Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-60-2023.pdf
PDF · 115.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/60/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobkyne: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXX, zastúpená: JUDr. Ildikó Uleklová, advokátka so sídlom Hlavná 21, Dunajská Streda, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom X. M., katastrálnym odborom, pre okres X. M., Obec Č., katastrálne územie Č., zapísanej na LV č. XXXX, ako pozemky registra „H.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere X m2 a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 2.838,58 Eur titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel na účet zástupcu žalovanej - Slovenského pozemkového fondu vedený v štátnej pokladnici, číslo účtu IBAN: SK35 8180 0000 0070 0000 1638, variabilný symbol: XXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2023 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom X. M., katastrálnym odborom pre obec Č., katastrálne územie Č., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemky registra „S.“ KN parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 6 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), jeho vyporiadania prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu vo výške 2.838,58 Eur.
2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. S cieľom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti požiadala znalca R.. V. N., aby vypracoval za týmto účelom znalecký posudok. Znalec v znaleckom posudku č. 215/2022 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 19,99 Eur/m2, čo predstavuje celkovú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 22.708,64 Eur, z ktorého na podiel žalovanej pripadá hodnota vo výške 2.838,58 Eur. Žalobkyňa odoslala dňa 10.08.2022 žalovanej prostredníctvom portálu správcu oficiálnu žiadosť o kúpu pozemkov, pričom je táto žiadosť evidovaná pod číslom XXXXX/2022. Keďže žalovaná na žiadosť nereagovala, žalobkyňa bola nútená obrátiť sa na súd. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že má v záujme nadobudnúť podiel žalovanej do svojho vlastníctva, a preto navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním podielu žalovanej
do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu, za ktorú považovala znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu, ktorú podchytil v znaleckom posudku č. 215/2022.
3. Žalobkyňa k žalobe pripojila znalecký posudok R.. V. N. č. 215/2022, žiadosť o kúpu pozemkov, zriadenie vecného bremena alebo zámenu pozemkov č. 01355/2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.09.2023 uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva ako aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázala na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.1997 pod sp. zn. Cpj 30/97. Poukázala na to, že predmetné pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce, ako aj mimo zastavaného územia obce a podľa platného územného plánu obce sú vhodné na bývanie v rodinných aj bytových domoch. Nachádzajú sa v juhovýchodnej časti obce Čenkovce, v zástavbe rodinných domov s priamym napojením na medziobecnú komunikáciu č. XXXX T. - E. N.. Na verejnej ulici pred pozemkami sa nachádzajú inžinierske siete verejného vodovodu, kanalizácie, plynovodu a elektrického vedenia. Pozemky majú obmedzenú využiteľnosť, nakoľko sú úzke 6,50 m a dlhé 175 m. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Žalovaná nemá výhrady voči znaleckému posudku, avšak za účelom ustálenia všeobecnej hodnoty pozemkov a určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, navrhla vykonanie dokazovania predložením kúpnych zmlúv z roku 2021 a 2022 (vkladové konanie O.-XXXXX/XXXX, O.- XXXX/XXXX), ktorými žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom. Žalovaná ďalej nesúhlasila s priznaním náhrady trov konania žalobkyni, a navrhla, aby súd v zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne, s prihliadnutím k povahe a okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane žalovanej, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhliadala predovšetkým v povahe a okolnostiach sporu, konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, začatého na základe žaloby o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, kedy súd na základe žaloby je povinný právny vzťah medzi stranami usporiadať určitým spôsobom, v spore na strane žalovanej vystupuje špecifický subjekt, Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, pričom tento sa nebráni zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý navrhla žalobkyňa v žalobe. Aj s prihliadnutím k osobným a majetkovým pomerom žalovanej a k jeho postoju v priebehu konania, žalovaná bola toho názoru, že priznanie náhrady trov konania žalobkyni by sa voči žalovanej javilo ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporovalo by dobrým mravom.
