Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: N. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa pre doručovanie: L. W. B., I. XX, XXX XX X. X. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2018/11182-0002 R. zo dňa 24.09.2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. BB2/OPHN/SOC/2014/31693-0004 zo dňa 10.07.2014 na základe žiadosti žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 13.06.2014 rozhodol tak, že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznal mu pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne od 01.06.2014 v zmysle o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Žalobca žiadosťou zo dňa 01.07.2018, doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 24.07.2018 požiadal o príspevok na bývanie v zmysle s tým, aby mu bol tento príspevok vyplácaný od 01.01.2018, t.j. od prenajatia bytu. V žiadosti uviedol, že býva so XX ročnou matkou v prenajatom byte, nájomné za byt je riadne uhrádzané. V prílohe žiadosti predložil prvú a poslednú stranu nájomnej zmluvy uzatvorenej v zmysle o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „“), pričom z prvej strany predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom: H. W., X. X. a nájomcom: N.. I. U., X. X., predmetom nájmu je byt č. XX nachádzajúci sa na ul. L. vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku C XXXX v k. ú. U. O., okr. X. X. s tým, že predmet nájmu bude užívať N.. I. U. a syn N. U.. Z poslednej strany nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená 02.01.2018 a obsahuje podpis zástupcu prenajímateľa a nájomcu. Prílohu žiadosti zároveň tvorilo Potvrdenie zo dňa 18.07.2018, v ktorom prenajímateľ potvrdil, že nájomca bytu (N.. I. U.), ktorý obýva spolu so synom N. U., má zaplatené nájomné odo dňa uzatvorenia zmluvy (od 02.01.2018) a nájomca nemá voči prenajímateľovi žiadne podlžnosti.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy.

2. Rozhodnutím č. BB2/OHN-NVAŠSD/HM/SOC/2018/14608-63 zo dňa 01.08.2018 prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, že žiadosti žalobcu o zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na

bývanie nevyhovuje. V odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žiadaeľ v žiadosti predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi prenajímateľom p. H. W. a nájomcom bytu p. N.. I. U., matkou žiadateľa, pričom v nájomnej zmluve sa uvádza, že predmetný byt bude užívať N.. I. U. a syn N. U.. S poukazom na uviedol, že domácnosť na účely tohto zákona tvorí v tomto prípade jednotlivec - člen domácnosti p. N. U., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej poukázal na ust. , , a Zákona o hmotnej núdzi a uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi bude naďalej poskytovaná v nezmenenej sume 61,60 € mesačne podľa posledného právoplatného rozhodnutia č. BB2/OHN-NVAŠSD/HM/SOC/2018/14608-63 zo dňa 04.08.2017. Prvostupňový orgán následne dňa 22.08.2018 vydal Oznámenie o oprave chyby v písaní v rozhodnutí č. BB2/OHN-NVAŠSD/HM/SOC/2018/14608-63 zo dňa 01.08.2018, ktoré oznámenie bolo vydané v zmysle o správnom konaní (ďalej len „“), v ktorom opravil zrejmé chyby v písaní vyššie uvedeného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zo dňa 01.08.2018 tak, že v odôvodnení nesprávne uvedený text „ “ sa nahrádza správnym textom „v zmysle “ a v odôvodnení nesprávne uvedené číslo posledného právoplatného rozhodnutia sa nahrádza správnym textom, pričom správne číslo posledného právoplatného rozhodnutia je BB2/OHN, NVAŠSD/HM/SOC/2017/15658-40 zo dňa 04.08.2017. Predmetné oznámenie o oprave chýb v písaní bolo žalobcovi doručené dňa 07.09.2018.

