Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: O. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. I., G. štadióne XXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Akadémia Policajného zboru v Bratislave so sídlom Sklabinská 1, Bratislava, o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru vo výške 9.242,70 Eur istiny, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 06.04.2018, sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným dňa 27.04.2016 je neplatná a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 11.02.2018 až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 26.03.2013 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, dohodnutým druhom práce t. j. pracovné miesto bolo označené ako " údržbár " v zmysle označenia podľa katalógu činností pod číslom 01.-05.23. Miestom výkonu práce bolo oddelenie evidencie majetku a servisných činností kvestorátu žalovaného a pracovný čas v rozsahu 37 a pol hodiny týždenne. Dohodou zo dňa 29.04.2013 sa sporové strany dohodli na zmene pracovného pomeru žalobcu tak, že dojednaný druh práce bol zmenený z „údržbár“ na „mechanik“ a bol mu priznaný príplatok za zmennosť práce vo výške 18, - Eur.

Žalovaný v apríli roku 2016 dal žalobcovi výpoveď zo dňa 27.04.2016, ktorú odôvodnil s poukazom na žalobcovu nadbytočnosť v zmysle (ďalej len ku dňu " ") , pričom uviedol, že nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii žalobcu. Žalovaný vychádzal z toho, že podľa Organizačného opatrenia zo dňa 20.04.2016 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8/2016 o organizačnej zmene sa pracovné miesto " mechanik ", na ktorom bol pracovne zaradený žalobca, zrušilo ku dňu 30.04.2016. Podľa výpovede mala výpovedná doba uplynúť za dva mesiace od 01.05.2016 do 30.06.2016. Pôvodne chcel žalovaný ukončiť pracovný pomer dohodou, ktorú však žalobca odmietol podpísať, nakoľko s ňou nesúhlasil a žalovaný preto výpoveď žalobcovi doručil poštou, ktorú žalobca

prevzal dňa 19.05.2016. Žalobca reagoval na výpoveď písomným nesúhlasom zo dňa 29.06.2016 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával. Pre posúdenie včasnosti podania žaloby, pôvodne mal pracovný pomer skončiť ku dňu 30.06.2016, no od 10.06.2016 bol žalobca práceneschopný, a teda bol v ochrannej dobe, preto nemohlo pracovný pomer skončiť k 30.06.2016. Pracovný pomer žalobcu skončil až po skončení jeho práceneschopnosti t. j. ku dňu 11.02.2018. Žalobca oznámil žalovanému skutočnosť, že mu zanikla práceneschopnosť prípisom zo dňa 09.02.2018 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Žalobca si v zmysle zákonnej úpravy uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy odo dňa 11.02.2018, t. j. deň, kedy oznámil žalovanému, že žiada, aby mu naďalej bola prideľovaná práca mechanika. Výšku nároku, vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia tohto sporu nie je možné vyčísliť, preto žalobca tento úkon vykoná až dodatočne.

3. Súd o časti žalobného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom ( účinného od 01.07.2016 ) ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 27.04.2016 podľa je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá. Toto určenie je základom pre ďalší uplatnený nárok žalobcu - na náhradu mzdy, o ktorej súd rozhoduje po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2019.

4. V zmysle ( ďalej len ) predpokladom priznania náhrady mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. toto právo môže vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný.

5. Na dôkaz svojich tvrdení v časti nároku na náhradu mzdy žalobca súdu predložil: pracovnú zmluvu č. PA-KR-37-026/2013 z 26.03.2013, dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 29.04.2013, potvrdenie o nezamestnanosti, potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach 14.06.2019, potvrdenie o zamestnaní, vyčíslenie nároku, kolektívnu zmluvu, prijatie do zamestnania z 21.05.2019, výplatnú pásku za obdobie 5/2019, účtovný doklad č. 18 z 20.02.2018, základná stupnica platových taríf zamestnancov účinná od 01.01.2019.

