Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-73-2018.pdf
PDF · 143.75 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: Z. P., F.. XX.X.XXXX, T. S. X, XXX XX P., zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanej: I. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX P., zastúpená JUDr. Martinom Štrkolcom, PhD., advokátom so sídlom Bazová 41, 040 22 Košice, o vydanie hnuteľnej veci, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobcovi vozidlo značky Audi A3, VIN: V., L.: P., farba: čierna metalíza, rok výroby 2003 vrátane dokladov k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, pozostávajúcich z Osvedčenia o evidencii (Technický preukaz) časť I a II, dokladov o vykonaní technickej kontroly, dokladov o vykonaní emisnej kontroly ako aj 2 ks kľúčov od predmetného motorového vozidla, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať motorové vozidlo, doklady a kľúče od vozidla, ktoré je špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v dedičskej veci po poručiteľovi Z. P., F.. XX.XX.XXXX, F. T. U. XXX/ XX, XXX XX P. - J., W. C. XX.XX.XXXX, ktorý je otcom žalobcu, na základe Uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. 14D/36/2018, Dnot 23/2018 zo dňa 25.07.2018, právoplatného dňa 7.8.2018, žalobca, ako dedič zo zákona nadobudol do svojho výlučného vlastníctva osobné motorové vozidlo zn. AUDI A3, VIN: V., L.: P., farba: čierna metalíza, rok výroby 2003 v zostatkovej hodnote 4.000,- EUR.
Keďže predmetné osobné motorové vozidlo je v súčasnej dobe v neoprávnenej držbe a užívaní žalovanej, ktorá bola družkou poručiteľa, žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom-Výzvou na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 27.09.2018, na odovzdanie predmetného motorového vozidla vrátane všetkých dokladov, jeho príslušenstva, ako aj všetkých kľúčov od predmetného OMV v lehote do 3 pracovných dní odo dňa doručenia predmetnej písomnej výzvy žalovanej.
3. Na výzvu žalovaná reagovala vyjadrením zo dňa 04.10.2018, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s vydaním a odovzdaním predmetného osobného motorového vozidla z dôvodu, že je jeho vlastníčkou. Tvrdenia žalovanej v jej písomnom vyjadrení k výzve na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 04.10.2018 považoval žalobca za nepravdivé, účelové a zavádzajúce, nepreukázané právne relevantnými dôkazmi.
4. Žalovaná v podaní z 25.2.2019 v celom rozsahu neuznala nárok uplatnený žalobcom, čo odôvodnila tým, že v čase smrti poručiteľa žila s poručiteľom viac ako 20 rokov v spoločnej domácnosti na adrese jej trvalého pobytu vo vzájomnom vzťahu druh a družka. Namietla tvrdenie žalobcu, že v čase smrti poručiteľa sporné motorové vozidlo patrilo do osobného vlastníctva poručiteľa, pretože odo dňa jeho kúpy až do súčasnej doby je výlučnou vlastníčkou predmetu sporu žalovaná.
Predmetné vozidlo vyhľadal cez internetový prehliadač poručiteľ z dôvodu, že na jar 2016 ho žalovaná požiadala o vyhľadanie vhodného motorového vozidla, ktoré by zodpovedalo jej potrebám, keďže kvôli jej problémom s pohybovým aparátom a potrebe chodiť po vnučku do materskej školy, súrne potrebovala vlastné motorové vozidlo. Poručiteľ pre žalovanú vyhliadol motorové vozidlo, ktoré sa nachádzalo v autobazáre v meste Most, Česká republika, za kúpnu cenu 89.000,- Českých korún (približne 3.300,- EUR). Dňa 12.4.2016 žalovaná zo svojho osobného účtu vybrala hotovosť vo výške 2.000,- EUR, čo zodpovedá časti kúpnej ceny, keďže zvyšnými peňažnými prostriedkami disponovala v hotovosti z dôvodu, že v dávnejšom čase predchádzajúcom kúpe predala svoje staré motorové vozidlo, z ktorého predaja získala peňažné prostriedky. Keďže žalovaná zhromaždila dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny sporného motorového vozidla, cestovala s poručiteľom a osobným priateľom poručiteľa, I. E.E. večer dňa 12.4.2016 do Mostu, aby dňa 13.4.2016 vykonali skúšobnú jazdu, prípadne následnú kúpu motorového vozidla. I. E. s nimi cestoval za účelom dopravy motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. V čase bezprostredne predchádzajúcom kúpe predmetu sporu žalovaná poručiteľovi odovzdala v hotovosti peňažné prostriedky v sume 3.300,- EUR, čo zodpovedalo kúpnej cene predmetu sporu a požiadala ho o obstaranie kúpy motorového vozidla, a to napriek skutočnosti, že bola osobne prítomná pri uzatváraní kúpnej zmluvy predmetu sporu. Skutočnosť, že žalovaná nebola v čase smrti poručiteľa vedená ako vlastník motorového vozidla v príslušnej evidencii, odôvodnila tým, že poručiteľ počas svojho života pre žalovanú obstarával aj iné záležitosti, týkajúce sa predmetného motorového vozidla ako opravy, prevádzku a údržbu motorového vozidla (napríklad STK, EK, atď). Zapísanie poručiteľa v technickom preukaze ako vlastníka, držiteľa vozidla, malo tieto záležitosti zjednodušiť. Vzhľadom na blízky vzťah s poručiteľom nepovažovala žalovaná za potrebné túto skutočnosť meniť. Motorové vozidlo do príslušnej evidencie prihlasoval Š. F.. Žalovaná uviedla, že obsah evidencie nie je rozhodujúci pre zodpovedanie otázky, kto je vlastníkom vozidla, rozhodujúcim je prejav vôle zmluvných strán. V zmysle ust. § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci na základe zmluvy je prevzatie veci a nie zápis nového vlastníka do evidencie vozidiel. Žiaden osobitný predpis medzi podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu neradí zápis do evidencie motorových vozidiel. Skutočnosť, že poručiteľovou, ako aj jej vôľou bolo to, aby sa vlastníkom predmetu sporu stala práve žalovaná vie preukázať svedeckými výpoveďami osôb, prítomných pri uzatváraní príkazných zmlúv, ako aj kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že poručiteľ nikdy nebol vlastníkom predmetu sporu, nemohol ani žalobca dedením nadobudnúť predmetné vozidlo, ktoré v čase smrti poručiteľovi nepatrilo.
