Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/429/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Your energy, a. s., IČO: 46 542 965, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, právne zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom: Michalská 9, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: W.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. cesta XXXX/XX, XXX XX Y., zast.: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, so sídlom: Ivánska cesta 30/ B, 821 04 Bratislava, o vymoženie 27 000,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Vladimír Kliniec, so sídlom exekútorského úradu Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, pod sp. zn.: 431Ex 121/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. mája 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. mája 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 272,98 eur.

2. Vychádzal zo zistenia, že exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní dňa 11.12.2017, sp. zn.: , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2018. V zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 27 000,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy vo výške 27 000,00 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1 878,91 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu (alebo v tej istej lehote podať odpor). Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.03.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi, so sídlom exekútorského úradu Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 431Ex 121/18.

3. Povinný v tejto veci podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej údajne vznikol oprávnenému nárok voči povinnému, nebola nikdy uzatvorená, že nemá vedomosť o žiadnom zmluvnom vzťahu, ktorý by takýto nárok oprávneného zakladal a nie je si vedomý ani toho, že uvedenú sumu oprávnenému dlhuje. Povinný uviedol, že má za to, že oprávnený si zmluvu o pôžičke vymyslel, v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza nepravdivé a klamlivé informácie, ktoré sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde. Uviedol, že svoje tvrdenia bol pripravený preukázať v ďalšom súdnom konaní, pričom svoje tvrdenia mal v úmysle podložiť nielen listinnými dôkazmi, ale aj tvrdeniami, ktoré v plnom rozsahu vyvrátia tvrdenia oprávneného a jeho údajný nárok voči povinnému, na

toto však nemal možnosť. Uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu č. k. , vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11.12.2017. Tento platobný rozkaz mu nebol nikdy doručený do jeho vlastných rúk, a preto nie je možné, aby bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Doplnil, že túto situáciu rieši podaním reklamácie na zásielku, ktorou bol platobný rozkaz doručovaný, keďže má za to, že zásielka mu nebola riadne doručená. Voči platobnému rozkazu podal odpor, pričom stále čaká na rozhodnutie súdu.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a skutočnosti v ňom tvrdené za nepreukázané, a preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru povinný nepreukázal existenciu takej skutočnosti, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu a nie sú dané ani iné dôvody pre zastavenie exekúcie. Oprávnený uviedol, že v upomínacom konaní listinnými dôkazmi svoj nárok jednoznačne preukázal a to tak čo do dôvodu, tak aj výšky a zároveň preukázal, že pred podaním žaloby (návrhu v upomínacom konaní) mal záujem dohodnúť sa s povinným mimosúdne. K tomu pre pasivitu povinného, ale aj jeho terajšieho právneho zástupcu, ktorí na predžalobné výzvy žiadnym spôsobom, čo i len prostým spochybnením nároku, nereagovali, nedošlo. Tvrdenia povinného považuje za zjavne nepravdivé, účelové a zavádzajúce a má za to, že povinný mohol nárok oprávneného rozporovať ešte pred samotným podaním žaloby, prípadne v upomínacom konaní. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že povinný v exekučnom konaní oneskorene uplatňuje obranu, na viac nedôvodnú, ktorú zmeškal v upomínacom konaní. Oprávnený uviedol, že už na valnom zhromaždení 20.06.2017 vzali akcionári spoločnosti, medzi nimi aj povinný, existenciu pohľadávky oprávneného voči povinnému na vedomie a podpísaním predmetnej zápisnice bez vznesenia akýchkoľvek námietok voči predmetnej pohľadávke oprávneného povinný svojim podpisom na zápisnici fakticky uznal svoj záväzok voči oprávnenému vo výške 27 000,- Eur. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ako aj listiny predložené v konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , ktoré zároveň súdu predložil ako prílohu tohto vyjadrenia (Dôkaz: Zmluva o pôžičke zo dňa 19.06.2015, Dodatok k Zmluve o pôžičke zo dňa 09.08.2016, Výzva na plnenie zo dňa 17.08.2017, Výzva na plnenie zo dňa 09.10.2017, Zápisnica z riadneho VZ oprávneného zo dňa 20.06.2017, Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní). Oprávnený uviedol, že podkladom pre exekučné konanie a teda exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.12.2017, ktorý podľa doložky zo dňa 08.02.2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2018. Oprávnený uviedol, že predmetný platobný rozkaz považuje za spôsobilý exekučný titul a zároveň má za to, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že platobný rozkaz mu údajne nebol doručený a toto tvrdenie je len účelovou obranou. Oprávnený uviedol, že povinný s ohľadom na oprávneným predložené listinné dôkazy nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že platobný rozkaz je založený na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku, že s ohľadom na pasivitu povinného má oprávnený za to, že ani neexistujú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by nárok oprávneného akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Oprávnený preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.06.2018 zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v sume 272,98 Eur.

5. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k záveru, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia pripomenul, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi. Zo spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: súd zistil, že exekučný titul bol podľa údajov na doručenke povinnému doručený do vlastných rúk dňa 18.12.2017. Povinný proti platobnému rozkazu nepodal v zákonnej lehote odpor, platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2018. Povinný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči platobnému rozkazu odpor až dňa 02.05.2018, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.07.2018, sp. zn.: odmietnutý. Voči tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť zo dňa 23.08.2018, ktorú súd zamietol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.11.2018, sp. zn.: , v ktorom (v bode 12. odôvodnenia) okrem iného uviedol, že: „Súd k námietke žalovaného ohľadom nedoručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk uvádza, že pri doručovaní písomností súd vychádza z dokladu o doručení písomností súdu, z tzv. doručenky. Doručenka má v zmysle povahu verejnej listiny. Súd pritom vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri

doručovaní a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé, keďže uvedené zákonné ustanovenie upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Súd vzhľadom na argument žalovaného, že podpis na doručenke nie je jeho, žiadosťou zo dňa 25. 09. 2018 požiadal Slovenskú poštu, a.s. o oznámenie, kto písomnosť súdu (platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 11. 12. 2017 spolu s prílohami) doručovanú žalovanému do vlastných rúk prevzal a kedy (s uvedením aj ďalších údajov tejto osoby - ako sú číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu, ktorý preukazoval totožnosť osoby preberajúcej zásielku s podacím číslom UC161709167SK). Dňa 17. 10. 2018 bola súdu doručená odpoveď Slovenskej pošty, a.s. na žiadosť súdu, v ktorej sa uvádza, že doporučená zásielka adresovaná žalovanému bola dodaná dňa 18. 12. 2017 a zásielku prevzal adresát (žalovaný) osobne. Fotokópia dodávacieho dokladu, kde je potvrdené prevzatie zásielky, tvorí prílohu odpovede. Súd mal z uvedeného za preukázané a potvrdené, že platobný rozkaz s prílohami bol žalovanému doručený dňa 18. 12. 2017. Súd zároveň uvádza, že žalovaný v podanom odpore zo dňa 02. 05. 2018 uviedol, že rieši situáciu podaním reklamácie na zásielku, ktorou bol platobný rozkaz doručovaný, no k odporu ani k podanej sťažnosti žiadny výsledok reklamácie (príp. iný dôkaz), ktorý by preukazoval nepravdivosť a nesprávnosť údajov uvedených na doručenke, súdu nepredložil. Súd vzhľadom na uvedené vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalovaný bol v platobnom rozkaze sp. zn. zo dňa 11. 12. 2017 riadne poučený, že v prípade ak nesúhlasí s povinnosťou uloženou platobným rozkazom (výrok I.), má možnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením, oneskorene podaný odpor súd odmietne. Vyšší súdny úradník vzhľadom na uvedené v uznesení sp. zn. zo dňa 26. 07. 2018 správne uviedol, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 11. 12. 2017, doručený súdu dňa 14. 05. 2018, bol podaný po zákonnej lehote a teda oneskorene (keďže posledným dňom, kedy mohol žalovaný podať odpor, bol 02. 01. 2018).“ Aj exekučný súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého platí, že doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Povinný však opak nepreukázal. Súd zároveň zdôraznil, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi. Povinný však svoje tvrdenia (tvrdenie o nedoručení exekučného titulu do jeho vlastných rúk) nijakým spôsobom nepreukázal (nedoložil dôkaz, ktorý by preukazoval nepravdivosť a nesprávnosť údajov uvedených na doručenke). Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu (skutočnosti týkajúce sa zmluvy o pôžičke), tieto sú podľa záverov súdu pre exekučné konanie bez právneho významu. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd preto dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 03.01.2018 a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z tvrdení účastníkov konania zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd mal za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku.

