Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-19-2019.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľky: I. G., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, X., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti manželovi: A. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, X., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania I. G., rodenej D., nar. XX.X.XXXX, a A. G., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta G. vo zväzku V., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 29.5.2019, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 29.5.2019 sa domáhala rozvodu jej manželstva uzavretého dňa XX.XX.XXXX s A. G., nakoľko neplní svoju spoločenskú funkciu. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti, že u nej ide o prvé manželstvo a u A. G. o druhé manželstvo v poradí. Manželstvo uzavreli po predchádzajúcej 2 - ročnej známosti z lásky, ich manželstvo bolo spočiatku usporiadané, obaja mali spoločné záujmy. Nezhody medzi účastníkmi začali vznikať asi 2 mesiace pred podaním návrhu na rozvod manželstva, kedy jej manžel oznámil, že nadviazal intímny vzťah s inou ženou. Manžel navrhovateľky už žije v spoločnej domácnosti s inou ženou a nechce obnoviť manželské spolužitie. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese X. XXX, X..
2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil s odôvodnením, že žije v domácnosti s inou ženou, manželstvo s navrhovateľkou sa stalo nefunkčným a neplní základné spoločenské funkcie.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to sobášnym listom, potvrdeniami o trvalom pobyte manželov, lustráciami v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj výsluchmi účastníkov konania a ich vyjadreniami, a zistil tento skutočný stav:
4. Zo sobášneho listu vystaveného dňa 24.10.2016 mestom Hlohovec, matričným úradom dňa 24.10.2016 súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 22.10.2016 v meste G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku V., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľka uzavrela manželstvo ako slobodná. A. G. uzavrel manželstvo ako rozvedený.
5. Z potvrdení o trvalom pobyte vystavených obcou X. dňa 3.6.2019, že obaja účastníci konania majú trvalý pobyt na adrese X. XXX.
6. Účastníci konania sú vedení ako manželia aj v Registri obyvateľov SR.
7. Z výsluchu navrhovateľky a z jej vyjadrení na pojednávaní dňa 11.2.2020 súd zistil, že ide o jej prvé manželstvo v poradí. Jej manžel žije v spoločnej domácnosti s inou ženou už 8 mesiacov, a predovšetkým z toho dôvodu trvala na rozvode ich manželstva. Je štátnou občiankou Slovenskej republiky, posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese X. XXX, X.. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, k nezhodám začalo dochádzať po 2 rokoch manželstva, kedy si manžel navrhovateľky našiel druhé zamestnanie, a pracoval tak súčasne pre dvoch zamestnávateľov. K výraznejším nezhodám začalo dochádzať od januára 2019. Manželia spolu nehospodária od začiatku apríla 2019, kedy sa manžel navrhovateľky odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odkedy sa spolu ani intímne nestýkajú. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti, žiadne im ani neboli zverené do spoločnej výchovy. Navrhovateľka nevidí žiadnu nádej na obnovu manželského spolužitia.
8. Z výsluchu manžela navrhovateľky a z jeho vyjadrení na pojednávaní dňa 11.2.2020 súd zistil, že je štátnym občanom Slovenskej republiky, ide o jeho druhé manželstvo v poradí. Žije v spoločnej domácnosti s inou ženou. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, k nezhodám začalo dochádzať po 2 rokoch manželstva, kedy si manžel navrhovateľky našiel druhú prácu. Manželia spolu nehospodária od konca apríla 2019, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odkedy sa spolu ani intímne nestýkajú. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti, žiadne im ani neboli zverené do spoločnej výchovy. Manžel navrhovateľky nevidí žiadnu nádej na obnovu manželského spolužitia.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
10. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Konanie o rozvod manželstva začína len na návrh jedného z manželov (§ 93 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej aj ako len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare/).
13. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia (§ 94 CMP).
14. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou (§ 96 ods. 1, 2 CMP).
15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
18. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
19. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopností a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18 a § 19 ZR). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva.
20. Vykonaným dokazovaním listinami, a to sobášnym listom, potvrdeniami o trvalom pobyte manželov, lustráciami v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj výsluchmi účastníkov konania a ich vyjadreniami, a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd mal za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, manželstvo uzavreli dňa 22.10.2016 po predchádzajúcej 2-ročnej známosti z citovej náklonnosti. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u manžela navrhovateľky o druhé manželstvo v poradí. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese Ratnovce 241, Ratnovce. Nemajú žiadne spoločné deti, ani im žiadne deti neboli zverené do spoločnej výchovy. Súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k vážnejším nedorozumeniam v manželstve začalo dochádzať niekedy dva roky od uzavretia manželstva, kedy manžel navrhovateľky začal pracovať v dvoch zamestnaniach. Vzťahy medzi manželmi sa vyhrotili v januári 2019. V apríli 2019 manžel navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť, odvtedy žije s inou ženou, odkedy sa manželia ani intímne nestýkajú. Ani jeden z účastníkov nemá záujem na udržaní ich manželského zväzku a na obnove manželského spolužitia.
21. Rozdielne charakterové vlastnosti manželov, odlišné názory na manželský a rodinný život, vzájomné citové ochladenie, pracovná vyťaženosť manžela navrhovateľky a 8-mesačné spolužitie manžela navrhovateľky s inou ženou sú, podľa názoru súdu, príčinami, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. V danom prípade súd mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, bez vzájomnej citovej náklonnosti, neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Vychádzajúc z takto zisteného skutočného stavu a z citovaných zákonných ustanovení súd manželstvo účastníkov rozviedol.
22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní o rozvod manželstva, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto návrh bol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie navrhovateľky proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku navrhovateľka sa výslovne vzdala práva na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).