Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sa-10-2019.pdf
PDF · 111.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu N.. Š. P., bývajúceho P. XX, W., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ulica 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaná Sociálna poisťovňa v Bratislave prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) o odvolaní N.. Š. P. (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 22. januára 2019 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila.
2. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový stupňový správny orgán“) rozhodla na základe žiadosti žalobcu o nové určenie sumy starobného dôchodku z 09.01.2019 rozhodnutím zo dňa 22. januára 2019 č.: XXX XXX XXXX X tak, že s poukazom na ustanovenie § 293ds zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o nové určenie sumy starobného dôchodku. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo 07.02.2019 (doručené dňa 13.02.2019) v ktorom uviedol, že so sumou starobného dôchodku nesúhlasí a žiada o jej nové určenie podľa platného zákona, s vylúčením diskriminácie. Zároveň namietal, že novela zákona č. 184/2017 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení používa pre úpravu dôchodku starodôchodcov priemerný zárobok vypočítaný podľa starého zákona, čo je retroaktivita, ktorá nie je v právnom systéme prípustná, preto ustanovenie § 293ds je diskriminačné a protiústavné. Žalovaná ďalej v odôvodnení preskúmaného rozhodnutia uviedla, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, ako aj spisovú dokumentáciu účastníka konania a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je zákonné a vecne správne, a preto toto rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Konštatoval, že z obsahu dávkového spisu účastníka konania vyplýva, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.09.2002 bol žalobcovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o sociálnom zabezpečení“) priznaný starobný dôchodok od 17.08.2002 v sume 5.233,-- Sk mesačne (t.j. 173,70 eur pri konverznom kurze 30,1260 Sk/1 euro). Tento dôchodok bol zvýšený od 17.8.2002 na sumu 5.295,-- Sk (175,76 eur) mesačne právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX zo dňa 15.10.2002,
a to po zhodnotení novo preukázanej doby zamestnania v rokoch 1961 a 1962. Suma starobného bola vypočítaná z III. pracovnej kategórie a priemerného mesačného zárobku za roky 2001, 2000, 1992, 1998 a 1999. V tejto sume starobného dôchodku bola zahrnutá úprava jeho výšky podľa zákona č. 385/2001 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zvýšení starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o znení a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žalobca žiadal o nové určenie sumy starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 9. januára 2019. Pri rozhodovaní žalovaná vychádzala zo zisteného skutkového stavu, že starobný dôchodok účastníka konania bol priznaný v roku 2002 v sume určenej podľa zákona o sociálnom zabezpečení a táto suma bola určená z priemerného mesačného zárobku 2.829,-- Sk (93,90 eur). Ďalej konštatovala, že starobný dôchodok priznaný v roku 2002 sa podľa § 293ds ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. novo určí iba v prípade, ak bol priznaný z priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 4.267,-- Sk (141,63 eur), uvedenej v § 293ds ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. Z odôvodnenia žalovanej ďalej vyplýva, že v súlade s § 293ds zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017 a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky, suma starobného dôchodku sa od 1. januára 2018 novo určí podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Na posúdenie nároku na nové určenie súm starobného dôchodku je rozhodujúca hodnota upraveného priemerného mesačného zárobku, pričom u žalobcu starobný dôchodok bol priznaný rozhodnutím zo dňa 10.09.2002 č. XXX XXX XXXX X. Hodnota upraveného priemerného mesačného zárobku bola 2.829,-- Sk, teda u žalobcu neprichádza do úvahy zmena rozhodnutia o stanovení starobného dôchodku, pretože nárok na nové určenie sumy starobného dôchodku prichádza do úvahy iba v prípade, ak je hodnota priemerného mesačného zárobku v roku priznania, t.j. v roku 2002 najmenej 4.267,-- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že suma starobného dôchodku účastníka konania nebola určená z priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 4.267,-- Sk žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku, čo bolo aj podstatným dôvodom, pre ktorý správny orgán prvého stupňa žiadosť účastníka konania o nové určenie sumy starobného dôchodku zamietol.
3. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uplatneným v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaná uviedla, že rozhodnutie o dôchodkovej dávke je individuálnym právnym aktom a porovnávanie s inými dôchodcami nie je dôvodné, pretože výpočet dôchodkovej dávky je ovplyvnený viacerými činiteľmi, ako je dĺžka doby zamestnania, dĺžka priemerného mesačného zárobku (pri výpočte dôchodkovej dávky sa počíta aj napríklad počet dní práceneschopnosti v kalendárnom roku), dátum vzniku nároku na dôchodkovú dávku a dátum priznania dôchodkovej dávky. V odvolacom konaní účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by dokázal spochybniť správnosť posúdenia nároku na nové určenie sumy dôchodku. K námietke, že rozhodnutie je protiústavné a žalobca ním bol diskriminovaný, žalovaná poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie (čl. 14), je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V danom prípade však účastník konania nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácií. Na základe týchto skutočností, preto Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po vyhodnotení všetkých dôkazov osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné, a preto odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.
