či k zraneniu došlo porušením povinností uvedených v citovaných ustanoveniach ako je uvedené v obžalobe, alebo zlou technikou jazdy poškodeného ako uvádza obhajoba.
Obžalovaná je usvedčovaná výpoveďou poškodeného, ktorý jednoznačne odmietol možnosť zlej techniky jazdy vzhľadom k dlhoročným skúsenostiam, a aj svedka G.. Ten však uviedol, že keby nebol poškodený brzdil, asi by sa autu vyhol, čo poukazuje aj na zlú techniku jazdy. Súd má preukázané, že v mieste nehody je skutočne zlá viditeľnosť spôsobená umiestnením budovy v blízkosti cesty. Navyše v čase nehody tam bolo umiestnené len malé nevhodné zrkadlo. To však nie je dôvod, ktorý by obžalovanú vyvinil zo spáchania trestného činu. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd pri určení vinníka postupoval tak, že v prvom rade zisťoval, či obžalovaná splnila svoju povinnosť dať prednosť vozidlu idúcom po hlavnej ceste (poškodenému). Ak povinnosť nebola splnená je nutné skúmať, či obžalovaná vychádzajúca z vedľajšej cesty na hlavnú cestu nevytvorila tzv. náhlu prekážku, ktorú poškodený nemohol predvídať a ani na ňu včas a zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Až potom prihliadol, či a ako poškodený spoluzavinil nehodu.
Pri vyhodnotení nehodového deja súd vychádzal nielen z výpovedí účastníkov a svedka G., ale najmä z výsluchu znalca. Obsah jeho výsluchu považuje súd za kľúčový dôkaz.
Súd sa predovšetkým stotožnil s názorom znalca na priebeh dopravnej nehody. Predovšetkým považuje za preukáízané, že obžalovaná nedala poškodenému prednosť v jazde. Bez akýchkoľvek pochybností je preukázané, že po hlavnej ceste jazdil poškodený a obžalovaná mu mala dať prednosť. Namiesto toho vošla na hlavnú cestu.
Stotožnil sa aj s hodnotením verzie obžalovanej o dopravnej nehode a považuje ju za absolútne nepravdepodobnú, pretože ak by ju uznal za možnú, poškodený aj vzhľadom ku svojim skúsenostiam nemal dôvod brzdiť a najmä vyhýbať sa autu, pretože svoju časť cesty by mal voľnú. Táto skutočnosť je potvrdená aj svedectvom svedka G.. Obranu obžalovanej súd považuje v tejto časti za účelovú. Z výpovede znalca je zrejmé, že obžalovaná nemohla poškodeného vidieť pretože ten išiel dovolenou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h, pričom obžalovaná mohla vidieť len vozidlo idúce nižšou rýchlosťou. Aby obžalovaná videla prichádzajúce vozidla zľava, musela vojsť do cesty a tak vytvorila náhlu zmenu. Išlo o prekážku vytvorenú jej vozidlom. Vodič motocykla nemohol vedieť, že ho obžalovaná nevidí, keď predok auta je už na ceste. Znalec jednoznačne uviedol, že príčinou zranení bol pád z motorky, ktorý vyplynul z reakcie na kolízny stav, ktorý vyvolala obžalovaná výjazdom na hlavnú cestu, t.z. vytvorením náhlej zmeny (prekážky). Súd tak považuje za preukázané, že obžalovaná nedala prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste a vytvorila na ceste prekážku (náhla zmena). Až následne sa súd zaoberal možnosťou spoluzavinenia poškodeného. Na základe výsluchu znalca sa nestotožnil s tvrdení poškodeného o pribrzdení a následnom prudkom brzdení, pretože na to nemal dostatok času. V kontexte nehodového deja to však súd nepovažuje za podstatné, rovnako tak skutočnosť, či sa motorka po ceste šmýkala, alebo len spadla na poškodeného. To, že motorka sa šmýkala je preukázané fotografiami zo znaleckého posudku. Nie je účelom tohto konania skúmať akú dlhú trasu sa šmýkala. Nie je možné vyviniť obžalovanú ani poukazom na zlú viditeľnosť a nevhodné zrkadlo. Zákon v ustanovení § 4 ods. 1
písm. g) Zák. č. 8/20009 Z. z. jednoznačne určuje ako má vodič postupovať pri nedostatočnej viditeľnosti. Obžalovaná tak mala požiadať o pomoc cudziu osobu a tú náležite poučiť (napr. svedka G., kt. bol na dvore v blízkosti nehody). Z výpovedí svedkov má súd preukázané, že obžalovaná mohla použiť aj iný výjazd s lepšou viditeľnosťou. Znalec uviedol, že mohla jazdiť aj takým spôsobom, aby v spätnom zrkadle videla na cestu z ľavej strany. Ako uviedol aj svedok G., on sám chodí jazdiť tak, že si čo najviac nadíde. Súd má tak preukázané, že bolo v reálnych možnostiach vodičky dopravnej nehode predísť.
