Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6S-8-2021.pdf
PDF · 152.35 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-6S/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Darákovej, v právnej veci žalobcu: PeKa PLUS s.r.o. (do 05.04.2023 pod obchodným menom ALPEKO SK s.r.o.), IČO: 46 699 848, so sídlom Majerská 12/7, 076 12 Slivník, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5282 zo dňa 12.11.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.01.2021 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného žalovaným pod č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5282 dňa 12.11.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice (ďalej len ako „inšpektorát práce“) č. k. 136/20/O zo dňa 13.08.2020 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.
II.
Administratívne konanie
3. Inšpektorát práce vykonal dňa 19.12.2019 inšpekciu práce na pracovisku: Základná škola, Školská 58, Nižný Žipov, kde zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, keďže tri osoby nachádzajúce sa na tomto pracovisku vykonávali stavebné práce bez toho, aby mali so zamestnávateľom založený pracovnoprávny vzťah. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že na základe vyjadrení osôb nachádzajúcich sa na uvedenom pracovisku (páni A., A. B.. a C.) mali inšpektori práce v čase pred vydaním protokolu o výsledku inšpekcie práce (ďalej len ako „protokol“) za to, že kontrolovaným subjektom je v danom
prípade D. E. ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorého tieto osoby uviedli ako zamestnávateľa, pre ktorého pracujú na danom pracovisku, a s ktorým sa dohodli na ďalších podmienkach.
4. Zistené skutočnosti a nedostatky boli zdokumentované v protokole č. IKO-6-3-2.4/P-A24, 28-20, ktorého obsah bol prerokovaný s pánom D. E. dňa 03.02.2020. Pán E. vo svojom písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že so závermi nesúhlasí a ako hlavný dôvod uviedol skutočnosť, že vyššie zmienené osoby pre neho na stavbe zateplenia Základnej školy Nižný Žipov nepracovali. Zároveň uviedol, že na uvedenej stavbe pre neho ako subdodávateľ vykonávala práce spoločnosť ALPEKO SK s.r.o., k čomu priložil zmluvu o dielo zo dňa 15.11.2019 a oznámenie tejto spoločnosti, že táto spoločnosť dňa 19.12.2019 dohodla pracovný pohovor s pánmi A., A. F. a C., ktorí sa mali dostaviť dňa 19.12.2019 na uvedenú stavbu a v prípade dohody na podmienkach výkonu práce mali začať vykonávať prácu. K vyjadreniu pán E. okrem už spomenutého oznámenia spoločnosti ALPEKO SK s.r.o. a zmluvy o dielo zo dňa 15.11.2019 predložil vyhlásenia pána C. a A. st. zo dňa 05.02.2020, v ktorých títo zhodne uviedli, že sa s pánom E. ako konateľom spoločnosti ALPEKO SK s.r.o. dohodli na pracovnom pohovore na deň 19.12.2019 s tým, že ak sa na pohovore dohodnú na podmienkach „pôjdu robiť na eseročku“. Na základe vyjadrenia p. E. k protokolu bol vyhotovený dodatok k protokolu č. IKO-6-3-2.4/P-A24, 28-20.