Rozhodnutie žalovaného

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že podľa prvej strany predloženej nájomnej zmluvy čl. II - predmet nájmu - ods. 4 sa uvádza, že predmet nájmu bude užívať N.. I. U. a syn N. U., t.j. byt užíva viac ako jeden nájomca. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v prenajatom byte žiadateľ býva spolu s matkou, a teda spĺňa podmienku pre priznanie príspevku na bývanie v zmysle § 14 ods. 2 písm. b/. Poukázal na to, že podľa Zákona o príspevku na bývanie, splnenie podmienok na vyplácanie príspevku sa neskúma, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb s ním bývajúca, dosiahla vek 62 rokov. Žiadal, aby mu bol príspevok na bývanie priznaný. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2018/11182-0002 R. zo dňa 24.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 01.08.2018 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca je na účely pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný ako jednotlivec, pričom pomoc v hmotnej núdzi má poskytovanú od 01.06.2014. Ďalej poukázal na obsah príloh predložených žiadateľom k žiadosti o príspevok na bývanie a na dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako aj na obsah podaného odvolania. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na ust. , , , , a Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Konštatoval, že zo spisovej dokumentácie má preukázané, že nájomnú zmluvu predloženú žalobcom a uzavretú v zmysle uzavrela s prenajímateľom H. W. ako nájomca bytu N.. I. U., matka účastníka konania, pričom v nájomnej zmluve sa uvádza, že predmetný byt bude užívať N.. I. U. a syn N. U.. Účastník konania (žalobca) je pre účely Zákona o moci v hmotnej núdzi posudzovaný podľa ako jednotlivec. Ďalej uviedol, že v Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú jednoznačne stanovené podmienky nároku na príspevok na bývanie, pričom z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že sa musí jednať buď o vlastníka bytu alebo rodinného domu, nájomcu bytu alebo rodinného domu, alebo nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Žalobca nie je žiadnou z týchto osôb. Nájomca bytu si podľa žalovaného môže uplatniť nárok na príspevok na bývanie na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy s fyzickou osobou, ktorá je vlastníkom - prenajímateľom predmetného bytu. Zo spisovej dokumentácie je preukázané, že nájomnú zmluvu uzavrela s prenajímateľom H. W. ako nájomkyňa bytu N.. I. U., matka žalobcu s tým, že žalobca byt bude tiež užívať. Žalovaný poukázal na ust. Zákona o hmotnej núdzi s tým, že výška príspevku na bývanie závisí od zloženia domácnosti, ktorá si bude uplatňovať nárok na príspevok. Pod zložením domácnosti sa podľa Zákona o hmotnej núdzi rozumejú spoločne posudzované fyzické osoby, žalobca je pre účely zákona posudzovaný podľa písm. a/ cit. ustanovenia ako jednotlivec, nie je spoločne posudzovaný s matkou, t.j. nejedná sa o domácnosť s viacerými členmi domácnosti. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nájomcom bytu sa stala fyzická osoba spravidla na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi vlastníkom bytu (prenajímateľom) na jednej strane a fyzickou osobou (nájomcom) na strane druhej. Na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie žiadateľ predkladá nájomnú zmluvu. Zo spisovej dokumentácie je preukázané, že nájomnú zmluvu ako nájomca uzavrela matka účastníka konania (žalobcu). Pretože účastník konania nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, nejde o nájom bytu viacerými nájomcami. Účastník konania je posudzovaný ako jednotlivec, takže nejde o domácnosť s

