Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave pred sudcom JUDr. Martinom Kopšom, v právnej veci žalobcu: Alfasol, s.r.o., so sídlom: Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 48 020 095, právne zastúpený: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, so sídlom: Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820 proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpený: Hillbridges, s.r.o., so sídlom: Sedlárska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, o vydanie medzitýmneho rozsudku vo veci náhrady škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 08.08.2018 sa žalobca domáhal aby súd vydal voči žalovanému medzitýmny rozsudok v spore o náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovaného vyplývajúcich z rámcovej dohody číslo predávajúceho: XXX/XXXX, číslo kupujúceho: ZM/XXXX/XXXX: chemický posypový materiál pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, nárok žalobcu na náhradu škody od žalovaného je daný. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2014 žalovaný ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou N-POWER, s.r.o., rámcovú dohodu číslo predávajúceho: XXX/XXXX, číslo kupujúceho: ZM/XXXX/XXXX chemický posypový materiál pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, v znení ich dodatkov ktorého predmetom bola dodávka chemického posypového materiálu /ďalej len CHPM/ s rozmrazovacou účinnosťou do -6 stupňa v celkovom objeme 74.850 ton, CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do -15 stupňov C v celkovom objeme 848 ton, CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do -34 stupeň C v celkovom objeme 626 ton, a CHPM na báze chloridu vápenatého tekutého v celkovom objeme 1.340 ton za kúpnu cenu 11.403.904 (vrátane DPH 13.684.684,80), ktorá bola výsledkom verejnej súťaže úspešného uchádzača spoločnosti N-POWER, s.r.o.. Právnym nástupcom, ktorý vysúťažil predmet rámcovej dohody sa stala v roku 2015 spoločnosť Alfasol, s.r.o., na ktorú prešli v zmysle zmluvy o predaji časti podniku práva a záväzky spoločnosti N-POWER, s.r.o. Žalovaný v rozpore s rámcovou dohodou nedodržiaval svoje záväzky z nej vyplývajúce a odobral ako kupujúci len nepatrné množstvo CHPM z objemu, na ktorého odber sa zaviazal u žalobcu. Žalovaný si objednal CHPM prostredníctvom Komoditnej burzy Bratislavy a.s. napriek platnej rámcovej dohody so žalobcom, ktorý v snahe dosiahnuť realizáciu dohody podal podnet na výkon kontroly spôsobu zaobstarávania prostredníctvom Komoditnej burzy Bratislava a.s. na Úrad pre verejné obstarávanie. Výsledkom kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.: XXXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa XX.XX.XXXX/ ďalej len Protokol/. Príslušný úrad v danom Protokole konštatoval, že žalovaný postupoval v rozpore s § 58 písm. f) Zákona o verejnom

