Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoCsp-8-2024.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Subarea
15CoCsp/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08, Bratislava-Ružinov, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX B. - C., IČO: 35 855 673 proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., o zaplatenie 77,35 EUR istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 25Csp/41/2023-56 zo dňa 15. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z, Civilný sporový poriadok) z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd uviedol, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keďže k plneniu dlhu došlo až po podaní žaloby (návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený súdu dňa 13.7.2023 a úhrada bola žalovaná dňa 15.7.2023), dohoda o termíne úhrady dlhu do 15 dní od vystavenia výpisu nevyplýva zo žiadnej listiny. Výzva na zaplatenie určuje lehotu plnenia dlhu do 10.7.2023.
2. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedol v odpore, resp. v následnom vyjadrení. Poukázal na to, že urobil všetko preto, aby bola pohľadávka žalobcu zaplatená a žalobca konal unáhlene. Od žalobcu obdržal list s výzvou na zaplatenie sumy 77,35 EUR. Obratom žalobcu telefonicky kontaktoval a vyžiadal si výpis platieb, keďže počas zmluvného vzťahu so žalobcom sa občas stalo, že zaplatil viac, ako mal a potom to žalobca dobropisom vrátil, a teda nebol si istý, či naozaj je žalobcovi niečo dlžný. Po doručení prehľadu transakcií, ktoré doložil súdu ako prílohu a ich porovnaní s jeho reálnymi úhradami z bankového účtu zistil, že naozaj je žalobcovi dlžný požadovanú sumu a tú v zmysle telefonickej dohody s operátorkou zákazníckej linky uhradil v telefonicky dohodnutej lehote, t. j. do 15 dní od doručenia výpisu, a to dňa 15.7.2023. O tejto skutočnosti však nemá žiaden listinný dôkaz, keďže so spoločnosťou žalobcu komunikoval telefonicky cez zákaznícku linku. Uviedol, že urobil všetko pre to, aby po ustálení výšky dlhu, svoj dlh vyrovnal. Poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, z ktorých titulov by žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprináležal. Podľa názoru žalovaného, prvoinštančný súd vôbec neprihliadol na výnimočnosť sporu a ním tvrdené skutočnosti v písomných vyjadreniach, pričom má moderačné právo, čo sa týka priznania, resp. nepriznania trov konania. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku II. o náhrade trov konania a rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnil so skutkovými, ako aj právnymi závermi konajúceho súdu vyslovenými v odôvodnení predmetného uznesenia, keďže k plneniu dlhu došlo až po podaní žaloby. Poukázal na to, že žalovaný mal v zmysle výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.6.2023 poskytnutú dostatočnú lehotu na zaplatenie pred podaním žaloby (do 10.7.2023), pričom zároveň bol v predmetnej výzve poučený, že v prípade, že dlh neuhradí v tejto lehote, pristúpi žalobca k súdnemu vymáhaniu. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu v zmysle výzvy zo dňa 26.6.2023. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku II. týkajúceho sa náhrady trov konania potvrdil ako vecne správne.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
7. Okresný súd konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP súd skúma, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť.
9. Preskúmaním spisu okresného súdu odvolací súd došiel k záveru tak, ako súd prvej inštancie, že zavinenie zastavenia konania procesne zapríčinil žalovaný. Žaloba bola podaná na súd 13.7.2023, vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 33Up/1203/2023 dňa 2. augusta 2023, ktorý bol doručený žalovanému 17.8.2023 a žalovaný v rámci odporu podaného proti platobnému rozkazu preukázal aj potvrdením o zrealizovaní transakcie – výpisom z peňažného ústavu F. B., že žalovanú sumu uhradil 15.7.2023, pričom dátum zaúčtovania bol až 17.7.2023. Žalovaný tak žalovanú sumu uhradil až po podaní žaloby na súd žalobcom. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, preto správne okresný súd priznal náhradu trov konania protistrane, teda žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný mal v zmysle výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.6.2023 poskytnutú dostatočne dlhú lehotu na zaplatenie pred podaním žaloby (do 13.7.2023). Žalovaný napriek tvrdeniam v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu v zmysle uvedenej výzvy. Len samotná komunikácia cez zákaznícku linku a odkaz na to, že operátorka zákazníckej linky, ktorú žalovaný opakovane kontaktoval, uviedla, že žalovanú sumu môže uhradiť v dohodnutej lehote, t. j. do 15 dní od doručenia výpisu, takýmto dôkazom nie je. Okresný súd správne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne.
10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možnosť nepriznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu výnimočných okolností. Toto ustanovenie má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Žalovaný nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ako sú neprimeraná tvrdosť, podiel strany na vzniku sporu, výnimočná povaha a okolnosti sporu, zložitosť právnej problematiky, osobné pomery strán sporu, či nízky príjem. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa má byť len výnimočnosť sporu, s takýmto tvrdením žalovaného nie je možné sa stotožniť. Spor medzi žalobcom a žalovaným je úplne bežným sporom, nezahŕňa v sebe žiadne atribúty výnimočnosti, a preto len z tohto dôvodu nepriznať žalobcovi trovy konania neprichádza do úvahy. Žalovaný je tým subjektom, ktorý si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a nesplnil ju ani v dodatočne poskytnutej lehote, na základe výzvy žalobcu zo dňa 26.6.2023, s možnosťou uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 10.7.2023. Žalovaný, pokiaľ mal pochybnosti o výške dlhu, mal dostatok času na preverenie uvedených skutočností, a pokiaľ žalobca podal žalobu na súd 13.7.2023, nemôže sa žalovaný brániť tým, že dlh uhradiť 15.7.2023. Iné dôvody osobitného zreteľa žalovaný v odvolaní neuviedol, preto odvolací súd sa nemal akými inými dôvodmi zaoberať. Odvolaciemu súdu tak nezostala iná možnosť, než uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. § CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), pričom v odvolacom konaní žalobcovi, ako úspešnej strane, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ako neúspešnej strane.
14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.