4. Žalobca správnou žalobou zo dňa 20.05.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.05.2019 žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a na základe ním uplatnenej argumentácie tieto zrušiť a prepočítať a upraviť priznaný starobný dôchodok od 01.01.2004 za celé obdobie jeho účasti na sociálnom poistení. Zároveň navrhol doplatiť rozdiel medzi novo prepočítanou hodnotou výšky dôchodku a pôvodnou výškou dôchodku spolu s príslušnou valorizáciou za celé obdobie jeho diskriminácie. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa pri uplatňovaní zákona č. 461/2003 Z.z. platného od 01.01.2004 nepostupovala podľa zákona pri úprave dôchodkov všetkých dôchodcov, ale vyňala z jeho pôsobnosti dôchodcov, ktorým bol dôchodok vymeraný podľa starého neplatného zákona, a tým diskriminovala starodôchodcov. Tvrdil, že platný zákon sa musí vzťahovať na každého občana rovnako. Ďalej uviedol, že v zmysle zákona o sociálnom poistení platného od 01.01.2004 sa výška dôchodku určuje za celé obdobie, počas ktorého poistenec
platil poistenie do sociálneho fondu a na základe pomeru k priemerného zárobku v danom čase, určeného podľa štatistiky a priemerného platu, čím sa určí pomerový koeficient, podľa ktorého sa určí v konečnom dôsledku aj výška starobného dôchodku. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa starobný dôchodok určoval z príjmu za posledných desať rokov a z toho päť rokov najlepších. Podľa tohto zákona tak nebola zohľadnená skutočnosť, že poistenec počas celého obdobia, keď platil riadne odvody do sociálnej poisťovne, mal aj vyššie príjmy ako v posledných desiatich rokov, čo sa nepriaznivo prejavilo pri výpočte dôchodku. Po zmene spoločenských pomerov v 90-tych rokoch minulého storočia vznikla možnosť podnikať ako živnostník, ktorý sa zároveň stal ručiteľom za svoje dlhy s celým majetkom, ktorý nadobudol za celú svoju pracovnú činnosť. Dôchodok sa ale nevzťahoval na celé obdobie. Po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení, tento zákon zohľadňoval celé obdobie za ktoré pracujúci platil sociálne poistenie, avšak diskriminačnou činnosťou Sociálnej poisťovne došlo k vylúčeniu dôchodcov, ktorí v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona už poberali dôchodok podľa starého zákona o sociálnom zabezpečení a nebol im dôchodok upravený podľa nového zákona. Odvolal sa na skutočnosť, že aj podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne na str. 2 ods.8 „na posúdenie nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku je rozhodujúca hodnota upraveného priemerného mesačného zárobku“, teda podľa platného zákona o sociálnom poistení sa jedná o priemerný mesačný zárobok počas celého obdobia pokiaľ poistenec platil odvody do Sociálnej poisťovne, čo Sociálna poisťovňa nerešpektovala, preto aj porušila platný zákon. Zároveň poukázal na ustanovenie § 63 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého bolo povinnosťou Sociálnej poistenie prepočítať starobné dôchodky všetkých dôchodcov, ktorí poberali dôchodok aj pred 01.01.2004, pretože tento zákon zohľadňoval nové ekonomické a hospodárske pomery, ktoré nastali po roku 1989, keď došlo k niekoľkonásobnému zvýšeniu cien, zmenila sa štatistická hodnota priemerného zárobku, avšak nezmenila sa primerane aj hodnota minimálnej mzdy. Bolo umožnené živnostenské podnikanie, kde v dôsledku neustálených pravidiel a vymožiteľnosti dlžôb za odvedenú prácu, ako živnostník mohol odvádzať povinné odvody len z minimálnej mzdy. Aj keď nový zákon o sociálnom poistení žalovanej umožnil plošne upraviť starobné dôchodky objektívne za celé obdobie, počas ktorého si pracujúci platil odvody zo sociálneho fondu, žalovaná tak v rozpore so zákonom neurobila a naďalej plošne diskriminovala dôchodcov, ktorí mali dôchodok určený podľa starého zákona. V tej súvislosti sa žalobca odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právo, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách. Podľa názoru žalobcu tak došlo jeho porušeniu tým, že pri nadobudnutí právoplatnosti nového zákona o sociálnom poistení žalovaná nepostupovala pri určení výšky starobného dôchodku rovnako pri všetkých dôchodcoch, ale dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek pred 01.01.2004 vynechala a tým ich diskriminovala ako ľudí tretej kategórie odsúdených na rýchle úmrtie.