obstarávaní, keď použil priame rokovacie konanie /ďalej len PRK/ bez splnenia podmienky na jeho použitie t. j., že v rozpore so zákonom nakupoval CHPM prostredníctvom Komoditnej burzy Bratislava a.s. čím konal v rozpore s § 9 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní s princípmi nediskriminácie rovnakého zaobchádzania so záujemcami alebo uchádzačmi čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania nakoľko nezákonným postupom boli z procesu verejného obstarávania vylúčení uchádzači, ktorý mohli byť schopní dodať predmet zákazky v požadovanom množstve a kvalite. Zvolený spôsob nákupu CHPM žalovaným prostredníctvom spoločnosti Komoditná burza Bratislava a.s. bol v zmysle rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie nezákonný. Žalovaný tým, že si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z rámcovej dohody až do konca roka 2016 spôsobil žalobcovi rozsiahle škody vo forme ušlého zisku pričom neuznal žalobcov návrh na mimosúdne vyrovnanie, ktorý mu bol doručený dňa 20.03.2018 s odôvodnením, že v zmysle rámcovej dohody nebol záväzok žalovaného odobrať konkrétne (minimálne) množstvo tovaru ani akékoľvek obmedzenie odoberať tovar od iných dodávateľov s tým, že v zmysle článku II. ods. 2 rámcovej dohody boli dohodnuté celkové predpokladané maximálne množstvá CHPM, v rozsahu špecifikovanom samostatnými objednávkami žalovaného ako kupujúceho. Žalobca bol názoru, že v článku II. ods. 1 rámcovej dohody bol dohodnutý záväzok žalobcu počas jej trvania dodávať žalovanému ako kupujúcemu CHPM pre potreby zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre región I . na zimné obdobie rokov 2014-2017 v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v prílohe č. 4 rámcovej dohody, súťažnými podkladmi a ponukou žalobcu do verejnej súťaže. V žiadnom prípade nevyplýva z rámcovej dohody možnosť žalovaného odoberať tovar počas jej platnosti a účinnosti od iných odberateľov a realizovať tak akékoľvek iné nákupy CHPM. Táto rámcová dohoda určovala podmienky dodávania zákaziek počas jej platnosti medzi zmluvnými stranami najmä, čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky. Rámcová dohoda ako výsledok verejného obstarávania neoprávňovala verejného obstarávateľa aby počas jej platnosti a účinnosti vyberal, ktorú zákazku pridelí resp. nepridelí na dodanie predávajúcemu a ktoré zákazky zadá niekomu inému a to bez ohľadu na spôsob zadania inému predávajúcemu. Jednotlivými čiastkovými zákazkami v plneniach podľa konkrétnych poveternostných podmienok, predstavovala množstevný rámec medzi predávajúcim ako úspešným uchádzačom a kupujúcim ako verejným obstarávateľom. Verejný obstarávateľ nebol rámcovou dohodou viazaný nakupovať minimálne množstvo len za situácie, že to nebolo potrebné nakupovať CHPM ani od zmluvného partnera z dôvodu nemožnosti použitia CHPM vzhľadom na poveternostné podmienky. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovaného, že rámcová dohoda bola uzatvorená pri cene 140,- euro za tonu CHPM pretože vtedajšia trhová cena sa pohybovala od 65,- až 75,- euro za tonu je zavádzajúce z dôvodu, že cena tovaru úspešného uchádzača bola v rámci riadne uskutočnenej verejnej súťaže vyhodnotená ako najnižšia A žalovaný aj žalobca v zmysle článku III. ods. 14 rámcovej dohody sa zaviazali určovať ceny tovaru s ohľadom na vývoj cien porovnateľných tovarov na relevantnom trhu. V zmysle článku III. ods. 16 rámcovej dohody sa zaviazal žalovaný ako kupujúci zisťovať tieto ceny, ktorú povinnosť, tak porušil. Až s odstupom času v jednom kalendárnom týždni žalovaný navrhol žalobcovi uzavrieť dodatok k rámcovej dohode na kúpnu cenu 62,- euro/tona CHPM pre región I. Avšak spoločnosti Nelux s.r.o. žalovaný pre región II navrhol uzavrieť dodatok na kúpnu cenu 106,- euro/tona, preto argumentácia žalovaného ohľadom kúpnej ceny vzhľadom na porušenie jeho zmluvných povinností pri určovaní cien je absolútne irelevantná vo vzťahu k neplneniu si svojich povinností odoberať CHPM na základe rámcovej dohody od žalobcu.

2. Dňa 19.10.2018 sa žalovaný vyjadril tak, že žaloba je neopodstatnená a žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia s tým, že rámcová dohoda obsahuje len záväzok predávajúceho za podmienok dohodnutých v nej a v súťažných podkladov počas trvania dodávať kupujúcemu CHPM. Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za riadne dodaný tovar neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zakladalo povinnosť žalovaného obstarávať CHPM výlučne od žalobcu vo forme exkluzivity. Preto žalobca nie je schopný označiť konkrétne ustanovenie rámcovej dohody preukazujúcej pravdivosť tvrdenia o porušení povinností žalovaného, keďže touto dohodou je založené len právo domáhať sa dodávok CHPM od žalobcu na základe samostatných objednávok, ktoré by žalovaný predložil žalobcovi spôsobom dohodnutým v rámcovej dohode. Pretože rámcová dohoda obsahuje výlučne len celkové predpokladané maximálne množstvá CHPM pre zimné obdobia, pričom rozsah predmetu kúpy bude špecifikovaný samostatnými objednávkami kupujúceho. Predávajúci tak bude tovar dodávať, do miest dodania CHPM s tým, že kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu zodpovedajúcu skutočne dodanému CHPM. Naopak rámcová dohoda tak predstavuje len všeobecný rámec upravujúci podmienky, za akých majú byť prípadne objednávky zo strany žalovaného, ktoré by vyvolali povinnosť žalobcu príslušné objednané množstvá CHPM dodať čo uznal aj samotný žalobca. Tvrdenie žalobcu, že konaním žalovaného t.j. neodoberaním