5. Žalobkyňa v replike, doručenej súdu dňa 31.10.2023 poukázala na to, že pokiaľ by mala žalobkyňa záujem ušetriť na svojich nákladoch za nadobudnutie predmetného podielu žalovanej, tak by zrejme vychádzala z „primeranej náhrady“ ako hodnotového ekvivalentu vyjadreného v peniazoch, umožňujúceho podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, keďže v danom prípade sa v miestnych podmienkach obdobné podiely na nehnuteľnostiach predávajú za kúpnu cenu okolo 7,50 Eur
- 11,50 Eur. Znalcom určenú výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 19,99 Eur/m2 premietla do svojej ponuky predloženej žalovanej v žiadosti o kúpu pozemkov, na ktorú doposiaľ nedostala odpoveď. Znalcom určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti sa žalobkyni pozdávala byť správna aj z toho dôvodu, že sama nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2021 časti podielov vo vyjadrení menovaných spoluvlastníkov za kúpnu cenu 20,- Eur/m2. Aj samotná žalovaná vo svojom vyjadrení sama poukazuje na to, že sporné pozemky síce disponujú mnohými lukratívnymi vlastnosťami, avšak trpia takými vadami, ktoré ich skutočnú využiteľnosť značne obmedzujú, v čoho dôsledku nie je reálna ani možnosť určenia všeobecnej hodnoty týchto pozemkov na úrovni takých pozemkov, ktoré sú vhodné na skutočnú zástavbu o.i. rodinnými domami. Objektívna cena podielu žalovanej môže byť zrejme maximalizovaná nanajvýš cenou, ktorá zodpovedá kúpnej cene žalobkyňou nadobudnutých podielov v predchádzajúcom období, a to i len v takom prípade, ak sa ohliadne od skutočnosti, že podiel žalovanej je fakticky nevyužiteľný s ohľadom na pomer veľkosti podielov jednotlivých strán sporu. Žalobkyňa sa nezdráha korekcii navrhnutej sumy smerom nahor do výške 20,- Eur/m2. Vzhľadom na nečinnosť žalovanej nesúhlasila s prípadným nepriznaním trov konania , keďže mala zo to, že dôvody na taký postup uvádzané zo strany žalovanej nedosahujú stupeň závažnosti, pre ktoré by ich bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. Žalovaná v duplike, doručenej súdu dňa 11.12.2023 uviedla, že nesúhlasí s názorom žalobkyne čo sa týka hodnoty prikázaného spoluvlastníckeho podielu a poukazuje na Všeobecné záväzné nariadenie obce Č. č. X/XXXX zo dňa 25.03.2020, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť „Územného plánu obce Č.
- zmeny a doplnky č.1“. Na základe uvedeného Všeobecného záväzného nariadenia 1/2020 obce Č. žalovanej mala za to, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tomto spore sú jednoznačne pozemky funkčne určené na bytovú výstavbu. Ďalej poukázala na to, že priestorovú obmedzenosť samostatného pozemku parcela registra „S.“ č. XXX/X je potrebné skúmať v širších súvislostiach. Žalobkyňa je podielová spoluvlastníčka v 1 bezprostredne susedných pozemkov C KN XXX/XX a XXX/XX zapísané na LV č. XXXX pre obec Č. k.ú. Č.S.. Žalobkyňa je aj vlastníčkou 1/1 nehnuteľnosti, rodinného domu č. 240 evidovaného na LV č. XXX, obe Č., k.ú. Č. parcela CKN č. XXX/XX tak isto ide o susedný pozemok. Z uvedeného možno s veľkou istotou predpokladať, že pozemky, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva budú využité spolu so susednými pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne ako stavebné pozemky podľa regulatívov uvedených v prílohách VZN č. 1/2020 obce Č.. Podľa názoru žalovanej predmetné pozemky netrpia vadami ako je obmedzená ich využiteľnosť, čoho dôsledkom je nemožnosť určiť ich reálnu všeobecnú hodnotu na úrovni takých pozemkov, ktoré sú vhodné na zástavbu rodinných domov. Zároveň poukázala na fotodokumentáciu z realitných portálov z obce Č., susedných obcí K., W. F. I. Ž., na ktorých sú ponúkané predaje podobných stavebných pozemkov. Cena týchto pozemkov sa pohybuje v rozsahu od 96,-Eur/m2 do 176,- Eur/m2. Žalovaná z uvedených dôvodov nesúhlasila so žalobkyňou predloženým návrhom zo dňa 25.10.2023, v ktorom navrhla všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 20,- Eur/m2. Predložený návrh nepovažovala ako objektívny pre stanovenie primeranej hodnoty za odstúpený spoluvlastnícky podiel. Nečinnosť žalovanej pri možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou nemožno považovať za priťažujúcu okolnosť pri uplatňovaní trov konania zo strany žalobkyne resp. jej právnej zástupkyne. Slovenský pozemkový fond sa ako zákonný zástupca štátu môže dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, nejde však o povinnosť fondu. Žalovaná bola toho názoru, že priznanie náhrady trov konania žalobkyni by sa voči žalovanej javilo ako neprimerane tvrdé a odporovalo by dobrým mravom.