Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-63-2019.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: TRADE-DAM, s.r.o., so sídlom J. Mazúra 4418/16, 036 01 Martin, IČO: 36 411 906, právne zastúpeného: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: A-PEMA, s. r. o., so sídlom Hurbanova 3807/21, 036 01 Martin, IČO: 43 850 863, o zaplatenie sumy vo výške 793,81 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 04.09.2019, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 793,81 € s príslušenstvom. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že omylom zaplatil žalovanému cenu za vykonanie diela, zmluvu o ktorej uzavrel konateľ žalobcu ako fyzická osoba-spotrebiteľ, preto na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že predmetnú zmluvu o dielo uzatvoril so žalobcom ako obchodnou spoločnosťou, preto k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. 4. Súd vykonal dokazovanie zápisom z rokovania zo dňa 16.05.2019 a e-mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, resp. ich zástupcami. 5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že konateľ žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, že cenu za vykonanie tohto diela vyúčtoval žalobcovi ako obchodnej spoločnosti faktúrou č. 19008 zo dňa 16.07.2019 bez vyúčtovania dane z pridanej hodnoty a že žalobca žalovanému túto cenu zaplatil. 6. Medzi stranami sporu bolo sporné, či konateľ predmetnú zmluvu o dielo uzavrel so žalovaným ako fyzická osoba-spotrebiteľ, alebo ako štatutárny orgán žalobcu v jeho mene. 7. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 8. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 9. Žalobca na preukázanie skutočnosti, že jeho konateľ uzavrel predmetnú zmluvu o dielo ako fyzická osoba-spotrebiteľ, uviedol, že dielo bolo vykonané v súkromných priestoroch rodinného domu jeho konateľa, že zo správania ani komunikácie tohto konateľa nebolo možné vyvodiť, že konal v mene žalobcu, že k omylu na strane žalovaného mohlo dôjsť z dôvodu, že v minulosti obdobné dielo vykonal pre žalobcu ako obchodnú spoločnosť v rovnakom rodinnom dome, avšak v pracovných priestoroch, že konateľ žalobcu vyúčtovanú cenu za vykonanie diela zaplatil v jeho mene „v zhone a z nepozornosti“, keďže „má na starosti viacero záležitostí, denne mu prejde popod ruky viacero listín“, „jednoducho uvidel
faktúru a automaticky dal cez internet banking príkaz na úhradu“, že žalovaný uznal, že predmetnú zmluvu o dielo uzavrel s jeho konateľom ako fyzickou osobou-spotrebiteľom, a že na zápise z rokovania o uzavretí predmetnej zmluvy o dielo sám žalovaný uviedol údaje jeho konateľa ako fyzickej osoby- spotrebiteľa. 10. Žalovaný na preukázanie skutočnosti, že konateľ žalobcu s ním uzavrel predmetnú zmluvu o dielo v mene žalobcu, uviedol, že jeho konateľ od začiatku rokovania o zmluve o dielo vystupoval v jeho mene, že na zápise z tohto rokovania je uvedené, že cena za vykonanie diela bude vyúčtovaná žalobcovi ako obchodnej spoločnosti, že jeho konateľ odsúhlasil cenovú ponuku na vykonanie diela bez dane z pridanej hodnoty, čím došlo k prenosu daňovej povinnosti, že nemá povinnosť skúmať jeho predmet činnosti a v akých priestoroch je dielo vykonávané, že sám žalobca uvádza adresu rodinného domu svojho konateľa, kde bolo dielo vykonané za svoju adresu, že vykonané dielo spolu s vystavenou faktúrou v mene žalobcu bez výhrad prevzala jeho konateľka, manželka konateľa, ktorý uzavrel predmetnú zmluvu o dielo, že žalobca cenu za vykonanie diela riadne zaplatil a že jeho konateľ počas komunikácie so žalovaným vystupoval v jeho mene a sám uviedol, že vzťah z predmetnej zmluvy o dielo sa riadi Obchodným zákonníkom. 11. Na základe tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že predmetnú zmluvu o dielo uzavrel so žalovaným jeho konateľ ako fyzická osoba-spotrebiteľ. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v civilnom procese, spor, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie sporu (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou jeho strán. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú jeho stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j. neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. 12. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil dôkazy, ktoré jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti samy osebe dostatočne tieto tvrdenia nepreukazujú. V zásade len uviedol, že zo strany jeho konateľa došlo k niekoľkým omylom, a označil len dôkazy, ktoré nie sú v rozpore s jeho tvrdeniami o tom, že jeho konateľ mal predmetnú zmluvu o úvere uzavrieť ako fyzická osoba-spotrebiteľ, avšak tieto tvrdenia nepreukazujú. 13. Takýmito dôkazmi nie sú ani skutočnosť, že predmetné dielo bolo vykonané v priestoroch rodinného domu konateľa žalobcu, keďže žalovaný naozaj nemá povinnosť skúmať predmet podnikania žalobcu a v akých priestoroch sa dielo vykonáva, najmä za situácie, keď žalovaný v tomto rodinnom dome už obdobné dielo pre žalobcu ako obchodnú spoločnosť vykonával a keď žalobca pri komunikácii so žalovaným uvádza adresu tohto rodinného domu ako svoju adresu podnikania. V tejto súvislosti ani kontaktné údaje na zápise z rokovania o uzavretí predmetnej zmluvy o dielo nie sú spôsobilé preukázať, že žalovaný od počiatku vedel, že túto zmluvu uzatvára s konateľom žalobcu ako fyzickou osobou-spotrebiteľom. Žalovaný dostatočným spôsobom uvedenie týchto kontaktných údajov odôvodnil potrebou identifikácie miesta vykonania diela. Navyše skutočnosť, že žalobca v zmysle právneho poriadku nie je oprávnený vynakladať svoje finančné prostriedky na súkromné účely svojho konateľa, nepreukazuje skutočnosť, že tak aj naozaj nekonal. 14. Neobstoja ani tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný svoj záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia uznal. Žalovaný uviedol a z vykonaného dokazovania e-mailovou komunikáciou vyplýva, že žalovaný bol ochotný vyúčtovať cenu za vykonanie diela konateľovi žalobcu ako fyzickej osobe, avšak nie z dôvodu, že by bola táto cena nesprávne vyúčtovaná žalobcovi ako obchodnej spoločnosti, z ktorou neuzavrel predmetnú zmluvu o dielo. 15. Naopak, žalovaný označil a predložil dostatok dôkazov, ktoré tvrdenia žalobcu spochybňujú. Aj keď uvedenie fakturačných údajov žalobcu na zápise z rokovania o uzavretí predmetnej zmluvy o dielo samo osebe nie je spôsobilé jednoznačne preukázať, že túto zmluvu uzavrel žalovaný so žalobcom ako obchodnou spoločnosťou, uvedená konateľka žalobcu bez výhrad prevzala vykonané dielo spolu s faktúrou vystavenou na účet žalobcu ako obchodnej spoločnosti bez vyúčtovania dane z pridanej hodnoty a konateľ žalobcu v jeho mene túto faktúru uhradil. Konatelia obchodnej spoločnosti majú pri svojej činnosti konať s náležitou obozretnosťou a za toto svoje konanie sú zodpovední. Nie je síce
vylúčené, že pri tomto ich konaní môže dôjsť k omylu, avšak tento omyl je potrebné dostatočným spôsobom preukázať. 16. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že po vykonaní a odovzdaní diela a zaplatení ceny za jeho vykonanie došlo medzi konateľom žalobcu a žalovaným ku komunikácii, ktorej obsahom bola reklamácia vykonaného diela. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 08.07.2019 vyplýva, že konateľ žalobcu pri jej vybavovaní konal v mene žalobcu a sám upozornil na to, že vo veci sa jedná o vzťah dvoch obchodných spoločností upravený Obchodným zákonníkom. Až následne, keď k vyriešeniu reklamácie vykonaného diela nedošlo dohodou strán sporu, žalobca začal vo svojej e-mailovej komunikácii so žalovaným tvrdiť, že predmetnú zmluvu o dielo uzavrel jeho konateľ ako fyzická osoba-spotrebiteľ. Tieto okolnosti vyvolávajú odôvodnenú pochybnosť o tom, či zo strany žalobcu nejde o špekulatívne konanie z dôvodu neúspešnej reklamácie vykonaného diela. 17. Keďže teda súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že predmetnú zmluvu o dielo so žalovaným uzavrel jeho konateľ ako fyzická osoba-spotrebiteľ, nie je preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Vo veci mal žalovaný plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu. 20. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.