CHPM od žalobcu bola porušená rámcová dohoda nie je žalobcom odôvodnené s poukazom aj na neexistenciu právne relevantného základu. Preto žalovaný odmieta porušenie právnej povinnosti z titulu údajného porušenia rámcovej dohody za nepreukázané a nedôvodné. Čo sa týka existencie zákonnej povinnosti žalovaného obstarávať CHPM výlučne od žalobcu toto nemá zákonnú oporu. Vzhľadom k tomu, že ani zákon o verejnom obstarávaní nijakým spôsobom nestanovil povinnosť žalovaného ako verejného obstarávateľa obstarávať tovar, ktorý je predmetom rámcovej dohody výhradne od žalobcu ako uchádzača, s ktorým verejný obstarávateľ takúto rámcovú dohodu uzavrel. Preto rámcová dohoda vyvoláva účinky len pre právny vzťah medzi zmluvnými stranami a to len v miere, v ktorej dôjde k čiastkovým zákazkám podľa nej, preto rámcové dohody nemôžu brániť hospodárskej súťaži a charakter rámcovej dohody ako zmluvného vzťahu medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom vo všeobecnosti je nevýlučný. Nezakladá tak prekážku ani povinnosť na strane verejného obstarávateľa, zdržať sa obstarania predmetného tovaru v rámci iného odberateľského vzťahu, pričom absencia výlučnosti t.j. exkluzivity je dôležitá aj z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže v zmysle legislatívy európskej únie. Preto žalovaný tým, že neodoberal CHPM od žalobcu nespôsobil ani porušenie akýchkoľvek zákonných ustanovení. V prípade argumentácie žalobcu ohľadom Protokolu, v ktorom príslušný Úrad pre verejné obstarávanie /ďalej len ÚVO/ konštatoval nedodržanie podmienok a o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 15.10.2015 avšak tento rozpor sa netýkal právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným rámcovou dohodou. Naopak riešil len určité sporné pravidlá pri zadávaní konkrétnej zákazky žalovaným voči tretej osobe bez odkazu na rámcovú dohodu. Žalovaný v súvislosti s protokolom uskutočnil potrebné právne kroky, ktorými zabezpečil súlad svojho postupu s pravidlami verejného obstarávania ako to vyplývalo aj z vyjadrenia ÚVO č. XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal odoberať na základe rámcovej dohody len nepatrné množstvo CHPM čím taktiež bola porušená rámcová dohoda nie je pravdivé. Písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými uchádzačmi na druhej strane pričom rámcová dohoda určuje podmienky zadávania zákaziek počas jej platnosti najmä čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky. Účelom rámcovej dohody je zadávanie jednotlivých čiastkových zákaziek kupujúcim od predávajúceho počas platnosti takejto dohody bez určenia pevne stanoveného množstva budúcnosti odobraného tovaru. Naopak je upravené len maximálne predpokladané množstvo odobraného tovaru tak, že samotný zákon upravuje predpokladanú hodnotu rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému s určením maximálne predpokladanej hodnoty všetkých zákaziek, ktoré sa predpokladajú počas platnosti rámcovej dohody. Množstvá tovaru CHPM uvedené v rámcovej dohode boli stanovené ako maximálne množstvá pričom žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný zaviazal odobrať určité množstvo CHPM, podľa rámcovej dohody. Naopak na základe rámcovej dohody vznikla povinnosť žalobcovi dodať také množstvo CHPM, ktoré žalovaný požiadal vo forme objednávky. Preto na nedosiahnutie maximálnej predpokladanej hodnoty stanovenej v rámcovej dohode jednotlivými samostatnými objednávkami počas platnosti rámcovej dohody nespôsobuje vznik nároku na náhradu škody z dôvodu, že neexistuje zákonný ani zmluvný dôvod. Žalovaný tak neporušil rámcovú dohodu z dôvodu odobratia len nepatrného množstva CHPM. Preto žalobcom citované ustanovenia rámcovej dohody o určenie ceny za prípadné objednanie CHPM nemožno vykladať ako ustanovenia zakladajúce povinnosť žalovaného odoberať od žalobcu podľa rámcovej dohody akékoľvek množstvo CHPM. Žalobca tak nepreukázal inými skutkovými tvrdeniami ako mu vznikla škoda, pričom cena CHPM v zmysle rámcovej dohody mohla byť upravená len nadol preto nárok žalobcu na náhradu škody je nepreukázaný, nedôvodný a žiadal aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Dňa 15.11.2018 sa žalobca vo svojej replike vyjadril k vyjadreniu žalovaného tak, že žalovaný nevzal do úvahy, že rámcová dohoda bola výsledkom procesu verejného obstarávania podľa o verejnom obstarávaní /ďalej len zákon/. v tom čase platnom. Žalovaný odmietol návrh na mimosúdne vyrovnanie na náhradu škody vo výške 850.000,- euro. Skutkové tvrdenie žalovaného, že neporušil žiadnu povinnosť v zmysle rámcovej dohody nevzal do úvahy pretože, táto bola uzatvorená na základe výsledku verejného obstarávania v zmysle zákona, pričom smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2014/24/EU o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES. Tento zákon by sa nemal vykladať podľa žalovaným citovanej smernice, ktorá bola implementovaná do právneho systému SR o verejnom obstarávaní a nemohla byť ani východiskom pôvodného zákona, na základe ktorého bola vytvorená rámcová dohoda. S poukazom na citovaný text zákona rámcová dohoda je písomná dohoda medzi verejnými obstarávateľmi na jednej strane a uchádzačmi na strane druhej pričom určuje podmienky zadávania zákaziek počas jej platnosti, najmä čo sa týka ceny a predpokladaného množstva predmetu zákazky. V danom prípade tak k uzavretiu rámcovej dohody