viacerými členmi. Z uvedených dôvodov žalobca nespĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa Zákona o hmotnej núdzi. Žalovaný preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný k dôvodom odvolania žalobcu uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje podľa o pomoci v hmotnej núdzi a nie (ako sa odvolateľ mylne domnieva) podľa Zákona o príspevku na bývanie. Citovaný Zákon o hmotnej núdzi neobsahuje paragrafové znenie, podľa ktorého sa splnenie podmienok na vyplácanie príspevku na bývanie neskúma, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb s ním bývajúca, dosiahla vek 62 rokov. Žalovaný uzavrel, že nemohol vyhovieť odvolaniu účastníka konania, pretože nespĺňa podmienku nároku na príspevok na bývanie v sume 89,20 € podľa Zákona o hmotnej núdzi. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi 01.10.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z 01.08.2018 a žiadal zaviazať prvostupňový orgán verejnej správy vyplatiť žalobcovi dlžnú sumu od 01.01.2018 do 01.10.2018, t.j. za 9 mesiacov po 89,20 €/mesiac, spolu 802,80 €. V žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o príspevok na bývanie, ako aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil s tým, že podľa rozhodnutia je žalobca posudzovaný ako jednotlivec, a teda sa nejedná o domácnosť s viacerými osobami, hoci býva s matkou, čo je priamy rodinný príbuzný v zmysle zákona. Uviedol, že 25.10.2018 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy opravenú nájomnú zmluvu, v ktorej sú uvedení ako nájomcovi žalobca i jeho matka, na ktorú skutočnosť prvostupňový orgán verejnej správy vôbec nereagoval.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. -21 zo dňa 05.02.2019 s poukazom na , a (ďalej len „“) vyzval žalobcu na doplnenie žaloby a odstránenie vád správnej žaloby v stanovenej lehote. Žalobca na základe výzvy správneho súdu doplnil žalobu s tým, že žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podal žiadosť o príspevok na bývanie dňa 01.07.2018, ku ktorému predložil nájomnú zmluvu, avšak príspevok mu bol zamietnutý prvostupňovým rozhodnutím a oznámením o oprave z 22.08.2018. Rovnako odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného, v ktorom je uvedené, že nie je možné odvolaniu vyhovieť a vo veci môže rozhodnúť len súd. Poukázal na to, že 01.10.2019 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy opravenú nájomnú zmluvu, v ktorej sú uvedené ako nájomcovia žalobca a jeho matka. Mal za to, že ak prvostupňový orgán verejnej správy má právo na opravu, na opravu má nárok ja druhá strana. Na predloženie opravenej zmluvy podľa žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy vôbec nereagoval. Podanou žalobou žiadal ochranu svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, i rozhodnutie žalovaného a uviedol, že tvrdenia žalobcu v žalobe považuje za právne irelevantné. Žalovaný poukázal na to, že pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán verejnej správy zo skutočnosti, že žalobca je podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný ako člen domácnosti - jednotlivec. Poukázal na znenie ust. § 3 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi s tým, že vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je žalobca pre účely Zákona o pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný podľa písm. a/ ako jednotlivec, tzn. že nie je s matkou spoločne posudzovaný, nejedná sa teda o domácnosť s viacerými členmi domácnosti. V nadväznosti na to je potrebné postupovať aj pri posudzovaní vzniku nároku na príspevok na bývanie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca 24.07.2018 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadosť o príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 2 písm. b/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v sume 89,20 € mesačne so začiatkom vyplácania od 01.01.2018, t.j. od prenajatia bytu, pretože v prenajatom byte býva spolu s matkou. V žiadosti predložil Nájomnú zmluvu z 02.01.2018 uzavretú medzi prenajímateľom H. W. a nájomcom bytu N.. I. U., matkou žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1, 3 a 5 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a uviedol, že z týchto ustanovení zákona vyplýva, že člen domácnosti (v danom prípade je žalobca jediný člen domácnosti) musí byť vlastník bytu, spoluvlastník bytu alebo rodinného domu, nájomca bytu alebo rodinného domu, alebo nájomca obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a zároveň musí preukázať, že úhrada nájomné a náklady za služby spojené s bývaním. Zopakoval argumentáciu uvedenú v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorej nájomcom bytu sa stala fyzická osoba spravidla na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi vlastníkom bytu (prenajímateľom)

