Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/2477/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44820704, o vymoženie pohľadávky vo výške 54 945,99 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Nina Banášová, so sídlom exekútorského úradu Zelinárska 6, 82108 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.10.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 54 945,99 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2023 (ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 31.10.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Nina Banášová, so sídlom exekútorského úradu Zelinárska 6, 82108 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.

3. Súdny exekútor vydal dňa 31.10.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.11.2023. Dňa 07.11.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený do dátovej schránky návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Súdny exekútor ho predložil súdu na rozhodnutie. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie a prílohami k predmetnému návrhu, doručil súdny exekútor vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“). Povinný vo svojom podaní uvádzal, že nesúhlasí s Upovedomením o začatí exekúcie, pričom svoje tvrdenie odôvodňoval tým, že z objektívnych príčin nie je možné dlžné zdravotné poistné riadne plniť, a to ani len čiastočne. Povinný tvrdil, že k nezaplateniu dlžného zdravotného poistného došlo z objektívnych príčin, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť, a to z dôvodu blokácie bankových účtov Úradom pre vybrané hospodárske subjekty, a preto nie je možné realizovať akékoľvek úhrady. Ďalej povinný uvádzal, že sa stále aktívne bráni voči postupu správcu dane. Povinný uvádzal, že s oprávneným aktívne komunikoval, žiadal o schválenie splátkového kalendára. Povinný mal za to, že výkaz nedoplatkov zo dňa 05.06.2023 nie je spôsobilým exekučným titulom na začatie a vedenie exekúcie. Na základe uvedených skutočností povinný považoval Upovedomenie o začatí exekúcie za

nedôvodné, vydané predčasne a nezákonné, nakoľko sú tu objektívne okolnosti, ktoré bránia zaplateniu a rovnako i vymáhateľnosti dlžnej sumy na poistnom, a preto je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Povinný v závere poukázal, že žiadal súdneho exekútora, aby v exekúcii nepokračoval, nakoľko na to nie sú splnené podmienky, a povinný dostatočne preukázal liberačné dôvody. Povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie povinného v celom rozsahu.

5. Na základe výzvy súdneho exekútora podal oprávnený vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený v úvode uviedol, že povinnému vystavil dňa 05.06.2023 výkaz nedoplatkov č. 2361822513, ktorým vznikla povinnému povinnosť zaplatiť pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 72 703,31 EUR a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 EUR. Povinnému bol predmetný výkaz doručený do elektronickej schránky na doručovanie, s výsledkom doručenia „prevzatý“ dňa 20.06.2023. Povinný uhradil dňa 07.03.2023 sumu vo výške 17 757,32 EUR, a túto platbu oprávnený priradil na výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, nakoľko bola označená špecifickým symbolom obdobia predpísaného vo výkaze nedoplatkov. Oprávnený následne ponížil pohľadávku o vykonanú úhradu. Oprávnený ďalej uvádzal, že povinný mal právo podať do 15 dní odo dňa doručenia výkazu nedoplatkov námietky, avšak v stanovenej lehote povinný námietky nepodal a rovnako neuhradil ani výkaz nedoplatkov. Márnym uplynutím lehoty na podanie námietok sa stal výkaz nedoplatkov právoplatným a vykonateľným k dátumu 07.07.2023, a je exekučným titulom. Oprávnený sa taktiež vyjadril k skutočnosti týkajúcej sa žiadosti o splátkový kalendár. Oprávnený uviedol, že povinný nesplnil podmienku pre uzatvorenie splátkového kalendára, ktorou bolo vykonanie úhrady v stanovenej lehote a výške, a preto bola jeho žiadosť o splátkový kalendár zamietnutá. Oprávnený zasielal povinnému pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie výzvu na úhradu nedoplatku, avšak povinný na výzvu nereagoval. Z daných dôvodov pristúpil oprávnený k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie na podklade výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX. Oprávnený uviedol, že argument povinného o nedoplatkoch voči inému veriteľovi nebráni oprávnenému podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností oprávnený uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že návrh bol podaný dôvodne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že povinný nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by mali za následok zrušene exekučného titulu. Oprávnený v závere svojho podania žiadala súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.

6. K podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril súdny exekútor, ktorý poukázal na obsah podaného návrhu na zastavenie exekúcie, a teda že voči povinnému je vedené daňové exekučné konanie, ktoré je však podľa jeho názoru nezákonné. Súdny exekútor uviedol, že má za to, že argument povinného nenapĺňa žiadny dôvod na zastavenie exekúcie. Ďalej uvádzal, že skutočnosť, či povinný inicioval pokus o stretnutie s oprávneným ohľadom riešenia dlhu nemá vplyv na vedenie exekučného konania, a nemôže byť dôvodom na jeho zastavenie. V závere podania súdny exekútor vyjadril súhlas s tvrdením oprávneného, že skutočnosti uvádzané povinným nemôžu byť dôvodom zastavenia exekučného konania, a preto navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov..“

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, súd k predmetnej veci uvádza nasledovné stanovisko. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, nebol zrušený. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní

(tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. V neposlednom rade súd konštatuje, že povinný mal možnosť podať proti vydanému exekučnému titulu – Výkaz nedoplatkov, námietky a tam uviesť všetky skutočnosti, ktoré je možné namietať.

15. Súd sa k tvrdeniam povinného o nezákonnom vedení daňového exekučného konania nebude vyjadrovať, nakoľko daňové exekučné konanie nemá súvis s predmetnou exekúciou. Daňové exekučné konanie vykonáva v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov správca dane. Predmetnou exekúciou, ktorú vykonáva súdny exekútor sa vedie konanie za neuhradený preddavok na poistné a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov, ktoré nie je možné stotožňovať s vedením daňového exekučného konania pre neuhradenie daňového nedoplatku.

16. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

17. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal súd za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

18. Súd po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, a ktorý nebol zrušený, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

20. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu ( Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške ( veta prvá Exekučného poriadku). 21. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z ustanovení

Exekučného poriadku o trovách exekučného konania je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.