predchádzalo verejné obstarávanie v podobe verejnej súťaže, ktorej podmienky žalovaný stanovil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania č. XXXX-MST uverejnené vo vestníku VO č. 52/2014 zo dňa 14.03.2014. Tieto žalobca splnil v zmysle článku II. bod 4.2. rámcovej dohody, v ktorej boli dohodnuté termíny dodania pri mimoriadnych dodávkach, kedy žalovaný vyžadoval dodania v určitých prípadoch aj do 24 hodín od prijatia objednávky. Žalobca mal povinnosť na sklade rezervovať dostatočné množstvo CHPM pre žalovaného za realizovania mimoriadnej dodávky v zmysle rámcovej dohody. So skutkovým tvrdením žalovaného, že nebol povinný odoberať tovar CHPM v zmysle rámcovej dohody, ale ani iným spôsobom nesúhlasil. V prípade takéhoto výkladu by inštitút rámcových dohôd stratil akýkoľvek význam pre dodávateľov, nakoľko by verejní obstarávatelia mohli odoberať tovar od iných dodávateľov bez splnenia stanovených podmienok ako i účasti pre úspech ako to stanovuje aj § 64 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca poukázal aj na metodické usmernenie Úradu na verejné obstarávanie č. XX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z ktorého vyplýva, že ak má verejný obstarávateľ vybraného dodávateľa určitej komodity postupom súťaže a je uzatvorená rámcová dohoda musí verejný obstarávateľ rešpektovať výsledky verejného obstarávania a pri nákupe predmetnej komodity ju primárne odoberať od tohto dodávateľa. Pokiaľ sa jedná o nákup o CHPM žalovaným na komoditnej burze v Bratislave, k tomuto sa vyjadril príslušný úrad, ktorý konštatoval rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní. Pričom odkaz žalovaného na vyjadrenie pre verejné obstarávanie č. XXXX- XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je účelové, s tým, že nákup na komoditnej burze Bratislava a.s. je možný v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní len za splnenia zákonných podmienok, ktoré žalovaný ako to bolo konštatované v Protokole nespĺňal. Preto nákup CHPM nemal realizovať žalovaný na komoditnej burze v Bratislave v rozsahu 19.340,22 ton, ale na základe rámcovej dohody, ktorú mal uzavretú so žalovaným. Žalovaný mal tak odobrať od žalobcu na základe rámcovej dohody minimálne aspoň množstvo, ktoré obstaral v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní na komoditnej burze v Bratislave v rozsahu 19.340,22 ton. Vzhľadom na určenie výšky nároku žalobcu s ohľadom na vykonanie podrobnejšieho dokazovania, žiadal súd aby vzhľadom na opodstatnenosť uplatneného nároku vydal medzitýmny rozsudok, v ktorom vysloví, že nárok žalobcu na náhradu škody od žalovaného je daný.