6. Žalovaný súdu predložil dôkazy : mzdový list žalobcu za rok 2016, osobný spis žalobcu, účtovný doklad o vyplatení odstupného zo dňa 20.02.2018.

7. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 5 a 6 a vykonal aj ďalšie dokazovanie v rozsahu výsluchu žalobcu a zistil tento skutkový stav :

9. Z pracovnej zmluvy č. PA-KR-37-026/2013 z 26.03.2013 a dohody o zmene pracovnej zmluvy z 29.04.2013 súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce t. j. pracovné miesto bolo označené ako " údržbár " v zmysle označenia podľa katalógu činností pod číslom 01.-05.23. Miestom výkonu práce bolo oddelenie evidencie majetku a servisných činností kvestorátu žalovaného a pracovný čas v rozsahu 37 a pol hodiny týždenne. Dohodou zo dňa 29.04.2013 sa sporové strany dohodli na zmene pracovného pomeru žalobcu tak, že dojednaný druh práce bol zmenený z „údržbár“ na „mechanik“.

10. Medzitýmnym rozsudkom č. k. - 69 zo dňa 20.03.2019 súd vyhovel žalobe a určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 27.04.2016 podľa je neplatná a pracovný pomer žalobcu trvá, s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom nároku ( ).

11. Rozsudok č. k. - 69 zo dňa 20.03.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2019.

12. Z podania žalobcu zo dňa 29.06.2016 doručeného žalovanému ( 30.06.2016 ) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že s výpoveďou danou podľa zo dňa 27.04.2016 nesúhlasí a oznamuje, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával.

13. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 09.02.2018 súd zistil, že žalobca bol neschopný práce od 09.06.2016, schopný práce od 12.02.2018.

14. Žalobca oznámil žalovanému ( prevzal 09.02.2018 ) skutočnosť, že mu zanikla práceneschopnosť prípisom zo dňa 09.02.2018 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

15. Z podania žalobcu zo dňa 16.05.2019 doručeného žalovanému ( 16.05.2019 ) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III - 69 zo dňa 20.03.2019 trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada, aby mu bola prideľovaná práca na pracovnej pozícii mechanik.

16. Z podania žalobcu zo dňa 21.05.2019 doručeného žalovanému ( 21.05.2019 ) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III - 69 zo dňa 20.03.2019 a následnom jeho osobnom dostavení sa do práce dňa 16.05.2019 ako aj písomnom doručení oznámenia, trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a žiada, aby mu žalovaný oznámil, kedy a kam sa má dostaviť na nástup do práce mechanika.

17. Z podania žalovaného zo dňa 21.05.2019 doručeného žalobcovi ( 21.05.2019 ) súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe právoplatného rozsudku č. k. - 69 zo dňa 20.03.2019 ho opätovne prijíma do pracovného pomeru. Pracovisko je na II. poschodí č. 340 a pracovná doba je od 7,00 hod do 15,00 hod.

18. Z podania žalovaného zo dňa 27.05.2019 doručeného žalobcovi ( 07.06.2019 ) súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že organizačným opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8/2016 o organizačnej zmene bolo zrušené miesto mechanika a z toho dôvodu žalovaný nemá možnosť ho zaradiť na výkon práce a prideľovať mu prácu mechanika v zmysle jeho pracovnej zmluvy. V súvislosti z oznámením žalobcu o nástupe do práce zo dňa 21.05.2019 vznikla žalovanému ako zamestnávateľovi prekážka v práci podľa v znení neskorších právnych predpisov. Počas plynutia prekážky v práci na strane zamestnávateľa mu bude poskytnutá náhrada mzdy v sume doterajšieho priemerného zárobku.

19. Žalobca trval na žalobe o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorú vyčíslil za obdobie od skončenia práceneschopnosti - 12.02.2018 až do 21.05.2019 po odrátaní vyplateného odstupného v celkovej výške 9.248,50 Eur.

20. Žalovaný uviedol, že žiada, aby súd v zmysle primerane znížil náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, resp. vôbec nepriznal.

