Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-9-2018.pdf
PDF · 132.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Cpr/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Q. I., zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Miba Sinter Slovakia s.r.o., IČO 00694321, Nábrežie Oravy 2222, 026 01 Dolný Kubín, zast. InLaw, s.r.o., Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 36716979, v pracovnoprávnom spore o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd rozsudkom č.k.5Cpr/9/2018-250 zo dňa 17.10.2018 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu majúc za preukázané, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou zo dňa 21.03.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je platné.
2. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením č.k.11CoPr/5/2019-309 zo dňa 29.10.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že v preskúmavanej veci ide o individuálny pracovný spor (§ 316 a nasledujúcich CSP), v ktorom sa uplatňuje osobitná procesná právny úprava, ktorá vylučuje použitie prísneho princípu koncentrácie konania typického pre všeobecnú úpravu sporového konania, zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zároveň je súd povinný poučiť zamestnanca v zmysle § 318 CSP. Pokiaľ ide o predloženie alebo označenie skutočnosti a dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 320 CSP, tieto môže žalobca ako zamestnanec predložiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom rozhodnutím vo veci samej v prípade, že proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je podané odvolanie zo strany zamestnanca, je potrebné chápať až rozhodnutie odvolacieho súdu ako konečné rozhodnutie vo veci samej. Tým, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, toto nenadobudlo právoplatnosť a v takom prípade mohol žalobca aj v odvolaní uplatniť iné/ ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP). Navyše žalobcom označeným dôkazom sa mal súd prvej inštancie zoberať už sám v prvoinštančom konaní, keď s poukazom na § 319 CSP si kompletnú emailovú komunikáciu mohol zabezpečiť už okresný súd, a to aj bez návrhu sporových strán. Odvolací súd v ďalšom nariadil prvostupňovému súdu oboznámiť sa s kompletnou žalobcom predloženou komunikáciou, zaoberať sa argumentáciou žalobcu o existencii ďalšieho dôvodu
pre vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.03.2018 a síce tým, že z titulu funkcie zastupujúceho predsedu mu v zmysle kolektívnej zmluvy prislúchalo ďalších 15 hodín do týždňa na uvoľnenie, aj z ktorého dôvodu neprichádza na strane žalobcu konštatovanie, že vo vymedzených dňoch mal neospravedlnenú absenciu v práci. Záverom v bode 14. odvolací súd uviedol, že pre rozhodnutie v prejednávanej veci považuje za rozhodné/kľúčové to, či žalobca preukáže, že sa so žalovaným dohodol na uvoľnení z práce v dňoch, ktoré skutkovo vymedzujú neplatné skončenie pracovného pomeru. Rozhodujúcim je teda preukázanie toho, či medzi žalobcom a žalovaným došlo/ nedošlo k dohode o uvoľnení aj na ďalšie dni pre výkon práce odborára okrem tých, ktoré vyplývajú z už uzavretej kolektívnej zmluvy.
3. V zmysle záveru zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline prvostupňový súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s kompletnou emailovou korešpondenciou, ktorá bola zo strany žalobcu predložená v odvolacom konaní, pričom s poukazom na § 319 CSP by konajúci súd zabezpečil kompletnú emailovú korešpondenciu medzi stranami sporu, pokiaľ by strany v konaní namietali, že emailová korešpondencia, ktorú mal k dispozícii konajúci súd v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie je kompletná, pričom ani jedna sporová strana netvrdila, že medzi stranami existuje i ďalšia emailová korešpondencia, z toho dôvodu keďže súd nemal o takejto emailovej komunikácii vedomosť, nemohol tento dôkaz zaobstarať aj bez návrhu, pokiaľ absentuje tvrdenie či už žalobcu alebo žalovaného ohľadne existencie emailovej korešpondencie.