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 15.07.2019 k správnej žalobe zopakovala argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a k žalobným dôvodom uviedla, že na posúdenie nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku je rozhodujúca hodnota upraveného priemerného mesačného zárobku. Žalobcovi starobný dôchodok bol priznaný rozhodnutím z 10.09.2002 č. XXX XXX XXXX, s tým, že hodnota upraveného priemerného mesačného zárobku bola 2.829,-- Sk. Nárok na nové určenie sumy starobného dôchodku však prichádza do úvahy, iba ak je hodnota priemerného mesačného zárobku v roku priznania, t.j. v roku 2002 najmenej 4.267,-- Sk. Pretože suma starobného dôchodku žalobcu nebola určená z priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 4.267,-- Sk, nebola tak splnená zákonom stanovená podmienka na nové určenie sumy starobného dôchodku a preto správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o nové určenie starobného dôchodku zamietol. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdením, že rozhodnutie o dôchodkovej dávke, v ktorej je individuálnym právnym aktom je nezákonné a protiústavné, a takýmto rozhodnutím bol žalobca diskriminovaný. Opakovane tvrdila, že porovnávanie s inými dôchodcami v danej veci nie je dôvodné, pretože výpočet dôchodkovej dávky je ovplyvnený viacerými činiteľmi ako je dĺžka doby zamestnania, výška priemerného mesačného zárobku, dátum vzniku nároku na dôchodkovú dávku ako aj dátum jej priznania. Vo vzťahu k tvrdeniu, že rozhodnutie je protiústavné a žalobca bol týmto rozhodnutím diskriminovaný, žalovaná poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že v danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácií. Žalovaná preto trvala na správnosti tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj preskúmavaného rozhodnutia, pretože podľa jej názoru označené rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. Navrhla preto, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Žalobca v obsiahlej replike z 02.10.2019 k vyjadreniu žalovanej opakovane zdôraznil, že podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa určovala výška dôchodku zo zárobku za posledných 10 rokov práce pred odchodom do dôchodku a z toho 5 najlepších rokov, stanovených podľa v tom čase platného ekonomického systému. Takýto výpočet mal svoju logiku, pretože príjem zamestnanca s dĺžkou odpracovaných rokov rástol a v posledných desiatich rokoch pred dôchodkom bol najvyšší. Po zmene ekonomického systému však vznikla možnosť pracovať aj ako samostatne nezávisle činná osoba a po vstupe do Európskej únie sa zmenili cenové a príjmové pomery, tak že ceny stúpli v priemere cca 10 x a príjmy cca 3 x, čím sa upravila priemerná mzda na 4.267,-- Sk čo bolo neporovnateľné s priemernou mzdou z predchádzajúceho ekonomického systému. V období do vstupu Slovenska do Európskej únie bola priemerná mzda na úrovni 1.750,-- Sk a tomu zodpovedali aj cenové relácie spotrebného tovaru a potravín. Cena jedného litra mlieka bola 2,20 Sk a po vstupe do Európskej únie cca 18,-- Sk a po prijatí meny euro sa cenová úroveň ešte zvýšila. Na nové relácie cien a príjmov reagoval aj nový zákon o sociálnom poistení a pri výpočte dôchodku zohľadnil celé obdobie, za ktoré pracujúci platil odvody do sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa však účelovo pri prepočte dôchodkov podľa nového zákona o sociálnom poistení vynechala dôchodcov, ktorí nadobudli dôchodok do 31.12.2003, a tým ich odkázala na živorenie, pretože z minulého systému mali veľmi nízke príjmy. Žalobca tvrdil, že neprepočítaním dôchodku starodôchodcom podľa nového zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa túto skupinu občanov diskriminovala bez rozumného zdôvodnenia a tak ich dostala do situácie, ktorá sa citeľne líši od dôchodcov, ktorí nadobudli dôchodok, po 01.01.2004, a práve takýmto nesprávnym postupom Sociálnej poisťovne bola porušená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca tvrdil, že na túto skutočnosť poukázal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, no napriek tomu jeho žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku bola bezdôvodne zamietnutá. Ako nespravodlivé sa mu javí, že občan pracujúci 45 rokov, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok po 01.01.2004 má 2 x vyšší dôchodok ako dôchodca z obdobia pred týmto dátumom. Vyslovil názor, že po novelizácií zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. Sociálna poisťovňa použila na prepočet dôchodkov starodôchodcov výpočet podľa zákona o sociálnom zabezpečení, t.j. priemerný plat - príjem za posledných 10 rokov a z toho 5 najlepších a vypočítaný priemerný plat - príjem porovnala s novým štatistickým priemerným platom - príjmom, ktorý už odpovedal novej ekonomickej situácii. Takýmto spôsobom porovnala dva neporovnateľné údaje bez ich úpravy na rovnakú porovnateľnú úroveň. Znenie novely zákona č. 184/2017 Z.z. je tak protiústavné, nakoľko používa na výpočet základného mzdového hodnotenia spôsob podľa starého neplatného zákona o sociálnom zabezpečení a nie podľa zákona o sociálnom poistení.
