Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24Sa-2-2020.pdf
PDF · 120.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/2/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2016 priznala žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 5. apríla 2016 invalidný dôchodok v sume 142,00 € mesačne. Invalidný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 07.09.2016. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalobca má možnosť požiadať o opätovné posúdenie jeho invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V ďalšej časti odôvodnenia Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava uviedla presný spôsob výpočtu invalidného dôchodku žalobcu s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo 07.09.2016.
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 461/2003 Z.z.) zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok od 01.01.2017 na 146,00 € mesačne.
3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2016 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
dňa 19.01.2017 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2016.
4. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 25Sa/10/2017 zo dňa 20.04.2017 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.01.2017, zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 9Sk/11/2017 zo dňa 31.01.2018 rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20.04.2017, č.k. 25Sa/10/2017-35 tak, že ho podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil, rozhodnutie žalovanej z 19.01.2017 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Za dôvodnú považoval námietku sťažovateľa, že krajský súd a posudkoví lekári sa nedostatočne zaoberali postihnutím LS - chrbtice žalobcu, keď posudkoví lekári vychádzali z neaktuálneho MR vyšetrenia zo dňa 21.08.2014. Zo správy z kúpeľnej liečby v Kúpeľoch Nimnica od 17.06.2016 do 15.07.2016 ohľadom chrbtice vyplýva len konštatovanie Thomayer 30 cm. Záver posudkových lekárov, že dorzalgia LS chrbtice nespôsobuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s mierou poklesu určenou za postihnutie bedrových kĺbov (55 %), nemá podklad v riadne zistenom skutočnom stave, keďže už zo správy z MR vyšetrenia vyplýva záver „viacúrovňové diskovertebrálne degeneratívne zmeny - chondróza disku L3-4, iterv. osteochondróza L5-S1, v úseku L5-S1 ľavostranná preforaminálne extrúzia disku s kompresiou durálneho vaku a odstupu koreňa S1 1.sin. v teréne bulgingu disku. Deformačné zmeny skeletu podmieňujú zúženie neuroforamenov. Zmeny kostnej drene typu Modic II stavca L5 a S1." Posudkoví lekári si v rozpore s § 71 ods. 4 písm. a) a b), § 196 ods. 6 tretia veta a § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. nezadovážili podklady pre vyhodnotenie stabilizácie, ďalšieho vývoja liečby tohto ochorenia a najmä komplexné funkčné vyšetrenie na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V ďalšom konaní žalovaná mala doplniť dokazovanie, za tým účelom si zadovážiť od ošetrujúceho lekára navrhovateľa potrebnú lekársku dokumentáciu (vrátane novších lekárskych nálezov, resp. vyzve navrhovateľa, aby predložil správy z vyšetrenia u neurológa v období po roku 2014). V prípade, že také poklady z tohto obdobia nebudú, v súlade s § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. si na účely posúdenia podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z. vyžiada vystavenie nálezu o zdravotnom stave od neurológa. Posudkový lekár na tom základe znovu vyhodnotí mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť od vzniku invalidity a vysporiada sa aj s otázkou, či v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu nedošlo k ďalšiemu zvýšeniu miery poklesu. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu z 13.10.2016.
5. Zdravotný stav účastníka konania (žalobcu) bol na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sk/11/2017 zo dňa 31.01.2018 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade dňa 14.05.2018. Dňa 26.03.2018 bol účastník konania písomne požiadaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia o zaslanie kompletnej zdravotnej dokumentácie, vrátane kópií všetkých ortopedických, neurologických a rehabilitačných vyšetrení, ktoré boli realizované od roku 2014. Dňa 04.04.2018 boli posudkovému lekárovi doručené lekárske správy z neurologických vyšetrení Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zo dňa 02.01.2018 a zo dňa 19.03.2018, lekárska správa z CT vyšetrenia LS chrbtice - CT pracoviska Futurum s.r.o. v Považskej Bystrici zo dňa 22.11.2017, lekárska správa z RTG vyšetrenia RTG pracovisko Futurum s.r.o. v Bytči zo dňa 14.11.2017, lekárska správa z ortopedického vyšetrenia Medcentrum s.r.o. v Žiline zo dňa 19.12.2017. Účastník konania bol vyšetrený prísediacimi odbornými lekármi
- neurológom a ortopédom. Ako vyplýva z posudku zo dňa 14.05.2018, rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je obojstranná totálna endoprotéza, čomu zodpovedá zaradenie do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.2, písm. a) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia, t.j. 55 % (od 45 % do 55 %) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania, dorzalgiu LS chrbtice, lymskú chorobu v anamnéze a gynekomastiu vľavo, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 65 % od 05.04.2016.
