Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/1077/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Zuzana Baloghová, advokátkou, Madačova 1199/7, 034 01 Ružomberok proti povinnému N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, XXX XX R., o vymoženie 16.500,- eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom, Exekútorský úrad Liesek, L. Jankuľáka 845, 027 12 Liesek, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.10.2019 takto

rozhodol:

I. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.10.2019 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

II. Z r u š u j e II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.10.2019.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 08.10.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, I. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a II. výrokom oprávnenej priznal nárok na náhradu trov výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 169,96 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd preskúmal návrh povinného ako aj jeho prílohy a dospel k záveru, že je nedôvodný. Pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie prechádza na povinnú osobu povinnosť označiť dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti a pokiaľ sú tieto skutočnosti dostatočne preukázané, povinný uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Ak sa teda chce povinný v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že vymáhanú peňažnú pohľadávku zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. V tomto prípade povinný nepredložil žiadny dokument preukazujúci úhradu vymáhanej sumy a teda neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 06.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.04.2018, bol povinný zaplatiť oprávnenej sumu vo výške 33.510,80 eur. Túto sumu povinný uhradil v plnej výške a to v dvoch platbách z dvoch rôznych účtov. Prvá platba vo výške 17.010,80 eur bola uhradená bankovým prevodom z jeho účtu, čo preukázal výpisom zo svojho účtu. Druhá platba vo výške 16.500,- eur bola uhradená bankovým prevodom z účtu jeho syna Tibora Luticu na základe ich vzájomnej dohody. Povinný skonštatoval, že listinným dôkazom o zaplatení tejto platby (výpisom z účtu) žiaľ v čase podania návrhu na zastavenie nedisponoval, takže ho nevedel predložiť. Jeho syn Tibor, ktorý platbu realizoval, uviedol

pri platbe do poznámky informáciu, že ide o „Vyplatenie BSM" a vo variabilnom symbole uviedol číslo spisu rozsudku okresného súdu „7472012" (z čísla sp. zn. , teda rozhodnutia súdu, ktoré bolo exekučným titulom - iné znaky ako čísla sa vo variabilnom symbole uviesť nedali.) Povinný však návrhu na zastavenie exekúcie tento dôkaz označil a navrhol ho aj vykonať. Keďže nemal výpis z účtu, lebo mu ho syn nedal, ich vzťah sa medzičasom narušil a syn mu nedvíhal telefón, navrhol súdu, aby vyžiadal výpis z účtu jeho bývalej manželky od spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. Vzhľadom na špecifickú situáciu (nedisponoval listinou) výpis z účtu nemohol predložiť, ale označil banku, číslo účtu a obdobie v ktorej bola platba realizovaná, čím označil dôkaz, ktorý mohol súd vykonať. Povinný je presvedčený, že súd mal v exekučnom konaní zistiť skutkový stav veci. Poukázal pritom na Exekučného poriadku, ako aj na . Keďže nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu veci v konaní, súd dospel k nesprávnemu záveru, že jeho návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. K preukázaniu nedôvodnosti exekúcie povinný priložil i uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne ČVS: ORP-398/2-VYS-DK-2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým boli prešetrované všetky okolnosti týkajúce sa platieb z vysporiadania BSM medzi účastníkmi tejto exekúcie.

4. Z uvedených a ďalších častí uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne povinný vyvodzuje, že suma 16.500,- eur ako druhá časť platby za vysporiadanie BSM bola riadne realizovaná, teda jeho povinnosť vyplatiť manželku bola splnená. To, že oprávnená dodatočne túto platbu neuznala, lebo synovi peniaze nevrátil, resp. na neho neprepísal nehnuteľnosť za to, že on túto platbu uhradil. Takéto dodatočné neuznanie splatenia jeho povinnosti však nemá vplyv na fakt, že si svoju povinnosť vyplývajúcu z vysporiadania BSM riadne a včas splnil. Zdôraznil, že v uvedenej veci je problém niekde inde a síce, že na svojho syna zatiaľ nepreviedol nehnuteľnosť (podiel na nej), resp. mu nevrátil spomínaných 16.500,- eur. Tohto je si povinný plne vedomý a tohto záväzku sa ani nijako nechce zbaviť a verí, že so synom sa dohodne a riadne sa s ním vyrovná. No nie je prípustné, aby teraz bol obviňovaný, že si nesplnil povinnosť vysporiadať BSM voči oprávnenej a musel znášať aj ďalšie výdavky súvisiace s exekúciou a trovami konania. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastavuje, trovy exekúcie znáša oprávnená a súd oprávnenej nepriznáva nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