7. Žalovaná sa k replike žalobcu duplikou nevyjadrila, napriek tomu že výzva súdu v zmysle ustanovenia § 106 ods.2 Správneho súdneho poriadku jej bola doručená dňa 07.10.2019.
8. Krajský súd v Košiciach rozhodujúc v správnej žalobe v sociálnych veciach v zmysle ustanovenia § 199 a nasl. správneho súdneho poriadku, posudzujúcu správnu žalobu neformálne (§ 202 ods.2 SSP) po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu a úplným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Z uvedených dôvodov preto procesným postupom v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu zamietol.
9. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na odvolacie konanie podľa § 215 ods.4 zákona o sociálnom poistení rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.01.2019 preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Rozhodujúcim bola skutočnosť, že starobný dôchodok u žalobcu bol priznaný v roku 2002 v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov z priemerného mesačného zárobku 2.829,-- Sk a podľa § 293ds ods.1 Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. sa starobný dôchodok priznaný v roku 2002 určí nanovo len ak bol priznaný z priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 4.268,-- Sk, uvedenej v § 293ds ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. Pretože suma starobného dôchodku účastníka konania nebola určená z priemerného mesačného zárobku najmenej v sume 4.267,-- Sk, žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku.
10. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 10.02.2020 žalobca trval na dôvodoch podanej správnej žaloby a ďalej uviedol, že podstatou jeho žaloby je tvrdenie o diskriminácií vo vzťahu k uplatňovaniu zákona č. 461/2003 Z.z. pretože aj v úvodných ustanoveniach tohto zákona je uvedené, kto je vylúčený z jeho uplatnenia a ide napríklad o príslušníkov SIS, hasičov alebo policajtov a vojakov, pričom starodôchodcovia v tejto kategórií označení nie sú. Podľa názoru žalobcu preto mali byť prepočítané všetky dôchodky podľa nového systému určovania starobných dôchodkov a bolo potrebné prepočítať priemerný plat od roku 1984. Opakovane zdôraznil, že po zmene spoločensko-politickej a ekonomickej situácie už boli iné hospodárske vstupy, t.j. ceny kde už bolo možné podnikať a podnikatelia v tom čase nemali žiadnu šancu brániť sa proti neplatičom, teda platili odvody iba z minimálneho príjmu. Uvedené sa vzťahuje výslovne aj k jeho osobe, v období rokov 1990 až 2004 bol živnostník a v tomto období platil iba minimálny odvod, naviac tri roky bol práceneschopný (následkom havárie) a mal aj iné zdravotné problémy. Zdôraznil, že jeho dôchodok bol vypočítaný podľa starého zákona, preto jeho výška je veľmi nízka a nie je spravodlivé aby takýto dôchodok mu patril v čase, keď sú už ceny a náklady na živobytie podstatne vyššie. Jeho rovesníci a to aj tí, ktorí sú napríklad o dva roky od neho mladší, tak v súčasnosti majú starobné dôchodky aj o 500,-- eur vyššie ako žalobca, pričom títo nastupovali do dôchodku až v roku 2004. Zhodnotil, že zo strany Sociálnej poisťovne vo vzťahu k starodôchodcom ide o diskrimináciu, pretože dôchodky neboli vypočítané tak, aby starodôchodcovia dostali dôchodok, ktorý by im patril podľa súčasnej cenovej úrovne a to v zmysle príslušných ustanovení nového zákona o sociálnom poistení. V závere spresnil, že žiada zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie a nežiada, aby súd rozsudkom rozhodoval o doplatení rozdielu medzi novoprepočítanou hodnotou výšky dôchodku a dôvodnou výškou dôchodku. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní pred súdom trvala na všetkých stanoviskách, ktoré sú vedené tak v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej ako aj v ich jednotlivých písomných podaniach.