4. V duplike žalovaný zo dňa 09.01.2019 sa vyjadril tak, že žalobca vo svojej replike uznal tvrdenie žalovaného, že rámcová dohoda neobsahuje ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť žalovanému odoberať CHPM výlučne od žalobcu ani odoberať celé predpokladané množstvo, ktoré bolo uvedené v dohode preto žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z rámcovej dohody. V prípade porušenia povinnosti žalovaného zo zákona nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol porušený zákon v ustanoveniach v § 11 a § 64 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní nakoľko žalovaný zákon neporušil. Zákon o verejnom obstarávaní nerieši, kedy a či môže byť zadávaná nová, ďalšia zákazka na predmet plnenia, ktorý je pokrytý zmluvou ale upravuje pravidla a postupy uplatňované pri samotnom zadávaní zákaziek. Rámcová dohoda slúži ako úprava konkrétnych práv a povinností súvisiacich s inštitútom rámcových dohôd. V žiadnom prípade neustanovuje povinnosť verejného obstarávateľa zadávať zákazky výlučne len na základe existujúcej rámcovej dohody pričom § 64 ods. 3 zákona zahrňuje len zadávanie čiastkových zákazok na základe existujúcej rámcovej dohody. Žalovaný tak neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť, pričom textové znenie metodického pokynu č.XX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatuje, že zákazku je možné zadať len osobe, ktorá je účastníkom rámcovej dohody s tým, že verejný obstarávateľ je povinný postupovať podľa zákona a verejný obstarávateľ môže obstarať tovar v závislosti od predmetu zákazky a jej predpokladanej hodnoty uplatní postup zadávania zákazky. Preto rámcová dohoda slúži len ako inštrument verejného obstarávania pre možnosť verejného obstarávateľa sa rozhodnúť či konkrétnu čiastkovú objednávku vykoná na základe rámcovej dohody alebo mimo nej. Obstarávania vykonávané žalovaným a označované žalobcom ako sporné neboli realizované na základe rámcovej dohody.

5. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku, ktorými boli skutkové tvrdenia žalobcu, žalobou zo dňa 08.08.2018, rámcovou dohodou zo dňa 15.07.2004 spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami, Protokolom č.:XXXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 09.02.2018, prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktorými boli skutkové tvrdenia žalovaného, odpoveďou na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 09.02.2018, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Výsledkom verejnej súťaže bolo uzavretie rámcovej dohody číslo predávajúceho: XXX/XXXX a číslo kupujúceho: ZM/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca ako predávajúci zaviazal za podmienok dohodnutých v rámcovej dohode a v súťažných podkladoch počas trvania rámcovej dohody dodávať

kupujúcemu chemický posypový materiál /ďalej len „CHPM“ alebo tovar pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic, rýchlostných ciest v Regióne I. na zimné obdobia 2014/2015, 2015/2016, a 2016/2017 t.j. v rozsahu a v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v Prílohe č.4 tejto rámcovej dohody a súťažnými podkladmi a ponukou na predávajúceho do verejnej súťaže a žalovaný ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu za riadne dodaný tovar. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.04.2017 s celkovým predpokladaným množstvom CHPM pre zimné obdobia 2014/2015-2016/2017 v rozsahu stanovenom pre CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do - 6°C 74.850 ton, - 15°C 848 ton,

