Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-131-2017.pdf
PDF · 123.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/131/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 11.02.2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Márie Tomaničkovej a Ing. Veroniky Závodskej takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. L. nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. - G., U. XXX/XX,
s a o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn. 2Pv/825/16/3309-38 zo dňa 03.04.2017 a to v bode 1/ rozsudku pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 2/ rozsudku pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 3/ rozsudku pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na skutkovom základe, že
1/ v presne nezistený deň v mesiaci október 2015 na ul. S. v A. pred bránou areálu bývalej práčovne po predchádzajúcej partnerskej hádke so svojou družkou, poškodenou L. B. v stojacom osobnom motorovom vozidle fyzicky napadol tak, že poškodenú chytil za ruky a zakryl jej ústa, vytiahol ju z vozidla, zhodil ju viackrát na zem, po čom ju vzápätí násilím posadil na sedadlo spolujazdca a držal ju vo vozidle, následne vozidlo naštartoval a prešiel s poškodenou na diaľnicu v smere na I., pričom mu táto stále hovorila, aby ju pustil, po čom jej počas jazdy otvoril dvere spolujazdca a snažil sa ju pravou rukou vytlačiť z vozidla, na čo sa ona držala lakťovej opierky vo vozidle, po čom vzápätí s útokom prestal, ďalej prešiel s vozidlom z diaľnice ku kanálu pri I., kde sa mu snažila poškodená ujsť pod zámienkou vykonania potreby, čo sa jej však nepodarilo, nakoľko ju vonku po vystúpení z vozidla neustále držal za ruku, pričom jej povedal, že ju utopí v kanáli, následne ju znova hodil do vozidla a s týmto prešiel smerom na diaľnicu na A., kde mu poškodená znova povedala, že potrebuje vykonať potrebu, na čo na nezistenom mieste zastavil, a po tom ako poškodená z vozidla vystúpila a začala kričať o pomoc ju chytil za vlasy a hodil späť do vozidla, zapchal jej rukou ústa a následne jej počas jazdy podal mobilný telefón s pokynom, aby zavolala svojej matke a povedala jej, že ju ľúbi, pretože poškodenú ide zabiť, čo ona zo strachu uposlúchla, na čo jej telefón z ruky vytrhol a ju zaviezol na adresu ich spoločného vtedajšieho pobytu v A., Ul. L. X, kde sa pred ním zamkla v byte, po čom obvinený odišiel,
2/ dňa 5.6.2016 po partnerskej hádke v byte na štvrtom poschodí na adrese A., B. F. XXX/X po tom, čo jeho družka, poškodená L. B., prechodne bytom A., B. F. XXX/X obvinenému vzala kľúče od bytu a povedala mu, aby odišiel, tento na balkóne bytu pristúpil k poškodenej, chytil ju za ruku a násilím ju naklonil cez zábradlie balkóna a povedal jej, že ju vyhodí, ak mu nevráti kľúče od bytu a následne ju
vtiahol do bytu, kde ju zvalil a dusil ju vankúšom, pričom jej hovoril, že ju zabije, ak mu nedá kľúče a s konaním prestal, až keď do bytu vstúpila ďalšia osoba,
3/ dňa 16.11.2016, kedy jeho družka, poškodená L. B., prechodne bytom A., B. F. XXX/X prišla domov na adresu A., B. F. XXX/X aj s dieťaťom, ktoré mala zverené od inej osoby do opatery a chcela ho nakŕmiť, lebo plakalo, obžalovaný, ktorý bol tiež v byte jej toto nedovolil a povedal poškodenej, že ju zabije aj s dieťaťom, lebo on nechce mať v byte žiadne decko, z dôvodu čoho poškodená aj s dieťaťom z bytu ušla, pretože sa bála o svoj život a o život dieťaťa,
pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Obžalovaný
T. L. nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. - G., U. XXX/XX,
sa uznáva za vinného, že
4/ dňa 30.11.2016 o 8:15 h. počas zadržania ako podozrivá osoba v trestnej veci ČVS: ORP-1083/1- VYS-TN-2016 v budove Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v A., Q. XXXX prechovával 1 ks papierovej skladačky oranžovo-hnedej farby s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 71 mg obsahujúceho účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, čo podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/15945 zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok.