5. Následne bol z realizovanej inšpekcie práce vyhotovený protokol č. IKO-33-3-2.4/P-A28-20, v ktorom bola ako kontrolovaný subjekt identifikovaná spoločnosť ALPEKO SK s.r.o., teda žalobca. Podľa obsahu uvedeného protokolu, ako aj písomného podania žalobcu zo dňa 03.07.2020, bol po telefonickej komunikácii s pánom E. určený deň prerokovania protokolu na 24.02.2020. K prerokovaniu protokolu však nedošlo z dôvodu pracovnej vyťaženosti pána E., ktorou ospravedlnil svoju neúčasť na prerokovaní. Následne bola žalobcovi dňa 25.02.2020 doručená výzva na prerokovanie protokolu dňa 16.03.2020. Z termínu tohto prerokovania sa žalobca ospravedlnil dôvodiac pandemickou situáciou. Žalobcovi bola následne zaslaná dňa 28.04.2020 ďalšia výzva na prerokovanie protokolu na deň 18.05.2020, ktorá bola žalobcovi elektronicky doručená dňa 14.05.2020 a v ktorej bol žalobca poučený, že prípadná neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu sa bude považovať za odmietnutie oboznámenia sa s protokolom a vyjadrením sa k nemu a odmietnutím oboznámenia sa s protokolom sa protokol považuje za prerokovaný. Keďže sa žalobca prerokovania protokolu dňa 18.05.2020 bez ospravedlnenia nezúčastnil, protokol mu bol doručený dňa 03.06.2020. Žalobca reagoval písomným podaním, v ktorom oznámil, že z dôvodu práceneschopnosti si výzvu na prerokovanie protokolu a protokol prevzal až dňa 07.06.2020 a žiadal určiť nový termín prerokovania protokolu k čomu predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 04.05.2020 s predpokladaný koncom dňa 16.06.2020. Inšpektorát práce následne žalobcovi listom zo dňa 19.06.2020, elektronicky doručeným žalobcovi dňa 01.07.2020, oznámil ukončenie výkonu inšpekcie práce z dôvodu fikcie prerokovania protokolu v dôsledku neospravedlnenej neúčasti žalobcu na prerokovaní protokolu, ktorá sa považuje za odmietnutie oboznámenia sa s protokolom. Žalobca písomným podaním zo dňa 03.07.2020 vyjadril svoj nesúhlas s procesným postupom inšpektorátu práce a trval na tom, že v danom prípade nedošlo k prerokovaniu protokolu zákonným spôsobom a opätovne v tejto súvislosti poukázal na práceneschopnosť konateľa. Dňa 14.07.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, v ktorom bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa, ktorú tento využil písomným podaním zo dňa 21.07.2020, kde žalobca zhrnul skutkový stav a svoje argumenty uvedené v predchádzajúcich písomných podaniach a predložil vyhlásenia pánov A., A. F. a C. zo dňa 17.07.2020, v ktorých tieto osoby zhodne uviedli to, čo uviedli už vo vyhláseniach zo dňa 05.02.2020 s tým, že pred vykonaním pracovného pohovoru dňa 19.12.2019 začali pracovať na stavbe Základnej školy Nižný Žipov bez vedomia pána E..
6. Po vyhodnotení skutkových okolností zistených v priebehu inšpekcie práce a správneho konania vydal inšpektorát práce prvostupňové rozhodnutie č. k. 136/20/O zo dňa 13.08.2020, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 6000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ako „Zákon o nelegálnej práci“), keďže mal za preukázané, že žalobca porušil povinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu troch fyzických osôb (A., A. F., C.), ktoré pre neho vykonávali stavebné práce pri zatepľovaní fasády na Základnej škole Nižný Žipov a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. V rozhodnutí zhrnul skutkový stav, v rámci ktorého vyhodnotil skutočnosti zistené zo zápisníc o podaní informácie kontrolovanými fyzickými osobami (A., A. F., C.), ktoré vyhodnotil ako dôveryhodné, zakladajúce závery prijaté v jeho rozhodnutí. Vo vzťahu k jednotlivým znakom závislej práce a vlastným
zisteniam odôvodnil prečo považoval prácu, ktorú vykonávali dňa 19.12.2019 A. A., A. F. D. C., za závislú prácu vykonávanú v prospech žalobcu. V závere svojho rozhodnutia inšpektorát práce odôvodnil výšku uloženej pokuty pri zohľadnení kritérií, ktoré stanovuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o inšpekcii práce“), ktorými sú závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb či ide o opakované zistenie toho istého, nedostatku dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.
7. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor v tom u akého subjektu bola vykonaná inšpekcia práce, k čomu využil skutočnosť, že D. E. vykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba – podnikateľ a zároveň prostredníctvom jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným ALPEKO SK s.r.o., ktorej jediným konateľom je D. E.. Namietal, že sa o inšpekcii práce dozvedel až dva mesiace po jej vykonaní, spôsob odôvodnenia splnenia znakov závislej práce, neprerokovanie protokolu, rozhodnutie po zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie, či nevysporiadanie sa s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu.
III.