na jednej strane a fyzickou osobou (nájomcom) na strane druhej. Nájomca bytu si môže uplatniť nárok na príspevok na bývanie na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy s fyzickou osobou, ktorá je vlastníkom - prenajímateľom predmetného bytu. Zo spisovej dokumentácie je však preukázané, že Nájomnú zmluvu z 02.01.2018 uzavrela s prenajímateľom H. W. nájomkyňa bytu N.. I. U., matka žalobcu, ktorá nie je v zmysle § 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi spoločne so žalobcom posudzovaná ako člen domácnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca nespĺňal podmienky vzniku nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy opravenú nájomnú zmluvu, kde sú ako nájomcovia uvedení žalobca a jeho matka, urobil tak až 03.10.2018, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Keďže pri rozhodovaní vychádzal orgán verejnej správy z právneho stavu a skutkových okolností preukázaných v čase vydania rozhodnutia, v ktorom takýto dôkaz neexistoval, resp. nebol zo strany žalobcu predložený, žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy nemohli pri rozhodovaní predmetný dôkaz zobrať do úvahy. Žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia tak vychádzal z Nájomnej zmluvy z 02.01.2018, ktorú ako nájomca uzavrela matka žalobcu. Žalovaný navyše poukázal na skutočnosť, že na základe novej nájomnej zmluvy predloženej prvostupňovému orgánu dňa 03.10.2018 vydal prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 9 ods. 1 in fine Zákona o pomoci v hmotnej núdzi Rozhodnutie č. BB2/OHN-NVAŠSD/HN/SOC/2018/14608-70 zo dňa 02.11.2018, v zmysle ktorého zvýšil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie na sumu 150,80 € mesačne od 01.10.2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.11.2018. Žalovaný zároveň uviedol, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že splnenie podmienok na vyplácanie príspevku na bývanie sa neskúma, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb s ním bývajúca dosiahla vek 62 rokov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi takúto výnimku nepozná. Výnimky uvedené v zákone sa nevzťahujú na posudzovanie splnenia podmienok na vznik nároku na príspevok na bývanie tak, ako to tvrdí žalobca a uvedená námietka preto nie je relevantná pre posúdenie merita veci. Žalovaný mal za to, že ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného boli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie a žalobcom vznesené námietky v žalobe nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný zároveň poukázal na to, že správny súd v správnom súdnictve nemôže vydať rozsudok so žalobcom navrhnutým petitom, pokiaľ tento žiadal zaviazať prvostupňový orgán verejnej správy, vyplatiť žalobcovi dlžnú sumu 802,80 €. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Replika žalobcu

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe v znení jej doplnku a navrhol, aby správny súd rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného zrušil.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ). Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

8. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e/ , pre ktoré bolo nutné pojednávanie nariadiť, pričom žalobca v žalobe nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie, nariadiť pojednávanie nežiadal ani potom, ako bol Krajským súdom v Banskej Bystrici poučený v zmysle podaním z

05.02.2019, doručeným žalobcovi 18.02.2019 a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 20.01.2020. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného znenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 11.02.2020 v súlade s veta druhá .

9. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobcu o priznanie resp. zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ).

10. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

14. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a) pomoci v hmotnej núdzi, b) osobitného príspevku a c) jednorazovej dávky.

17. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

18. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len ""), ktorými sú: a) jednotlivec, b) manžel a manželka, c) manžel, manželka a nezaopatrené deti4) žijúce s nimi v domácnosti, d) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, e) rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda5) a žijú s rodičmi v domácnosti,

f) rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, g) fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitného predpisu,6) h) plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.7)

19. Podľa , , , o pomoci v hmotnej núdzi v znení (1) Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. (2) Príspevok na bývanie je a) 55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti, b) 89,20 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami. (3) Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý je a) vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, b) nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,43) ktoré domácnosť užíva na bývanie. (5) Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo a) v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, b) v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad, c) v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, d) platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

20. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, a v nie je ustanovené inak.

21. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

22. Podľa o pomoci v hmotnej núdzi v znení žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.

23. Podľa tento zákon upravuje právne vzťahy súvisiace s krátkodobým nájmom bytu.

24. Podľa krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

25. Podľa , , (1) Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. (2) musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

(3) musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, 1. meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, 2. obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, 3. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať, b) označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu, c) určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva, d) opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy, e) určenie doby nájmu, f) vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že sa uzaviera podľa tohto zákona.