6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zmenil a exekúciu zastavil. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej údajne vznikol oprávnenému nárok voči povinnému, nebola nikdy uzatvorená. Povinný nemá podľa svojho vyjadrenia vedomosť o žiadnom zmluvnom vzťahu, ktorý by takýto nárok oprávneného zakladal a nie je si vedomý ani toho, že uvedenú sumu oprávnenému dlhuje. Povinný má za to, že oprávnený si zmluvu o pôžičke vymyslel, v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza nepravdivé a klamlivé informácie, ktoré sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde. Opätovne uviedol, že platobný rozkaz mu nebol nikdy doručený, a teda nebol doručený do jeho vlastných rúk a preto sa nikdy nemohol stať právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Keďže povinný má za to, že platobný rozkaz je založený na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku, rozhodol sa pokúsiť sa ochrániť svoje práva aj podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec skutočností uvedených v podanom návrhu na zastavenie exekúcie dopnil, že v čase, kedy malo údajne

dôjsť k prevzatiu zásielky zo strany povinného sa povinný nenachádzal na adrese jeho trvalého bydliska, nakoľko dňa 17.12.2016 o 16:00 hod. viezol svoje deti z prvého manželstva k ich matke do Zálesia. Zo Zálesia išiel do Handlovej, kde prespal a na druhý deň ráno, teda 18.12.2018 si kúpil v ten deň v Handlovej noviny, následne mal v Handlovej pracovné stretnutia. V tento deň bol taktiež s bývalou manželkou dohodnutý, že si vyzdvihne svoje deti z prvého manželstva o 17:30 hod. v Zálesí, po ceste z Handlovej do Bratislavy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný podal v uvedenej veci návrh na začatie trestného stíhania pre prečin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa ust. , . Poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Vrakuňa, ČVS: ORP-1990/VK-B2-2018 zo dňa 22.05.2019, ktorým poverený príslušník PZ odovzdal vec Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu. V odôvodnení tohto rozhodnutia poverený pracovník PZ konštatuje, že vzhľadom na zistený skutkový stav možno tvrdenia povinného považovať za vierohodné. V uvedenej veci povinný prejavil záujem v konaní pred Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb navrhnúť znalecké dokazovanie znalca z odboru písmoznalectva, ktorý potvrdí tvrdenia povinného, že podpis na poštovej doručenke nie je jeho podpisom. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že toto konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vyšší súdny úradník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že povinný nepreukázal existenciu takej skutočnosti, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu a nie sú dané ani iné dôvody pre zastavenie exekúcie. Zopakoval svoju argumentáciu, že povinný v exekučnom konaní oneskorene uplatňuje, aj keď nedôvodnú, obranu, ktorú zmeškal v upomínacom konaní. Podkladom pre exekučné konanie a teda exekučným titulom je platobný rozkaz zo dňa 11.12.2017, ktorý podľa doložky zo dňa 8.2.2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.1.2018. Predmetný platobný rozkaz považuje oprávnený za spôsobilý exekučný titul a zároveň má za to, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že platobný rozkaz mu údajne nebol doručený a toto jeho tvrdenie je účelovou obranou. Povinný s ohľadom na oprávneným predložené listinné dôkazy nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že platobný rozkaz je založený na nepravdivých skutočnostiach a uplatňovaní neoprávneného nároku. S ohľadom na pasivitu povinného v mimosúdnom konaní má za to, že ani neexistujú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by nárok oprávneného akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Doplnil, že doručovanie, ako aj vyznačovanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti je vecou konajúceho súdu, pričom oprávnený nemá žiadne pochybnosti o správnosti postupu súdu. Podľa ustanovenia do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomností na potvrdení o doručení písomností (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Doručenka je teda verejnou listinou a potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho čo je v nej uvedené. Obsah verejnej listiny je teda pre súd správny (pravdivý) a v tomto prípade preukazuje konkrétny postup pri doručovaní a prevzatí zásielky. Ak povinný namieta pravdivosť v doručenke uvedených informácií, musí zároveň toto svoje tvrdenie preukázať. V danom prípade musí preukázať, že podpis na doručenke mu nepatrí. Povinný takýto dôkaz v tomto konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať. Skutočnosti, ktoré doposiaľ povinný uvádzal a sú obsiahnuté aj v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II zo dňa 22.5.2019 nevylučujú doručenie zásielky v deň, ktorý je uvedený na doručenke ako deň prevzatia. Zároveň vyslovil určité pochybnosti o mieste podania trestného oznámenia povinným z dôvodu, že orgán činný v trestnom konaní, ktorý o veci rozhodoval, nebol miestne príslušný vo veci konať. Adresou pre doručovanie bola podľa obsahu uznesenia Gercenova ulica č. 6/A v Bratislave - Petržalke (teda v pôsobnosti OR PZ SR Bratislava V) a sídlo poštového podniku je v Banskej Bystrici. Odhliadnuc od toho, že samotné uznesenie nie je dôkazom spôsobilým preukázať nepravdivosť údajov uvedených na doručenke, závery povereného príslušníka PZ SR o tom, že „tvrdenia oznamovateľa možno považovať za vierohodné“ spochybnil a považuje ich za nepreukázané.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