5. V replike zo dňa 17.4.2019 žalobca uviedol, že žalovaná doposiaľ nepredložila relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ňou tvrdenú skutočnosť, že v čase smrti poručiteľa bola vlastníčkou sporného osobného motorového vozidla. Skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2019 považuje za ničím nepreukázané tvrdenia žalovanej, ktorými sa snaží spochybniť zápisy v úradnej evidencii vozidiel a obsah verejných listín. Jediným relevantným dôkazom, ktorý doposiaľ žalovaná predložila, je podľa žalobcu výpis z účtu žalovanej v banke, ktorý preukazuje skutočnosť, že zo svojho účtu žalovaná vybrala dňa 12.04.2016 sumu 2.000,- EUR. Predmetný dôkaz podľa neho nepreukazuje, na aký účel žalovaná peniaze použila a nepreukazuje tiež, že predmetnú sumu odovzdala poručiteľovi a zároveň, že peniaze boli použité na kúpu osobného motorového vozidla. Ďalej uviedol, že žalovaná doposiaľ relevantným spôsobom v konaní nepreukázala, že mala k dispozícii aj iné peňažné prostriedky z tvrdeného predaja svojho predchádzajúceho vozidla, o aké vozidlo sa malo jednať, kedy bolo predané, za akú sumu a že predmetné peňažné prostriedky mala k dispozícii aj v roku 2016, pričom boli použité na kúpu sporného vozidla. Žalovaná rovnako nepredložila kúpnu zmluvu, prípadne akékoľvek iné dôkazy, preukazujúce ňou uvádzané skutočnosti, že predmetné vozidlo malo byť podľa tvrdenia žalovanej zakúpené v apríli 2016 v Českej republike. Za nepreukázané, účelové a nedôveryhodné považoval tvrdenia žalovanej, že napriek skutočnosti, že bola prítomná pri kúpe predmetného auta v meste Most, uzatvorila s poručiteľom príkaznú zmluvu v zmysle § 728 a nasl. Občianskeho zákonníka a požiadala poručiteľa o obstaranie kúpy predmetného osobného motorového vozidla (ďalej OMV). Rovnako spochybnil aj žalovanou uvádzané dôvody, prečo následne nebola uvedená žalovaná v evidencii vozidiel ako vlastníčka predmetného OMV. Zabezpečovať záležitosti s opravou, prevádzkou a údržbou OMV mohol poručiteľ pre žalovanú bez
akýchkoľvek problémov aj za situácie, ak by bola žalovaná v evidencii vozidiel zapísaná ako vlastník a držiteľ predmetného OMV. Podľa žalobcu z písomného vyjadrenia žalovanej nevyplýva, ku akým skutočnostiam relevantným pre toto súdne konanie, sa majú svedkovia vyjadriť. Ďalej podľa žalobcu z písomného vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalovaná od počiatku vedela, že poručiteľ je v evidencii vozidiel zapísaný ako vlastník predmetného OMV, čo nepochybne preukazuje, aká bola vôľa zmluvných strán pri kúpe predmetného OMV, a následnom zápise predmetného vozidla do evidencie vozidiel, a kto bol od počiatku vlastníkom predmetného vozidla. Je podľa neho nepochybné, že zápisom v evidencii vozidiel bez ďalšieho nevzniká vlastnícke právo, avšak k vykonaniu zápisu OMV do evidencie vozidiel, je potrebné preukázať, že na základe určitej právne relevantnej skutočnosti došlo k zmene vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na nového vlastníka, ktorý ako nový vlastník OMV navrhuje, aby bol v evidencii vozidiel zapísaný ako vlastník predmetného OMV, a to napr. na základe právne relevantných listinných dôkazov preukazujúcich vlastnícke právo (faktúra, kúpna zmluva, darovacia zmluva, osvedčenie o dedičstve a pod.). Žalobca navrhol, aby žalovaná v tomto konaní predložila Osvedčenie o evidencii - časť II (tzv. Veľký technický preukaz) k motorovému vozidlu, na preukázanie skutočnosti, kto bol zapísaný ako vlastník OMV v čase smrti poručiteľa a ďalej navrhol, aby žalovaná predložila listinné dôkazy - kúpnu zmluvu, faktúru, doklad o úhrade kúpnej ceny, príp. iné doklady, na základe ktorých malo byť podľa tvrdenia žalovanej v apríli 2016 zakúpené predmetné OMV v Českej republike, ako aj kópie všetkých ďalších listín, napr. splnomocnenia, doklad o kontrole originality a pod., ktoré slúžili na prihlásenie predmetného OMV do evidencie vozidiel na území Slovenskej republiky, ktoré má žalovaná k dispozícii. V prípade ak by žalovaná predmetné listinné dôkazy súdu nepredložila, navrhol, aby si súd vyžiadal od Okresného riaditeľstva policajného zboru Košice, Komenského 52, Košice, ktorý vykonával úkony spojené s prihlásením predmetného vozidla do evidencie vozidiel na území SR, kópiu Osvedčenia o evidencii - časť II (tzv. veľký technický preukaz) OMV AUDI A3, VIN: V., L.: P., farba: čierna metalíza, rok výroby 2003 ako aj kópie ďalších listín, napr. kúpnej zmluvy, faktúry, dokladu o úhrade kúpnej ceny, splnomocnenia, kontrola originality a pod., ktoré boli OR PZ Košice, predložené za účelom prihlásenia predmetného OMV do evidencie vozidiel na území Slovenskej republiky.