26. Žalobca v žalobe namietal, že mu bola zamietnutá žiadosť o príspevok na bývanie s odôvodnením, že bol posudzovaný ako jednotlivec, a teda že sa nejedná o domácnosť s viacerými osobami, hoci býva s matkou, ktorá je jeho priama rodinná príbuzná a tvrdil, že k žiadosti predložil nájomnú zmluvu. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná. Pokiaľ žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) posúdil žalobcu ako jednotlivca, ktorý tvorí domácnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, takéto posúdenie je v súlade s cit. ust. § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zákon v cit. ust. § 3 ods. 1 určuje, kto tvorí „domácnosť“ na účely Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom za spoločne posudzované fyzické osoby (členov domácnosti) zákon považuje fyzické osoby taxatívne uvedené v cit. ustanovení pod písm. a/ až h/. Keďže žalobca nie je žiadnou z fyzických osôb uvedených v bode b/ až h/, logicky je potrebné na účely Zákona o pomoci v hmotnej núdzi posudzovať ako jednotlivca, t.j. v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. Samotná skutočnosť, že žalobca býva so svojou matkou v jednej domácnosti - byte, vzhľadom na to, že žalobca je už plnoletý a nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v bodoch f/, g/, h/ cit. § 3 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nemá žiadny právny význam pre účely jeho posúdenia v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona. Inak povedané, skutočnosť, že žalobca býva v jednom byte, teda domácnosti so svojou matkou, neznamená, že pre účely Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa bývanie v jednej „domácnosti“ s matkou je možné stotožniť s pojmom „domácnosť“ na účely Zákona o pomoci v hmotnej núdzi tak, že žalobca a jeho matka tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (členov domácnosti). Posúdenie tejto skutočnosti žalovaným (i prvostupňovým orgánom verejnej správy), t.j. že žalobca ako jednotlivec pre účely tohto zákona tvorí domácnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je teda výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené je potom aj tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky pre priznanie príspevku na bývanie, lebo predložil Nájomnú zmluvu z 02.01.2018, z ktorej vyplýva, že žalobca býva spolu s matkou v byte, t.j. že je oprávnený užívať predmet nájmu, právne irelevantné za stavu, keď zo žalobcom k žiadosti o priznanie príspevku na bývanie predloženej Nájomnej zmluvy z 02.01.2018 nesporne vyplýva (a táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi konania sporná), že ako nájomca je v predmetnej nájomnej zmluve uvedená len matka žalobcu, t.j. nie samotný žalobca. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi taxatívne vymedzuje (v § 14 ods. 3, 4 a 5), kto má nárok na príspevok na bývanie. Z cit. ustanovení § 14 ods. 3 a 5 cit. zákona, ako aj z ustálenej judikatúry NS SR (napr. rozsudok č.k. z 30.09.2015, č.k. z 31.01.2018) vyplýva, že pri uplatnení nároku na príspevok na bývanie, musí žiadateľ preukázať splnenie podmienky existencie zmluvy o nájme bytu (§ 14 ods. 3 písm. b/ cit. zákona) a súčasne preukázať, že uhrádza náklady spojené s týmto nájmom (§ 14 ods. 5 písm. a/ cit. zákona). Keďže žalobca v konaní ani pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ani v odvolacom konaní nepreukázal splnenie podmienok podľa § 14 ods. 3 písm. b/ a ods. 5 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na príspevok na bývanie mu nevznikol a žalovaný (aj prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodol v súlade so zákonom, ak jeho žiadosť zamietol, resp. tejto žiadosti nevyhovel. Za situácie, ak žalobca je posudzovaný v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi ako jednotlivec, je pre právne posúdenie veci irelevantné, ak k svojej žiadosti o príspevok na bývanie predložil Nájomnú zmluvu z 02.01.2018 a touto nájomnou zmluvou preukazoval splnenie podmienok na vznik nároku na príspevok na bývanie, (keďže z predmetnej Nájomnej zmluvy z 02.01.2018, z ktorej vyplýva, že nájomcom predmetného bytu na základe citovanej nájomnej zmluvy bola jeho matka), žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok je v zmysle § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi povinný preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok, pričom jedným z nárokov na pomoc v hmotnej núdzi

v zmysle § 9 ods. 3 písm. e/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi je príspevok na bývanie. Žalobca v konaní nepreukázal predloženou Nájomnou zmluvou z 02.01.2018, že je nájomcom predmetného bytu, resp. že by uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom, naopak z predmetnej ním predloženej nájomnej zmluvy (z jej prvej strany) nesporne vyplýva, že predmetnú nájomnú zmluvu uzavrela s prenajímateľom (vlastníkom predmetného bytu) žalobcova matka, ktorá bola v postavení nájomcu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal ani to, že by uhrádzal náklady spojené s nájmom uvedeného bytu, keďže z ním predloženého potvrdenia k žiadosti vyplýva, že nájomca (t.j. matka žalobcu) uhrádza nájomné a nemá žiadne nedoplatky.