t e d a
v bode 4 rozsudku
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l
v bode 4/ rozsudku
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za splnenia podmienok § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody s probačným dohľadom 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá skupín A1, A2, A, AM na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to motocykla značky X., model H., výrobného čísla XXN.XXXX, R., čiernej farby, bez evidenčného čísla.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd r u š í spolu s uložením súhrnného trestu výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/3/2017 zo dňa 12.09.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/116/2019 zo dňa 09.12.2019, právoplatným dňa 09.12.2019, ktorým bol odsúdený podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona účinného od 01.08.2019, § 38 odsek 2 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 na trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 za splnenia podmienok § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 mu bola určená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom na 48 mesiacov. Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno d) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/1/2020 zo dňa 23.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2020 a ktorým bol odsúdený pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 300,- eur za súčasného uloženia podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona náhradného trestu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený v trvaní 4 mesiace, trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá skupín A1, A2, A, AM na dobu 12 mesiacov podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a trestu prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a to motocykla značky X., model XT XXX, výrobného čísla H., R.:XXXXX-G., čiernej farby, bez evidenčného čísla. Súd zároveň ruší všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. L., svedkyne a poškodenej L. B., svedkov Q. L., F. L., T. L., L. L., a J. B., za súhlasu procesných strán v zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede T. B. a F. A.. Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy a to znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácie odvetvie psychiatrie číslo 2/2017 zo dňa 18. 03. 2017 vypracovaný znalcom MUDr. Jurajom Lexmanom, výpis ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpis z registra trestov, stručný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/3/2017, najmä rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. 09. 2019 sp. zn. 1T/3/2017 a uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/116/2019 zo dňa 09. 12. 2019, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/108/2016 zo dňa 02. 11. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 01. 2017 a rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/1/2020 zo dňa 23.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2020.
Obžalovaný T. L. na hlavnom pojednávaní urobil vo vzťahu ku skutku pod bodom 4 rozsudku vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sa cíti byť vinným zo spáchania tohto skutku. Ďalej súd postupoval podľa § 333 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a obžalovaný odpovedal na všetky otázky „áno“. Preto súd následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že sa dokazovanie vykoná v súvislosti s výrokom o treste.
Obžalovaný vypovedal, že vo vzťahu ku spáchaniu skutkov pod bodmi 1 až 3 rozsudku sa cíti byť nevinný. V súčasnosti žije riadnym životom, je zamestnaný, dlhodobo neužíva žiadne návykové látky ani nepožíva alkoholické nápoje.
Ku skutku pod bodom 1 uviedol, že sa s poškodenou, ktorá bola jeho družka, pohádal na ulici S. v A., poškodená chcela šoférovať jeho vozidlo čo jej nedovolil, určite ju fyzicky nenapadol, len ju nechcel pustiť za volant, pretože bola zlá šoférka. Následne išli s autom, ktoré riadil po diaľnici smerom na M., kde zišiel z diaľnice, pretože poškodená chcela ísť na záchod. Poškodená mávala rôzne nálady a zlé psychické stavy, že sa chce zabiť, niečo si urobiť, ľutovala sa, že ju matka dala do detského domova, často mávala takéto správanie a naviac si vymýšľala, že je tehotná, že má len jednu obličku, že ho udá, pretože vedela o jeho krádežiach, pýtala si od neho peniaze na potrat. Preto sa s ňou chcel rozísť. Poškodenú nikdy neudrel, nedal jej ani facku.
Keď vystúpila z vozidla hovorila, aby ju nechal tam, že sa chce zabiť a nemá nikoho na svete. Prehováral ju, aby s ním išla domov. Za kríkom niekomu telefonovala, zobrala jeho telefón, ktorý zostal v aute. Už počas jazdy na diaľnici robila hysterické scény, nebola pripútaná a chcela vyskočiť z auta, čo jej zabránil. Obsah telefonického hovoru nepočul, lebo bol od nej asi 30 metrov vzdialený. Poškodená po prehováraní z jeho strany nasadla do auta a zaviezol ju domov.