15. Oprávnený sa v exekučnom konaní bránil proti exekúcii tvrdením, že exekučný titul mu nebol nikdy doručený do vlastných rúk a zmluva o pôžičke, na základe ktorej údajne vznikol oprávnenému nárok voči povinnému priznaný v exekučnom titule, nebola nikdy uzatvorená

16. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa. Sťažnostný súd preto k dôvodom podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa ( Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je verejnou listinou ( ). Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh, aj bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom,

nie je vykonateľné, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, keďže prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nutne muselo viesť k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu a následne k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. , zo dňa 27. 6. 2013).

17. Za týmto účelom sa aj sťažnostný súd oboznámil so spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. , najmä s odpoveďou spol. Slovenská pošta, a.s. zo dňa 12. 10. 2018, uznesením súdu zo dňa 12. 10. 2018 a na podklade tvrdení povinného v podanej sťažnosti si súd vyžiadal aj zaslanie výsledkov rozhodovacej činnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ku konaniu vedenému týmto úradom pod č. RU - 03-2019 vo veci priestupku na úseku poštových činností § 61 ods. 1 písm. a) zákona o poštových službách.

18. V odpovedi Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 12. 10. 2018 sa konštatuje, že šetrením v dodávacích dokladoch pošty Bratislava 5 bolo zistené, že doporučená zásielka UC1617091167SK adresovaná Ing. Jozef Borodáč, Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava bola dodaná dňa 18.12.2017. Zásielku prevzal adresát osobne.

19. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, stále pracovisko poštových služieb (ďalej len „úrad“), listom zo dňa 07. 11. 2019 súdu oznámil, že dňa 09. 10. 2019 bola úradu doručená žiadosť exekučného súdu o vyjadrenie k uzneseniu ORPZ v Bratislave II, OO PZ Bratislava Vrakuňa, Širavská 3, 827 49 Bratislava, ČVS:ORP-1990/VK-B2-2018 zo dňa 22. 05. 2019. Uvedeným uznesením OR PZ v Bratislave II, OO PZ Vrakuňa, v zmysle v trestnej veci podozrivého neznámeho páchateľa, pre úmyselný prečin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa a , odovzdalo túto vec úradu na prejednanie priestupku podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“). Prvotným prešetrením bolo zistené, že úrad uvedeným uznesením až do doručenia žiadosti súdu nedisponoval a preto úrad požiadal OR PZ v Bratislave II, OO PZ Vrakuňa, o predloženie predmetného spisového materiálu k danej veci. Predmetný spisový materiál bol doručený úradu dňa 25. 10. 2019. Ďalej uviedol, že uznesením ČVS: ORP-1990/VK-B2-2018 zo dňa 22. 05. 2019 OR PZ v Bratislave II, OO PZ Brtislava Vrakuňa, Širavská 3, 827 49 Bratislava, v zmysle ustanovenia , odovzdalo úradu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, trestnú vec podozrivého neznámeho páchateľa pre úmyselný prečin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa a , ktorého sa dopustil tým, že ako poštový doručovateľ v Bratislave, na Gercenovej 6/A, dňa 18. 12. 2017 v presne nezistenom čase, za bližšie nezistených okolností, sprístupnil predmet poštového tajomstva, konkrétne úradnú zásielku určenú do vlastných rúk Jozefa Borodáča s obsahom platobného rozkazu neoprávnenej osobe, ktorá skutočného adresáta, teda oznamovateľa, o tejto skutočnosti nevyrozumela, pričom v presne nezistenom čase, v mesiaci máj 2018 si oznamovateľ predmetnú neotvorenú úradnú zásielku s obsahom platobného rozkazu našiel v poštovej schránke na Gercenovej ulici č.6/A, čím poštový podnik ako aj poštový doručovateľ porušili povinnosť podľa . Podľa sa priestupku na úseku poštových činností dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa alebo sprístupní predmet poštového tajomstva v rozpore s . V rámci prešetrovania veci poverený príslušník PZ listom zo dňa 01. 02. 2016 požiadal Slovenskú poštu, a.s. o poskytnutie podkladov k danej veci. Listom zo dňa 03. 04. 2019 Slovenská pošta a.s. poskytla informácie, že doporučená zásielka UC1617709167SK adresovaná Ing. Jozefovi Borodáčovi, Morovianska 54, 972 51 Handlová, bola podaná dňa 12. 12. 2017 na Pošte Bratislava 12. Dňa 14. 12. 2017 bola na pošte Handlová doposlaná na žiadosť adresáta na adresu Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava. Zásielka bola dňa 18. 12. 2017 dodaná adresátovi. Zároveň k poskytnutým informáciám priložila Slovenská pošta, a.s., fotokópiu dodávacieho dokladu o doručení uvedenej zásielky s podpisom adresáta s poznámkou „OS“. Podľa bodu 20.3 Poštových podmienok Všeobecná časť (vnútroštátny styk), ak preberá zásielku adresát, ktorého trvalé alebo prechodné bydlisko sa nezhoduje s odovzdávacím miestom uvedeným na zásielke, alebo ak predloží preukaz totožnosti, ktorý neobsahuje presné údaje, k podpisu pripíše poznámku: „Adresát osobne“. Podľa bodu 16.8. Poštových podmienok Všeobecná časť (vnútroštátny styk) totožnosť adresáta alebo oprávneného prijímateľa nemusí overovať zamestnanec pošty v prípade, ak ho osobne pozná. Po oboznámení sa so spisovým materiálom a na základe objasňovania priestupku OO PZ Bratislava II. Vrakuňa, úrad dospel k záveru, že na základe zistených informácií o priebehu

doručovania poštovej zásielky, podacie číslo UC1617709167SK, nebol zistený nesúlad postupu podľa platných právnych predpisov Slovenskej pošty, a.s. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetnú vec podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch odložil.