27. Žalobca ďalej namietal, že predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy opravenú nájomnú zmluvu, kde už je uvedený ako nájomca žalobca a aj jeho matka, avšak prvostupňový orgán verejnej správy na toto nereagoval. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca predložil v konaní Nájomnú zmluvu z 02.01.2018 (resp. jej prvú a poslednú stranu), z ktorej bodu I. Zmluvné strany je nesporné, že ako prenajímateľ je uvedený H. W. a ako nájomca je uvedená N.. I. U., t.j. matka žalobcu. Z predmetnej nájomnej zmluvy teda nevyplýva, že by bol žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu, v ktorej by bol uvedený ako nájomca. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca doručil ním označenú Nájomnú zmluvu z 01.08.2018, v ktorej bol už uvedený ako nájomca okrem matky žalobcu aj žalobca samotný, prvostupňovému orgánu verejnej správy až dňa 03.10.2018, t.j. po doručení rozhodnutia žalovaného, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2018. Z uvedeného vyplýva, že k Nájomnej zmluve z 01.08.2018 nemohol žalovaný (a logicky ani prvostupňový orgán verejnej správy) prihliadnuť, keďže táto bola predložená žalobcom až po skončení administratívneho konania začatého doručením žiadosti žalobcu o príspevok na bývanie, ktorú prvostupňový orgán verejnej správy posúdil ako žiadosť o zvýšenie príspevku v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie, a ktoré konanie bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie príspevku na bývanie, resp. o zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobcovi dňa 01.10.2018. Keďže orgány verejnej správy nemali k dispozícii Nájomnú zmluvu z 01.08.2018, postupovali v súlade so zákonom, ak v administratívnom konaní posudzovali žalobcom predložené dôkazy pre účely splnenia podmienok na priznanie žalobcom požadovaného príspevku na bývanie, t.j. pri skúmaní splnenia týchto podmienok posudzovali žalobcom predloženú Nájomnú zmluvu z 02.01.2018, podľa ktorej preukázateľne žalobca nebol nájomcom bytu, a teda nepreukázal splnenie podmienky v zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, že je nájomcom bytu na základe titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy. Ani správny súd nemohol prihliadnuť pri rozhodovaní o žalobe žalobcu na nájomnú zmluvu predloženú žalobcom až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca žiadal žalobou preskúmať, pretože na rozhodnutie správneho súdu je v zmysle rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je predmetom preskúmania. Žalovaný zistil skutkový stav riadne na základe žalobcom predložených dôkazov, tieto vyhodnotil v súlade s ich obsahom, vec správne právne posúdil a rozhodnutie žalovaného spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s Správneho poriadku, keď po zistení chýb v písaní aj bez návrhu rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy opravil a upovedomil o tom žalobcu Oznámením o oprave chyby v písaní v rozhodnutí zo dňa 01.08.2018, ktoré Oznámenie bolo žalobcovi doručené 07.09.2018.

28. Námietka žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy na predloženie Nájomnej zmluvy z 01.08.2018, ktorá bola doručená prvostupňovému orgánu verejnej správy 03.10.2018, vôbec nereagoval, jednak nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jednak nemá oporu v administratívnom spise, pričom aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy po doručení Nájomnej zmluvy z 01.08.2018 vydal rozhodnutie č. BB2/OHN- NVAŠSD/HN/SOC/2018/14608-70 zo dňa 02.11.2018, ktorým zvýšil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 150,80 € mesačne od 01.10.2018, t.j. priznanú pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne zvýšil o pomoc v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie vo výške 89,20 € od 01.10.2018. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.11.2018. Uvedené tvrdenie žalovaného žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného napokon ani nespochybnil.

29. Správny súd nezistil žiadne pochybenia v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, závery v nich uvedené považuje za správne, preskúmateľné a logické, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a za také, ktoré sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Žalobca ako jednotlivec - žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi vo forme príspevku na bývanie nesplnil podmienky na zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie. Správny súd preto po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, že tieto sú zákonné a správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

30. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, a preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na (a contrario).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).