Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-76-2019.pdf
PDF · 98.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., o zaplatenie 1.177,84 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.172,85 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18,68 eura od 04.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 06.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 574,66 eura od 05.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 2,- eurá od 04.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 29.05.2019, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.08.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 1.177,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18,68 eura od 04.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 06.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 579,65 eura od 05.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 2,- eurá od 04.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 2487280702. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 15.05.2016 uvedená pod VS 7604184249 vo výške 18,68 eura s lehotou splatnosti 03.06.2016, faktúra zo dňa 30.05.2016 uvedená pod VS 8900833427 vo výške 480,- eur s lehotou splatnosti 05.06.2016, faktúra zo dňa 15.06.2016 uvedená pod VS 7605138615 vo výške 579,65 eura s lehotou splatnosti 04.07.2016, faktúra zo dňa 15.07.2016 uvedená pod VS 7606098929 vo výške 2,- eurá s lehotou splatnosti 03.08.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade
týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. V doplnení žaloby zo dňa 09.09.2019 žalobca na výzvu súdu uviedol, že vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty vo výške 97,51 eura je nasledovný: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP), t.j. 120 - (137/731 x 120) = 97,51 eura.
4. Žalobca ako dôkazy predložil faktúry VS 7604184249, VS 7605138615, VS 7606098929, VS 3411973197, VS 8900833427, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2018, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 01.02.2017, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.02.2016, Identifikačné údaje účastníka, faktúru č. 3306185706, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.02.2016, Súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely zo dňa 05.02.2016, Žiadosť o prenos čísla zo dňa 05.02.2016, Žiadosť o zmenu zmluvy zo dňa 28.06.2016, Úrokové sadzby ECB, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Prílohu č. 1 k platnému cenníku.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril.
6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 82 a 84), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 05.02.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č.l. 10) predmetom ktorej bola aktivácia programu služieb Happy XL volania NAJ SIM a dňa 05.02.2016 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (č.l. 13) predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy XL volania NAJ SIM s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry: faktúra zo dňa 15.05.2016 pod VS 7604184249 (č.l. 18) na sumu 18,68 eura so splatnosťou 03.06.2016, faktúra zo dňa 29.05.2016 pod VS 8900833427 (č.l. 43) na sumu 480,- eur so splatnosťou 05.06.2016, faktúra zo dňa 15.06.2016 pod VS 7605138615 (č.l. 19) na sumu 579,65 eura so splatnosťou 04.07.2016 (z nej 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby), faktúra zo dňa 15.07.2016 pod VS 7606098929 (č.l. 20) na sumu 2,- eurá so splatnosťou 03.08.2016. Faktúrou zo dňa 15.01.2017 pod VS 3411973197 (č.l. 17), splatnou dňa 31.01.2017, právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 97,51 eura. Pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr boli postúpené na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 s účinnosťou k 03.08.2018, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 15.08.2018 (rub č.l. 8).
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)
16. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj dodatok k nej súd posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy a dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a ako podnik v zmysle § 42 zák.č. 610/2003 Z.z. a § 43 zák.č. 351/2011 Z.z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ a účastník podľa § 42 zák.č. 610/2003 Z.z. a § 43 zák.č. 351/2011 Z.z.. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a predmetné zmluvy a dodatky k nim sú tak zmluvami spotrebiteľskými. Obsah zmlúv bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
20. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z prevažnej časti dôvodná. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Žalovaný však neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Z uvedených dôvodov súd vo výroku I. rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.075,34 eura pozostávajúcu z neuhradených faktúr za poskytnuté služby, a to z faktúry VS 7604184249 uplatnenú sumu 18,68 eura, z faktúry VS 8900833427 uplatnenú sumu 480,- eur, z faktúry VS 7605138615 opodstatnenú sumu 574,66 eura, z faktúry VS 7606098929 uplatnenú sumu 2,- eurá, keď považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú.
21. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrami nesplnil, dostal sa s plnením do omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania z priznaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže základná úroková sadzba ECB bola v období od 16.03.2016 až doposiaľ vo výške 0,00%, súd žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne.
22. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 97,51 eura = 120 - ((137/731)x120), pri výpočte: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet). Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu záväzku viazanosti. Súd posudzoval nárok žalobcu na vyúčtovanú zmluvnú pokutu, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený.
23. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
24. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola platne dojednaná. Jednou z povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa dodatku k zmluve bolo i riadne a včasné platenie ceny za služby. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť porušil a žalobcovi za dodané služby nezaplatil, čím porušil záväzok viazanosti, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvnú pokutu vo výške tak, ako si žalobca uplatnil, t.j. vo výške 97,51 eura. Súd posudzoval výšku dojednanej zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že ju nemožno považovať za neprimerane vysokú. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a riadne a včas platiť cenu za služby, pričom túto povinnosť porušil. Súd preskúmal ustanovenie dodatku aj z hľadiska prijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zohľadňuje pri výpočte zmluvnej pokuty dĺžku doby, ktorá uplynula z doby viazanosti. Dodatok teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti spotrebiteľom a prípadne k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Zároveň výška zmluvnej pokuty nie je neprimeraná vo vzťahu k plneniam poskytovaným právnym predchodcom žalobcu, keďže žalovanému boli poskytnuté benefity uvedené v bode 1. písm. d) dodatku), a teda nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému tiež uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 97,51 eura.
25. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby a zmluvnej pokuty uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eura (faktúra VS 7605138615).
26. V prípade uplatneného poplatku za upomienku oneskorenej platby, okrem toho, že žalobca nepreukázal vykonanie tohto úkonu, ktorý je spoplatňovaný, nepreukázal ani, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Ak bol vyššie uvedený poplatok súčasťou cenníka právneho predchodcu žalobcu, žalobca nepreukázal, že tento cenník bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by tento cenník vôbec bol žalovanému pri podpise zmluvy a dodatku odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Nie je pritom možné, aby sa cenník stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. Poctivému prístupu poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v prípade riadneho neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo odkazom na presné ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V konaní nič takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie uvedeného poplatku. Súd tiež dodáva, že právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že je prípadne uvedená len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko tu absentuje prejav vôle žalovaného (§ 544 ods. 2 OZ).
27. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd žalobu žalobcu (ktorý bol v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 1.172,85 eura (1.075,34 eura + 97,51 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18,68 eura od 04.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 06.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 574,66 eura od 05.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 2,- eurá od 04.08.2016 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 4,99 eura s príslušenstvom) žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku zamietol. Súd dodáva, že hoci skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel, uvedené nemá vplyv na povinnosť súdu posúdiť vec po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatku za upomienku.
28. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
29. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu na zaplatenie, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 1.177,84 eura s príslušenstvom priznaná suma 1.172,85 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 99% a hrubý úspech žalovaného 1%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 98% (99 - 1). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 98% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).