6. V duplike z 10.6.2019 žalovaná uviedla, že tvrdené skutočnosti preukáže najmä výsluchmi svedkov na pojednávaní. Zapísanie poručiteľa ako vlastníka predmetného OMV v Osvedčení o evidencii - časť II nie je sporné. Žiadnymi ďalšími listinnými dôkazmi žalovaná nedisponuje, keďže ako uviedla, všetky záležitosti týkajúce sa obstarávania, prevádzky a údržby OMV zabezpečoval pre žalovanú poručiteľ, ktorý dokladmi v čase smrti disponoval na žalovanej neznámom mieste, pravdepodobne v práci.
7. Na pojednávaní dňa 8.10.2019 právny zástupca žalovanej oznámil, že prvá príkazná zmluva medzi žalovanou a poručiteľom bola uzatvorená predtým, ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na OMV, druhá príkazná zmluva bola uzatvorená potom, ako došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zápisu do evidencie motorových vozidiel. Výsluch Zlatice Pírovej žalovaná navrhla z dôvodu, že táto svedkyňa má vedomosť o príkazných zmluvách a tiež môže ozrejmiť vzťah poručiteľa k žalovanej a vzťah poručiteľa k žalobcovi.
8. Na pojednávaní dňa 8.10.2019 súd pristúpil k výsluchu žalovanej, svedka Š. F. a svedka I. E..
9. Prípisom z 11.11.2019 súd stranám oznámil, že použije sudcovskú koncentráciu v konaní, na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku alebo obrany nebude súd prihliadať. V podaní z 12.11.2019 žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Právny zástupca žalovanej prevzal prípis dňa 19.11.2019.
10. Na pojednávaní dňa 19.11.2019 vypovedala svedkyňa W. H.. Žalovaná trvala na výsluchu žalobcu s ohľadom na tvrdenia svedkyne W. H., že po smrti poručiteľa žalobca uviedol, že dajú ohľadom auta do súladu právny stav s faktickým. Súd opakovane poučil strany o sudcovskej koncentrácii konania, vyzval strany, aby uviedli, aké majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
11. Na pojednávaní dňa 11.2.2020 súd vykonal výsluch žalobcu. Žalovaná navrhla spoločný výsluch žalobcu a svedkyne W. H., keďže ich výpovede sú rozporné.
12. Z Uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 14D/36/2018 z 25.7.2018, právoplatného dňa 7.8.2018, súd zistil, že motorové vozidlo, ktoré je predmetom sporu v zostatkovej hodnote 4.000,- EUR, nadobudol syn poručiteľa, v tomto spore žalobca.
13. Z výzvy žalobcu z 27.9.2018 adresovanej žalobkyni súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú k odovzdaniu predmetu sporu.
14. Z vyjadrenia žalovanej z 4.10.2018 súd zistil, že žalovaná namietala tvrdenie, že poručiteľ bol vlastníkom predmetu sporu, pretože výlučnou vlastníčkou vozidla je ona. Uvedené odôvodnila tým, že v čase bezprostredne predchádzajúcom kúpe poručiteľovi odovzdala sumu 4.712,- EUR a požiadala ho o zrealizovanie kúpy vozidla v zmysle § 728 a nasl. Občianskeho zákonníka.
15. Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 8.10.2019 vyplýva, že s poručiteľom žila 25 rokov ako druh a družka. Poručiteľ so svojim synom - žalobcom niekoľko rokov nekomunikovali, vzťahy v rodine neboli dobre. K predmetu sporu žalovaná uviedla, že predtým vlastnila motorové vozidlo značky Škoda 100, ktoré predal poručiteľ v rámci jeho autobazáru. Keďže potrebovala ďalšie vozidlo, doniesol jej poručiteľ Suzuki Swift, bolo to asi desaťročné auto, ktoré vlastnila asi 6 rokov. Toto auto si kúpila a bola jeho vlastníkom. Keďže už auto bolo staršie, bolo potrebné novšie auto, predalo sa auto Suzuki Swift v autobazári a niekoľko rokov žalovaná nevlastnila žiadne auto, pretože všade chodila s poručiteľom. Pokiaľ išlo o kúpu sporného auta, žalovaná mala dve podmienky na auto, chcela automat a hodnotu auta maximálne vo výške 4.000,- EUR. Dňa 10.4.2016 našli s poručiteľom auto, ktoré sa nachádzalo v Moste nad Prahou a dňa 11.4.2016, v pondelok, si poručiteľ overil, že auto je voľné, pretože 12.4.2016 idú do Mostu po auto. Žalovaná si vybrala peniaze, niečo mala aj doma a došli do Mostu do autobazáru v stredu nadránom. Prišli tam skôr pred otvorením autobazáru, poručiteľ vyšiel z auta aj s kľúčom od auta a chcel skúsiť pozrieť, či nie je otvorené. Bolo otvorené, tak ihneď išiel aj s pánom E. pozrieť auto a žalovaná ostala v odomknutom aute. Keď prišiel späť do auta pán E., žalovaná sa ho hneď spýtala, že ako sa páči auto poručiteľovi, povedal, že auto sa mu páči a že už ho aj kupuje. Žalovaná sa spýtala, ako to, že ho kupuje, veď peniaze mám ja. Zobrala peňaženku, išla do autobazáru. V aute nechala pána E.É., pretože auto bolo odomknuté. Keď prišla k autobazáru, auto už bolo zaparkované na ceste pred kanceláriou autobazáru a poručiteľ sa jej pýtal, že či sa auto žalovanej páči. Ona uviedla, že sa jej páči a tak ho išli odskúšať. Ako ho odskúšali, povedali, že ho zoberú. Majiteľ autobazáru išiel pripraviť kúpnu zmluvu, bol potrebný občiansky preukaz a žalovaná prišla na to, že nemá pri sebe doklady, lebo ich má vonku v aute. Poručiteľ povedal, že on má doklady, len povedal, že kúpna zmluva bude na meno poručiteľa. Ona uviedla, že to nevadí. Peniaze vyplatila žalovaná, teda kúpila auto a kúpila aj známky. Auto bolo v hodnote 89.000,- CZK, zľava na kúpu auta bola 2.000,- CZK, čiže 87.000,- CZK, avšak 2.000,- CZK bolo potrebné zaplatiť za prepravné číslo, teda celková suma za auto bola 89.000,- CZK, čo prepočtom podľa majiteľa bazáru bolo 3.300,- EUR. Sumu 3.300,- EUR žalovaná vyplatila a auto si zobral pán E. ako šofér. Išli na pumpu, kde natankovali a kúpili známky. Následne auto na druhý deň ako prišli do Košíc, pán E. odniesol auto do autobazáru a poručiteľ ho začal opravovať a prezerať a všetko si zapisoval, čo bolo treba opraviť. Bolo potrebné opraviť napríklad stierače, prezuť pneumatiky, ale všetky opravy, ktoré boli potrebné, platila žalovaná.