5. Oprávnená prostredníctvom svojho právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení ku sťažnosti zo dňa 11.11.2019 uviedla, že povinný celkom zjavne nerozumie tomu, že povinnosť vyplatenia sumy titulom vyporiadania BSM bola súdom uložená jemu osobne a povinný sám bol zaviazaný uhradiť túto sumu v celom rozsahu. Nie je akceptovateľné, aby povinný uvádzal, že uhradil platbu z cudzieho účtu a z cudzích finančných prostriedkov a žiadal, aby bolo exekučné konanie voči nemu zastavené. Ďalej uviedla, že povinný využil svoje právo na podanie trestného oznámenia, vec však bola konajúcim orgánom činným v trestnom konaní odmietnutá. Uvedené len dosvedčuje tomu, že povinný namiesto toho, aby riadne uhradil svoj dlh voči exmanželke, snaží sa tejto povinnosti zbaviť aj za cenu obvinenia vlastného syna zo spáchania trestného činu. Povinný nemá žiadne právo žiadať od svojho syna Tibora Luticu, aby za neho uhradil jeho záväzky titulom vyporiadania BSM, preto je skutočnosť, či z účtu jeho syna bola realizovaná nejaká platba pre toto exekučné konanie irelevantná. Pokiaľ chcel povinný preukázať, že za neho iná osoba prevzala jeho záväzok, mal predložiť príslušné dôkazy, takéto však predložiť nemohol, nakoľko jeho syn za neho jeho záväzky nepreberá, ani neprebral a nie je povinný za svojho otca čokoľvek uhrádzať a ani nie je ochotný akýkoľvek záväzok svojho otca prevziať a uhradiť ho. Oprávnená poukázala na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pričom uzavrela, že zastavenie exekúcie by v tomto prípade prichádzalo do úvahy jedine v prípade, ak by povinný preukázal, že vymáhanú peňažnú pohľadávku zaplatil. To by mohol povinný preukázať jedine tak, že by predložil dôkaz o tom, že on sám sumu, ktorej úhradou bol zaviazaný, uhradil. Povinný žiaden taký dôkaz nepredložil a ani predložiť nemôže, nakoľko sumu, ktorej úhradou bol zaviazaný, oprávnenej v celom rozsahu neuhradil. Oprávnená taktiež poukázala na a uviedla, že je zrejmé, že nedošlo ani k jednej zo situácií predpokladaných vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a teda povinný nemá žiadne právo požadovať, aby jeho dlh za neho uhradil jeho syn a považovať exekúciu za nedôvodnú. Súdu bolo tiež predložené vyjadrenie samotnej oprávnenej, v ktorej bola opísaná ťaživá situácia oprávnenej vo vzťahu k povinnému, pričom za právne relevantne súd posúdil tvrdenie oprávnenej o vrátení finančných prostriedkov synovi po napadnutí zo strany povinného dňa 02.05.2019, pričom však nebol uvedený dátum vrátenia týchto peňazí, ani nebol predložený dôkaz o tomto tvrdení. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnená navrhla, aby súd sťažnosť povinného zamietol,

nakoľko táto nie je dôvodná a žiada, aby súd priznal oprávnenej právo na náhradu trov konania za uvedené písomné podanie.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