Napadnuté rozhodnutie
8. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím toto odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie inšpektorátu práce č. k. 136/20/O z 13.08.2020. Po úvodnom zhrnutí skutkového stavu, žalovaný v napadnutom rozhodnutí prezentoval záver, že inšpektorátom práce bolo nespochybniteľne preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom, ktorým bolo porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca dopustil vo vzťahu k trom fyzickým osobám. Ako nesporné vyhodnotil žalovaný skutočnosti, že fyzické osoby G. A., G. A. F. a B. C. dňa 19.12.2019 v čase o 09:08 hod. bez legitímneho založenia pracovnoprávneho vzťahu vykonávali pre žalobcu stavebné práce pri zatepľovaní fasády budovy Základnej školy v obci Nižný Žipov. K uvedenému záveru dospel žalovaný na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, najmä zápisníc o podaní informácie zo dňa 19.12.2019 spísaných s menovanými osobami, zmluvy o dielo zo dňa 15.11.2019 medzi D. E. ako objednávateľom a spoločnosťou ALPEKO SK s.r.o. ako zhotoviteľom a výpisov z Obchodného registra. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na konkrétny obsah zápisníc, kde kontrolované osoby s malými odchýlkami relatívne zhodne uviedli, že na pracovisku vykonávajú práce pri ťahaní omietky od rána približne od 7:30, resp. 08:00 hod., na práci sa dohodli s pánom D. E., na odmene sa zatiaľ nedohodli, dohodu ani pracovnú zmluvu nepodpisovali, materiál, s ktorým pracujú by mal byť firemný a pracovné náradie, obuv, či rukavice im dal pán E.. Zo spomenutej zmluvy o dielo zo dňa 15.11.2019 podľa žalovaného okrem iného vyplynulo, že žalobca sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pomocné stavebné práce na stavbe „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ Nižný Žipov“ v prospech D. E. v postavení objednávateľa a zároveň fyzickej osoby – podnikateľa, s miestom plnenia na Základnej škole Nižný Žipov. Jednotlivé zmluvné dojednania podľa žalovaného nesporne potvrdzujú, že kontrolované pracovisko bolo v kontrolovanom období pracoviskom žalobcu. Žalovaný preto nesúhlasil s odvolacími námietkami žalobcu, že tento žiadne práce na uvedenom pracovisku nevykonával. Žalovaný mal na základe uvedených dôkazov (zápisnice o podaní informácie a zmluva o dielo) za preukázané, že kontrolované fyzické osoby páni A., A. F. a C., sa na výkone pomocných stavebných prác na uvedenej stavbe, ktoré na tejto stavbe vykonávali dňa 19.12.2019, dohodli s pánom D. E. ako konateľom spoločnosti a ALPEKO SK s.r.o., ktorý na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.11.2019 vystupoval v pozícii zhotoviteľa a realizátora pomocných stavebných prác na danej uvedenej stavbe. Tieto zistenia podľa žalovaného podporne potvrdzujú aj tvrdenia pána E. vo vyjadrení k protokolu zo dňa 06.02.2020, v ktorom uviedol, že na stavbe rekonštrukcie Základnej školy Nižný Žipov pre neho vykonávala práce ako subdodávateľ spoločnosť ALPEKO SK s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.11.2019. Aj z výpisu z obchodného registra vyplýva, že od októbra 2014 má žalobca do predmetu svojej činnosti zahrnuté aj činnosti súvisiace s prípravnými prácami k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, ako aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, ktoré v konečnom dôsledku realizoval aj dňa 19.12.2019 na základe už spomenutej zmluvy o dielo. Žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal s kontrolovanými fyzickými osobami, ktoré pre neho vykonávali pomocné stavebné práce legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Žalovaný pokladal za evidentné že činnosť,
ktorú dňa 19.12.2019 vykonávali uvedené kontrolované fyzické osoby pre žalobcu na predmetnej stavbe bez založenia pracovnoprávnych vzťahov napĺňala znaky závislej práce v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a teda zo strany žalobcu nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu, a to k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci vo vzťahu k trom kontrolovaným fyzickým osobám. Prítomnosť všetkých znakov závislej práce (vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávanie prác osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom) žalovaný vyvodil z vyjadrení kontrolovaných fyzických osôb, ktoré priradil k jednotlivým znakom. Žalovaný mal za to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie, jedná sa teda o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie. V danom prípade pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nebolo podľa žalovaného podstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov alebo iných subjektov a ani okolnosť, že zistený nedostatok bol následne odstránený. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že správny delikt nespáchal.