21. Žalobca má za to, že moderačné právo súdu na zníženie nároku na náhradu mzdy v zmysle slúži predovšetkým na zamedzenie duplicitného vyplácania odmeny za prácu zamestnancovi. Je dôležité prihliadať na okolnosti, za ktorých došlo k neplatnej výpovedi a síce, že žalovaný formálne zrušil pracovné miesto, na ktorom žalobca pracoval, no fakticky toto miesto existovalo, žalobca po formálnom zrušení pozície dokonca niekoľko dní na ňom ešte pracoval a fakticky prestal až keď dostal zákaz vstupu na pracovisko. Prácu, ktorú dovtedy vykonával a ktorú bolo potrebné vykonať, vykonávali jeho kolegovia v rámci nadčasov. Nie je preto možné prísť k záveru, že je daný dôvod na zníženie požadovanej náhrady mzdy. Žalobca počas rozhodnej doby nevykonával inú prácu a ani nemal dôvod hľadať iné pracovné miesto, nakoľko mu boli pomery u žalovaného zrejmé a preto sa nemohlo od žalobcu dôvodne očakávať, že sa bude zapájať do práce u iného zamestnávateľa a to aj vzhľadom na profesiu kuriča.

22. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 12.06.2019 súd zistil, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.02.2018 do 29.04.2019.

23. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.06.2019 súd zistil, že žalobcovi bola v období a od 12.02.2018 do 11.08.2018 vyplatená dávka v nezamestnanosti spolu vo výške 2.157,60 Eur.

24. Z účtovného dokladu o vyplatení odstupného zo dňa 20.02.2018 súd zistil, že žalovanému bolo vyplatené odstupné vo výške 1.065,- Eur.

25. Na návrh žalobcu súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.02.2020 v prítomnosti sporových strán nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.153,20 Eur z titulu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Žalobca pri výške tarifného platu vychádzal v roku 2018 z tarify 5/12 teda tarifného platu 544,50 Eur. V roku 2019 je v závislosti od dĺžky praxe potrebné žalobcu zaradiť do tarify 3/10 (počet rokov praxe do 28), ktorej prináleží tarifný plat 618,- Eur. Podľa platového dekrétu zo dňa 10.05.2019 v bol príplatok za zmennosť priznaný vo výške 30,-Eurv. Do náhrady mzdy zahrnul žalobca aj odmeny, nakoľko tieto boli priznávané zamestnancom celoplošne a odmeny sú podľa považované ako plat, ktorý zamestnancovi patrí. Na základe uvedeného predstavuje celkový požadovaný nárok na náhradu mzdy sumu 12.218 ,20 Eur, po odrátaní odstupného vo výške 1.065 Eur si žalobca uplatňuje sumu 11.153,20 Eur.

26. Žalovaný výpočet pravdepodobného priemerného mesačného zárobku v období od 01.10.2017 do 31.12.2017 vyčíslil na 609,- Eur mesačne + navýšenie 5 % tarifného platu - 24,- Eur mesačne, v zmysle zák. - 5. trieda, 12. stupeň a to tarifný plat 484,- Eur, osobný príplatok 100,- Eur, príplatok za zmennosť 25,- Eur, spolu 633,- Eur mesačne. Spolu vyčíslil náhradu mzdy na sumu 9.884,- Eur. Podľa žalobcu odmena nie je nárokovateľnou zložkou mzdy.