Ku skutku pod bodom 2 rozsudku uviedol, že dňa 05. 06. 2016 došlo medzi ním a poškodenou k hádke z dôvodu, že mu zobrala jeho telefón a vyčítala mu, že si s niekým píše. Nechcela mu telefón vrátiť, tak jej ho vytrhol z ruky, potom zobrala kľúče od bytu, aby nemohol odísť z bytu preč. Po niekoľkých hodinách doprosovania, nech mu kľúče vráti sa neudržal a sotil ju na posteľ. Ona telefonovala jeho matke, že ju fyzicky napadá a vyhráža sa jej zabitím, čo nebola pravda. Matke, ktorá prišla aj s priateľom, hodila z balkóna kľúče a táto následne prišla do bytu. Matke vysvetlil situáciu, zobral si svoje zbalené veci a odišiel s mamou preč z bytu. Skutočnosti uvádzané v skutkovej vete obžaloby sa nezakladajú na pravde.
Ku skutku pod bodom 3 rozsudku obžalovaný vypovedal, že dňa 16. 11. 2016 bol doma chorý, necítil sa dobre, vracal. V tom čase prišla poškodená s jeho synovcom ani nie ročným, ktorého strážila, tento plakal. Obžalovaný povedal, aby s nim išla k sestre, k matke synovca, že sa zle cíti. Nikdy by jej nehovoril, že synovca zabije. Ona sa potom večer normálne vrátila domov, akoby sa nič nestalo.
Svedkyňa poškodená L. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Ku skutku pod bodom 1 rozsudku vypovedala, že prišla za obžalovaným do dielne, kde sa pohádali, zobral je kľúče od auta, ktoré mala predtým ona a chcela, aby ju zaviezol domov. Nechcel jej dovoliť aby šoférovala, najprv ju vyhodil zo sedadla vodiča a hodil ju na miesto spolujazdca, potom šoféroval na diaľnicu, po ceste sa hádali, vrieskal na ňu, že ju zabije, chcel ju vytlačiť za jazdy z auta, nebola pripútaná, počas jazdy ako šoféroval otvoril dvere na strane kde sedela a chcel ju vykopnúť von. Naklonil sa cez ňu a išiel otvoriť dvere, ktoré poškodená následne zatvorila a pripútala sa. To bolo v rýchlosti asi 160 kilometrov za hodinu. Obžalovaný niekedy šoféroval aj nohami, bolo to bežné. Potom chcela, aby jej niekde zastavil, že potrebuje ísť na WC. Zišiel s autom z diaľnice v blízkosti obce M. , boli pri odpočívadle, kde jej povedal, že ju utopí v kanáli. Keď jej zastavil, aby mohla ísť na WC, začala kričať, chcela ujsť, boli tam v diaľke aj nejakí ľudia, ale asi ju nepočuli. Následne ju zdrapil za vlasy a vopchal späť do auta, potom išli domov. Predtým jej dal telefón, aby zavolala matke, že ju ľúbi, a že ju ide obžalovaný zabiť. Na obžalovaného podala trestné oznámenie až o pol roka neskôr.
Ku skutku pod bodom 2 rozsudku svedkyňa vypovedala, že sa v byte pohádala s obžalovaným. Vadilo jej, že si píše cez telefón s dievčatami a povedala mu, aby si zbalil veci a odišiel. Je pravda, že byt bol zamknutý, chcela obžalovaného pustiť von až keď bude mať zbalené všetky veci, aby definitívne odišiel. Volala jeho mame, nech si príde po syna a že je sfetovaný. Keď sa hádali s obžalovaným, hodil ju na posteľ a dusil vankúšom, pričom jej roztrhol retiazku. O chvíľu prišla matka obžalovaného. Svedkyňa si nebola vedomá toho, že volala svojmu zamestnávateľovi (A.), že jej mal obžalovaný vziať kľúče od zmenárne a že sa nemôže dostať do práce.