15. Podľa ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

16. Podľa kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná. Súd má za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka trpí tzv. vadou error in procedendo, t. j. porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia, čo je dané tým, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenia, vykonanie a následné vyhodnotenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Rozhodovacia prax je totiž jednotná v tom, že tzv. inou vadou konania sa rozumie najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to napr. tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, že

účastník neuniesol dôkazné bremeno. Procesné dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom sporovom konaní, ktorého imanentnou súčasťou je aj vykonávanie konanie, ktorý slúži k utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, ktorých existencia alebo neexistencia zostala pochybná, a to taký postup, pri ktorom súd svojimi zmyslami poznáva určitú rozhodujúcu skutočnosť priamo alebo poznáva určité správa o tejto skutočnosti. Pri tomto postupe utvorené poznatky sa nazývajú skutkové poznatky a myšlienkový postup hodnotenia rozhodujúcich skutočností je skutkovým hodnotením.

18. V predmetnej exekúcii vyšší súdny úradník nesprávne vyhodnotil otázku splnenia, resp. nesplnenia dôkazného bremena a teda nesprávne zistil skutkový stav veci nevykonaním navrhovaného dôkazu, t. j výpisu z účtu oprávnenej, z ktorej mala byť preukázaná platba vo výške 16.500,- eur z účtu syna účastníkov tejto exekúcie Tibora Luticu. Nesplnenie dôkazného bremena a z toho vyplývajúce negatívne rozhodnutie vo veci samej nemožno vyvodiť len z toho, ak určitý dôkaz nebol súdu predložený, hoci bol navrhnutý a aj označený. Takéto chápanie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena vedie účastníka k dôkaznej núdzi, hoci tu objektívne dôkazná núdza neexistuje, lebo dôkaz je možné reálne vykonať. Takéto vyvodzovanie uplatnenia pravidla o dôkaznom bremene a dôkaznej núdzi (stav non licet - nepreukázalo sa), hoci tu dôkazná núdza objektívne nie je daná, nie je správne. Naopak možno uzavrieť, že osoba ktorá označí presne a nezameniteľným spôsobom dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, urobí zadosť zákonom mu ukladanej dôkaznej povinnosti, čo bolo aj splnené v tomto prípade a preto použitie pravidla o neunesení nedôkazného bremena nebolo namieste.

19. Predložením tohto dôkazu zo strany povinného za sťažnostného stavu konania a to aj vo väzbe na vyjadrenie oprávnenej k sťažnosti nie je za súčasného stavu sporné, že platba za vyporiadanie z titulu BSM bola realizovaná z účtu syna účastníkov tejto exekúcie Tibora Luticu. Z tohto dôvodu zostala sporná a pre vyriešenie dôvodnosti exekúcie zásadná iba právna otázka, či uvedenou platbou došlo alebo nedošlo k zániku záväzku vyplývajúceho z exekučného titulu. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, ČVS: ORP-398/2-VYS-DK-2019 zo dňa 25.09.2019 aj v spojení z výpisom z účtu Tibora Luticu jednoznačne vyplýva, že syn Tibor Lutica realizoval svoju platbu dobrovoľne po dohode s povinným dňa 01.10.2018. Uvedený záver potvrdzuje i tá skutočnosť, že v poznámke platby explicitne Tibor Lutica uviedol, že ide o platbu za vyplatenie BSM pre oprávnenú. V tomto smere sú podstatné dve námietky oprávnenej uvedené vo vyjadrení k sťažnosti povinného o tom, že Tibor Lutica nemohol platne splniť dlh za otca uvedenou platbou. Prvá tá, že povinnosť vyplatenia sumy titulom vyporiadania BSM bola súdom uložená jemu osobne. A druhá preto, že pred uvedenou platbou nedošlo k prevzatiu dlhu Tiborom Luticom v zmysle . Obidva argumenty oprávnenej musí však exekučný súd odmietnuť.