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 19.02.2024 poukázala na zo, že pri určovaní ceny nehnuteľnosti sa nemôže prihliadať na ostatné vlastníctvo strán, ako ani na možný neistý budúci ich úmysel. Treba vychádzať z vlastností konkrétne vyporiadavaných nehnuteľností. Je pritom nepochybné, že sú pozemky, ktoré tvoria predmet vyporiadania, priúzke na to, aby boli funkčne využiteľné na výstavbu hoci aj malej nehnuteľnosti a k dosiahnutiu tejto jej vlastnosti nepomôže ani to, že ide o pozemky, ktoré sú zaradené s takýmto účelovým určením do územného plánu danej obce. Poukázala aj znalecký posudok, pričom znalec so všeobecne záväzným nariadením obce sám rátal, inak by hodnotu ornej pôdy využiteľnej len za účelom poľnohospodárskej výroby zrejme stanovil niekde v rozmedzí 1-2,- Eur/ m2. žalovaná neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, prečo a v akom smere by sa súd mal odchýliť od znalcom stanovenej sumy. Predkladanie ponúk pozemkov na možné odkúpenie z internetových portálov nemá dôkaznú silu pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti.
8.1. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2024, právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na doterajších prednesoch. Mala zato, že žalovaná súhlasila s navrhnutým spôsobom vyporiadania a preto sa pred súdom mala riešiť prvotne otázka vyrovnania podielu žalovanej. Žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala, v akej sume by sa mala takýto vyporiadací podiel rovnajúci sa hodnote nehnuteľnosti pohybovať. Na rozdiel od toho žalovanej sa nepodarilo preukázať svoje výhrady voči znaleckému posudku č. 215/2022, poukázala len na všeobecne záväzné nariadenie obce Č. č. 1/2022 bez bližšieho skúmania, čo ale v tomto smere neobstojí. Na cenu pozemkov ako zastaviteľných nemožno prihliadať výslovne len z toho hľadiska, že sú tieto v územnom pláne danej obce klasifikované ako pozemky, ktoré sú určené na výstavbu, a to čisto v kontexte a v spojení s vedľajšími pozemkami, keďže iné podmienky na konkrétne stanovenú výstavbu nespĺňajú. V konaní sa majú pri určovaní ceny nehnuteľnosti skúmať všetky vlastnosti vyporiadavaných pozemkov, ktoré sú ale v danom prípade nie celkom bezproblémové, tieto boli ale znalcom pri určovaní ceny zohľadnené. O cene vyporiadavaných nehnuteľností v žiadnom prípade nesvedčia inzeráty predkladané zo strany žalovanej. Mala voči nim výhrady minimálne v tom smere, že sa netýkajú konkrétnej obce, ale ide o ucelené pozemky s jedným vlastníkom alebo s vlastníkmi konajúcimi v zhode, pri ktorých sa nachádzajú voľné, použiteľné a bez ďalšej investície využiteľné inžinierske siete. Negatívom vyporiadavaných nehnuteľností v tomto smere je aj existencia obmedzenia využiteľnosti týchto pozemkov. Približne v strede z pohľadu prístupovej cesty sa nachádza stĺp na elektrické vedenie, ktoré je zjavné aj z fotodokumentácie znalca. Podporne
pri určovaní ceny vyrovnávaných pozemkov možno použiť kúpne zmluvy obce Čenkovce, ktorými sama obec po dôkladnom zisťovaní hodnoty svojich nehnuteľností, prípadne podielov na nich, stanovila omnoho nižšie kúpne ceny ako je to uvedené v žalobe. Najsilnejším dôkazom ale v tomto smere sú kúpne zmluvy z posledných troch rokov, ktorými žalobkyňa nadobudla svoje podiely na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Navrhla, aby súd rozhodol v súlade s petitom žaloby s tým, že postoj zmenili len v smere uplatnenia si trov konania a právneho zastúpenia, kde žalobkyňa tieto vzhľadom na osobu žalovanej a na argumentáciu uskutočnenú v jej mene správcom jej majetku, zmenila.
