Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-46-2018.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený splnomocneným zástupcom: STRELÁK & Partners, s.r.o., Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 52451747, proti žalovanému: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX Q. - E., zastúpený splnomocneným zástupcom: E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXXXX Q. - E., v konaní o zaplatenie 1010,50 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 446 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu 2. 7. 2018 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu 1010,50 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 5. 3. 2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 10. 2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1100 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 31. 1. 2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky jednorazovo. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 6. 3. 2016 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 4. 3. 2016. Žalovaný doteraz na úhradu svojho záväzku zaplatil žalobcovi celkovo 89,50 EUR. Zvyšok poskytnutého úveru žalovaný nezaplatil.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom R. E. a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 1010,50 EUR titulom nesplateného zvyšku úveru, poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 10. 2015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 13. 10. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1100 EUR. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že v dôsledku nedodržania dohodnutých splátok úveru žalobca pristúpil k zosplatneniu záväzku zo zmluvy jednorazovo, ku dňu 4. 3. 2016. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že na splatenie úveru doteraz zaplatil len 89,50 EUR; tvrdil, že na splatenie úveru v skutočnosti zaplatil 604 EUR. Žalobca trval na svojom tvrdení, že žalovaný na splatenie úveru zaplatil len 89,50 EUR, no z listinných dôkazov - platobných príkazov a výpisu z účtu, ktoré predložil žalovaný, súd zistil, že žalovaný zaplatil dňa 28. 11. 2016 na účet žalovaného 50 EUR, dňa 29. 1. 2017 sumu 50 EUR, dňa 20. 2. 2017 sumu 50 EUR, dňa 14. 7. 2017 sumu 50 EUR, dňa 3. 8. 2017 sumu 50 EUR, dňa 30. 1. 2017 sumu 50 EUR, dňa 14. 4. 2017 sumu 100 EUR a dňa 24. 10. 2017 sumu 50 EUR, spolu 450 EUR. Okrem toho žalovaný zaplatil sumu 204 EUR na bankový účet č. SK27 0200 0000 0033 0854 4155, ktorého majiteľom s obmedzenou právomocou ku dňu 16. 6. 2015 ( kedy bola platba zrealizovaná ) bol E. E. a jeho zákonnou zástupkyňou, oprávnenou disponovať s účtom, bola ku dňu 16. 6. 2015 T.. I. Ž.. Z výsluchu svedkyne R. E. súd zistil, že táto mala so žalobcom uzatvorenú mandátnu zmluvu ako finančný agent. Činnosť pre žalobcu ukončila v roku 2015, presnejšie obdobie uviesť nevedela. V rámci svojho výsluchu uviedla, že jej úlohou bolo poskytovať úvery a inkasovať splátky. Pripustila, že sa mohlo stať, že niektorému z dlžníkov dala svoj súkromný bankový účet ako účet, na ktorý má zaplatiť splátky. Ona žalobcovi každý týždeň všetky splátky, ktoré od dlžníkov zinkasovala, následne poslala. Táto svedkyňa je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená a podpísaná ako osoba, ktorá potvrdila, že dňa 13. 10. 2015 doručila dlžníkovi príslušný počet rovnopisov tejto zmluvy a overila údaje uvedené na zmluve. Hoci žalobca tvrdil, že v rozhodnom čase nemala žiadna fyzická osoba oprávnenie inkasovať hotovostné splátky v mene žalobcu, z výsluchu uvedenej svedkyne vyplynulo, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, keďže táto svedkyňa ako finančný agent počas svojej činnosti pre žalobcu inkasovala splátky úverov v hotovosti. Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu súd zistil, že žalobca mal v rámci prevádzkovania živnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov len štyri prevádzkarne - vo Zvolene ( zrušená 28. 8. 2018 ), v Trenčíne ( zrušená 12. 7. 2017 ), v Košiciach ( zrušená 11. 10. 2017 ) a v Trnave ( zrušená dňa 5. 2. 2019 ). Z úverovej zmluvy, ktorú predložil žalobca, nevyplýva, že by dlžník bol povinný splátky realizovať len bezhotovostným prevodom, je preto logické, že dlžníci ( zmluva so žalovaným je formulárová, teda súd vychádza z predpokladu, že obdobných zmlúv bolo uzatvorené žalobcom viacero ) splátky realizovali aj v hotovosti. Museli ich teda odovzdávať osobám, ktoré boli žalobcom na to poverené, pretože vzhľadom na to, že žalobca mal zriadené na Slovensku len štyri prevádzkarne, ktoré navyše boli postupne zrušené, je nemysliteľné, že dlžníci, ktorými sú prevažne osoby vo finančnej núdzi, by boli nútení s každou hotovostnou splátkou cestovať do prevádzkarne žalobcu, vzdialenej ( ako v prípade žalovaného s trvalým bydliskom v Q. ) viac ako 100 km. Súd potom dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný zaplatil sumu 204 EUR na bankový účet, ktorého majiteľom v rozhodnom čase bol brat svedkyne R. E. a disponentkou bola matka svedkyne, ide o úhradu na úver, pretože, ako uviedla svedkyňa R. E., mohlo sa stať, že klientovi dala údaje k svojmu súkromnému účtu, aby naň zaplatil splátku úveru a vyplýva to aj z toho, že v samotnom platobnom príkaze je ako príjemca uvedená práve R. E. - čo je rodné priezvisko svedkyne R. E.. Súd potom dospel k záveru, že žalovaný na splatenie úveru celkovo žalobcovi zaplatil 654 EUR. Súd preto žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru 1100 EUR a zaplatenými splátkami 654 EUR, čo predstavuje sumu 446 EUR. Spolu s istinou súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil aj úrok z omeškania 5% ročne, čo je výška úroku z omeškania tak, ako vyplýva z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože ku dňu začiatku omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05% ročne. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej strane nepriznal náhradu trov konania, pretože obe strany mali v konaní čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.