20. Exekučný súd je toho názoru, že z okolností realizácie platby z účtu Tibora Luticu oprávnenej je potrebné uvedené plnenie vyhodnotiť ako plnenie záväzku treťou osobou. Táto situácia je výnimkou zo zásady povinnosti plniť dlh dlžníkom, pričom musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Týmito podmienkami v zmysle sú, že nesmie ísť o záväzok, ktorého plnenie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka a druhou podmienkou je, že dlžník súhlasí s plnením veriteľovi. Z vyjadrení povinného v tomto konaní je zrejmé, že povinný ako dlžník súhlasil so zaplatením svojho dlhu oprávnenej prostredníctvom syna Tibora Luticu. Z tvrdení povinného o tom, že je si vedomý svojho dlhu voči synovi, možno uzavrieť, že medzi nimi bola uzavretá zmluva o pôžičke s miestom plnenia pôžičky na účet oprávnenej (pôžička za účelom splnenia dlhu). Pokiaľ ide o podmienku charakteru záväzku spočívajúcu v osobných vlastnostiach dlžníka povinného, nemožno z exekučného titulu a povinnosti v ňom uvedeného spočívajúceho v zaplatení peňažného dlhu vyvodiť, že by uvedené zaplatenie bolo viazané na osobné vlastnosti povinného, a to aj keď ide o plnenie z titulu vyporiadania BSM. Uvedené plnenia je stále peňažným plnením a teda nahraditeľným pri plnení aj inou osobou ako dlžníkom.

21. Pokiaľ ide o nutnosť uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu podľa pred samotným plnením treťou osobou, tu exekučný súd chce zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať medzi samotným úkonom splnenia (solúciou) a zmluvou o prevzatí záväzku. S každým z týchto úkonov právny poriadok spája svoje špecifické právne následky, pričom medzi uvedenými úkonmi neexistuje nevyhnutná väzba a to ani pokiaľ plnenie realizuje iná osoba ako dlžník. Solúcia je reálny právny úkon, ktorý smeruje k zániku záväzku. Zmluva o prevzatí dlhu podľa je konsenzuálna zmluva rozširujúca počet dlžníkov, resp. meniaca osoby dlžníka. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by pred platným plnením prostredníctvom tretej osobou bola

povinnosť uzatvoriť takúto zmluvu a teda pri aplikácii dispozitívnosti občianskoprávnej úpravy ( ) nemožno v danej situácii nič iné než aprobovať dohodu medzi povinným a jeho synom o zaplatení dlhu oprávnenej prostredníctvom účtu Tibora Luticu.

22. Zhrnutím uvedeného je teda nutné konštatovať, že povinný splnil svoj dlh prostredníctvom tretej osoby a to svojho syna Tibora Luticu dňa 01.10.2018 a teda pred začatím exekučného konania. Z tohto dôvodu je možne uzavrieť, že návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je dôvodný a je mu nevyhnutné vyhovieť. Ponechanie v pokračovaní v exekúcii z dôvodu, že peniaze zo strany oprávnenej boli synovi vrátené (čo v konaní i beztak nebolo preukázané, nehovoriac o tom, že javí sa exekučnému súdu podozrivé, že túto platbu vrátila oprávnená synovi až po ôsmich mesiacoch) by došlo prakticky vymáhaniu iného dlhu (z pôžičky) než toho, ktorý bol judikovaný a priznaný exekučným titulu a ktorý je predmetom tejto exekúcie. K vymáhaniu tohto dlhu si však syn účastníkov exekúcie Tibor Lutica musí zabezpečiť vlastný exekučný titul.

23. Z tohto dôvodu súd postupom podľa zmenil I. výrok napadnutého uznesenia a exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku a súčasne zrušil II. výrok o náhrade trov exekúcie súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako závislý výrok, nakoľko znenie uvedeného výroku po zmene rozhodnutia neobstojí. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie vyšší súdny úradník vzhľadom na Exekučného poriadku rozhodne o trovách exekúcie všetkých účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená dvojinštančnosť rozhodovania o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.