20. Sťažnostný súd zaslal vyššie konštatovaný dôkazný prostriedok (list Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, stále pracovisko poštových služieb, zo dňa 07. 11. 2019) spolu s prílohami na vyjadrenie účastníkom konania. Povinný sa k jeho obsahu a záverom žiadnym spôsobom nevyjadril. Oprávnený zotrval na svojich tvrdeniach, že povinný nepredložil žiadny dôkaz a ani nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by bez najmenších pochybností preukázal, že podpis na doručenke nie je jeho a teda nepreukázal, že údaje na doručenke nie sú pravdivé. Ďalej poukázal na skutočnosť, že povinný prostredníctvom krátkej textovej správy (sms) kontaktoval predsedu predstavenstva oprávneného s návrhom na postupné vyplatenie záväzku po častiach, čo oprávnený považuje za uznanie záväzku.

21. Súd na podklade vykonaných šetrení dospel k záveru, že pokiaľ povinný namietal, že platobný rozkaz, ktorý bol v exekučnom konaní súdu predložený ako exekučný titul, mu nebol nikdy doručený a preto sa nikdy nemohol stať právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, toto jeho tvrdenie nebolo podporené žiadnym dôkazným prostriedkom. Povinný súdu nepredložil jediný dôkaz objektívnej povahy, ktorý by preukazoval, že si dňa 18. 12. 2017 skutočne zásielku obsahujúcu exekučný titul nemohol prevziať. Ani na podklade konania pred Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, stále pracovisko poštových služieb, nebolo preukázané tvrdenie povinného, že v čase prevzatia zásielky s exekučným titulom sa povinný nenachádzal na doručovacej adrese. Súd na podklade vyššie konštatovaného rozhodnutia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, stále pracovisko poštových služieb dospel k záveru, že k údajom na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je v zmysle verejnou listinou, ani v ďalšom priebehu konania nebol súdu predložený dôkazný prostriedok preukazujúci ich nepravdivosť. Exekučný súd preto považuje údaje na doručenke naďalej za pravdivé. Súd v tejto časti posúdenia dôvodnosti obrany povinného ďalej odkazuje aj na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom súd ani na podklade obsahu sťažnosti povinného a doplnení dokazovania nevidí žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od obsahovo správnych záverov súdu o účinnosti doručenia exekučného titulu povinnému. Pokiaľ povinný v exekučnom konaní tvrdil, že sa v mieste doručenia nezdržoval, prenáša sa v tomto smere na neho dôkazné bremeno. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Všetky získané dôkazy v obsahovej zhode poukazujú na skutočnosť, že v postupe poštového doručovateľa pri doručovaní spornej písomnosti neboli preukázané žiadne pochybenia, resp. nebolo preukázané, že by súdnu zásielku určenú do vlastných rúk povinného odovzdal inej osobe (odpoveď Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 12. 10. 2018, podanie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, stále pracovisko poštových služieb zo dňa 07. 11. 2019) a preto naďalej platia údaje na doručenke, podľa ktorých si povinný túto zásielku prevzal osobne dňa 18.12.2017. V exekučnom konaní sa povinnému nepodarilo preukázať svoje tvrdenia o neúčinnom doručení exekučného titulu a preto sa povinnému nepodarilo ani spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom povinný si musel byť vedomý skutočnosti, že nie len exekučný súd, ale ani upomínací súd nepovažoval jeho tvrdenia v tomto smere za preukázané, pričom povinný na preukázanie svojich tvrdení napriek deklarácii tohto zámeru žiadne dôkazné prostriedky sťažnostnému súdu nepredložil.

22. Súd na podporu svojej argumentácie dopĺňa, že otázkou doručenia exekučného titulu sa prejudiciálne zaoberal aj Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobcu: Your energy, a. s., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 542 965, zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 30 854 466 proti žalovanému: Ing. Jozef Borodáč, nar. 28. 06. 1981, trvale bytom Morovnianska 54, 972 51 Handlová, zast.: Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776 o zaplatenie 27 000,- Eur s príslušenstvom, ktoré bolo vedené pod sp. zn. . V uznesení zo dňa 9. novembra 2018 bolo podľa súdu preukázané a potvrdené, že platobný rozkaz s prílohami bol žalovanému doručený dňa 18. 12. 2017. Súd zároveň doplnil, že žalovaný (v tomto konaní povinný, pozn. sudcu) v konaní súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval nepravdivosť a nesprávnosť údajov uvedených na doručenke. Pri opakovanom posudzovaní jednej a tej istej predbežnej otázky súdom v inom konaní nie je možné odhliadnuť od okolností, za akých bolo táto otázka riešená v predchádzajúcom konaní a nie je možné nebrať do