8.2. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2024, zástupkyňa žalovanej uviedla, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a súhlasia aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania, t.j,. prikázaním pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Žalovaná nespochybňuje predložený znalecký posudok, poukazuje však na to, že znalecký posudok je len jedným z mnohých podkladov ktoré slúžia k ustáleniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a tým aj primeranej náhrade. V zmysle stanoviska NS sp.zn. Cpj30/1997 ďalším podkladom k ustáleniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností, ďalej samotné poznatky účastníkov o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností, ktorým môžu byť aj kúpne zmluvy uzatvorené v časovom období asi 2 roky späť k dátumu vyporiadania. Vzhľadom k uvedenému žalovaná trvala na predložení kúpnych zmlúv, ktorým žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k žalovaným pozemkom. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci k všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu za ktorú by bolo možné vec predať. Rozhodnutie ponechala na úvahu súdu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalobkyne a vyjadrením zástupkyne žalovanej k prednesu na pojednávaní, ako aj oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením žalovanej zo dňa 14.09.2023, replikou žalobkyne zo dňa 31.10.2023 a jej prílohami (kúpne zmluvy), duplikou žalovanej zo dňa 11.12.2023 a jej prílohami (všeobecná záväzné nariadenie obce Č. č. 1/2020, výkresy č. 7 a 8, katastrálna mapa, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, ponuky realitných kancelárií), podaním žalovanej zo dňa 05.02.2024, podaním žalobkyne zo dňa 19.02.2024, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (špecifikovanej v bode 1. rozsudku). Spoluvlastnícky podiel žalobkyne je 21/24 v pomere k celku a spoluvlastnícky podiel žalovanej je 1/8 v pomere k celku.
11. Z predloženého znaleckého posudku č. 215/2022 R.. V. N., znalca z odboru stavebníctvo, z odvetvia pozemné stavby, stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená metódou polohovej diferenciácie z dôvodu, že nehnuteľnosť v súčasnosti neprináša výnos. Ďalej znalec uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov bola používaná 40 % z jednotkovej všeobecnej hodnoty stanovenej pre Bratislavu, lebo katastrálne územie Čenkovce je so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie predovšetkým z Bratislavy. Ohodnotené pozemky sa nachádzajú v zastavanom území obce aj mimo zastavaného územia obce, podľa platného územného plánu pozemky sa nachádzajú v zastavanom území obce a sú vhodné na bývanie v rodinných i bytových domoch. Podľa toho sú pozemky hodnotené ako pozemky v zastavanom území obce. Ohodnotené pozemky sa nachádzajú v juhovýchodnej časti obce, približne 300 m od centra obce, v zástavbe rodinných domov s priamy napojení, na medziobecnú komunikáciu č. XXXX T. - E. N.. Na verejnej ulici pred pozemkami sa nachádzajú inžinierske siete verejného vodovodu, verejnej kanalizácie, verejného plynovodu a verejného elektrického vedenia. Vzhľadom na lokalitu zhodnoteného pozemku v obci, na vybavenosť, na využiteľnosť pozemku (obmedzená využiteľnosť, pozemky sú úzke - 6,50 m a dlhé - 175 m, výstavba objektu nie je možná) a na doterajší stav v KN (pozemky sú vedené v reg. KN S. mimo zastavaného územia obce, druh pozemku je orná pôda s možnosťou vyňatia potrebnej plochy z pozemkového fondu za poplatok), všeobecná hodnota pozemku je podľa znaleckého posudku 22.708,64,- Eur (19,99 Eur/m2).
12. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.04.2022 predávajúcimi Á. M. a X. M. ako predávajúcimi a žalobkyňou ako kupujúcou vyplýva, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel menovaných na vyporiadať sa majúcich pozemkoch za kúpnu cenu 11.360,- Eur.
13. Z kúpnych zmlúv uzatvorených Obcou Č. ako predávajúcou a v zmluvách označenými kupujúcimi súd zistil, že v miestnych podmienkach obdobné podiely na nehnuteľnostiach obec predala za kúpnu cenu 7,50 Eur/m2 - 11,50 Eur/m2.