4. V nadväznosti na oboznámenú emailovú korešpondenciu právny zástupca žalobcu poukázal na email z 24.01.2018, v zmysle ktorého zamestnávateľ teda žalovaný akceptuje uvoľnenie na deň 02.02.2018 a 05.02.2018 tak, ako to požaduje žalobca vo svojom predchádzajúcom emaily. Z toho vyplýva, že je preukázaná 40%-tná úspešnosť žalobcu, čo sa týka dohody o uvoľnení zo zamestnania, zostávajú ešte ďalšie 3 dni. Pokiaľ zamestnávateľ v ďalšom emaili uviedol, že svoj súhlas o uvoľnení na deň 02.02.2018 a 05.02.2018 zobral späť dňa 01.02.2018, ide o šikanózny spôsob zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi, v rozpore s ustanovením § 90 ods. 9 Zákonníka práce. Zároveň právny zástupca žalobcu poukázal na štatút ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín čl.2, 3, keď za výbor ZO je oprávnený konať predseda výboru, v jeho neprítomnosti podpredseda výboru ZO, ktorým bol v danom období žalobca. Keďže žalobca zastupoval aj predsedu, ktorý bol neprítomný v práci, má právo, aby funkciu predsedu vykonával tak isto v čase uvoľnenia, na ktoré mal nárok predseda.
5. Ďalej žalobca na doplnenie uviedol, že pokiaľ išlo o uvoľnenie na dni utorok a streda, vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, tieto dni bol automaticky uvoľnený, pokiaľ žiadal o ďalšie dni, išlo už o dni nad rámec dohodnutého utorka a stredy. V tieto ostatné dni písal žalobca zamestnávateľovi oznámenie ohľadne rozdelenia pracovného voľna na odborovú činnosť podľa toho, ako výbor zasadal. Zamestnávateľovi oznámil aj konanie pravidelného riadneho zasadnutia na termín 29.01.2018, kedy všetci ostatní členovia výboru boli celodenne uvoľnení, avšak žalobca nie. Pokiaľ ide o rozvrhnutie pracovného času žalobcu, tento bol zaradený v dvojzmennej pracovnej prevádzke na oddelení logistiky, robil týždeň v rannej zmene a týždeň v poobednej zmene.
6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na doterajšej argumentácii, poukázal na explicitnú dohodu v kolektívnej zmluve, v zmysle ktorej zamestnávateľ uvoľní zamestnanca na čerpanie voľna v dňoch utorok a streda, v prípade iných dní je potrebná dohoda so zamestnávateľom, k takejto dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Pokiaľ žalovaný pôvodne uvoľnil žalobcu na dva dni nad rámec dojednania v kolektívnej zmluve, t.j. na 02.02.2018 a 05.02.2018, a následne emailom zrušil, respektíve odvolal súhlas s uvoľnením, bolo to z dôvodu, že žalobca 3krát po sebe v dňoch 25.01., 26.01. a 29.01. sa napriek tomu, že nedošlo k dohode o uvoľnení, napriek výzve nedostavil na pracovisko, spôsobil zmätok v riadení organizácie zmeny, preto mu bol zrušený súhlas udelený na 02.02. a 05.02.2018. Pokiaľ ide o uvoľnenie na 29.01.2018, kedy mal zasadať výbor, poverená zástupkyňa žalovaného pravdepodobne mala informáciu o termíne zasadnutia výboru, keďže to mávajú stanovené pravidelne na rok dopredu, avšak nedrží to v hlave, pokiaľ potvrdzovala informáciu, o uvoľnení, respektíve o neuvoľnení, nemala zdôraznené, že sa jedná o pravidelné plánované zasadnutie výboru. V prvom rade sa však tieto veci majú naplánovať vtedy, keď sú predseda a podpredseda uvoľňovaní v zmysle ustanovení kolektívnej zmluvy.