Na otázku odkiaľ mala žalovaná zvyšné peniaze na doplatenie kúpnej ceny, uviedla, že mala som časť peňazí z predaja predošlého auta. Vždy mala doma nejaké peniaze. Do každého auta, ktoré kupoval poručiteľ, mu požičiavala peniaze, teda ho kupovali spoločne. Má aj záznam, kedy, na aké auto som poručiteľovi peniaze, v akej výške požičala. Žalovaná uviedla, že túto sumu mala konkrétne z nasledujúcich peňazí: v roku 2007 išla do dôchodku a to z riaditeľstva železníc, kde som pracovala 10 rokov. Dostala odchodné za všetky roky a ešte jeden plat ako odmenu, keď som už bola na dôchodku. V roku 2015 zomrel jej otec a všetky jeho peniaze tiež spravovala, čiže vždy mala peniaze. Na pojednávaní dňa 19.11.2019 žalobkyňa uviedla, že nepožiadala poručiteľa o vrátenie úžitkov z príkaznej zmluvy a disponuje všetkými vecami v zmysle žalobného petitu.
16. Z výpovede svedka Š. F. na pojednávaní dňa 8.10.2019 súd zistil, že auto bolo kupované pre žalovanú. Žalovaná s poručiteľom a so svedkom pánom E. bola v Čechách kúpiť motorové vozidlo. Motorové vozidlo bolo prihlásené na meno poručiteľa, avšak žalovaná ho po celý čas používala. Skutočnosť, že poručiteľ išiel kupovať auto pre žalovanú, vie preto, lebo pár dní pred kúpou mu poručiteľ uviedol, že ide do Čiech kupovať auto pre žalovanú. Svedok prihlasoval vozidlo do evidencie, mal aj kúpnu zmluvu, v ktorej bol uvedený poručiteľ. Svedok uviedol, že poručiteľ do práce chodil iným
vozidlom, zn. Voyager. K vzťahom poručiteľa k žalobcovi, svedok uviedol, že neboli v žiadnom kontakte, pokiaľ vie, on bol s poručiteľom cez týždeň. Cez víkendy nevie, avšak cez týždeň neboli spolu v kontakte. O vzťahu poručiteľa so žalobcom sa s poručiteľom nebavil.
17. Z výpovede svedka I. E. na pojednávaní dňa 8.10.2019 vyplynulo, že sa denne stretával s poručiteľom, preto mal vedomosť, že žalovaná mala záhradu v Bohdanovciach, poručiteľ ju do tej záhrady vozil. Bolo jej treba kúpiť auto, tak našli na internete nejaké auto. Išli ho kúpiť, auto bolo určené pre žalovanú, aby mohla chodiť na záhradu, keďže poručiteľovi sa nechcelo ju voziť. Svedok uviedol, že nebol prítomný pri nadobudnutí motorového vozidla, pri odovzdávaní peňazí za vozidlo, nespomína si z akých peňazí bola kúpna cena vyplatená, či bol prítomný pri odovzdávaní dokladov, nevie, kto pri ceste naspäť platil benzín, či bola kupovaná diaľničná známka. Svedok uviedol, že poručiteľ užíval vozidlo zn. Voyager. Pokiaľ ide o vzťahy v rodine poručiteľa, svedok uviedol, že vzťahy boli do určitej doby dobré, ale od určitej doby sa málo stýkali. Je to asi od tej doby, odkedy odišiel poručiteľ od matky žalobcu k žalovanej.
18. Z výpovede dcéry žalovanej W. H. na pojednávaní dňa 19.11.2019 vyplýva, že na jar 2016 potrebovala veľakrát pomôcť s dcérou a jej mama v tom čase nevlastnila žiadne motorové vozidlo, preto mama požiadala poručiteľa, aby jej pomohol vybrať a kúpiť si motorové vozidlo, aby nebola odkázaná stále na to, že on ju musel stále niekam voziť alebo keď potrebovala pomôcť s dcérou. Prešiel nejaký čas a mamka jej jeden večer zavolala, že jej poručiteľ našiel také motorové vozidlo, ktoré by si mohla kúpiť, ktoré jej vyhovuje. Auto bolo v Českej republike v autobazáre, išiel s nimi aj pán E., aby ak kúpia auto, tak aby vedel odšoférovať domov, lebo to bolo ďaleko. Keď sa mamky opýtala, či má dosť peňazí, keďže to bolo obdobie, keď aj jej dosť finančne pomáhala, povedala, že má a má aj v hotovosti nejaké peniaze doma a že časť si bude musieť vybrať z účtu v banke. Potom ako auto kúpili, mamka požiadala poručiteľa, aby jej pomohol s opravou auta a zároveň, aby jej auto prihlásil, keďže s tým denne pracoval. Auto sa dalo do poriadku a odvtedy ho mama začala používať. Svedkyňa na otázku, odkiaľ mala mama zvyšnú časť kúpnej ceny, uviedla, že mamka je stará škola, stále mala peniaze pri sebe aj v hotovosti. Mama pred dôchodkom pracovala na železniciach a dostala odstupné, odchodné, odmeny a pokiaľ viem, disponovala aj peniazmi z dedičstva od dedka. Vie to preto, lebo mala tiež ťažšie obdobie a mamka jej pomáhala aj finančne. Sporné motorové vozidlo poručiteľ neužíval ako svoje vlastné. Všetky náklady na opravu, prihlásenie a poistky platila mamka. Pokiaľ ide o vzťah poručiteľa a žalobcu, nebol žiaden, poručiteľ sa nestretával ani s deťmi žalobcu. Niekedy, keď išiel okolo otec žalobcu, tak sa žalobca neodzdravil. Po smrti poručiteľa, keď sme sa stretli v autoservise, tak žalobca ľutoval, že jeho deti nevideli starého otca a teda, že ho nepoznali a povedal, že veci súvisiace s autom, teda predmetom sporu, dajú do poriadku, aby bol súlad právneho stavu s faktickým stavom.
Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri kúpe auta, nebola pri odovzdávaní kúpnej ceny, nevidela kúpnu zmluvu a nebola prítomná pri zápise predmetného vozidla do evidencie, nevedela v akej výške boli náklady na opravu, nebola prítomná pri ich platení. Doplnila, že ako z ruky do ruky sa dávajú peniaze priamo nevidela, ale bola pri rozhovoroch, keď mamka rozprávala, že sa jej sumy za opravu zdajú priveľké. Pri rozhovoroch bola väčšinou ona, mamka a poručiteľ, keďže bola častejšie v ich domácnosti, keďže si chodila po dieťa k nim, ktoré mamka vyberala zo škôlky.
19. Z výpovede žalobcu na pojednávaní 11.2.2020 vyplýva, že zotrváva na podanej žalobe, nezostávalo mu nič iné ako riešiť vec súdnou cestou, keďže žalovaná nekomunikovala so žalobcom, pokiaľ ide o náklady za pohreb, ktoré zaslal poštovou poukážkou. Uviedol, že nebol s otcom často v kontakte, mal ale informácie ako žije, napríklad od jeho kamarátov. Neboli v kontakte z toho dôvodu, že spolu nekomunikovali. Žalobca uviedol, že predmetom rozhovoru v autobazáre nebolo auto, ani majetok, pretože zomrel otec. Bolo to tesne pred pohrebom. Potom sa následne o dva dni stretol v bazári aj s dcérou, povedal im úprimnú sústrasť a to bolo všetko a so žalovanou sa rozprávali, či chce mať niečo v pohrebnej reči. S otcom síce nekomunikoval, ale z ústnych vyjadrení kamarátov a z toho ako poznal svojho otca uvádza, že neboli príkazné zmluvy. Uviedol, že žiadne dohody medzi nimi neboli ohľadom toho, že k spornému autu dajú do súladu právny a faktický stav.
20. Z výpisu z osobného účtu žalovanej k 12.4.2016 vyplýva, že žalovaná vybrala z osobného účtu sumu 2.000,- EUR. Počiatočný stav k 1.4.2016 bol 3.431,69 EUR a konečný stav k 30.4.2016 bol 1.290,03 EUR.
21. Z Osvedčenia o evidencii - časť II vyplýva, že ako vlastník a držiteľ motorového vozidla je zapísaný poručiteľ k 28.4.2016.
22. Z vyjadrenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia evidencie vozidiel vyplýva, že pri prihlasovaní vozidla do evidencie vozidiel bolo predložené Rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii OU-KE-OCDPK-2016/020578 zo dňa 27.4.2018, ktoré sa považuje za doklad o nadobudnutí vozidla a na základe ktorého bol ako vlastník zapísaný poručiteľ. Dokladmi o nadobudnutí vozidla môže disponovať Okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, ktorý vydal rozhodnutie o uznaní typového schválenia vozidla.
23. Z výplatnej pásky bývalého zamestnávateľa žalovanej zo septembra 2007 vyplýva výplata sumy 20.001,- Sk, z výplatnej pásky za jún 2007 vyplýva výplata 37.079,- Sk. Z potvrdenia poisťovne Kooperatíva, Vienna Insurance Group z 5.9.2008 vyplýva, že žalovanej bolo dňa 3.9.2008 poukázané plnenie za poistnú udalosť vo výške 40.823,- Sk.
24. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
25. Podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 30.6.2016, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
26. Podľa ust. 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
27. Podľa ust. 725 a 726 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
28. Podľa ust. § 727 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
29. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
30. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
31. Podľa ust. § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
32. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
33. Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
34. Podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
35. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
36. Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
37. V prejednávanom spore bolo podľa názoru súdu rozhodujúce preukázanie vlastníckeho práva k OMV, keďže vlastník má právo na vydanie jemu patriacej veci.
38. Žalobca vlastnícke právo preukazoval verejnou listinou-uznesením o dedičstve, výpisom z evidencie motorových prostriedkov a trval na tom, že jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu. Vychádzal z toho, že jeho právny predchodca bol zapísaný ako vlastník v evidencii vozidiel a spochybňoval existenciu a dôvodnosť príkazných zmlúv, zaplatenie kúpnej ceny žalovanou, nadobudnutie vlastníckeho práva, ako aj dôveryhodnosť výpovede svedkyne W. H. z dôvodu jej blízkeho vzťahu k žalovanej.
39. Žalovaná svoje vlastnícke právo odvodzovala od existencie dvoch ústnych príkazných zmlúv, o existencii ktorých podľa žalovanej žalobca nemal vedomosť predovšetkým z dôvodu, že s poručiteľom nekomunikoval a ich vzájomné vzťahy neboli dobré. Žalovaná uviedla, že vôľu zmluvných strán, že bola vlastníkom veci, bude preukazovať svedeckými výpoveďami osôb prítomných pri uzatváraní príkazných zmlúv, ako aj kúpnej zmluvy k autu. Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že priamo pri uzatváraní príkazných zmlúv a ani kúpnej zmluvy nebol prítomný žiaden zo žalovanej uvádzaných svedkov.