Ku skutku pod bodom 3 rozsudku vypovedala, že bola vonku s malým (synom sestry obžalovaného), ktorého v tom čase opatrovala. Keďže tento plakal, chcela ho ísť domov nakŕmiť. Doma bol obžalovaný,
ktorých ležal, bolo mu zle, bol nervózny, podráždený a povedal jej, aby vypadla a nakŕmila malého inde, lebo ich oboch zabije. Odišla so strachom, že im obžalovaný ublíži a zaviezla dieťa autom sestre obžalovaného. Vzťah obžalovaného k malému bol bez problémov, malý často chodil k ním a obžalovaný sa s ním hrával.
Svedkyňa Q. L. matka obžalovaného vypovedala o tom, že vzťah jej syna s poškodenou bol veľmi búrlivý, poškodená bola náladová, niekedy bola psychicky na dne a z toho vznikali hádky. Od poškodenej vedela, že občas bral obžalovaný drogy. Jedenkrát bola riešiť u nich incident, keď jej napísala poškodená SMS správu, že ju chce obžalovaný zabiť. Svedkyňa volala synovi a on jej povedal, že ho nechce pustiť poškodená z bytu a preto prišla do miesta ich bydliska spoločne s priateľom L. L., poškodená bola na balkóne a zhodila jej kľúče od bytu. Svedkyňa vyšla hore, odomkla si a v predsieni boli nachystané zbalené veci obžalovaného. Pýtala sa ich, že čo vyvádzajú, na čo obžalovaný povedal, že sa poškodená správa ako nepríčetná a poškodená zase hovorila, že ju chce obžalovaný zabiť. Svedkyňa však nevidela žiadne stopy násilia ani neporiadok. Poškodená uviedla, že jej dal obžalovaný facku, nebolo však na nej nič vidieť. Obžalovaný potom odišiel z bytu spoločne so svedkyňou bývať k nej. Asi po týždni sa vrátil do bytu k poškodenej. Niekedy sa starali o dieťa sestry obžalovaného, pričom malého mal obžalovaný veľmi rád a nikdy sa k nemu zle nesprával. Obžalovaný sa s poškodenou stále nevedeli rozísť, niečo ich k sebe priťahovalo. Svedkyňa akceptovala poškodenú ako priateľku jej syna.
Svedok L. L. priateľ Q. L., matky obžalovaného vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný chodieval spoločne s poškodenou k nim na návštevy, nevie kedy to medzi nimi prestalo fungovať. Konflikt medzi nimi nikdy nevidel. Niekedy v mesiaci jún 2016 obžalovaný telefonoval svojej matke, aby prišla na bytovku, kde obžalovaný býval s poškodenou. On išiel s ňou, lebo bolo treba zobrať z bytu nejaké veci. Q. L. vošla do bytu, on zostal čakať na chodbe pred bytom. Q. L. búchala na dvere a komunikovala cez dvere s obžalovaným. U. niekto odomkol dvere, svedok nevedel o tom, že by poškodená vyhadzovala kľúče jeho priateľke. Pred bytovku prišli autom a videl tam zaparkované auto T. L., pričom tento sedel v aute.
Svedok T. L., ktorý je priateľom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodenú pozná ako partnerku obžalovaného. Ona stále tlačila na obžalovaného, aby robil čo chcela, živil ju, platil náklady na domácnosť. Videl raz konflikt medzi nimi v čase keď mal ísť spoločne s obžalovaných na dielňu robiť autá a poškodená ho nechcela pustiť, zamkla ho v byte. Svedok čakal pred bytovkou kde obžalovaný býval a volal s obžalovaným, čo sa stalo. Vtedy videl ako autom prišla matka obžalovaného s priateľom a išli hore do bytovky. Mali ísť pre obžalovaného, lebo ho nechcela pustiť poškodená z bytu. Nevidel, že by poškodená vyhadzovala kľúče z balkóna. Bol svedkom aj takých situácii, keď prišla poškodená za obžalovaným do dielne, ani nevystúpila z auta a vyvolávala mu aby išiel s ňou. Hovorila mu, že je tehotná, obžalovaný mu však povedal, že to nie je pravda. Vzťah obžalovaného k jeho synovcovi bol veľmi dobrý, mal ho naozaj rád a nikdy by mu neublížil.