7. V rámci dokazovania sa súd opätovne oboznámil s obsahom listín založených v spise (bod 8. pôvodného rozsudku), ako aj s doplnenými listinami predloženými žalobcom v odvolacom konaní, a to:
- čestné vyhlásenie Jozefa Mihála zo dňa 29.10.2018 (č.l.261 spisu),
- výzva žalobcu adresovaná zamestnávateľovi na prehodnotenie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 01.02.2017 (č.l.262 spisu),
- štatút Základnej organizácie odborového zväzu KOVO Miba Dolný Kubín (č.l.263-265 spisu),
- žiadosť o prerokovanie podľa § 144 ods. 6 Zákonníka práce zo dňa 09.02.2018 (č.l.266 spisu),
- email od Evy Mancovej zo dňa 24.01.2018 adresovaný ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín (č.l.267 spisu), a email od ZO OZ KOVO Miba DK adresovaný pani Eve Mancovej zo dňa 23.01.2018,
- emailová korešpondencia medzi stranami sporu zo dňa 02.02.2018 (č.l.268, 268/rub spisu), zo dňa 01.02.2018 (č.l.269, 269/rub spisu), zo dňa 31.01.2018 (č.l.270, 271/rub spisu),
ako aj s obsahom listín predložených v odvolacom konaní žalovaným, a to:
- odpoveď zamestnávateľa na výzvu na prehodnotenie upozornenia porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 06.02.2017 (č.l.285 spisu).
8. Podľa § 61 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20200101>, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne
Podľa § 68 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 240 ods. 1 Zákonníka práce, činnosť zástupcov zamestnancov, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.
Podľa § 240 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov zamestnancov alebo na účasť na ich vzdelávaní, ktoré zabezpečuje orgán príslušného odborového orgánu, zamestnanecká rada a zamestnávateľ pracovné voľno podľa § 136 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501>, ak tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody.
Podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie, členovi zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne na základe rozdelenia pracovného voľna podľa šiestej vety členom odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie a členom zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v úhrne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút. Ak zamestnávateľ v predchádzajúcom kalendárnom roku nezamestnával zamestnancov, vychádza sa z počtu zamestnancov
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa pracovné voľno poskytuje. Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero zástupcov zamestnancov, písomne oznámia zamestnávateľovi rozdelenie pracovného voľna podľa prvej vety alebo druhej vety. Ak sa zástupcovia zamestnancov nedohodnú na rozdelení pracovného voľna, o rozdelení pracovného voľna rozhodne rozhodca, ktorého si určia; za čas do písomného oznámenia rozdelenia pracovného voľna zamestnávateľovi nepatrí zástupcom zamestnancov pracovné voľno. O rozdelení pracovného voľna medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán a medzi jednotlivých členov zamestnaneckej rady rozhodne zamestnanecká rada; toto rozdelenie odborový orgán a zamestnanecká rada písomne oznámia zamestnávateľovi. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa dohodnú podmienky, za ktorých patrí odborovej organizácii, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi peňažná náhrada za nevyčerpané pracovné voľno podľa prvej vety a druhej vety.
Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501> zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
9. Vyššie citované ustanovenie § 61 Zákonníka práce stanovuje, že zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ je potrebné uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Zamestnávateľ je povinný výpovedný dôvod vymedziť skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Taxatívne dôvody na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa vymedzuje ustanovenie § 63 Zákonníka práce. Zákonník práce zakotvuje dva výpovedné dôvody pre porušenie pracovnej disciplíny, a to dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer a pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Prvý výpovedný dôvod vyjadruje situáciu, že zamestnanec sa dopustí skutku, ktorý zakladá právo zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, ale zamestnávateľ zvolí radšej výpoveď. V prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny je zamestnávateľ pred uplatnením tohto výpovedného dôvodu v posledných 6 mesiacoch zamestnanca písomne upozorniť na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Aby zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, musí mať preukázané, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu. Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy, respektíve z pracovného poriadku. Zamestnávateľ môže uplatniť tento výpovedný dôvod iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (subjektívna lehota), najneskôr do 1 roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (objektívna lehota). Uvedené lehoty majú prekluzívny charakter, po ich márnom uplynutí nemôže zamestnávateľ uplatniť uvedený výpovedný dôvod.
10. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 81 Zákonníka práce). Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod.
11. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práve dané žalobcovi žalovaným, listom zo dňa 21.03.2018, na základe čoho mala začať výpovedná doba plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede do vlastných rúk žalobcu. Výpoveď bola doručená žalobcovi do vlastných rúk dňa 21.03.2018, dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňom 01.04.2018 a mala skončiť dňom 31.05.2018.
12. Žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou na súde dňa 02.05.2018, teda v zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce.
13. Výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 21.03.2018 je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru, v danom prípade zamestnávateľa, adresovaný druhému účastníkovi tohto pracovného pomeru, teda žalobcovi, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Uvedený jednostranný právny úkon musí byť písomný a doručený, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvádzaný v zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce). V danom prípade možno konštatovať, že pred skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa bol dodržaný zákonom stanovený postup, výpoveď obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, je písomná a bola riadne doručená žalobcovi, vo výpovedi je uvedený jeden z taxatívne vymedzených dôvodov v zmysle ustanovení Zákonníka práce, pre ktoré možno skončiť pracovný pomer so zamestnancom, tento výpovedný dôvod je dostatočne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V ďalšom súd potom skúmal existenciu samotného výpovedného dôvodu, pre ktorý zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom - žalobcom, a to, či nenastúpenie žalobcu do práce v dňoch 25.01.2018, 26.01.2018, 29.01.2018, 02.02.2018 a 05.02.2018 je neospravedlnenou absenciou v práci, čím došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny majúc za následok skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2014 pracoval u žalovaného, ako pracovník vnútropodnikového transportu, do 08.02.2018 zároveň vo funkcii podpredsedu základnej organizácie OZ KOVO Miba Dolný Kubín pôsobiacej u žalovaného. Ako už bolo vyššie konštatované, základnou povinnosťou zamestnanca, je povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi, a byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu, a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Zamestnávateľ uznal pôsobenie odborovej organizácie ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín na pracovisku, výsledkom kolektívneho vyjednávania je existencia Kolektívnej zmluvy na roky 2017-2019, v zmysle ktorej zamestnávateľ a ZO OZ KOVO uznávajú svoje vzájomné práva, ktoré im priznáva platná právna úprava a táto Kolektívna zmluva a zaväzujú sa, že budú dôsledne zabezpečovať ich rešpektovanie a nevytvárať si vzájomne prekážky pri plnení svojich povinností, pričom budú spolupracovať a poskytovať si vzájomnú súčinnosť, ktorú možno od nich spravodlivo požadovať pri plnení KZ, pri kolektívnom vyjednávaní a ďalšom napĺňaní práv odborovej organizácie. Zamestnávateľ uznáva právo každého zamestnanca byť organizovaný v odboroch a zastávať volené odborové funkcie, a zaviazal sa tieto práva plne rešpektovať. V zmysle časti B., bod 9.6 Kolektívnej zmluvy, zamestnávateľ uvoľní na výkon funkcie predsedu a podpredsedu výboru ZO OZ KOVO zamestnancov zvolených do týchto funkcií v rozsahu 15 hodín týždenne pre každého z nich s náhradou jeho priemernej mesačnej mzdy. Uvoľnenie na výkon funkcie sa poskytne spravidla každý utorok a stredu v týždni, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Zmluvné strany sa môžu v konkrétnych prípadoch operatívne dohodnúť aj na uvoľnení v iné pracovné dni, pričom vždy o tejto skutočnosti spíšu krátky záznam, ako potvrdenie tejto skutočnosti. V súlade s citovaným ustanovením bodu 9.6 časti B. Kolektívnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal uvoľniť na výkon funkcie predsedu a podpredsedu výboru ZO OZ KOVO
zamestnancov zvolených do týchto funkcií v rozsahu 15 hodín týždenne pre každého z nich, s náhradou jeho priemernej mesačnej mzdy, pričom uvoľnenie sa poskytne spravidla každý utorok a stredu v týždni, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Zároveň v zmysle citovaného bodu 9.6 Kolektívnej zmluvy sa zmluvné strany môžu v konkrétnych prípadoch operatívne dohodnúť aj na uvoľnení v iné pracovné dni, o čom spíšu krátky záznam, ako potvrdenie tejto skutočnosti.