9. K žalobcom tvrdenému neprerokovaniu protokolu žalovaný uviedol, že po doručených výzvach na prerokovanie protokolu bol žalobcovi elektronicky doručený aj samotný protokol, ktorý si žalobca prevzal dňa 03.06.2020, mohol sa tak s týmto protokolom oboznámiť a takto došlo legitímnym spôsobom k prerokovaniu protokolu a ukončeniu inšpekcie práce. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/22/2017, v ktorom súd vyslovil záver, že prerokovaním protokolu sa rozumie oboznámenie sa kontrolovaného subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu kontrolované subjekty vyjadriť. K odvolacím námietkam ohľadne vyhlásení kontrolovaných osôb zo dňa 17.07.2020 žalovaný uviedol, že inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil prečo tieto vyhlásenia nebral na zreteľ a ani žalovaný ich nemohol považovať za hodnoverné, keďže k nim došlo so značným časovým odstupom po výkone inšpekcie práce a reálne nemožno vylúčiť možnosť ich ovplyvňovania žalobcom, čo výrazne znižuje hodnovernosť a výpovednú hodnotu týchto vyhlásení. Naopak za hodnoverné považuje žalovaný informácie, ktoré kontrolované osoby uviedli priamo na mieste samom počas výkonu inšpekcie práce, keďže ich tieto osoby podali spontánne bez možnosti ovplyvňovania žalobcom. Žalovaný skonštatoval že inšpektorát práce náležite a presne zistil skutkový stav a pri výkone inšpekcie práce postupoval v zmysle prislúchajúcich ustanovení Zákona o inšpekcii práce, výsledky a závery inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý následne v začatom správnom konaní predstavoval jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie uviedol, že lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter a ich nedodržanie nie je spôsobilé privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Výška uloženej sankcie bola podľa žalovaného náležite odôvodnená čo do dôvodu a výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a uloženú sankciu považoval za primeranú, keďže bola uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Uložená sankcia spĺňa preventívnu a výchovnú funkciu a keďže bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, plní taktiež funkciu represívnu s následkom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Ďalej skonštatoval, že uloženie sankcie je obligatórne a inšpektorát práce nemal možnosť od uloženia sankcie upustiť.
IV.
Správna žaloba
10. Žalobca sa následne podaním správnej žaloby domáhal súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správnu žalobu odôvodnil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) s tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, keďže žalovaný nebral do úvahy žalobcom namietané skutočnosti a vec vyhodnotil tendenčne. Ako hlavný dôvod podania správnej žaloby žalobca uviedol porušenie základných zásad trestného konania podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len ako „Trestný poriadok“). Konkrétne poukázal na ust. § 2 ods. 7, 9 a 10 Trestného poriadku. K ich porušeniu malo podľa žalobcu dôjsť najmä tým spôsobom, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku konaniu a ku všetkým dôkazom. K uvedenému malo dôjsť v dôsledku toho, že v čase kedy bola do elektronickej schránky žalobcu fikciou doručená výzva na prerokovanie protokolu (dňa 14.05.2020), ako aj samotný protokol (dňa 03.06.2020), bol konateľ žalobcu prácenechopný a v dôsledku
zdravotnej indispozície nebol schopný nazerať do elektronickej schránky. V tejto súvislosti zdôraznil, že je jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným bez zamestnancov. Uvedené dokumenty prevzal až 07.06.2020. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade nebolo možné využiť inštitút fikcie doručenia, keďže v čase doručovania nebol konateľ schopný čokoľvek prevziať. Mal tiež za to, že malo byť zopakované dokazovanie, správny orgán mu odňal možnosť konať a brániť sa a nezákonným spôsobom prevzal do rozhodnutia skutkový stav z protokolu, ktorý bol získaný nezákonne, čím mu malo byť odňaté právo na obhajobu a konanie pred správnym orgánom. Na základe uvedeného mal za to, že správny orgán nemohol dostatočne zistiť skutkový stav, jeho pochybením došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom. Podľa žalobcu správny orgán neumožnil vyjadriť sa k protokolu a tento protokol prejednať, napriek opakovaným výzvam žalobcu a povinnosti prerokovať protokol s kontrolovaným subjektom. Namietal tiež nevyhodnotenie reálneho napĺňania zmluvy o dielo medzi D. E. ako fyzickou osobou – podnikateľom a spoločnosťou ALPEKO SK s.r.o. a to, akým spôsobom správny orgán vyhodnotil čestné vyhlásenia pánov C., A. a A. ml. Správnemu orgánu vyčítal, že tento sa vysporiadal len s okolnosťami v jeho neprospech a tie v jeho prospech nezohľadnil. Na základe uvedeného žalobca záverom navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť s tým, že nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
V.
Vyjadrenia účastníkov konania
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe úvodom poukázal na to, že podľa neho zo strany žalobcu nebola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia podľa § 49 SSP a konštatoval, že v predmetnom administratívnom konaní, tak rozhodnutie inšpektorátu práce, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a že tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len ako „Správny poriadok“) a súčasne i za riadnej akceptácie základných zásad Trestného poriadku.