Svedkyňa F. L., sestra obžalovaného, vypovedala na hlavnom pojednávaní, že L. B. rešpektovala ako bratovu partnerku. Bývali na B. ulici v A., spoločne sa stretávali, boli susedia. Neskôr boli medzi obžalovaným a poškodenou hádky, L. bola paranoidná, že ju všetci ohovárajú, chcela vzbudiť dojem nejakej obete, aby ju ľutovali. V nutnom prípade sa starali o dieťa svedkyne, ktoré malo asi pol roka. Obaja mali veľmi dobrý vzťah k tomuto dieťaťu, pretože poškodená mala veľmi rada deti. Dňa 16. 11. 2016 mala L. zverené jej dieťa, po návrate dieťaťa okolo 19-tej hodiny poškodená hovorila svedkyni, že malý bol nervózny a plakal. Obžalovaný sa nikdy k malému nesprával zle, má ho veľmi rád. Poškodená chcela manipulovať s obžalovaným, aby robil to čo ona chcela. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný poškodenej ubližoval, poškodená jej nepovedala o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, až neskôr sa to dozvedela keď bolo vznesené obvinenie obžalovanému. Poškodená svedkyni hovorila, že mala finančný problém u zamestnávateľa, aj to, že mala byť tehotná. Potom jej povedala, že potratila. Svedkyňa si myslí, že o údajnom tehotenstve klamala. Poškodená má v A. brata, s ktorým sa moc nerozprávala lebo bral drogy, vyrastala v detskom domove, pretože matka sa o nich nevládala starať.
Prostredníctvom videokonferencie s Okresným súdom T. v Českej republike bol vykonaný výsluch matky poškodenej J. B., ktorá potvrdila že jej raz telefonovala poškodená a plakala, pričom jej povedala, „že ju ľúbi a že bude asi po smrti “. Potom zložila telefón. Svedkyňa telefonovala potom synovi T., ktorý jej povedal, že poškodená má asi nezhody s obžalovaným. Ďalej uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala dňa 03. 03. 2017 kedy hovorila pravdu a lepšie si veci pamätala. Svedkyni bola prečítaná
časť tejto výpovede, v ktorej uviedla, že spolu volali dlho asi 10 minút, viac sa už poškodenej nechcelo rozprávať, aj ona mala nejaké povinnosti a hovor normálne ukončili, nebolo to náhle. Na to svedkyňa uviedla, že v súčasnosti si to už presne nepamätá. Obžalovaný sa k nej správal slušne, keď sa stretli, dcéra sa jej nezdôverovala s problémami, niekedy bývala nesvoja, potom jej už nič nepovedala, keď sa jej na túto situáciu pýtala.
Za súhlasu procesných strán v zmysle § 263 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede T.a B. a F. A..
T. B., brat poškodenej, v prípravnom konaní uviedol, že mu telefonovala matka, ktorej mala s plačom volať poškodená z telefónu obžalovaného a že jej povedala, že ju ľúbi. Večer prišiel za poškodenou, sestra bola na tom psychicky zle a povedala len, že sa pohádali. Nehovorila nič konkrétneho. Až na druhý deň sa to dozvedel čo sa jej stalo.
Svedok F. A. uviedol v prípravnom konaní, že mu telefonovala poškodená, že nemôže prísť do práce, lebo jej zobral obžalovaný kľúče, neskôr volala, že ich už má. K osobe poškodenej sa vyjadril, že bola veľmi zodpovedná, opatrná, ale nevedel kedy hovorila pravdu a kedy nie, bola veľmi presvedčivá v každej situácii.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Trenčín sp. zn. 4T/208/2016 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/3/2017 bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 a za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 na trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019. Súd obžalovanému určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody probačným dohľadom na 48 mesiacov, podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 súd obžalovanému T. L. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/116/19 zo dňa 09. 12. 2019, a to dňa 09. 12. 2019.