- 34°C 626 ton a na baze chloridu vápenatého - tekutý 1.340 ton. Celková kúpna cena bola dohodnutá vo výške 11.403.904,- euro vrátane DPH vo výške 13.684.684,80 euro. Táto uzavretá zmluva bola výsledkom verejnej súťaže úspešného uchádzača ako predávajúceho, spoločnosť N-POWER s.r.o., ktorého právnym nástupcom sa stal žalobca, v súlade so zmluvou o predaji časti podniku. Počas trvania rámcovej dohody žalovaný obstarával CHPM napriek existencii platnej a účinnej rámcovej dohody v nepatrnom množstve nielen od žalobcu ale aj prostredníctvom spoločnosti Komoditná burza v Bratislave a.s.. Na základe podnetu žalobcu tak bola vykonaná kontrola výsledkom, ktorej bol Protokol, kde boli vyslovené závery kontroly s výsledkom, že žalovaný mal postupovať v rozpore s § 58 písm., f, zákona o verejnom obstarávaní, keď použil priame rokovacie konanie /ďalej len PRK/ bez splnenia podmienky na jeho použitie, čím tak konal v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Najmä v rozpore s princípmi nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so záujemcami alebo uchádzačmi, čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko zvoleným nezákonným postupom boli z procesu verejného obstarávania vylúčení uchádzači, ktorí boli schopní dodať predmet zákazky v požadovanom množstve a kvalite. Žalobca sa domáhal aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by deklaroval medzitýmným rozsudkom, že nárok žalobcu na úhradu ušlého zisku v dôsledku konania žalovaného je daný. Žalovaný však svojimi skutkovými tvrdeniami neuznal nároky žalobcu, najmä že by svojím konaním porušil či už zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, pričom vo veci vzniesol námietku premlčania voči nárokom žalobcu z dôvodu, že právo na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť porušením zákona o verejnom obstarávaní, tým, že neobstarávaním CHPM od žalobcu počas zimných období rokov 2014/2015, sa premlčalo jednak vo všeobecnej subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote a všeobecnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote podľa , ktorá nesúvisela so zmluvnou povinnosťou.

7. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcov právny predchodca uzavrel ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim rámcovú dohodu číslo predávajúceho: XXX/XXXX číslo kupujúceho: ZM/2014/0234 zo dňa XX.XX.XXXX, v znení jej neskorších Príloh a dodatkov na CHPM pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre Región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015,2015/2016,2016/2017. Predmetom tejto dohody bol záväzok predávajúceho za podmienok dohodnutých v tejto rámcovej dohode a v súťažných podkladoch počas trvania zmluvy na dobu určitú do 30.04.2017. Zmluvné strany si dohodli osobitný režim riadnych a mimoriadnych dodávok CHPM podkladom, ktorých mali byť samostatné objednávky žalovaného ako kupujúceho realizované predávajúcemu za účelom špecifikácie rozsahu predmetu kúpy tovaru CHPM. V súdnom konaní nebolo sporné, že počas trvania rámcovej dohody žalovaný realizoval samostatné objednávky v prospechu žalobcu. Okrem iného však realizoval aj objednávky na kúpu CHPM aj prostredníctvom spoločnosti Komoditná burza v Bratislave a.s. Avšak protiprávneho konania plynúceho z jednotlivých ustanovení rámcovej dohody sa nedopustil. Ani svojím konaním, neporušil ust. § 9 ods. 3 zákona princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so záujemcami a uchádzačmi, čo by malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zvoleným postupom neboli tak z procesu verejného obstarávania vylúčení uchádzači, ktorí mohli byť schopní dodať predmet zákazky v požadovanom množstve a kvalite. Najmä z dôvodu, že uvedený Protokol neriešil konkrétny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pretože akékoľvek dojednanie, uzavierané spôsobom, ktorý ohrozuje podnikanie v zmysle zákona o hospodárskej súťaži je neprípustné. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základne náležitosti na náhradu škody, v čom konkrétne žalovaný porušil jednak zmluvnú povinnosť, z rámcovej dohody, v ktorej sa zaviazal len na záväzok plniť si počas doby trvania zmluvy od 15.07.2014 do 30.04.2017, len celkové maximálne predpokladané množstvo za určité obdobie, ktoré bolo však záväzné až na základe konkrétnych samostatných objednávok. A nebolo preukázané, že by z obchodov, na ktoré sa zaviazal samostatnými objednávkami aj niektoré porušil. V danom prípade tak súd dospel k záveru, že žalobca popri skutkových tvrdeniach na preukázanie svojho nároku v súdnom konaní označil dôkazy, ktoré nepreukázali splnenie si povinnosti uniesť jednak dôkazné bremeno tvrdenia v súdnom konaní ako i dôkaznú povinnosť. Teda skutočnosti rozhodné pre naplnenie hypotézy právnej normy a to vznik práva na náhradu škody voči žalovanému za splnenia troch základných predpokladov, protiprávneho konania žalovaného zo zmluvnej povinnosti porušením rámcovej dohody, v príčinnej

súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako i vznik škody vo forme ušlého zisku. Preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu, dospel k záveru, že základ nároku nie je opodstatnený a preto nerozhodoval medzitýmnym rozsudkom a žalobu ako nedôvodnú v celosti zamietol.

8. Súd skúmal žalovaným vznesenú námietku premlčania, voči prípadnému nároku na náhradu škody uplatňovanú žalobcom zo škodovej udalosti, ktorou mali byť jednotlivé burzové obchody, ktoré boli realizované dňa 23.12.2014, ako to vyplývalo zo žalobného návrhu zo dňa 08.08.2018 s odkazom na Protokol. Súd dospel k záveru, že v danom prípade malo dôjsť k porušeniu mimozmluvnej povinnosti, ktorou mal byť porušený zákon o verejnom obstarávaní žalovaným, avšak v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným posudzoval uplatňovaný žalobný nárok žalobcu ako právo na náhradu škodu podľa . Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak začala plynúť vtedy, kedy sa žalobca dozvedel o porušení mimozmluvnej povinnosti, a to najskôr z Protokolu zo dňa 15.10.2015, teda dňom 16.10.2015, kedy začala plynúť a uplynula dňa 16.10.2017. Objektívna trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 24.12.2014, a uplynula dňa 24.12.2017. Žalobcove právo na náhradu škody z mimozmluvnej povinnosti uplatňovaného žalobným návrhom zo dňa 08.08.2018, v prípade vznesenej námietky premlčania žalovaným sa tak premlčalo uplynutím všeobecnej objektívnej trojročnej premlčacej doby dňa 24.12.2017. A v dôsledku, že neboli splnené zákonné podmienky pre dôvodnosť nároku žalobcu, pre vydanie medzitýmneho rozsudku súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa článku II. bod 1. rámcovej dohody číslo predávajúceho rámcovú dohodu číslo predávajúceho: 001/2014 číslo kupujúceho: ZM/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v znení jej neskorších Príloh a dodatkov na CHPM pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic a rýchlostných ciest pre Región I. na zimné obdobie rokov 2014/2015,2015/2016,2016/2017/ ďalej len rámcová dohoda/ uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim predmetom rámcovej dohody je záväzok predávajúceho za podmienok dohodnutých v tejto rámcovej dohode a súťažných podkladoch počas trvania tejto rámcovej dohody dodávať kupujúcemu chemický posypový materiál/ ďalej len CHMP alebo tovar/ pre potreby zabezpečenia zimnej údržby diaľnic, rýchlostných ciest v Regióne I. na zimné obdobia 2014/2015,2015/2016,2016/2017, t.j. v rozsahu, vyhotovení v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v Prílohe č. 4 tejto rámcovej dohode a v súlade so súťažnými podkladmi a ponukou predávajúceho do verejnej súťaže a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za riadne dodaný tovar. Rámcová dohoda sa uzatvára na dobu určitú do 30.04.2017. Na účely tejto rámcovej dohody Región I. tvoria miesta dodania CHPM uvedené v Prílohe č. 2 tejto rámcovej dohody.

11. Podľa článku II. bod 2. rámcovej dohody Celkové predpokladané množstvá CHPM pre zimné obdobia 2014/2015,2015/2016,/2016/2017 sú nasledovné a, CHPM s rozmrazovacou účinnosťou do - 6°C ... 74.850 ton, - 15°C ... 848 ton, - 34°C ... 626 ton a na baze chloridu vápenatého - tekutý ... 1.340 ton. Množstvá CHPM uvedené pod písm., a, -d, sú predpokladané a stanovené ako maximálne a nie sú záväzné pre plnenie rámcovej dohody, pričom rozsah predmetu kúpy bude špecifikovaný samostatnými objednávkami kupujúceho. Predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu CHPM v súlade s objednávkami kupujúceho.