12. K námietkam žalobcu uviedol, že inšpektor práce protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-33-3-2.4/P-A28-20 zo dňa 18.05.2020 doručil žalobcovi do elektronickej schránky a žalobca tento protokol preukázateľne prevzal dňa 03.06.2020, čím mu bolo umožnené oboznámiť sa s obsahom tohto protokolu a so všetkými skutočnosťami uvádzanými a popísanými v tomto protokole a týmto okamihom došlo k legitímnemu prerokovaniu uvedeného protokolu a následne k ukončeniu inšpekcie práce. Na podporu tohto tvrdenia, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk/22/2017, kde najvyšší súd judikoval, že prerokovaním protokolu sa rozumie oboznámenie sa dotknutého (kontrolovaného) subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu dotknuté (kontrolované) subjekty vyjadriť. S cieľom zabezpečiť právnu istotu dozorovaných subjektov ustanovuje zákon inšpektorovi práce povinnosť zaoberať sa pri vyhotovovaní protokolu vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní alebo predloží zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len počas výkonu inšpekcie práce, a to do okamihu prerokovania protokolu. Ak sú návrhy, dôkazy alebo námietky predložené po prerokovaní protokolu, inšpektor práce nemusí na ne prihliadať. Z uvedeného titulu doručenie a oboznámenie sa subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môže vyjadriť sa považuje za legitímny akt prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie práce.
13. V súvislosti s doručením výziev na prerokovanie protokolu a samotného protokolu poukázal na ust. § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-Governmente) podľa, ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
14. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu ohľadne vyhodnotenia vyhlásení podaných kontrolovanými fyzickými osobami žalovaný uviedol, že tieto neskoršie vyhlásenia zo dňa 17.07.2020, nemožno považovať za hodnoverné a pravdivé, nakoľko tieto vyhlásenia boli urobené s veľkým časovým
odstupom po výkone inšpekcie práce, kde nemožno reálne vylúčiť možnosť ich ovplyvňovania žalobcom, čo výrazne znižuje hodnovernosť a výpovednú hodnotu týchto vyhlásení. Tieto neskoršie vyhlásenia kontrolovaných fyzických osôb s ohľadom na legitímne obstarané dôkazy, ktoré zabezpečili inšpektori práce priamo počas výkonu inšpekcie práce na mieste samom dňa 19.12.2019, žalovaný vyhodnotil ako účelové a špekulatívne, nemajúce schopnosť vyvrátiť zistený skutok a tak zbaviť žalobcu zodpovednosti za spáchanie deliktu. Informácie a podania, ktoré urobili kontrolované fyzické osoby do zápisníc o podaní informácie priamo na mieste samom počas výkonu inšpekcie práce možno podľa žalovaného nesporne považovať za hodnoverné a pravdivé, nakoľko ich tieto osoby podali spontánne, intuitívne bez akejkoľvek špekulácie, či bez možnosti možného ovplyvňovania žalobcom.
15. Výkon inšpekcie práce i obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci jej výkonu sa podľa žalovaného riadi právnym režimom Zákona o inšpekcii práce. Inšpekcia práce je postup, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. V posudzovanom prípade po ukončení inšpekcie práce na základe jej zistení a záverov inšpektorát práce obligatórne pristúpil k začatiu deliktuálneho správneho konania, ktoré sa spravuje právnym režimom Správneho poriadku. Výsledky a závery inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu s ostatnými obstaranými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie práce má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní.