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 1T/1/2020 zo dňa 23. 01. 2020 súd zistil, že týmto rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trenčíne, a obžalovaný bol odsúdený pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 300,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá skupine A1, A2, A, AM na dobu 12 mesiacov a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to motocykla značky X., model XT XXX, výrobného čísla XXFooXXXX, R.:XXXXX- OM, čiernej farby, bez evidenčného čísla.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaný L. v období od 16. 04. 2012 do 24. 03. 2017 spáchal viacero priestupkov, predovšetkým na úseku cestnej premávky, jeden priestupok sa týkal znečistenia verejného priestranstva a jeden priestupok bol majetkového charakteru.
Na základe takto vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1/, 2/, 3/ rozsudku súd nemal za preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Jediným usvedčujúcim priamym dôkazom proti obžalovanému je výpoveď svedkyne a poškodenej L. B., ktorej výpoveď súd vyhodnotil ako nepresvedčivú, nevieryhodnú, a ktorá ani korešponduje s ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Obžalovaný sa logickým spôsobom vyjadril ku všetkým skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, a popísal udalosti ako sa podľa neho reálne stali.
Ku skutku pod bodom 1/ rozsudku bolo jednoznačne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k hádke pred dielňou kde obžalovaný pracoval. Následne obžalovaný riadil motorové vozidlo po diaľnici, a na žiadosť poškodenej, ktorá chcela ísť na WC, zišiel z diaľnice a poškodenej zastavil. Následne poškodenú odviezol domov. Tvrdenia poškodenej o tom, že sa jej mal vyhrážať utopením, že ju chcel za jazdy po diaľnici pri rýchlosti 160 km/hod. vytlačiť z vozidla z miesta spolujazdca, pričom mal na jej strane otvoriť za jazdy predné dvere na aute, že jej mal kázať, aby zavolala matke, že ju ľúbi, a že ju ide obžalovaný zabiť, súd vyhodnotil ako nepresvedčivé a nelogické. Bolo preukázané, že poškodená skutočne telefonovala svojej matke z mobilného telefónu, plakala a povedala jej niečo v tom zmysle, že ju ľúbi, a že bude asi po smrti. Svedkyňa J. B. zároveň uviedla, že v prípravnom konaní si udalosti lepšie pamätala a vypovedala pravdu. Potom ako jej bola prečítaná časť jej výpovede, že s dcérou volala asi 10 minút a keďže mala nejaké povinnosti normálnym spôsobom hovor ukončili. Z prejavu matky poškodenej bolo zrejmé, že táto nemala skutočne reálne obavy o život dcéry, nevolala na políciu, je pravdou, že následne volala synovi T. po telefonáte s poškodenou, načo jej mal syn povedať, že poškodená má problémy s obžalovaným. Sama poškodená po návrate domov nejakým spôsobom nekontaktovala políciu, trestné oznámenie na obžalovaného podala až po pol roku. Tiež je pochybné, že mala poškodená z miesta činu sa snažiť ujsť a volať o pomoc, keď podľa jej vyjadrenia boli v blízkosti ľudia, ktorí ju asi nepočuli. Brat poškodenej T. B. potvrdil, že večer išiel k poškodenej, táto mu nič konkrétneho nepovedala len, že sa pohádala s obžalovaným.
