Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: M. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., B. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.751,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. novembra 2018, č.k. -139, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.751,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 31.5.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 87,80%, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. a , , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovením a , , , a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , vecne súd dôvodil, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20.02.2017 v znení zmeny, pripustenej naposledy súdom dňa 28.06.2018 domáhal zaplatenia sumy 2751,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 30. 1. 2017 do zaplatenia. Dokazovaním súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o úvere a to dňa 16. 6. 2014, podľa ktorých mal žalobcovi poskytnúť úver 2 x po 1500,- eur; avšak z listinných dôkazov ( prehľadu splácania) jednoznačne vyplýva, že poskytol reálne úvery 2 x po 1450,- eur, čo žalovaný ani nepoprel. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko žalovaný plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Úverové zmluvy teda podliehajú právnej úprave zakotvenej v a nasl. (ďalej len ), ako aj o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), v znení účinnom k 16. 6. 2014. Medzi obligatórne náležitosti podľa ZoSÚ patrí údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom ako vyplýva z predložených úverových zmlúv, tento údaj nie je ani v jednej zmluve uvedený. Preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy. Pod konečnou splatnosťou nie je možné považovať za správny údaj 36 mesiacov, termín splatnosti je potrebné chápať ako konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti úveru (v zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok) 36, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Význam slova „termín” v Slovníku slovenského jazyka je „presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“. Tvrdenia žalovaného, že údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobstojí, nakoľko tento údaj musí byť dohodnutý priamo v zmluve, jasne, určite a zrozumiteľne. Oznámenie veriteľa je jednostranný právny úkon žalovaného adresovaný žalobcovi a jeho obsah žalobca ako spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť. Zmluva teda údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Neobstojí vyjadrenie žalovaného, že splátkové kalendáre a oznámenia veriteľa sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere a tieto obsahujú údaj o konečnej splatnosti úverov, nakoľko zmluvy o úvere nikde takéto tvrdenie neuvádzajú a navyše, podstatné náležitosti zmluvy musia byť obsiahnuté priamo v zmluve a nie v nejakých jej prílohách, ako napr. zmluvné dojednania či iné prílohy ako súčasť zmluvy, ktoré majú uvádzať len údaje technického charakteru rovnaké pre všetky zmluvy a nie podstatné náležitosti u vedené v V zmluvách nie sú uvedené ani termíny splátok tej - ktorej splátky zahŕňajúcej istinu, úroky a iné poplatky, hoci súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že nemusia byť zvlášť uvedené splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. V zmluvách však nie je údaj ani o súhrnnej splátke. S nedostatkom podstatných spája dôsledky uvedené v zákona. Žalobca bol povinný potom žalovanému vrátiť sumu 2 x 1450,- eur, t. j. spolu 2900,- eur, v ktorej výške mu bol poskytnutý úver, pričom mu vrátil až 5651,02 eura. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe, nakoľko žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu vo výške 2751,02 eura (5651,02 eura - 2900,- eur).

3. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať ( ) nasledujúci deň po obdržaní výzvy na plnenie. Žalobca až písomným podaním, doručeným súdu dňa 07.05.2018 a žalovanému dňa 29.05.2018, jednoznačne formuloval svoju požiadavku na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2751,02 eura, preto mal žalovaný plniť dňa 30.05.2018 a keďže neplnil, dostal sa od 31.05.2018 do omeškania, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. podľa nie však od 30.01. 2017 ako požadoval žalobca, ale až od 31. 5. 2018 do zaplatenia, a žalobu v časti príslušenstva za obdobie od 30. 1. 2017 do 30. 5. 2018 zamietol.

4. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , vychádzajúc z pomeru úspechu strán v tomto spore a úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 87,80 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

5. Proti tomuto rozsudku, v jeho výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že závery súdu sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Za podstatnú považuje skutočnosť, že táto náležitosť nikdy nebola dôvodom pre bezúročnosť úveru. Poukazuje na Súdny dvor EÚ, ktorý v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že uvedené ustanovenie (článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES) by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej Smernice. Ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom tento konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej

únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07 bod 110). Odvolateľ pripomína, že náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná unijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť práve z uvedeného dôvodu bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona, konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti, tzn. že s touto náležitosťou nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Navyše súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nakoľko zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a tiež spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ aj na záver Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku sp.zn. . Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celosti zamietol a priznal žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozsudok za správny, sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej republiky. Záver súdu o absencii termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy v predmetnej zmluve je správny a súladný s právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy. V zmluve zjavne nie je dojednaná konečná splatnosť úveru a neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.751,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 30.01.2017 do zaplatenia. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobcovi priznal celú žalovanú istinu a časť žalovaných úrokov z omeškania a to vo výške 5% ročne od 31.05.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

10. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Vzhľadom k odvolacej argumentácii žalovaného k dôvodom obsiahnutým už v napadnutom rozhodnutí súd dopĺňa iba nasledovné:

11. V danej veci došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dvoch úverových zmlúv, v ktorých na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba

- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Hoci v konaní ako listinné dôkazy bola v oboch prípadoch predložená „zmluva o revolvingovom úvere“, z okolností, za akých bol žalobcovi úver poskytnutý, bolo treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca . Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať na dobu neurčitú, pričom najčastejší spôsob poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade bol však žalobcovi poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že zmluvy neuvádzajú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných úverových zmlúv. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí, tvrdiac, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o úvere. Poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolateľ uvádza, že zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, a jednak spôsobom ustanoveným v článku IV ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorých má vyplývať, že dátum splatnosti poslednej splátky uvedených v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, a tiež poukazuje na splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

13. Odvolací súd po preskúmaní predložených listín zistil, že v predmetných úverových zmluvách nie je uvedený ani žiadny termín splatnosti splátok, ani termín prvej splátky a rovnako nie je zadefinovaná konečná splatnosť úveru, ktorú vzhľadom na absenciu dohodnutých termínov splátok nie je možné ani zo zmluvy vyvodiť.

14. v znení ku dňu uzavretia zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, obsahuje jasne a určito definované povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, a preto, ak majú byť akékoľvek náležitosti zmluvy (označované tiež ako povinné, obligatórne) obsiahnuté vo viacerých listinách, tak povinná písomná forma sa týka každej tejto listiny (tu pozri aj rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, v zmysle ktorého Smernica nevyžaduje, aby boli zmluvy o úvere vyhotovené ako jeden dokument. Pokiaľ však takáto zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento posledný uvedený dokument je jej neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako ako samotná zmluva vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami).

15. Postup žalobcu v kontraktačnom procese v tejto veci je preto v príkrom rozpore s takouto požiadavkou, najmä ak spotrebiteľ - dlžník podpisuje žiadosť o úver, zástupca veriteľa vypĺňa ním požadované parametre úveru, potom dochádza ku schváleniu úveru, a teda aj k podpisu zmluvy zo strany veriteľa, pričom je zrejmé, že od počiatku spotrebiteľ nemal a ani nemohol mať k dispozícii všetky tie údaje, ktoré mu ako spotrebiteľovi majú byť poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o úvere, a ktoré zároveň majú byť uvedené ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ údaj o splatnosti jednotlivých splátok úveru a konečnej splatnosti úveru je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľovi v čase ním uskutočneného podpisu listiny, ktoré je možné považovať za podpísanie návrhu na uzatvorenie zmluvy (oferta) nie je známy termín doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, preto v rámci kontraktačného procesu je potom potrebné, aby po doplnení návrhu žalovaným (o skutočnosti - práva a povinnosti uvedené v písomnom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) ako veriteľom tento nový návrh veriteľa ešte raz podpísal (prijal) spotrebiteľ - dlžník, nakoľko inak nebol pôvodný návrh spotrebiteľa prijatý v rozsahu (z pohľadu obsahu), a v akom bol spotrebiteľom - dlžníkom predložený. Je nepochybné, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo (žalovaný podpisoval návrh dňa 09.06.2014 a Oznámenie je datované dňom 16.06.2014), a tak nemohlo byť ani jeho súčasťou a ani bez ďalšieho (nevyhnutného právneho úkonu) súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy. Odvolací súd teda zhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané

dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany dlžníka jeho podpísaním. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že ustanovenia, z ktorých možno vyvodiť zákonom požadované údaje sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach - zmluvných dojednaniach úverovej zmluvy, odvolací súd pripomína, že tento dokument rovnako nebol podpísaný zmluvnými stranami, pričom aj tu platí, že ak zákon ukladá povinne písomnú formu pre uvedenie niektorej náležitosti, potom jej dojednanie v obchodných podmienkach, ktoré nie sú stranami podpísané, je pre absenciu písomnej formy neplatné.

16. Údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sú významné pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp. prijateľnosť poskytnutého úveru a jeho možnosť posúdiť celkovú dobu zaťaženia splátkami úveru. Význam tejto informácie je potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ neprestal uhrádzať splátky predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby spotrebiteľ nepokračoval v uhrádzaní splátok aj po termíne konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, a teda význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie nie je spôsobilé spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, za správny bolo treba považovať záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a dlžník bol preto povinný uhradiť veriteľovi len sumu skutočne poskytnutého úveru. Preto žalobca, ktorý zaplatil viac, má nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého preplatením úveru, ako správne uzavrel prvoinštančný súd. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti náhrady trov prvoinštančného konania podľa potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa za použitia a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )