Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cos-1-2024.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cos/1/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: J. I., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XX. augusta XXXX/ XX, B., zastúpeného JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, so sídlom SNP 774, Borský Svätý Jur, proti žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom V. XXX/X, B., o nariadenie neodkladného opatrenia,
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.02.2024 odmieta.
odôvodnenie:
I.
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením (1) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúcich voči žalobcovi a (2) zakázal žalovanému prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače rozširovať informácie týkajúce sa trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Bratislava V pod č.k. ORP-33/1-VYS-BA-2024.
2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný od začiatku mesiaca január šíri najmä na instagrame pod účtom s názvom „fikisulik“ nepreverené informácie, ako aj nepravdivé informácie a najmä dehonestujúce informácie ohľadom žalobcu a jeho rodiny, pričom jeho matka uvedenú situáciu zvláda ťažko psychicky. Uviedol, že žalovaný sa voči osobe žalobcu vyjadruje verejne pejoratívne, hanlivo a vulgárne, ukazuje jeho fotografie, čo žalobcu poškodzuje na jeho dobrom mene. Uviedol, že ho označuje za násilníka, pasáka a úchyláka a na svojom instagramovom účte navádza verejnosť a ženy, aby prezdieľali tieto vyjadrenia ohľadom žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný spolu s E. K. aktívne pôsobia proti osobe žalobcu na stránke fiki.sk, kde táto dáva rozhovory o trestnej veci pre média, informuje verejnosť o trestnom konaní, o súkromných veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania, rieši aj advokáta žalobcu a jeho obhajobu, čím podľa žalobcu marí vyšetrovanie. Žalobca uviedol, že čo sa týka priestoru na sociálnych sieťach, poukázal na zákon č. 264/2002 Z.z.. Žalobca mal za to, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný zasahuje do práva žalobcu na ochranu osobnosti, integrity, práva na súkromie a rodiny, dobré meno s tým, že vynáša informácie z predmetnej trestnej veci.
3. Žalobca na osvedčenie tvrdených skutočností k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to screenshoty zo sociálnych sietí, článok z webstránky refresher.sk.
II.
4. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
5. Aby vôbec súd mohol pristúpiť k skúmaniu splnenia vyššie uvedených základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, musí návrh na jeho nariadenie podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. spĺňať určité formálne náležitosti, a to (1) opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov (alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená), (2) opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a (3) určenie toho spôsobu, akým majú byť pomery neodkladné opatrenia a to materiálne vykonateľným spôsobom. Akákoľvek formálna vada neodkladného opatrenia, ktorá by bránila súd pokračovať v konaní - t.j. ktorá by bránila súdu posúdiť niektorý zo základných predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia a ktorá by robila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezrozumiteľným alebo neurčitým, má za následok odmietnutie takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. V danom prípade sa žalobca formou neodkladného opatrenia domáhal súdnej ochrany voči žalovanému a to z dôvodu konania žalovaného, ktorým zasahuje do práv žalobcu na ochranu osobnosti. Na základe toho bolo povinnosťou žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pravdivo a úplne opísať také konanie žalovaného, ktorým podľa žalobcu zasahoval/zasahuje do práv žalobcu na ochranu osobnosti, a to spôsobom ktorým takéto konanie žalovaného individualizuje/konkretizuje napr. časom, miestom, spôsobom, intenzitou, presne použitými slovnými prostriedkami žalovaného (ak ide o verbálne konanie) a podobne. V danom prípade však žalobca len veľmi všeobecne a nekonkrétne uviedol, že žalovaný na svojom instagramovom profile zverejňuje nepravdivé, nepreverené a dehonestujúce informácie o žalobcovi, avšak bez toho, aby uviedol aké konkrétne nepravdivé, nepreverené a dehonestujúce informácie to má/mal žalovaný zverejňovať. Rovnaký záver platil aj pre tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný vyjadruje o žalobcovi pejoratívne, hanlivo a vulgárne, keďže žalobca absolútne opomenul uviesť konkrétne znenie tvrdených pejoratívnych, hanlivých a vulgárnych tvrdení/výrokov žalobcu. Síce žalobca tvrdil, že ho žalobca označil za násilníka, pasáka a úchyláka, opätovne opomenul uviesť konkrétne tvrdenia žalovaného, v ktorých by použil uvedené označenia na žalobcu. Hoci žalobca v danom prípade predložil aj viaceré listinné dôkazy, ktoré mali žalobcom (nekonkrétne až príliš všeobecne) tvrdené správanie žalovaného osvedčovať, podľa § 132 ods. 2 C.s.p. však platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca za konanie žalovaného zasahujúce do jeho práv na ochranu osobnosti tiež označil také konanie žalovaného, ktoré spočíva v poskytovaní rozhovorov o trestnej veci žalobcu pre média, čím dochádza k informovaniu verejnosti o tejto trestnej veci žalobcu, pričom aj pri tomto žalobcom označenom konaní žalovaného súd nemohol dospieť k inému záveru ako takému, že aj toto žalobcom označené konanie žalovaného nie je dostatočne špecifikované, keďže nebolo zrejmé kedy mal žalobca takéto rozhovory poskytnúť, pre ktoré konkrétne média a čo vôbec bolo obsahom týchto rozhovorov a podobne. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť úplne a pravdivo opísať také konanie žalovaného, ktorým by žalovaný zasahoval do práv žalobcu, a teda už len po formálnej stránke žalobcom tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé na to, aby ich súd mohol podrobiť materiálnemu a vecnému prieskumu. Inak povedané, žalobcom poskytnutý opis rozhodujúcich skutkových okolností týkajúcich sa jeho práva na ochranu osobnosti mal za následok neurčitosť návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, čo bránilo súdu pokračovať v konaní. Navyše rovnaký záver bolo potrebné aplikovať aj vo vzťahu k opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keďže žalobca absolútne opomenul tvrdiť ako konkrétne ním tvrdené konanie žalovaného zasahuje do práv na ochranu jeho osobnosti, teda opomenul uviesť konkrétne následky konania žalovaného na konkrétne prvky osobnosti žalobcu, ktorým Občiansky zákonník poskytuje ochranu a rovnako tiež absolútne opomenul zdôvodniť bezodkladnosť ním požadovanej súdnej ochrany. Zároveň aj petit samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo
možné vyhodnotiť inak, než neurčitý a nezrozumiteľný, keďže nebolo zrejmé akého konkrétneho konania sa má žalovaný zdržať a akých konkrétnych informácii sa má zákaz zverejňovania informácii ohľadom trestného konania vedeného voči žalobcovi týkať.
7. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 327 C.s.p. omietol, keďže vykazovalo tak závažné formálne nedostatky/vady, ktoré ho robili neurčitým a ktoré v konečnom dôsledku bránili súdu zaujať akékoľvek stanovisko k tomu, či vôbec a aké právo žalobcu bolo porušené a akým konkrétnym konaním žalovaného malo k tomuto porušeniu vôbec dôjsť, t.j. bránili súdu pokračovať v konaní, čoho jediným následkom bolo odmietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.