15. Z emailovej korešpondencie medzi stranami sporu súd mal ďalej za preukázané, že žalobca ako podpredseda výboru ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín emailom zo dňa 23.01.2018 oznámil zamestnávateľovi rozpis uvoľnení na odborovú činnosť pre členov výboru ZO OZ KOVO, keď výbor ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín rozhodol o prerozdelení pracovného voľna podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce pre členov výboru, konkrétne pre žalobcu uvoľnenie v dňoch 25.01.2018 (štvrtok), 26.01.2018 (piatok), 29.01.2018 (pondelok), 02.02.2018 (piatok) a 05.02.2018 (pondelok) - celodenne. Na základe uvedeného emailu zamestnávateľ prostredníctvom p. K. B. emailom zo dňa 24.01.2018 (č.l.267 spisu) akceptoval uvoľnenia zamestnancov na odborovú činnosť pre ostatných členov výboru, ako aj pre žalobcu v dňoch 02.02.2018 a 05.02.2018. Zároveň zamestnávateľ uviedol žalobcovi, že „vzhľadom na aktuálnu personálnu situáciu v tíme Vnútropodnikového transportu Vám neumožníme čerpať dodatočné pracovné voľno podľa § 240 Zákonníka pre p. W. B. a to do konce januára 2018 (netýka sa to dlhodobého uvoľnenia), ktoré bolo stanovené na dva dni v týždni, t.j. v utorok a štvrtok. Situácia s chýbajúcim personálom v tíme Vnútropodnikového transportu naďalej pretrváva a preto opätovne zdôrazňujeme, že uvoľnenie na 25.01.2018, 26.01.2018, 29.01.2018 neakceptujeme z prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa a p. W. B. bude v týchto dňoch na pracovisku vykonávať dohodnutý druh práce podľa pokynov nadriadeného. Uvoľnenie akceptujeme na 02.02.2018 a 05.02.2018 tak, ako požadujete v emaily nižšie.“ Zamestnávateľ prostredníctvom Ing. B. opakovane prostredníctvom výboru ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín informoval žalobcu, že nebol uvoľnený na výkon odborovej činnosti v stanovených dňoch 25.01.2018, 26.01.2018 a 29.01.2018, a zároveň ho zamestnávateľ vyzval na plnenie si pracovných povinností vyplývajúcich z uzatvorenej pracovnej zmluvy, Kolektívnej zmluvy a Zákonníka práce. Skutočnosť, že žalobca bol vyzývaný zo strany zamestnávateľa na nastúpenie na pracovné zmeny vo vymedzených dňoch, a napriek tomu sa žalobca zavineným konaním nedostavil na pracovisko v uvedených dňoch a nenastúpil na pracovnú zmenu podľa rozvrhu práce, nevykonával dohodnutý druh práce v určitom pracovnom čase na pracovisku, uvedená okolnosť nebola medzi sporovými stranami sporná, tieto okolnosti potvrdil i samotný žalobca. Pokiaľ zamestnanec, teda žalobca nebol uvoľnený zo strany zamestnávateľa na výkon funkcie podpredsedu ZO OZ KOVO Miba vo vymedzených dňoch, pričom k dohode na uvoľnení v iných dňoch nedošlo, zároveň bol žalobca vyzvaný na nastúpenie do práce, pokiaľ sa tak nestalo, žalobca bez vážnych dôvodov vo vymedzených dňoch nenastúpil do práce, a svojou opakovanou neospravedlnenou neprítomnosťou v práci porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Výkon funkcie zástupcov zamestnancov sa podľa Zákonníka práce považuje za prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pričom samotné poskytnutie pracovného voľna Zákonník práce viaže na podmienku, ak „tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody“. Žalobca napriek svojej vedomosti, že zamestnávateľ neakceptuje jeho uvoľnenie z práce ako člena výboru ZO OZ KOVO vo vymedzených dňoch a napriek tomu, že bol opakovane vyzvaný na nastúpenie do práce, neučinil tak a v stanovených dňoch do práce nenastúpil. Následne po zistení, že žalobca v dňoch 25.01.2018, 26.01.2018 a 29.01.2018 napriek upozorneniu zamestnávateľa nenastúpil do práce, zamestnávateľ emailom zo dňa 01.02.2018 oznámil žalobcovi, že v ďalších dňoch 02.02.2018 a 05.02.2018 (na ktoré pôvodne zamestnávateľ dal súhlas s uvoľnením) ho neuvoľňuje a žiada o rešpektovaniu uzatvorenej pracovnej zmluvy