27. Žalobca vo výsluchu uviedol, že počas evidencie na úrade práce mu bolo ponúknuté pracovné miesto v Senci na mestskom úrade, išlo o kumulovanú funkciu informátor a dozor v kotolni, kde sa zúčastnil výberového konania, na ktorom neuspel, nakoľko vybrali iného uchádzača. Z evidencie úradu práce sa odhlásil vzhľadom na to, že očakával už nadobudnutie právoplatnosti rozsudku súdu vo veci o určenie neplatnosti výpovede. O svojom tvrdení predložil dôkaz - odpoveď ÚPSVaR Pezinok z 09.09.2019, z ktorej súd zistil, že žalobca spolupracoval počas svojej evidencie na úrade práce, zúčastnil sa výberového konania pre zamestnávateľa Mesto Senec, kde nebol prijatý. Absolvoval kompetenčný kurz „ Počítače v administratíve“ a bol a vyradený na vlastnú žiadosť dňa 29.04.2019. Medzitýmny rozsudok o neplatnosti výpovede bol právoplatný dňa 10.05.2019, pričom doložka právoplatnosti bola vydaná dňa 15.05.2019 a na základe tejto informácie žalobca hneď na druhý deň - 16.05.2019 doručil žalovanému oznámenie o tom, že trvá na zamestnávaní a žiada o prideľovanie práce na pozícii mechanik, pričom toto oznámenie žalovaný prevzal. Dňa 16. a 17. mája navštívil žalobca lekára, rovnako aj 20.05. a 21.05.2019 sa žalobca opakovane dostavil na pracovisko a doručil žalovanému podanie ( bod 15. odôvodnenia ).

28. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

29. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

30. V zmysle pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy podľa ustanovenia predstavuje obranu proti žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy podľa . K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy. Súd prihliadne najmä na to, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil ( Barancová a kol. , Veľké komentáre, 2017). Podmienkou zníženia je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde. Pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy požaduje.

31. Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

33. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

34. V prejedávanej veci mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol uzavretý dňa 26.03.2013, na dobu neurčitú, v zmysle dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2013 žalobca vykonával druh práce - mechanik.

35. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi doručená poštou a prevzal ju 19.05.2016 na adrese vo Svätom Jure, pričom pracovný pomer mal skončiť uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňa 30.06.2016.

36. Žalobca bol od 09.06.2016 do 11.02.2018 práceneschopný, teda výpoveď mu bola daná pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, v tom prípade pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá ( ).

37. Z podania žalobcu zo dňa 29.06.2016 doručeného žalovanému doporučene súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že s výpoveďou danou podľa zo dňa 27.04.2016 nesúhlasí a oznamuje, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával.

38. Medzi stranami sporu boli nesporné tieto skutočnosti: - že rozhodnutím súdu bolo právoplatne určené, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne.

- že žalobca oznámil žalovanému písomne dňa 29.06.2016, že s výpoveďou danou podľa zo dňa 27.04.2016 nesúhlasí a oznamuje, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával,

- že žalobca oznámil žalovanému písomne ( prevzal 09.02.2018 ) skutočnosť, že mu zanikla práceneschopnosť prípisom zo dňa 09.02.2018 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával,

- že žalobca oznámil žalovanému písomne dňa 16.05.2019 a 21.05.2019, že doručil žalovanému oznámenie o tom, že trvá na zamestnávaní a žiada o prideľovanie práce na pozícii mechanik,

- že žalovaný umožnil žalobcovi nástup do práce po neplatnom skončení pracovného pomeru až listom z 21.05.2019.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca po neplatnom skončení pracovného pomeru bol práceneschopný od 09.06.2016 do 11.02.2018, schopný práce od 12.02.2018. Následne bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.02.2018 do 29.04.2019. Sporným medzi stranami sporu bol rozsah náhrady mzdy, keď žalobca žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie od 12.02.2018 do 21.05.2019 vo výške 12.218,20 Eur, po odrátaní odstupného vo výške 1.065 Eur si žalobca uplatňuje sumu 11.153,20 Eur. Žalovaný vyčíslil náhradu mzdy do 29.04.2019 vo výške 9.884,- Eur.

40. Podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene doplnení niektorých zákonov zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je a) tarifný plat, b) osobný plat, c) príplatok za riadenie, d) príplatok za zastupovanie, e) osobný príplatok, f) platová kompenzácia za sťažený výkon práce, g) príplatok za prácu v krízovej oblasti, h) príplatok za zmennosť, i) príplatok za výkon špecializovanej činnosti, j) kreditový príplatok, k) výkonnostný príplatok, l) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla, m) príplatok za praktickú prípravu, n) príplatok za prácu v noci, o) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, p) príplatok za prácu vo sviatok, r) plat za prácu nadčas, s) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, t) odmena, u) príplatok za činnosť nepedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi, v) príplatok za prácu zo žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia.