úvahy legitímne očakávania účastníka oboch konaní, že akt štátu raz vyslovený je platný, a to vrátane riešenia predbežnej otázky podstatnej pre vlastný výrok rozhodnutia. Pokiaľ sa potom súd v základnom konaní zaoberal otázkou doručenia platobného rozkazu, pričom dospel k záveru, že platobný rozkaz bol povinnému účinne doručený, je tým založené legitímne očakávanie druhého účastníka exekučného konania (oprávneného), že v ďalších konaniach bude toto riešenie predbežnej otázky rešpektované. Keďže sťažnostný súd túto otázku novo posudzoval, musel brať ohľad aj na to, ako bola posúdená iným súdom. Len takýmto postupom bolo možné naplniť legitímne očakávania účastníkov konania v dôveryhodnosť aktov štátu. Sťažnostný súd preto pri posudzovaní dôvodnosti sťažnosti povinného prihliadal aj na závery v rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica prijaté v upomínacom konaní konštatované vyššie pripomínajúc, že podstatou uplatňovania verejnej moci v demokratickom štáte je princíp dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktmi verejnej moci, či už v individuálnom prípade plynú priamo z normatívneho právneho aktu, alebo z aktu aplikácie práva (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 10. 07. 2008).

23. Aj v časti obrany povinného proti exekúcii týkajúcej sa jeho tvrdení, že nikdy neuzavrel s oprávneným zmluvu o pôžičke a preto v predloženom exekučnom titule judikovaná pohľadávka nikdy nevznikla, sa sťažnostný súd stotožnil s odôvodnením súdu v preskúmavanom rozhodnutí a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia a sťažovateľ žiadnu priliehavú argumentáciu ohľadom správnosti prijatého právneho názoru súdu k posúdeniu tejto otázky nepredniesol, a ani sťažnostný súd nemá čo vytknúť obsahovo správnym záverom súdu k posúdeniu tohto dôvodu na zastavenie exekúcie uvedeným zo strany povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Na zdôraznenie správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia súd dodáva, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. , z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná ( Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je potom zrejmé, že v prípade skutočností brániciach výkonu exekúcie sa musí jednať o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj to, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, nesmeruje proti exekučnému titulu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal samotný exekučný titul per se. Predloženým exekučným titulom je exekučný súd viazaný. Význam pre exekučné konanie majú potom len skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Všetky námietky vrátane tých, ktoré povinný označil ako dôvody na zastavenie exekúcie (neuzavretie zmluvy o pôžičke) ako aj dôkazné prostriedky relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi povinnými a oprávneným v upomínacom konaní mohli a mali byť predložené povinným najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Je zrejmé, že povinný sa snaží nedostatok svojej procesnej aktivity v základnom konaní nahradiť v konaní exekučnom, čo je však neprípustné. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ani prípadné vady súdneho konania, ktoré by prípadne predchádzali vydaniu vykonávaného rozhodnutia, preto nezakladajú súčasne vadu vykonávacieho konania, na ich nápravu slúžili sťažovateľovi iné procesné prostriedky. Povinný bol oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v . Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút

zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Sťažnostný súd pri posúdení tohto prípadu vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, ktorý zrozumiteľne vyjadril aj súd v napadnutom rozhodnutí, že pokiaľ povinný žiada súd o vecný prieskum exekučného titulu, táto jeho obrana je zjavne nedôvodná, pretože exekučný súd nemá žiadnu právomoc posudzovať správnosť záverov súdu v exekučnom titule, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu tohto súdu nepôsobí ako opravná inštancia.

25. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

26. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

28. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavil záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok

na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je prísne ovládané dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to oprávnený nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok k nemu vydá len za účelom vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).