a z nej vyplývajúcich povinností. K takémuto kroku zamestnávateľ pristúpil z dôvodu predchádzajúceho porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, ktorý preukázateľne v dňoch, na ktoré nemal súhlas s uvoľnením na výkon člena výboru ZO OZ KOVO (25.01.2018, 26.01.2018 a 29.01.2018), nenastúpil do práce, porušil pracovné povinnosti. Zároveň zamestnávateľ zdôraznil, že uvoľnenie žalobcu na dni dohodnuté v kolektívnej zmluve, t.j. každý utorok a stredu v týždni naďalej rešpektuje a bude ho dodržiavať. V prípade uvoľnenia na iné dni ako utorok a streda v zmysle kolektívnej zmluvy je zamestnávateľ pripravený o tejto skutočnosti rokovať a dohodnúť sa na podmienkach.
16. Aj po doplnení dokazovania oboznámením sa s predloženou emailovou korešpondenciou medzi stranami sporu súd má za to, že žalobca na predmetné dni (uvádzané vo výpovedi z pracovného pomeru) nebol uvoľnený, nebol mu na vymedzené dni udelený súhlas na uvoľnenie a k dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, žalobca svojvoľne, bez ospravedlnenia, opakovane a bez preukázania existencie prekážok v práci na strane zamestnanca, alebo na strane zamestnávateľa sa nedostavil v stanovených termínoch na pracovnú zmenu, čím závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. V
podstate ide o nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca (príkaz nastúpiť do práce), čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zakladá dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
17. Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaný požiadal ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín o prerokovanie porušenia pracovnej disciplíny v dôsledku nenastúpenia na pracovnú zmenu, pričom ZO OZ KOVO prerokoval vytýkané porušenie pracovnej disciplíny, pričom podľa stanoviska výboru, absencie neboli zo strany odborovej organizácie uznané, nakoľko výbor uvoľnenie vo vymedzených termínoch schválil. Predmetné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca - žalobcu bolo prerokované aj so žalobcom, ktorý sa mal možnosť k tomuto vyjadriť. Zároveň žalovaný v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce, požiadal o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru zamestnanca - žalobcu, ktorý je zároveň členom výboru ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín. Základná organizácia OZ KOVO Miba Dolný Kubín listom zo dňa 14.03.2018 vyjadrila nesúhlas so skončením pracovného pomeru. Následne listom zo dňa 21.03.2018, ktorý prevzal žalobca toho istého dňa vypovedal žalovaný pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
18. Z ustanovenia bodu 9.6 Kolektívnej zmluvy ako aj z doterajšej praxe medzi stranami sporu jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ akceptoval uvoľnenie žalobcu na výkon funkcie podpredsedu výboru ZO OZ KOVO každý utorok a stredu v týždni, pokiaľ žiada žalobca uvoľnenie aj na iné pracovné dni, k tomuto je potrebná dohoda medzi stranami sporu, pričom k uzavretiu takejto dohody medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom preukázateľne nedošlo. V danom prípade je teda rozhodná dohoda o uvoľnení medzi žalobcom a žalovaným aj na ďalšie dni (okrem stanoveného utorka a stredu) pre výkon práce odborára.
19. K námietke žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu stanovenia § 90 ods. 9 Zákonníka práce, keď rozvrhnutie pracovného času nebolo zamestnancovi zo strany zamestnávateľa oznámené, ale zamestnanec mal nastúpiť do práce v zmysle emailovej korešpondencie medzi stranami sporu súd uvádza, že žalobca mal vedomosť o rozvrhnutí svojho pracovného času, keď na pojednávaní potvrdil, že mal vedomosť o tom, že pracuje v dvojzmennej prevádzke, jeden týždeň dopoludnia a ďalší týždeň odpoludňajšia zmena, takýto rozvrh pracovných zmien bol vopred stanovený a žalobca mal o ňom vedomosť.