16. Žalovaný k žalobnej námietke nevyhodnotenia reálneho napĺňania zmluvy o dielo uviedol, že uvedené nebolo vo vedenom konaní pre úplné a presné zistenie skutkového stavu nevyhnutné a potrebné. Správne orgány v konaní disponovali zmluvou o dielo zo dňa 15.11.2019 medzi podnikateľským subjektom D. E. ako objednávateľom a spoločnosťou ALPEKO SK s.r.o., t. j. žalobcom ako zhotoviteľom, z ktorej bolo výslovne zrejmé, že zhotoviteľ, t. j. žalobca, sa zaviazal za podmienok dojednaných v tejto zmluve vykonať pomocné stavebné práce na stavbe „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ Nižný Žipov“ v prospech objednávateľa; že žalobca sa zaviazal vykonať pomocné stavebné práce od 15.11.2019 s miestom plnenia: „Základná škola Nižný Žipov“. Jednotlivé zmluvné dojednania ohľadne predmetu, času a miesta realizácie diela a spôsobu odovzdania a prevzatia diela podľa žalovaného nesporne potvrdzujú, že dané kontrolované pracovisko/stavba „Základná škola, Školská 58, Nižný Žipov“ bolo v danom kontrolovanom období pracoviskom žalobcu, ktorý sa zaviazal vykonať stavebné pomocné práce na stavbe „Rekonštrukcia ZŠ a MŠ Nižný Žipov“ v termíne od 15.11.2019 až do úplného vykonania diela a jeho odovzdania objednávateľovi. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že tento dôkaz - zmluva o dielo zo dňa 15.11.2019 v nadväznosti na ostatné vzájomne súvisiace získané dôkazy, konkrétne na zápisnice o podaní informácie zo dňa 19.12.2019, v ktorých kontrolované fyzické osoby (G. A., G. A. B.. a B. C.) jednoznačne v deň kontroly deklarovali výkon pomocných stavebných prác na kontrolovanej stavbe, všetci určito a jednoznačne uviedli, že na výkone pomocných stavebných prác sa dohodli s p. D. E., bez akýchkoľvek pochýb preukazujú, že kontrolované fyzické osoby sa dňa 19.12.2019 na výkone pomocných stavebných prác na kontrolovanej stavbe dohodli s p. D. E. ako konateľom spoločnosti ALPEKO SK s.r.o., ktorý na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.11.2019 vystupoval v pozícii zhotoviteľa a teda realizátora pomocných stavebných prác na danej kontrolovanej stavbe. Žalovaný záverom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, alternatívne správnu žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP.
17. Po výzve súdu žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného písomným podaním, v ktorom uviedol, že v predmetnom konaní Správny súdny poriadok nevyžaduje od žalobcu povinné právne zastúpenie advokátom a pokračoval, tým, že mu nie je jasné, čo žalovaný sledoval tým, že upozornil na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/22/2017 s tým, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové a neopodstatnené. Mal za to, že správny orgán nepostupoval v súlade so Správnym poriadkom, keďže tendenčne a účelovo sa zaoberal len dôkazmi v neprospech žalobcu a bez logického zdôvodnenia odmietol dôkazy svedčiace v prospech žalobcu.
18. Žalovaný sa po výzve súdu k replike žalobcu duplikou nevyjadril.
VI.
Vyhlásenie rozsudku
19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a inšpektorátu práce, ako aj postup, ktorý im predchádzal a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
20. Na základe uvedeného, keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku, ktorým správnu žalobu zamietol a nárok na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 21.02.2024 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu dňa 15.02.2024.
VII.
Právne východiská
21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b/, § 177 a nasl. a § 194 a nasl.
22. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
24. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len ako „Trestný poriadok“), každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
26. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ako „Zákonník práce“), závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
28. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
29. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 Zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
32. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
33. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce, výkon inšpekcie práce je ukončený prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný a) dňom, keď kontrolovaný zamestnávateľ alebo kontrolovaná fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, pripojí k protokolu svoj podpis a vyjadrenie, že súhlasí s obsahom protokolu, b) dňom doručenia dodatku k protokolu podľa odseku 3 kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, c) dňom, keď sa zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
34. Podľa § 14 ods. 5 prvá veta Zákona o inšpekcii práce, jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
35. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
36. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
37. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
38. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
39. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
42. Podľa § 25a Správneho poriadku, na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.
43. Podľa § 33 ods. 5 písm. b/ bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-Governmente), elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
VIII.
Právne posúdenie a závery správneho súdu
44. Z obsahu podanej správnej žaloby mal správny súd za to, že hlavnou argumentačnou líniou žalobcu bolo poukazovanie na to, že mu zo strany inšpektorátu práce nebola daná možnosť na prerokovanie protokolu, na základe čoho malo dôjsť k porušeniu zásad trestného konania upravených v ust. § 2 ods. 7, 9 a 10 Trestného poriadku.