12. Podľa článku II. bod 4. rámcovej dohody Predávajúci sa zaväzuje počas doby trvania tejto rámcovej dohody dodávať CHPM na základe objednávok kupujúceho do miest dodania CHPM uvedených v Prílohe č.2 tejto rámcovej dohody. Zmluvné strany sa dohodli na nasledovnom režime objednávok: a, riadne objednávky, b, mimoriadne objednávky.

13. Podľa článku IX. bod 9. rámcovej dohody Predávajúci nie je oprávnený postúpiť akékoľvek pohľadávky /práva/ vyplývajúce z tejto rámcovej dohody na tretiu osobu alebo sa dohodnúť s treťou osobou na prevzatí jeho záväzkov /povinností/ vyplývajúcich z tejto rámcovej dohody. bez predchádzajúceho písomného súhlasu kupujúceho.

14. Podľa Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

15. Podľa , Právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať.

16. Podľa , Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Podľa , Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Ak sa dovoláva účastník občianskeho súdneho konania premlčania, nemôže súd premlčané právo / nárok/ priznať, návrh na zahájenie konania v takom prípade zamietne. To platí u práva /nároku/ na náhradu škody i v prípadoch, v ktorých nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výšky škody. Je možné preto riešiť premlčanie nároku i bez dostatočného podkladu o tom, či vznikol, musia byť vyjasnené skutkové okolnosti umožňujúce dôvodiť, v akej premlčacej dobe sa nárok premlčí, kedy začala premlčacia doba plynúť a či márne uplynula pred podaním žaloby./Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , zo dňa 29.05.2013/.

19. Na mimozmluvnú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než v znení neskorších predpisov sa aplikuje a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní./Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 17.04.2012, Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. zo dňa 24.02.2016/.

20. I. Podľa sa počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody viaže k okamžiku kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková škoda určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody sa vyžaduje skutočná /preukázaná/ a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, ked poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť vznik škody a orientačne /približne/ i jej rozsah tak aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné aby poznal rozsah / výšku/ škody presne /napr. na základe odborného posudku/, ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody u súdu, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej škody vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia.

II. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby / / je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tím sa mieni nielen protiprávny úkon či zákonom zvlášť kvalifikovaná udalosť, ktoré viedli k vzniku škody samotnej. Objektívna premlčacia lehota nemôže totiž začať plynúť skôr, než ku škode vôbec došlo./ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. Cdo 721/2005, zo dňa 29.11.2006/.

21. Medzitýmny rozsudok je možné vydať len vtedy ak zistí súd aspoň čiastočne dôvodnosť nároku / len vtedy je rozhodnutie iba o základe, bez toho by súd zatiaľ musel skúmať jeho výšku, praktické a hospodárne/, oproti tomu tam, kde základ nároku nie je opodstatnený, je treba vydať konečné rozhodnutie a žalobu zamietnuť, pretože výrok, že základ nároku nie je daný, nemôže spĺňať účel sledovaný úpravou medzitýmneho rozhodnutia. Ak však odvolací súd v prejednávanej veci za tejto situácie „negatívne“ medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ide o vadu, ktorá mala vplyv na správnosť rozhodnutia, lebo v dôsledku toho vydal rozsudok s nesprávnym výrokom. Odvolací súd síce pochybenie v tomto smere zaznamenal, viac menej s ohľadom na hospodárnosť konania ju nepovažoval za dôvod k zásahu. S takýmto prístupom, aj keď bol vedený legitímnou snahou ďalej konanie nepreťahovať, nie je možné súhlasiť, lebo jediným prípustným procesným vyjadrením toho, že žaloba je nedôvodná, je výrok o jej zamietnutí, akékoľvek iné formulácie môžu vyvolať pochybnosti o výsledku konania či o tom, či a s akým predmetom konania má ďalej konanie pokračovať./podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , zo dňa 30.11.2006/.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím vydaným vyšším súdnych úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie /, /, na tunajší súd písomne, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Povinný je povinný plniť pod následkom exekučného konania podľa osobitného zákona.