Čiastočne však súd dal za pravdu obžalovanej, keď uznal, že príčinou pádu bola aj zlá technika jazdy poškodeného. Znalec uviedol ako mal poškodený postupovať. Buď brzdiť, alebo sa snažiť autu vyhnúť. Poškodený kombinoval oba spôsoby, následkom čoho bol jeho pád. Súd však zdôrazňuje, že spoluzavinenie poškodeného je len sekundárne proti primárnemu zavineniu obžalovanej. Prihliadol tak na tvrdenie znalca, ktorý uviedol, že bežný motorista nevie reagovať na takéto kolízne stavy. Navyše poškodený sa musel rozhodnúť hneď, nemal čas na premýšľanie a vyhodnocovanie hroziacej nehody. Poškodený síce jazdí od 17 rokov, ale ide o bežného motoristu na malom motocykli a nie trénovaného jazdca. Takúto situáciu doposiaľ nezažil a nebol na ňu pripravený. Zlá technika jazdy vyplývala z ohrozenia, ktorý vyvolala obžalovaná tým, že vošla do cesty. Podľa výpovede znalca bola to reakcia na kolízny stav. Kolízny stav jednoznačne vyvolala obžalovaná tým, že išla z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, čím donútila k reakcii poškodeného. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením obhajoby, že k zraneniu došlo len vinou zlej techniky jazdy. Podľa záveru súdu k dopravnej nehode došlo predovšetkým vinou obžalovanej, ktorá vyvolala kolízny stav a pod jej vplyvom sa poškodený zle rozhodol, zle vyhodnotil situáciu a následne spadol.
Súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov a to výsluchom znalca z odboru traumatológie, ktorý mal zodpovedať otázku, ako došlo k zraneniu poškodeného. Tento dôkaz považuje súd v zhode s prokuratúrou za nadbytočný. O mechanizme a spôsobe zranenia nebolo žiadnych pochýb a súd nepovažoval za podstatné zisťovať, či sa poškodený po ceste šmýkal, alebo nie, zvlášť, keď túto skutočnosť má už preukázanú z fotografického materiálu v znaleckom posudku. Rovnako súd nepovažoval za potrebné zaobstarávať stanovisko predajcu motocyklov Honda, aby sa vyjadroval k spôsobu brzdenia a správaniu motocykla pri brzdení. Súd podotýka, že ide o motocykel, ktorý je bežne dostupný, je schválený na premávku na pozemných komunikáciách v slovenskej republike, z čoho vyplýva, že bol spôsobilý na cestu. Pokiaľ ide o konkrétny motocykel, ide o používaný motocykel a jeho súčasné vlastnosti sa môžu rozchádzať s vlastnosťami nového motocykla Rovnako súd nepovažoval za dôležitú likvidačnú správu z poisťovne, pretože nemá vplyv na posúdenie miery zavinenia obžalovanej. Poškodenie motocykla je zrejmé zo znaleckého posudku, ktorého súčasťou je aj potvrdenie o PN.
Z vykonaného dokazovania má tak súd jednoznačne preukázané, že obžalovaná svojim konaním, a to porušením povinnosti vodiča podľa § 20 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. g) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke primárne spôsobila zranenie poškodeného, čím sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák..
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadol aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovaná je z miesta bydliska hodnotená kladne. Doposiaľ nebola súdne trestaná, nie je ani priestupkovo postihnutá. Súd jej preto priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., to znamená, že viedla riadny život. Súd mohol podľa § 158 Tr. zák. po znížení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 uložiť trest vo výmere do 8 mesiacov. Avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä doterajšiu bezúhonnosť, súd pristúpil k alternatívnemu trestu a uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Pre prípad, že by bol trest úmyselne zmarený, jej uložil aj náhradný trest vo výmere 2 mesiacov. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že čiastočne k zraneniu prispela aj technika jazdy poškodeného a aj na zlú dopravnú situáciu na mieste nehody, na čo nemohol prihliadnúť pri uznaní viny. Obžalovanej zároveň uložil aj trest zákazu činnosti v minimálnej výmere na 1 rok. Súd pri uložení trestu nemohol opomenúť ani správanie a postoj k veci zo strany obžalovanej. Obžalovaná sa síce na mieste činu snažila poškodenému pomôcť a splnila si svoju povinnosť. Na druhej strane si však doposiaľ neuvedomila, že ku zraneniu poškodeného došlo jej nesprávnym vedením motorového vozidla. Účelom trestu by mala byť prevýchova páchateľa s výhľadom do budúcnosti, t.z. že nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.. Na to, aby páchateľ mohol byť prevychovaný, si musí predovšetkým uvedomiť svoje pochybenie. Obžalovaná do poslednej chvíle zotrvala na svojej nevine a nepripúšťala si možnosť, že by nehodu spôsobila ona, z čoho súd vyvodil záver, že pokiaľ by neuložil trest zákazu činnosti,
existuje dôvodná obava a riziko, že v podobnej riskantnej a nezodpovednej jazde môže pri neprehľadnej križovatke pokračovať aj inokedy a z tejto nehody si nezoberie žiadne ponaučenie. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o uložení, hoci v minimálnej výmere, trestu zákazu činnosti na 1 rok, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaná sa stará o maloleté dieťa. Súd zároveň rozhodol aj o náhrade škody pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Súd sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, že túto skutočnosť si mal súd preveriť. Úlohou súdu nie je dôkazy vyhľadávať, vyhľadáva len výnimočne a na žiadosť strán. Pokiaľ teda obžalovaná vykonala nejaké úhrady, mala o tom predložiť príslušné dôkazy, čo obžalovaná neurobila. Pokiaľ bola škoda uhradená zo zákonného poistenia, je to záležitosť medzi poisťovňami a prípadného regresu, čo už nie je predmetom tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).