14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
17. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.
18. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“).
19. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
20. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle uvedeného § 142 Občianskeho zákonníka je iudicium duplex. Občiansky zákonník v tomto ustanovení upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo/3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania
(pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.
21. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, a to s prihliadnutím na účelné využitie spornej nehnuteľnosti a malý spoluvlastnícky podiel žalovanej. Žalovaná nehnuteľnosť neužíva a je len malý predpoklad (aj s prihliadnutím na jej umiestnenie), že by ju v budúcnosti užívala. Navyše keďže ide o nehnuteľnosti sčasti mimo zastavaného územia obce, jej rozdelenie by odporovalo aj ustanoveniu § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
22. V poradí druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona je zrušenie spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej prikázaním do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu vzhľadom na polohu a funkčné využitie nehnuteľnosti javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázanie do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zástupca žalovanej súhlasil s uvedeným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobkyne, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže reálne spornú nehnuteľnosť využíva práve žalobkyňa.
23. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli predložené súdu, primárne však zo znaleckého posudku č. 215/2022 R.. V. N., ktorý predložila súdu žalobkyňa. Z predmetného posudku všeobecná hodnota predstavuje 19,99 Eur/ m2. Znalec v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zohľadnil možnosť využitia pozemkov a ich polohu a rovnako sa vysporiadal aj s platným územným plánom obce, na ktorý poukázala v konaní žalovaná, pričom pozemky hodnotil ako pozemky v zastavanom území obce. Súd predložený znalecký posudok považoval za postačujúci, presvedčivý a vnútorne logický, pričom znalcom určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 19,99 Eur/m2 považoval za primeranú. Čo sa týka využiteľnosti pozemkov, tú považuje súd za obmedzenú, a to vzhľadom na ich šírku (6,50 m), ako aj na skutočnosť, že sa na nich nachádza stĺp na elektrické vedenie. Súd preto mal za preukázané, že vyporiadať sa majúce pozemky nie sú funkčne využiteľné na výstavbu. Žalovaná opak nepreukázala. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že akceptoval argumentáciu žalobkyne, že pri určovaní primeranej náhrady nebolo možné prihliadať na ostatné vlastníctvo žalobkyne, prípadne na jej neistý budúci zámer. Vo vzťahu k argumentom žalovanej, že znalecký posudok je len jedným z mnohých podkladov, ktoré slúžia k ustáleniu hodnoty nehnuteľnosti a tým aj primeranej náhrady, súd uvádza, že sa týmito argumentmi žalovanej stotožňuje v celom rozsahu, a preto pri rozhodovaní o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel vzal do úvahy aj ďalšie listinné dôkazy, a to najmä kúpne zmluvy predložené žalobkyňou, z ktorých vyplýva aj kúpna cena, za ktorú nadobudla žalobkyňa spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch od ďalších vyššie menovaných podielových spoluvlastníkov, ako aj kúpna cena, za ktorú obec predávala porovnateľné pozemky v miestnych podmienkach v rozhodnej
dobe. Aj z týchto listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňou navrhnutá náhrada je primeraná. Čo sa týka žalovanou predložených ponúk realitných kancelárií, súd tieto nepovažoval za relevantné, keďže išlo o ponuky na predaj stavebných pozemkov s inými vlastnosťami a funkčným využitím, teda o pozemky hodnotnejšie a neporovnateľné. V prípade spornej nehnuteľnosti nejde o pozemok určený na bývanie, ale o ornú pôdu. Podľa názoru súdu nemožno vychádzať z cien pozemkov inzerovaných na stránkach realitných kancelárií, ktoré sú len orientačnými a nezohľadňujú všetky špecifiká nehnuteľnosti a zahŕňajú aj provízie. Vychádzajúc z týchto úvah primeraná náhrada bola súdom určená zhodne s návrhom žalobkyne vo výške 19,99 Eur/m2. Takto stanovená náhrada predstavuje pre žalovanú sumu vo výške 2.838,58 Eur (142 m2 x 19,99 Eur/m2).
24. Súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím aj na pojednávaní prednesený návrh žalobkyne, ktorá si nárok na náhradu trov konania od žalovanej neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.