40. Žalovaná tiež uviedla, že v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci je prevzatie veci a nie zápis do evidencie. Keďže žalovaná v písomných vyjadreniach a ani výpovedi netvrdila, že spornú vec, v tomto prípade doklady alebo kľúče od auta prevzala práve ona, súd sa jej na pojednávaní na túto skutočnosť dopytoval, pričom na otázku súdu, komu boli odovzdané doklady od auta uviedla, že asi jej a následne doplnila, že určite jej. Súd uvádza, že nepovažuje za dostačujúce, aby dôkazom o prevzatí predmetu kúpy bola odpoveď žalovanej až na otázku položenú súdom. Je pravdou, že vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa nadobúda prevzatím veci, pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, avšak v prípade sporu je nadobudnutie vlastníctva potrebné preukázať, dôkaznými prostriedkami sú práve listinné dôkazy, výsluchy svedkov, zápis v evidencii, atď. Súd sa zaoberal dôkazmi navrhnutými žalovanou k uneseniu dôkazného bremena, avšak nemohol vychádzať z výpovede svedka I. E., keďže z jeho výpovede vyplynulo, že nebol prítomný pri uzatvorení kúpnej zmluvy, pri odovzdávaní peňazí, nemá vedomosť z akých peňazí sa platila kúpna cena a nespomína si, či bol prítomný pri odovzdávaní dokladov, nevie z akých peňazí bolo auto tankované a kúpená diaľničná známka.
41. Pokiaľ ide o skutočnosť, pre koho bolo motorové vozidlo kupované, svedok Alexander Modranský vo výpovedi uviedol, že žalovanej bolo treba kúpiť auto, tak našli auto, išli ho kúpiť, aby žalovaná mohla chodiť na záhradu. Auto bolo určené pre žalovanú, lebo poručiteľovi sa nechcelo žalovanú nosiť, tak aby mala auto k dispozícii. Súd uvádza, že z tejto výpovede svedka, pričom nie je podstatné, či má alebo nemá právnické vzdelanie, nevyplýva, že svedok má vedomosť, že vlastníkom auta bola žalovaná. Podľa názoru súdu z jeho svedecká výpoveď nemôže vlastnícke právo žalovanej potvrdiť. Z výpovede svedka vyplýva, že má vedomosť, že žalovanej bolo treba kúpiť auto, aby mala auto k dispozícii. Zároveň súd nepovažoval skutočnosť, či poručiteľ vlastní, užíva aj iné auto či autá resp. v istom čase žalovaná nevlastní motorové vozidlo za právne významnú, keďže pre zodpovedanie zásadnej otázky, kto je vlastníkom sporného motorového vozidla, nie je relevantné, koľko áut už niekto vlastní a či nejaké ešte potrebuje. Zároveň podľa názoru súdu nebola podstatná ani skutočnosť, že žalobca a jeho otec roky nekomunikovali, čo nakoniec nebolo ani sporné. Nie je podstatné, či a akú vedomosť mal žalobca o svojom otcovi, aj keď pokiaľ spolu nekomunikovali, tak nemohol mať priamo od poručiteľa vedomosť o žalovanou tvrdenej príkaznej zmluve, avšak toto dokazovanie nie je právne relevantné, keďže nebolo podstatné pre rozhodnutie v spore to, či žalobca má, vôbec mohol mať vedomosť o príkaznej zmluve, keďže s otcom nekomunikoval, ale to, či žalovaná preukáže existenciu svojho vlastníckeho práva, príkazných zmlúv, teda unesie dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazu, preto súd nepripustil otázky, ktorých osobný charakter už namietal aj samotný žalobca.
42. Svedok Š. F. uviedol, že auto bolo kupované pre žalovanú, auto bolo prihlásené na meno poručiteľa, k evidencii vozidla predkladal kúpnu zmluvu, v ktorej bol uvedený žalobca. Súd uvádza, že ani výpoveďou svedka Š. F. nebola preukázaná vedomosť svedka o vlastníckom práve žalovanej, že vec kúpila žalovaná, ale to, že vec bola kúpená pre žalovanú. To, že bol predmet sporu kupovaný pre žalovanú, neznamená jej vlastnícke právo, vlastnícke právo mohol mať i poručiteľ, ktorý prenechal užívanie veci žalovanej. Súd poukazuje, že obsahom vlastníckeho práva je aj právo vec užívať, v tomto prípade nebolo sporné, že vec užívala predovšetkým žalovaná. Z užívania, držby veci žalovanou súd ešte nemôže vyvodiť vlastnícke právo. Aj v prípade, ak by išlo o oprávnenú držbu, vlastnícke právo nemohlo žalovanej vzniknúť vydržaním, keďže neubehla zákonná lehota.
43. Z výpovede svedkyne W. H. vyplynulo, že jej mamka povedala, že požiadala poručiteľa, aby jej pomohol vybrať a kúpiť auto a následne jej povedala, že poručiteľ našiel auto, ktoré jej vyhovuje. Žalovaná svedkyni uviedla, že má dostatok peňazí na jeho kúpu, časť peňazí si vybrala z banky a časť má doma. Súd je názoru, že pomoc pri výbere a kúpe auta neznamená uzatvorenie príkaznej zmluvy konkrétne formou nepriameho zastúpenia, preto z uvedenej výpovede podľa názoru súdu nie je preukázaná vedomosť svedkyne o uzatvorení zmluvného vzťahu, príkaznej zmluvy. Svedkyňa uviedla, že pri uzatváraní príkaznej zmluvy nebola a neuviedla, že má vedomosť o tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená v mene poručiteľa. Podľa svedkyne žalovaná platila opravu vozidla, svedkyňa bola prítomná rozhovorov žalovanej a poručiteľa, kde sa žalovanej zdala byť cena opravy vysoká, čo však neznamená unesenie dôkazného bremena preukázania uzatvorenia príkazných zmlúv. Platenie nákladov za opravu vozidla súdu žalovaná nepreukázala. Súd na výpoveď svedkyne prihliada, na námietku žalobcu a spochybňovanie objektívnosti výpovede rodinného príslušníka uvádza, že spochybniť výpoveď svedkyne len vzhľadom na blízky rodinný vzťah svedka, bez toho, aby ju spochybňovali aj iné objektívne skutočnosti a dôkazy, nie je možné. Iba z dôvodu rodinného vzťahu nemožno považovať výpoveď svedkyne za nedôveryhodnú.