20. K námietke žalobcu, že v dôsledku práceneschopnosti predsedu výboru ZO OZ KOVO Miba Dolný Kubín zastupoval aj predsedu a v takom prípade mu prislúcha „predsedove pracovné voľno v rozsahu 15 hodín týždenne“, s uvedenou argumentáciou sa súd nestotožnil. Štatút Základnej organizácie odborového zväzu KOVO Miba Dolný Kubín v článku III. bod 2.3 upravuje konanie v mene výboru základnej organizácie, keď za výbor ZO je oprávnený konať predseda výboru ZO, v jeho neprítomnosti podpredseda výboru ZO (ak je zvolený) alebo iný poverený člen výboru ZO. Uvedená formulácia upravuje konanie predsedu, respektíve v jeho neprítomnosti podpredsedu v mene výboru ZO vo vzťahu k tretím osobám, stanovuje kto je oprávnený konať za výbor ZO. Tým, že podpredseda výboru zastupuje predsedu výboru počas jeho neprítomnosti a koná v mene výboru ZO, mu nevzniká automaticky nárok na čerpanie pracovného voľna v rozsahu 15 hodín týždenne v zmysle bodu 9.6 Kolektívnej zmluvy.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd mal teda za preukázané, že bol naplnený výpovedný dôvod obsiahnutý v liste žalobcu zo dňa 21.03.2018 označený ako výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, keď žalobca nenastúpením do práce v stanovených dňoch opakovanou neospravedlnenou absenciou v piatich dňoch porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu.
22. S poukazom na ustanovenie § 240 ods. 7 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnávateľ dá členovi príslušného odborového orgánu výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, teda v zmysle § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietnu udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatná; ak sú však ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 Zákonníka práce zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď platná. Vyššie citované ustanovenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce zakotvuje fikciu, podľa ktorej ak zástupcovia zamestnancov neodmietli udeliť zamestnávateľovi predchádzajúci súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal,
platí, že predchádzajúci súhlas je daný. Zákonník práce upravuje situáciu, keď príslušný zástupca zamestnancov neudelí predchádzajúci súhlas s jednostranným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, má sa za to, že výpoveď je neplatná, pokiaľ sú však ostatné podmienky výpovede pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 Zákonníka práce zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď platná. Záver, či sú dané také okolnosti, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával, závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu, nejde však o celkom neobmedzenú úvahu, lebo právny predpis tým, že taxatívne vymedzuje dôvody, z ktorý môže zamestnávateľ jednostranne rozviazať pracovný pomer, stanovuje zároveň hľadiská, na ktoré je potrebné prihliadať a pomocou ktorých je táto úvaha usmerňovaná. Súd môže prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, hlavne k jeho osobe, doterajším pracovným výsledkom a jeho postoja k plneniu pracovných úloh.
23. Ak chce zamestnávateľ v spore o neplatnosť výpovede zvrátiť jej neplatnosť ako následok nesúhlasu zástupcu zamestnancov s výpoveďou danou zamestnancovi, ktorý je členom odborového orgánu, musí tvrdiť a preukazovať konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Ak tak neurobí, súd sa v konaní o neplatnosť výpovede z vlastnej iniciatívy nemôže zaoberať možnosťou aplikácie ustanovenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo/273/2013). Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z jeho strany boli všetky ostatné podmienky výpovede splnené, i súd konštatuje, že pred skončením pracovného pomeru výpoveďou bol dodržaný zákonný postup, výpoveď obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti, bola písomná a doručená žalobcovi, vo výpovedi bol uvedený jeden z taxatívne vymedzených dôvodov zo zákonníka práce, pre ktoré možno skončiť pracovný pomer so zamestnancom, tento výpovedný dôvod bol dostatočne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V súvislosti s vyššie citovaným ustanovením § 240 ods. 9 Zákonníka práce, žalovaný ako zamestnávateľ tvrdí a preukazuje, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca - žalobcu naďalej zamestnával, keď podľa názoru žalovaného, členovia výboru odborovej organizácie majú zákonom priznané právomoci, ale aj zodpovednosť, v prvom rade by mali byť členovia výboru pracovným aj morálnym vzorom pre ostatných zamestnancov. Je morálne, eticky ako aj zákonne neakceptovateľné, aby akákoľvek osoba z titulu svojej funkcie ignorovala zákonné ustanovenia, respektíve ustanovenia dohodnutej kolektívnej zmluvy. Žalovaný ďalej poukazoval aj na predchádzajúce konanie žalobcu, v dôsledku ktorého počas trvania pracovného pomeru u žalovaného bol žalobca opakovane upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, a to dňa 12.01.2015, dňa 24.01.2017, dňa 23.02.2017, dňa 18.05.2017 a dňa 27.10.2017.