Ku skutku pod bodom 2/ rozsudku je výpoveď poškodenej L. B. tiež nepresvedčivá a je v rozpore s ostatnými svedeckými výpoveďami, najmä svedeckou výpoveďou matky obžalovaného Q. L., svedka L. L. a svedka F. A.. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo v byte k hádke, a že obžalovaný mal zbalené svoje osobné veci. Poškodená priznala, že je vadilo, že si obžalovaný píše s inými ženami a chcela, aby odišiel. Na druhej strane mu nechcela dať kľúče od bytu, aby nemohol odísť. Obžalovaný priznal, že pri hádke sotil poškodenú na posteľ, ale žiadnym iným spôsobom voči nej nekonal, nebil ju, nedusil ju vankúšom. Tiež jej zobral kľúče od práce, na čo poškodená telefonovala F. A., že jej mal obžalovaný zobrať kľúče, a že sa nemôže dostať do práce. L. obžalovaného potvrdila, že dostala od poškodenej SMS správu, že ju chcel obžalovaný zabiť. Následne hneď volala obžalovanému, ktorý jej povedal, že ho nechce poškodená z bytu pustiť a dať mu kľúče. Po príchode do bytu videla, že v byte nebol žiadny neporiadok, ktorý by nasvedčoval výpovedi poškodenej, táto nejavila známky násilia, že by jej niečo obžalovaný mal spraviť.
Ku skutku pod bodom 3/ rozsudku bolo preukázané, že obžalovaný mal zdravotné problémy, vracal a žiadal poškodenú, aby z bytu odišla aj so synovcom obžalovaného. Z výpovede sestry obžalovaného
- F. L. - matky dieťaťa vyplýva, že obžalovaný mal veľmi dobrý vzťah k malému, s týmto sa hrával a nikdy by mu neublížil, keď jej poškodená doniesla domov malého tak nespomínala, že by sa obžalovaný mal vyhrážať zabitím poškodenej a dieťaťu. Poškodená hovorila, že malý plakal a bol nervózny, nič z jej správania nenasvedčovalo tomu, čo je uvedené v skutkovej vete obžaloby.
Výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby. Najmä v prípade, že vierohodnosť jediného priameho svedka, a to poškodenej L. B., je pochybná. Prevedeným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stali skutky pod bodom 1 až 3 obžaloby, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Súd postupoval v prípade obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech, pretože pochybnosti o dokazovaných skutočnostiach trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a navrhnutých dôkazov.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/ rozsudku súd prijal podľa § 257 ods.7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku v súvislosti so skutkom uvedeným pod bodom 4/ obžaloby a podľa § 257 odsek 8 Tr. poriadku vykonal dokazovanie v súvislosti s týmto skutkom a výrokom o treste.
Konanie obžalovaného súd právne posúdil tak ako je uvedené v podanej obžalobe a to ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohoto prečinu ako je subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
Vzhľadom na to, že sa žalovaného prečinu dopustil obžalovaný skôr ako boli súdom 1. stupňa vyhlásené odsudzujúce rozsudky (sp. zn. 1T/3/2017, sp. zn. 1T/1/2020) bolo potrebné obžalovanému ukladať úhrnný a súhrnný trest podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona. Súd obžalovanému priznal 2 poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona, pretože spáchanie trestného činu priznal a úprimne oľutoval, zároveň svojím vyhlásením o vine významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine. Žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil. Trestná sadzba podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 je 3 roky až 10 rokov, v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona súd trestnú sadzbu upravil znížením jej hornej hranice o jednu tretinu a vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby 36 mesiacov až 92 mesiacov. Súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov súd považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za postačujúci aj vzhľadom na dobu spáchanie trestnej činnosti (november 2016). Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01. 08. 2019 za splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu a zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov. Pre posilnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) súd aplikujúc § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 3 písm. b) a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil jednak obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a jednak povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Z vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že princípy individuálnej a generálnej prevencie budú zachované aj uložením podmienečného trestu s probačným dohľadom, pričom je zrejmé, že od stíhanej trestnej činnosti obžalovaný vedie riadny život, je zamestnaný a spláca škodu spôsobenú stíhanou trestnou činnosťou (v konaní sp. zn. 1T/3/2017). Podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia povinností a obmedzení bude obžalovaného motivovať k tomu, aby do budúcna viedol riadny život. Súd obžalovanému zároveň uložil v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá skupiny A1, A2, A, AM na dobu 12 mesiacov, ako aj trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to motocykla značky X., model H. XXX. v bode 4 rozsudku neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.