41. Súd dospel k nasledujúcemu výpočtu náhrady mzdy: Súd vychádzal v zmysle cit. z pravdepodobného zárobku, nakoľko žalobca bol od 09.06.2016 do 11.02.2018 práceneschopný, teda v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalobcu je kalendárny štvrťrok 10, 11, 12/2017 ( predchádzajúci štvrťrok pred ukončením práceneschopnosti, odkedy žiada priznať náhradu mzdy ), v ktorom by žalobca podľa Prílohy 3 bol zaradený v platovom stupni 12, v platovej triede 5, pre ktorý bol v tom čase tarifný plat 484,- Eur, osobný príplatok 100,- Eur, príplatok za zmennosť 25,- Eur a 24,- Eur bolo plošné zvýšenie 5 % tarifného platu - vlastne odmena , spolu 633,- Eur. V rozhodnom období bol fond pracovného času pri 7,5 hodinovom pracovnom čase 457,50 hodín. Za toto obdobie by bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda vo výške 633 x 3 = 1.899,- Eur, teda priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 4,1508 Eur ( 1.899 : 457,5 = 4,1508), pričom priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 676,66 Eur (t. j. 4,15 x 163,05 - t. j. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci v roku na jeden mesiac pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodín 163,05). 42. Náhrada mzdy za mesiac február 2018, t. j. od 12.02.2018 do 28.02.2018 za 17 pracovných dní je vo výške 383,45 Eur ( 676,66 : 30 dní x 17 dní ). Počnúc mesiacom 3/2018 do 4/2019 patrí žalobcovi náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 676,66 Eur. Náhrada mzdy za mesiac máj 2018, t. j. od 01.05.2019 do 21.05.2019 za 21 dní je vo výške 451,1 Eur ( 676,66 : 30 dní x 21 dní ). 43. Žalovaný v rámci tohto konania požiadal súd, aby v zmysle v časti presahujúcej náhradu mzdy za 12 mesiacov žalobcovi nepriznal. 44. Na základe z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žiadosť žalovaného na zníženie náhrady mzdy je v tomto prípade nedôvodná, nakoľko žalobca sa po skončení práceneschopnosti zaevidoval na úrade práce, s týmto spolupracoval pri hľadaní vhodného zamestnania, absolvoval kurz, zúčastnil sa výberového konania pre zamestnávateľa Mesto Senec, kde nebol prijatý. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru opakovanými výzvami

oznamoval žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada, aby mu bola prideľovaná práca na pracovnej pozícii mechanik ( bod 15. a 16. odôvodnenia). 45. Súd má za to, že náhrada mzdy za cca 15 mesiacov je dostatočnou sankciou pre žalovaného ako zamestnávateľa za neplatné skončenie pracovného pomeru a zároveň satisfakciou pre žalobcu. 46. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 12.02.2018 do 21.05.2019, spolu vo výške 10.307,7 ( 383,4 + 9.473,24 + 451,1 ), od ktorej sumy odrátal sumu vyplateného odstupného vo výške 1.065,- Eur, teda žalobcovi priznal sumu 9.242,7 Eur. 47. Keďže žalobca si uplatnil náhradu mzdy vo výške 11.153,20 Eur, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu strán sporu súd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( 50% ) a náhrady mzdy ( 50% ). V časti prvého nároku bol plne úspešný. V časti náhrady mzdy bol úspešný v rozsahu 83 %, keď sa domáhal sa zaplatenia 11.153,20 Eur, žalovaný bol úspešný v rozsahu 17 % - 1.910,47 Eur, teda celkový úspech žalobcu v časti o náhradu mzdy je 66 %, 66 % z 50% je 33, t. j. celkový úspech žalobcu predstavuje 83 % ( 50 + 33) . Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.