24. Súd konštatuje, že už v predchádzajúcich obdobiach bol žalobca upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, žalobca sa s týmito porušeniami pracovnej disciplíny nestotožňoval a predložil súdu výzvu zo dňa 01.02.2017 na prehodnotenie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť dňa 23.01.2017 (č.l.262 spisu), na ktorú výzvu reagoval zamestnávateľ listom zo dňa 06.02.2017 kde zotrval na dôvodoch uvádzaných v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny.
25. Ani vykonaním a vyhodnotením uvedeného dôkazu (výzva žalobcu na upozornenie na porušenie pracovnej disciplína zo dňa 01.02.2017) súd nemení svoj záver a stanovisko, v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Z uvedeného možno len uzavrieť, že už i v minulosti sa zamestnanec dopúšťal porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré porušenia bol opakovane a viackrát upozorňovaný, avšak zamestnávateľ nevyvodil okrem upozornení žiadne ďalšie dôsledky v zmysle Zákonníka práce.
26. Na základe uvedeného po zvážení všetkých okolností daného prípadu súd má za to, že nie je spravodlivé požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca - žalobcu naďalej zamestnával, a to vzhľadom na jeho predchádzajúce konania, v dôsledku ktorých bol žalobca viackrát opakovane písomne upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny, ako aj na samotný skutok, pre ktorý zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer so žalobcom, a to nenastúpenie do práce na výzvu zamestnávateľa, pričom absencie sa považujú za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Súd konštatuje, že zamestnávateľ plne uznáva odborovú organizáciu pôsobiacu na pracovisku, rovnako aj výkon práv členov odborovej organizácie, je potrebné však podotknúť, že ani ochrana zástupcov zamestnancov v súvislosti so skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nie je neobmedzená a bezbrehá, ale má svoje hranice, ktoré končia tam, kde začína porušovanie povinností zo strany zamestnanca, hoc aj
člena výboru, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nerešpektoval ani termín konania plánovaného zasadnutia výboru, ktoré sa malo uskutočniť dňa 29.1.208 a na ktoré nebol žalobca ako podpredseda a zastupujúci predseda ZO OZ uvoľnený zamestnávateľom, opäť súd poznamenáva, že zamestnávateľ rešpektuje právo členov odborovej organizácie, čo napokon vyplýva aj z doterajšej praxe, keď predseda a podpredseda ZO OZ boli uvoľňovaní v dňoch v zmysle dohody obsiahnutej v bode 9.6. kolektívnej zmluvy a v prípade uvoľnenia na ostatné dni, po predchádzajúcej dohode, k čomu však opäť v prípade dojednania zasadnutia výboru na deň 29.1.2019 (pondelok), nedošlo.
27. Takéto konanie a správanie žalobcu, ktorý zastupuje a koná v mene odborovej organizácie, nepožíva právnu ochranu, keď žalobca nerešpektuje stanovené dohody a ustanovenia Zákonníka práce, preto súd majúc za preukázaný výpovedný dôvod obsiahnutý v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keď skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou zo dňa 21.03.2018 je platné.
28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.