11. Podľa § 296ds ods.1 písm.o) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31.12.2017, suma starobného dôchodku sa novourčí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6 vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku 2002 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293 k ods.3 a 4 v sume najmenej 4.267,-- Sk.
12. Podľa § 293k ods.3 zákona o sociálnom poistení, priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003. Podľa ods.4 označeného ustanovenia zákona, priemerný mesačný zárobok v sume do 2.500,-- Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad 2.500,-- Sk do 6.000,-- Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6.000,-- Sk sa započítava jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
13. Z obsahu správnej žaloby žalobcu vyplýva, že medzi účastníkmi súdneho preskúmavacieho konania skutkový stav, ktorý tvoril základ rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu sporný nebol. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu na nové určenie sumy starobného dôchodku je tak rozhodujúce právne posúdenie danej veci, t.j. aplikácia právneho predpisu na konkrétny skutkový stav. Správny súd poukazuje na to, že po preskúmaní postupu administratívneho orgánu dospel k záveru, že v danej veci bolo správne aplikované ustanovenie § 293ds ods.1 zákona o sociálnom poistení, v znení zákona č. 184/2017 Z.z., podľa ktorého sa starobný dôchodok priznaný v roku 2002 novo určí len v prípade, ak bol priznaný z priemerného mesačného zárobku najmenej 4.267,-- Sk. Žalobca však túto zákonnú požiadavku preukázateľne nespĺňa, pretože tak ako to vyplýva z rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX z 10.09.2002, bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 17.08.2002 v sume 5.233,-- Sk mesačne a to z priemerného mesačného zárobku 2.829,-- Sk. V tomto smere je preto rozhodnutie žalovaného vecne správne a správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia žalovanej obsiahnutým v preskumávanom rozhodnutí.
14. Vo vzťahu k namietanej diskriminácii žalobcu, ktorý sa radí medzi starodôchodcov (t.j. dôchodcov, ktorým bol starobný dôchodok určený na základe príslušných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení pred 01.01.2004) a to vo vzťahu k dôchodcom, ktorým bol dôchodok priznaný až po 01.01.2004, správny súd zastáva názor, že žalobca takúto diskrimináciu v konaní nepreukázal,
keď z obsahu jeho správnej žaloby a ani z jednotlivých podaní adresovaných súdu a ani z jeho prednesov na pojednávaní pred súdom nevyplýva, na základe akých skutočností s ním mala žalovaná zaobchádzať inak, ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná v prípade žalobcu postupovala zákonným spôsobom a jeho žiadosti o prepočítanie výšky starobného dôchodku vydala rozhodnutie, ktoré vychádza z platnej právnej úpravy a jeho žiadosti nevyhovela iba preto, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Podľa názoru súdu nie je namieste ani poukázanie žalobcu na iných, nemenovaných dôchodcov, ktorí majú pri rovnakom počte odpracovaných rokov podľa žalobcu vyšší dôchodok. Tak ako to zdôraznila aj žalovaná, rozhodnutie o dôchodkovej dávke je individuálnym právnym aktom, a porovnávanie s inými dôchodcami nie je dôvodné, pretože výpočet dôchodkovej dávky je ovplyvnený viacerými faktormi ako je dĺžka zamestnania, výška priemerného mesačného zárobku (správny súd dodáva, že u žalobcu ako živnostníka po zmene spoločensko-ekonomických pomerov v určitom období boli odvádzané zákonné odvody z minimálnej mzdy), dátum vzniku nároku na dôchodkovú dávku, ako aj dátum jej priznania. Správny súd poukazuje aj na to, že práve v období rokov 2003 a 2004 došlo k zmene zákona, ktorý je rozhodujúci pre priznávanie starobných dôchodkov oprávneným osobám, pričom mechanizmus ich určenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení je rozdielny. Napriek neskoršej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 184/2017 Z.z., ktorou zákonodarca okrem iného ustanovil podmienky nového výpočtu sumy starobného dôchodku, ktorá bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 pre určený okruh poberateľov, žalobca zákonné podmienky na nový výpočet starobného dôchodku z vyššie uvedených dôvodov nesplnil.
15. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaná vo veci postupovala zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy hodnotila osobitne a všetky dôkazy aj v ich vzájomnej súvislosti, a dospela k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na nové určenie sumy starobného dôchodku. Súd zároveň hodnotí ako správny aj záver žalovanej o tom, že žalobné dôvody uplatnené v podanej správnej žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia žalovanej, preto procesným postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu zamietol.
16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku a právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní pred správnym súdom nebol úspešný a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktoerá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom podpísaného súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.