6. Po doplnení dokazovania generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018 odvolanie účastníka konania podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení zamietol v celom rozsahu a opätovne potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2016.
7. Žalobca proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018 podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, v ktorej uviedol, že žalovaná konala v rozpore s rozhodnutím a nariadeným postupom NS SR zo dňa 31.01.2018 sp.zn. 9Sk/11/2017, v dôsledku čoho opätovne nebol riadnym spôsobom zistený objektívny stav jeho zdravotného posúdenia. Ako dôkaz uviedol: povinnosťou žalovanej bolo vykonať posúdenie LS - chrbtice, či neprevyšuje 55 %. Takéto posúdenie napadnuté rozhodnutie neuvádza. Na chrbticu je liečený neurológom od roku 2009. Z uvedených dôvodov žiadal, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018 v celom rozsahu zrušil.
8. Vo vyjadrení zo dňa 07.12.2018, doručenom správnemu súdu dňa 14.12.2018, žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, odkazujúc pritom na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej. Okrem iného uviedla, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, spolu s odbornými lekármi - neurológom, ortopédom, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade vyhodnotil zdravotný stav žalobcu. V zmysle odborného posudku bolo v odvolacom konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je obojstranná totálna endoprotéza, za ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 55 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 45 % do 55 %, ktorá bola určená vzhľadom na obojstrannú totálnu endoprotézu bedrových kĺbov, obmedzenie pohyblivosti stredného stupňa zohľadňujúci aj krátky časový interval od poslednej operácie, ako aj robotnícku profesiu žalobcu. Uvedenému zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá zaradenie do kapitoly XV, oddielu G, položky č. 44.2., písmena a) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu, bolesti driekovej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, bola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pretože ich závažnosť ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti stanovenú na rozhodujúce zdravotné postihnutie, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 65 % od 05.04.2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudok posudkového lekára ústredia žalovanej je presvedčivý a úplný, zodpovedajúci kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Žalobca ani v správnej žalobe nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania, zdravotný stav žalobcu bol vyhodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia žalovanej v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., tento bol objektívne zistený a riadne v zmysle zákona posúdený. Medzi závermi lekárskeho posudku a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2016, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. Žalovaná nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, vec najskôr prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok sp.zn. 24Sa/34/2018 zo dňa 18.02.2019, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 18. februára 2019. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.02.2019, sp.zn. 24Sa/34/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že krajský súd nepoučil žalobcu aj o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní) v súdom určenej lehote. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní je nariadiť vo veci pojednávanie a vo veci znovu rozhodnúť, pričom sa vysporiada aj s prípadnými novými dôkazmi, predloženými v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne pripomenul, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
žalovanej (§ 135 ods. 2 SSP) - na zhoršenie zdravotného stavu, ktoré nastalo po právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, preto správny súd nemôže prihliadať a žalobca má možnosť požiadať z takého dôvodu o zvýšenie invalidného dôchodku novou žiadosťou prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
10. Krajský súd v Žiline vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.02.2020. Žalovaná žiadosťou zo dňa 03.02.2020 ospravedlnila neprítomnosť svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.02.2020 z prevádzkových dôvodov a zároveň požiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti. Keďže žalovaná mala predvolanie na súdne pojednávanie riadne vykázané a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, súd podľa § 114 Správneho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej.
11. Žalobca na súdnom pojednávaní konanom dňa 10.02.2020 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sk/11/2017 z 31.01.2018 s tvrdením, že Najvyšší súd nariadil vykonať len posúdenie LS chrbtice, nič iné. Uviedol, že dňa 14.05.2018 bolo vykonané posúdenie v Poprade. Doložené neurologické vyšetrenia podľa žalobcu uvádzajú diagnózy zhodne: viacúrovňové zúženie durálneho vaku, pričom na L3/4, L5 uvádzajú len minimálny bulging disku, ďalej uvádzajú tlak na koreň, osový horizontálny posun stavca na L5/S1, ďalej uvádzajú výrastky, zakrivenie chrbtice a neurológom stanovený záver: kolísavý až ťažký stupeň poruchy statiky a dynamiky. Žalobca uviedol, že na uvedené diagnózy na stránke Sociálnej poisťovne našiel hodnoty: viacúrovňové zúženie durálneho vaku: 20 až 35 %, s tlakom na koreň: 40 až 50 %, posunutie stavca: + 10 %, výrastky: + 5%, zakrivenie chrbtice: + 5 %, čo dáva hodnotu 60 až 70 % a k tomu je ešte potrebné pripočítať neurológom stanovenú poruchu statiky a dynamiky s mierou postihnutia: kolísavý až ťažký stupeň. Z uvedeného vyplýva, že miera postihnutia LS chrbtice nie že prevyšuje, ale výrazne prevyšuje hodnotu 55 %. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že posudkový lekár ústredie vykonal vlastné posúdenie, toto sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, lebo jediné, čo posudková lekárka MUDr. D. urobila, bolo, že v samotnom závere posudkového konania mu pomohla obuť sa, to bolo všetko, z toho pozostávalo jej vlastné posúdenie. Na otázku, na koľko percent hodnotí jeho postihnutie chrbtice, dostal odpoveď 20 až 35 %. Doložené neurologické vyšetrenia podľa žalobcu uvádzajú diagnózy, ktoré špecifikoval, podľa žalobcu zhodne. Žalobca sa nevedel vyjadriť presne, podľa akej kapitoly, oddielu a konkrétnej položky prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ohodnotil jeho postihnutie konkrétnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách a uviedol, že to našiel na internetovej stránke Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu ani žalovaná vo svojom napadnutom rozhodnutí neuviedla konkrétnu kapitolu, na základe čoho mu určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
12. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP") a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
15. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona).
16. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
18. Z lekárskej správy vypracovanej posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Poprad zo dňa 14.05.2018 vyplýva, že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske prepúšťacie správy z hospitalizácie na Ortopedickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku od 28.05.2015 do 04.06.2015 (operácia 29.05.2015), od 29.03.2016 do 05.04.2016 (operácia 30.03.2016), lekárska prepúšťacia správa z kúpeľnej liečby v Kúpeľoch Nimnica od 17.06.2016 do 15.07.2016, lekárska správa z ortopedického vyšetrenia SPV 40 s.r.o. v Ružomberku zo dňa 02.05.2016, 25.07.2016, 15.11.2016, lekárska správa z magnetickej rezonancie LS chrbtice ŽILPO, s.r.o. v Žiline zo dňa 21.08.2014, lekárska správa z infekčného vyšetrenia z Považskej Bystrice zo dňa 16.12.2015, lekárska správa z neurologického vyšetrenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zo dňa 02.01.2018, 19.03.2018, lekárska správa z CT vyšetrenia LS chrbtice CT pracoviska Futurum s.r.o. v Považskej Bystrici zo dňa 22.11.2017, lekárska správa z RTG vyšetrenia RTG pracoviska Futurum s.r.o. v Bytči zo dňa 14.11.2017, lekárska správa z ortopedického vyšetrenia Medcentrum s.r.o.
v Žiline zo dňa 19.12.2017, pričom posudková lekárka žalovanej posúdila zdravotný stav žalobcu dňa 14.05.2018 za účasti prísediaceho odborného lekára - neurológa a prísediaceho odborného lekára - ortopéda.
19. Z vyšetrenia prísediacim odborným lekárom neurológom vyplynulo, že žalobca bol pri vyšetrení pri vedomí, orientovaný, poloha aktívna, habitus normostenický, hlava mezocefalická, na poklop nebolestivá, inervácia MN správna, bez známok meningeálneho dráždenia. HKK: RŠO bez asymetrie, citlivosť, cielenie, svalová sila v norme, pyramídové javy negatívne. DKK: RŠO L2/S2 patelárne symetrický výbavné, RŠA, RMP vpravo nižšie - výbavné, citlivosť, cielenie, svalová sila v norme, pyramídové javy negatívne, Lasseque vpravo pri doťahovaní, výrazná stuhnutosť svalstva dolných končatín, postoj na pätách a špičkách prevedie bez deficitu. LS chrbtica: hypertonus paravertebrálneho svalstva, Thomayer + 30 cm, inklinácie obmedzené o 1/3, retroflexia minimálna, bez senzomotorických výpadových prejavov.