45. Správny súd považuje za nevyhnutné na tomto mieste uviesť, že právna úprava, či už vo forme zákonov alebo podzákonných právnych predpisov naprieč celým právnym poriadkom Slovenskej republiky, upravujúca vzťahy medzi rôznymi subjektami, aj napriek určite nespornej snahe zákonodarcu, v zásade nikdy nebude schopná obsiahnuť a upraviť všetky situácie, ku ktorým môže dôjsť a dochádza pri realizácii práv a povinností jednotlivých subjektov, ktoré tieto využívajú a plnia v rámci vzťahov medzi sebou. Z tohto dôvodu je pri aplikácii právnych predpisov nevyhnutný ich výklad tak, aby bol naplnený zmysel a účel právnych predpisov, a to aj vo vzťahu k situáciám, ktorých sa na prvý pohľad jednotlivé aplikované ustanovenia právnych predpisov priamo nedotýkajú. Je nesporné, že v ust. § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, je upravená povinnosť inšpektora práce prerokovať s kontrolovaným subjektom protokol o vykonanej inšpekcii práce. Vzhľadom na to, že k prerokovaniu protokolu je z povahy veci nevyhnutná súčinnosť či spolupráca kontrolovaného subjektu, nemožno podľa správneho súdu túto povinnosť inšpektora práce vykladať absolútne, a to v tom zmysle, že bez reálneho a faktického prerokovania protokolu nie je možné inšpekciu práce riadne ukončiť. V takom prípade by kontrolovaný subjekt svojim obštrukčným konaním mohol znemožniť ukončenie samotnej inšpekcie. S touto možnosťou nesporne počíta aj Zákon o inšpekcii práce, ktorý vo svojom ustanovení § 14 ods. 4 uvádza, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektor práce poskytol žalobcovi postupne tri termíny (24.02.2020, 16.03.2020 a 18.05.2020) na prerokovanie protokolu. Nevyužitie prvých dvoch termínov vo svojich písomných podaniach adresovaných inšpektorátu práce žalobca nerozporoval, nezákonný postup videl žalobca až v prípade tretieho termínu, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu, že výzvu na prerokovanie protokolu reálne prevzal až po termíne prerokovania protokolu stanovenom vo výzve na prerokovanie protokolu.
V tejto súvislosti správny súd považuje za nevyhnutné poukázať, rovnako ako to urobil žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, na ust. § 32 ods. 5 písm. b/ zákona e-Governmente, podľa ktorého bola výzva na prerokovanie protokolu žalobcovi riadnym spôsobom elektronicky doručená dňa 14.05.2020. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že podľa predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol konateľ žalobcu v čase doručovania predmetnej výzvy práceneschopný.
46. Zákon o inšpekcii práce explicitne neuvádza, čo, resp. aké konanie, či nekonanie možno považovať za odmietnutie oboznámenia sa s protokolom. Za danej situácie kedy boli zo strany inšpektorátu práce žalobcovi poskytnuté tri termíny na prerokovanie protokolu a na základe či už podnetov žalobcu alebo na základe jeho pasivity, k prerokovaniu protokolu formou jeho faktického prerokovania takpovediac „na pôde“ inšpektorátu práce nedošlo, výklad inšpektorátu práce, že neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu po riadne doručenej výzve na prerokovanie protokolu, sa považuje za odmietnutie oboznámenia s protokolom, správny súd nevyhodnotil ako nesprávny procesný postup, ktorého následkom by malo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd netvrdí, že za určitých špecifických okolností, napr. pri dlhodobej hospitalizácii v nemocničnom zariadení alebo podobne, kedy by objektívne nebolo v možnostiach adresáta prevziať si doručovaný dokument, by sa podobný záver javil menej pravdepodobný, no takúto faktickú nemožnosť prevzatia výzvy by musel adresát, v tomto prípade žalobca preukázať, čo sa v danom prípade nestalo. Predloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bez ďalšieho, navyše za situácie kedy ešte evidentne počas dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 07.06.2020 došlo k prevzatiu elektronickej zásielky, nepovažoval správny súd za dostačujúce. K uvedenému záveru správny súd dospel okrem už uvedeného aj s ohľadom na skutkový stav, podľa ktorého zistenia ako aj opatrenia uvedené v protokole zo dňa 03.02.2020, ktorý bol prerokovaný s pánom E. v postavení fyzickej osoby – podnikateľa, boli totožné so zisteniami a opatreniami uvedenými v protokole zo dňa 18.05.2020. Správny súd samozrejme bral na zreteľ skutočnosť, že D. E. ako fyzická osoba – podnikateľ a spoločnosť ALPEKO SK s.r.o. sú dva samostatné právne subjekty, no v danom prípade zohľadňoval aj nepochybne významnú skutočnosť, že spoločnosť ALPEKO SK s.r.o. bola v čase výkonu inšpekcie práce ako aj počas priebehu správneho konania jednoosobovou spoločnosťou, ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol práve pán E., preto vedomosť o zisteniach z inšpekcie práce vykonanej dňa 19.12.2019 na stavbe Základnej školy Nižný Žipov sa po personálnej stránke nepochybne musela dostať do dispozičnej sféry konateľa spoločnosti ALPEKO SK s.r.o., teda žalobcu.
47. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca doručil inšpektorátu práce po doručení protokolu dve písomné podania, na ktoré inšpektorát práce reagoval, či už odpoveďami alebo priamo v prvostupňovom rozhodnutí, rovnako tak bola žalobcovi v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, resp. k začatiu správneho konania, ktorú využil a inšpektorát práce vyjadrenie žalobcu vrátane svojho hodnotenia premietol do prvostupňového rozhodnutia. S ohľadom na uvedené nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku konaniu a ku všetkým dôkazom a že tým boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, na základe čoho správny súd vyhodnotil tieto žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. V súvislosti so základnými zásadami trestného konania podľa Trestného poriadku správny súd dopĺňa, že v zmysle § 195 písm. c/ SSP, sa v rámci správneho trestania neaplikujú všetky základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku en bloc, ale len v rozsahu primeranom charakteru samotného správneho trestania, slovami zákona také: „ktoré je potrebné použiť na správne trestanie“.
48. So žalobnou argumentáciou žalobcu ohľadne nevyhodnotenia naplnenia zmluvy o dielo nemožno súhlasiť, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný práve obsah uvedenej zmluvy v spojení s vyjadreniami pána E. použil ako základ svojej argumentácie, na základe ktorej považoval za preukázané, že rekonštrukcia Základnej školy v Nižnom Žipove bola pracoviskom žalobcu. Uvedenú argumentáciu, resp. námietku tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
49. K žalobnej argumentácii žalobcu ohľadne neadekvátneho vyhodnotenia skutočností svedčiacich v prospech žalobcu, resp. vyhodnotenia predložených vyhlásení kontrolovaných fyzických osôb (A., A. F. D. C.) správny súd uvádza, že zdravotný stav konateľa žalobcu nie je okolnosťou, ktorú by mohli správne orgány pre potreby svojho rozhodovania vyhodnocovať ako okolnosť svedčiacu v prospech žalobcu. V súvislosti s vyhláseniami vyššie uvedených osôb správny súd konštatuje, že tieto svojim obsahom popierali vyhlásenia týchto istých osôb, ktoré uviedli do zápisníc dňa 19.12.2019, z povahy veci je preto
logické, že správne orgány mohli ako hodnoverné vyhodnotiť len jeden typ informácií. Správny súd má za to, že rovnako ako napr. v rámci trestného konania, počas ktorého môže dôjsť k zmene výpovedí svedkov a súd následne musí na základe iných dôkazov a okolností vyhodnotiť, ktorá z výpovedí je hodnovernejšia, tak v danom prípade mali obdobnú úlohu správne orgány, ktorých závery v tejto časti vyhodnotil správny súd ako správne a logické. Vysvetlenia o dôvode prítomnosti fyzických osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach majú podľa správneho súdu charakter jedinečného dôkazu, nakoľko sú podané bezprostredne, bez možnosti ovplyvnenia osôb tretími osobami a dotknutá fyzická osoba objektívnym a logickým spôsobom zdôvodňuje svoju prítomnosť na pracovisku. Preto správny súd aj túto žalobnú argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú.
50. Správny súd sa vo vyššie uvedených bodoch vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanej správnej žalobe, k jednotlivým žalobným dôvodom, ktoré žalobca vymenoval s odkazom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/, bez toho, že by bližšie konkretizoval na základe čoho mali byť splnené jednotlivé podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu nedospel k záveru o splnení podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto vyhodnotil uvedené žalobné body ako nedôvodné. Správny súd v rámci súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci nedospel ani k záveru o potrebe aplikácie ust. § 195 SSP, keďže mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia má oporu v administratívnych spisoch, v danom prípade nešlo o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, nešlo o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
51. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili správne orgány počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
52. Záverom správny súd uvádza, že vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 písm. b/ SSP a skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o správnu žalobu vo veci správneho trestania, sa povinné právne zastúpenie nevyžaduje a tak v danom prípade neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP tak, ako to alternatívne navrhoval žalovaný.
53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal vo veci úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
54. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V Košiciach dňa 21.02.2024