44. Súd však poukazuje na skutočnosť, že pri uzatvorení príkazných zmlúv nebol nikto okrem zmluvných strán prítomný, svedok E. nepotvrdil skutočnosti tvrdené žalovanou, poručiteľ bol takmer 2 roky vedený v evidencii vozidiel ako vlastník, žalovaná prispievala na každé vozidlo poručiteľa, v prípade predošlého motorového vozidla Suzuki Swift bola žalovaná vedená v evidencii ako vlastník, hoci už tiež žila s poručiteľom ako druh a družka a najmä žalovaná nepožiadala o prevedenie všetkých úžitkov z tvrdenej príkaznej zmluvy, nevidela dôvod to meniť, hoci práve evidencia motorových vozidiel je zoznamom, kde má byť v súlade s faktickým stavom evidovaný vlastník motorového vozidla.
45. Ďalej bolo medzi stranami sporné kto, z akých prostriedkov zaplatil kúpnej cenu za motorové vozidlo. Žalobca odvodzoval zaplatenie kúpnej ceny z toho, že kúpnu zmluvu uzatváral jeho právny predchodca, k zaplateniu kúpnej ceny došlo, keďže auto bolo na poručiteľa prevedené. Žalovaná tvrdila, že celú kúpnu cenu platila ona, dva dni pred kúpou z účtu vybrala časť peňazí. Výpisom z osobného účtu žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná dňa 12.4.2016 vybrala hotovosť 2.000,- EUR, nie je preukázané listinným dôkazom či, na aký účel a kým boli peniaze použité. Žalovaná a svedkyňa W. H. uviedli, že tieto prostriedky boli použité na kúpnu cenu auta. Žalovaný uvedené poprel, nemal za preukázané, na aký účel boli použité peniaze, že došlo k ich odovzdaniu poručiteľovi na zaplatenie kúpnej ceny. Súd uvádza, že z výpovede žalovanej zistil, že žalovaná uviedla, že do každého auta, ktoré kupoval poručiteľ, mu poskytla peniaze, sporné medzi stranami je to, či predmet sporu kupoval skutočne poručiteľ pre seba ako vlastníka. Žalovaná tvrdila, že peniaze z účtu vybrala dva dni pred kúpou auta, presný dátum kúpy auta nebol zistený, vzhľadom na absenciu kúpnej zmluvy k vozidlu v spise, keďže žalobca od vykonania dôkazu vyžiadaním kúpnej zmluvy upustil a žalovaná takýto dôkaz vykonať vôbec nenavrhovala. Pokiaľ ide o zvyšok kúpnej ceny, žalovaná trvala na tom, že mala hotovosť doma, keďže vždy mala peniaze doma. Konkrétne žalovaná uviedla, že hotovosť na kúpu auta mala z predaja predošlého auta, pričom žalovaná nešpecifikovala bližšie, kedy auto predala, kúpnu cenu, resp. koľko finančných prostriedkov z tohto predaja použila na kúpu nového auta. Zároveň uviedla, že časť peňazí mala z odstupného a odchodného vyplateného vo výške cca 20.000,- Sk a 37.000,- Sk ešte v roku 2007, z výplaty poistiek vo výške cca 40.000,- Sk ešte v roku 2008 a z dedičstva v roku 2015 bez bližšej špecifikácie výšky. Súd sa pri hodnotení dôkazov nestotožnil s tým, že žalovaná nepochybne preukázala zaplatenie kúpnej ceny sporného vozidla, keďže je sporné (aj napriek tvrdeniu žalovanej a svedkyne) reálne použitie vybraných 2.000,- EUR na kúpu auta (kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel poručiteľ) a tiež nepreukázaná je držba
zvyšku kúpnej ceny od roku 2007, 2008 do roku 2016, keďže ide o dlhšie obdobie, žalovaná tiež finančne pomáhala dcére. Pokiaľ žalovaná mala iné finančné prostriedky, tie neuviedla, prípadne nešpecifikovala.
46. Z vykonaného dokazovania, z Osvedčenia o evidencii vozidla - časť II, z výpovede svedka Š. F., vyplynulo, že kúpnu zmluvu podpisoval poručiteľ a zmluva znela na jeho meno. Uvedenej skutočnosti neodporuje ani výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že si nepamätá, možno kúpnu zmluvu nepodpisovala. Medzi stranami nebolo sporné, že v evidencii motorových vozidiel bol zapísaný poručiteľ, keďže táto skutočnosť vyplýva z tzv. Veľkého technického preukazu. Žalovaná uviedla, že o zápise poručiteľa ako vlastníka a držiteľa vozidla do evidencie mala vedomosť a nepovažovala za potrebné to zmeniť, vzhľadom na blízky vzťah s poručiteľom. Súd uvádza, že z Osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že dňa 27.4.2016 bolo zapísané motorové vozidlo do evidencie, držiteľ a vlastník bol poručiteľ. Aj keď žalovaná uviedla, že dôvodom, prečo bol poručiteľ zapísaný v evidencii namiesto nej je, že počas života jej pomáhal s opravami a kontrolami ako STK, EK, súd uvádza, že tento dôvod pre zápis do evidencie neobstojí, pretože poručiteľ mohol zabezpečovať opravy a kontroly bez problémov aj bez toho, aby bol uvedený v evidencii ako vlastník a držiteľ. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že hoci zápisom v evidencii vozidiel bez ďalšieho nevzniká vlastnícke právo, k zápisu do evidencie vozidiel je potrebné preukázať na základe akej právnej skutočnosti došlo k zmene vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na nového vlastníka. Zápis v evidencii motorových vozidiel teda nemá konštitutívny charakter, ale deklaratórny charakter. Deklaruje existujúci právny stav v danom čase. Súd z toho vychádza, keďže vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu opak nebol preukázaný.
47. V prejednávanej veci bolo teda potrebné posúdiť existenciu vlastníckeho práva a príkazných zmlúv, ktorých existenciu spochybňoval žalobca a ktoré žalovaná preukazovala najmä svojou výpoveďou a výpoveďou dcéry W. H.. K výpovedi dcéry žalovanej súd poukazuje, že pomoc pri výbere a kúpe auta, neznamená vedomosť svedka o príkaznej zmluve uzatvorenej formou nepriameho zastúpenia. Pre úspech v spore bolo rozhodujúce unesenie dôkazného bremena, preukázanie, že dve príkazné zmluvy boli uzatvorené. Súd je názoru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že príkazné zmluvy boli ústne medzi ňou a poručiteľom uzatvorené, keďže uvedené žalobca popiera a pri uzatvorení zmlúv okrem žalovanej a poručiteľa nikto nebol. Kúpnu zmluvu k vozidlu uzatvoril poručiteľ a žalovaná tvrdí, že predtým sa dohodli, uzatvorili príkaznú zmluvu, že kúpna zmluva bude uzatvorená v mene poručiteľa, avšak na jej účet, pretože hoci bola prítomná pri uzatváraní kúpnej zmluvy, občiansky preukaz mala v aute. V prípade ak by poručiteľ skutočne uzatvoril so žalovanou takúto príkaznú zmluvu, tak tým, že je evidovaný v evidencii vozidiel on, na žalovanú nepreviedol všetky úžitky. Žalovaná uviedla, že o prevedenie úžitkov poručiteľa ani nepožiadala počas temer 2 rokov za života poručiteľa, nepovažovala to za potrebné, hoci vedela, že poručiteľ je vedený v evidencii ako vlastník. O prevedenie úžitku nepožiadala žalovaná ani po smrti poručiteľa jeho právneho nástupcu, pričom keďže uhradila náklady pohrebu, bola aj účastníkom dedičského konania a mala vedomosť, že vozidlo je prejednávané v rámci dedičstva. Súd je názoru, že podstata príkaznej zmluvy je práve v tom, že vykonaný príkaz je v prospech príkazcu, na účet tejto osoby, avšak v tomto prípade, keďže v evidencii je evidovaný poručiteľ, tak to tak nebolo. Príkazník má pritom povinnosť previesť na žiadosť príkazcu na neho všetky úžitky a ak si príkazník túto povinnosť nesplní, príkazca má možnosť žiadať prevedenie úžitkov. Skutočnosť, že tak žalovaná neurobila, je podľa názoru súdu podstatná, pri predošlom vozidle Suzuki Swift evidovaná ako vlastník žalovaná bola, do vozidiel poručiteľa prispievala, preto aj s ohľadom na vyššie uvedené sa súd domnieva, že dôkazné bremeno nebolo unesené, nebolo preukázané, že príkazné zmluvy boli uzatvorené. V prejednávanom spore žalovaná nepožiadala o prevedenie úžitku, a ako obranu v rámci záverečnej reči uviedla, že to ani nemusela urobiť, keďže po evidovaní vozidla jej poručiteľ vozidlo odovzdal, a toto následne užívala. Právny poriadok však stanovuje, že vozidlo, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie, je vlastník vozidla povinný osobne prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí. Zároveň pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako držiteľ vozidla. Vlastník vozidla je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka do osvedčenia o evidencii. S názorom žalovanej sa preto súd nestotožňuje, keďže príkazník má povinnosť previesť všetky úžitky. Samotné užívanie auta žalovanou nepreukazuje vznik vlastníckeho práva, ale to, že žalovaná užívala auto zapísané v evidencii na iného, prenechanie užívania neznamená odovzdanie úžitku. Súd je názoru, že odovzdanie úžitku pri kúpe auta sa odzrkadľuje v registrácii či znamená predovšetkým registráciu v evidencii vozidiel, ktorá má deklaratórny účinok. V konaní žalovaná neuniesla bremeno dôkazu, podľa názoru súdu nebolo výpoveďou žalovanej a ani svedkyne W. H. preukázané, že stav zapísaný v evidencii vozidiel je nesprávny, preto súd vychádzal z toho, že vlastníkom veci je právny predchodca žalobcu.
Keďže súd považoval žalobu za dôvodnú, právneho predchodcu považoval za vlastníka a na základe uznesenia vydaného v dedičskom konaní mal preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcu, žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a predmet sporu vydal vlastníkovi.
48. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie príkazných zmlúv, nie je ďalej potrebné zaoberať sa tým, či tvrdená príkazná zmluva, predmetom ktorej mala byť kúpa vozidla, mala mať písomnú formu, keďže kúpna zmluva k spornému vozidlu bola uzatvorená písomne. Súd však pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru pokiaľ kúpnu zmluvu uzatvoril príkazník vo svojom mene, plnomocenstvo nepotreboval. Plnomocenstvo je potrebné, keďže nie je súčasťou príkaznej zmluvy, ak by príkazník (poručiteľ) konal, t.j. uzatváral kúpnu zmluvu v mene príkazcu (žalovanej), vtedy by súd aplikoval § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade zmluvy uzatváranej v mene príkazníka, ale na účet príkazcu sa podľa názoru súdu neaplikuje § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
49. Súd nevykonal žalovanou navrhované dokazovanie spoločným výsluchom žalobcu a svedkyne W. H., keďže žalobca poprel tvrdenie svedkyne W. H., že by predmetom rozhovoru v autobazáre bolo auto alebo majetok. Žalobca uviedol, že žiadna dohoda o zosúladení právneho a faktického stavu ohľadom auta nebola. Súd nepovažoval za hospodárne vykonanie tohto dokazovania a odročovanie pojednávania, jednak vzhľadom na výpoveď žalobcu na pojednávaní, ktorý trval na žalobe, tvrdenie o dohode poprel a najmä preto, že existenciu príkazných zmlúv súd považoval za nepreukázanú, nebolo žalovanou dostatočne ani výpoveďami svedkov unesené dôkazné bremeno ich existencie.
50. O nároku na náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí), v spojení s § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobcovi súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pretože žalobca bola v konaní plnej miere úspešný. Súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
51. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.