20. Z vyšetrenia prísediacim odborným lekárom ortopédom vyplynulo, že bedrové kĺby sú palpačne bez bolestivosti v slabine a v oblasti trochanteru, bez opuchu a zápalových zmien, jazvy kľudné. Pohyblivosť: pravý bedrový kĺb - flexia 80 stupňov, abdukcia 50 stupňov, intrarotácia 30 stupňov, extrarotácia 20 stupňov, ľavý bedrový kĺb - flexia 80 stupňov, abdukcia 50 stupňov, intrarotácia 40 stupňov, extrarotácia 20 stupňov. Pohyblivosť vo všetkých smeroch nebolestivá. Stehnové a gluteálne svalstvo primerané, svalová sila primeraná, zvýšený tonus svalstva stehna, vpravo stehnové svalstvo -1 cm, 20 cm nad patelou. Kolená: hybnosť v norme, nebolestivá, bez opuchu a náplne. Lýtkové svalstvo primerané. Členkové kĺby: hybnosť primeraná, nebolestivá, halux valgus vpravo a priečne plochonožie obojstranne. Chrbtica: mierna esovitá skolióza, mierny pokles panvy doľava. Sed stabilný, flexia v bedrových kĺboch v sede 90 stupňov, zvláda aj predklon v sede do flexie v bedrových kĺboch viac ako 90 stupňov. Ľavá ruka: hybnosť v RC kĺbe a MCP kĺboch v norme, jazva na proximálnom článku 2. prsta dorzálne, pohyblivosť v PIP a DIP - flexia terminálne viazne, extenzia v DIP terminálne obmedzená, svalová sila úchopu primeraná, porovnateľná s druhou stranou, jedná sa o funkčne nezávažný stav na ľavej ruke. Chôdza stabilná, bez krívania, napádania, bez nutnosti používania palice, barly. 21. Posudková lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade po vyšetrení žalobcu v posudku zo dňa 14.05.2018 konštatovala, že účastník konania je 56-ročný vyučený elektromontér, toho času pracuje ako obsluha CNS stroja (práca na plný úväzok, v stoji). Pre závažné degeneratívne ochorenie bedrových kĺbov, ktoré vzniklo sekundárne pre vrodené vykĺbenie bedrových kĺbov, absolvoval v roku 2015 a 2016 implantáciu umelých kĺbov. Kontrolné ortopedické vyšetrenie v novembri 2016 popisovalo obmedzenú hybnosť oboch bedrových kĺbov, ktorá sa postupom času zlepšila a vyhovuje bežným životným podmienkam. Dĺžka končatín je rovnaká, svalstvo je primeranej svalovej sily, ortopédom popisovaný úbytok svalovej hmoty na pravej DK -1 cm (nezávažný nález), chôdza je bez poruchy stereotypu, bez opory, tento stav podmieňuje zaradenie do kapitoly XV, oddiel G, položka 44.2a, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Horná hranica vzhľadom na vek a pracovné zaradenie. Nález na ľavej ruke hodnotený na dnešnom pojednávaní ortopédom ako funkčne nezávažný stav, sila stisku oboch rúk v norme, bez závažnej úchopovej poruchy ruky. Ostatné ochorenia, uvedené v diagnostických záveroch, pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie. Pri hodnotení vzájomných súvislostí má vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti len ochorenie chrbtice a preto 10 % ostáva navýšených pre chronický vertebrogénny bolestivý syndróm, v klinickom obraze prítomný aj lumboischiadický syndróm na pravej DK, krátkodobo liečený - len od decembra 2017, základnou medikamentóznou liečbou, stav si nevyžiadal ani pracovnú neschopnosť, lumboischiadický syndróm neurológom aj pri dnešnom vyšetrení hodnotený ako ľahký. Lymská borelióza preliečená, toho času bez prejavov ochorenia, v remisii a gynekomastia ľavého prsníka bez organickej etiológie, nevyžadujúca liečbu ani kontroly, sú ochorenia posudkovo nevýznamné. Podľa výroku posudku žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 65 %, dátum vzniku invalidity: 05.04.2016 (invalidita vznikla v dôsledku choroby).
22. Z označenej lekárskej správy posudkovej lekárky žalovanej je zrejmé, že sa posudková lekárka v dostatočnom rozsahu oboznámila so všetkými zdravotnými problémami žalobcu, zohľadnila všetky žalobcom namietané ťažkosti a zároveň, pred vypracovaním posudku zabezpečila tiež vyšetrenie žalobcu prísediacim odborným lekárom neurológom a ortopédom. Je teda zrejmé, že posudková
lekára žalovanej postupovala dôsledne v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sk/11/2017 zo dňa 31.01.2018, naviac po predložení lekárskych správ z neurologického vyšetrenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zo dňa 02.01.2018, 19.03.2018 zabezpečila vyšetrenie žalobcu aj prísediacimi odbornými lekármi z neurológie a ortopédie. Na základe vykonaných vyšetrení znovu vyhodnotila mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od vzniku invalidity a vysporiadala sa aj s otázkou, či v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu nedošlo k ďalšiemu zvýšeniu miery poklesu.
23. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že nebol riadnym spôsobom zistený objektívny stav jeho zdravotného posúdenia a povinnosťou žalovanej bolo vykonať posúdenie LS - chrbtice, či neprevyšuje 55 %, uvedené námietky vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Z posudku posudkovej lekárky žalovanej zo dňa 14.05.2018 jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je obojstranná totálna endoprotéza, zaradená pod kapitolu XV, oddiel G, položka 44.2a. prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom ostatné ochorenia, uvedené v diagnostických záveroch (okrem iného dorzalgia LS chrbtice) pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie. Pri hodnotení vzájomných súvislostí má vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti len ochorenie chrbtice a preto 10 % ostáva navýšených pre chronický vertebrogénny bolestivý syndróm, v klinickom obraze prítomný aj lumboischiadický syndróm na pravej DK, krátkodobo liečený - len od decembra 2017, základnou medikamentóznou liečbou, stav si nevyžiadal ani pracovnú neschopnosť žalobcu, lumboischiadický syndróm neurológom aj pri vyšetrení dňa 14.05.2018 hodnotený ako ľahký. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 23.05.2018 okrem iného vyplýva, že prílohou tohto rozhodnutia je odborný posudok o invalidite zo dňa 14.05.2018, pričom žalobca bol osobne prítomný pri posúdení jeho zdravotného stavu a invalidity posudkovou lekárkou žalovanej dňa 14.05.2018 a bolo mu známe, že bol vyšetrený aj prísediacimi odbornými lekármi, a to neurológom i ortopédom. Žalobca tvrdí, že na chrbticu je liečený neurológom od roku 2009. Lekársky nález neurológa z tohto obdobia nebol uvedený v lekárskom náleze vystavenom praktickým lekárom pre dospelých žalobcu zo dňa 13.04.2016 pre účely žiadosti o dávku sociálneho poistenia zo dňa 04.03.2016 - prehliadka zisťovacia, ani v jeho prílohách.
24. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal, že spôsob, akým bol posúdený posudkovou lekárkou dňa 14.05.2018, ako aj záver - celkový posudok, ktorý je obsiahnutý v lekárskej správe zo dňa 14.05.2018, je v rozpore s tým, čo nariadil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 9Sk/11/2017 zo dňa 31.01.2018, správny súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Posudková lekárka sociálneho poistenia žalovanej pri vypracovaní posudkového záveru v lekárskej správe zo dňa 14.05.2018 zhodnotila okrem iného aj lekárske správy z neurologického vyšetrenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici zo dňa 02.01.2018, ako aj 19.03.2018 a vyhodnotila tiež lekársku správu z CT vyšetrenia LS chrbtice žalobcu CT pracoviskom Futurum s.r.o. v Považskej Bystrici zo dňa 22.11.2017, na ktoré žalobca poukázal aj na pojednávaní. Spôsob určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za postihnutie chrbtice tak, ako to prezentoval žalobca na pojednávaní dňa 10.02.2020, nie je v súlade s ust. § 71 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť naviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Naviac žalobca nevedel odpovedať na otázku, podľa akej kapitoly, oddielu a konkrétnej položky prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sám ohodnotil dané postihnutie chrbtice konkrétnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 - 70 %. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Pokiaľ posudková lekárka ústredia postupovala v súlade s ust. § 71 ods. 4 písm. a), b), ods. 5, ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a celkovú mieru poklesu určila podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, postupovala v súlade so zákonom. V súvislosti s ďalšími lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia zo dňa 20.08.2018 a 19.02.2019, pripojenými ku kasačnej sťažnosti žalobcu (č.l. 60 - 61 spisu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/34/2018), správny súd poukazuje na ust. § 135 ods. 2 SSP a právny názor vyjadrený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sk/19/2019 zo dňa 11.12.2019, ktorý pripomenul, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 2 SSP) - na zhoršenie zdravotného stavu, ktoré nastalo po právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, preto správny súd nemôže prihliadať a žalobca má možnosť požiadať z takého dôvodu o zvýšenie invalidného dôchodku novou žiadosťou prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2018, na závery neurologických vyšetrení zo dňa 20.08.2018 a 19.02.2019 nebolo možné prihliadnuť.
25. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené žalobné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny súd žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol.
26. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1 a contrario, § 168 s použitím § 467 ods. 3 SSP. Náhrada trov konania v správnom súdnom konaní je primárne postavená na úspešnosti účastníkov konania. Úspech vo veci, ktorá je predmetom správneho súdneho konania, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Žalobca bol síce úspešný v konaní o kasačnej sťažnosti, avšak v konaní ako celku úspešný nebol, jeho žaloba bola zamietnutá, a teda jeho úspech v kasačnom konaní vyvážil jeho neúspech vo výsledku konania. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo aj keď bol úspešný v konaní o kasačnej sťažnosti, ide o jeden nárok a v konaní úspech nemal (žaloba bola zamietnutá). Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.