Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-132-2022.pdf
PDF · 135.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/132/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. X.X.XXXX, bytom B., F. XX, zast. JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej: A. A., D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 1.544,34 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 14C/540/2000-621 zo dňa 25.10.2018 v znení opravného uznesenia 14C/540/2000-745 zo dňa 15.6.2022 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v časti napadnutého zamietavého výroku (II.), v ktorej súd zamietol žalobu nad prisúdené sumy žalobkyni: 423,21 € za byt a služby spojené s jeho užívaním a 18,78 € za plyn.
II. M e n í rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutej časti vyhovujúceho výroku (I.), o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania z dlžnej sumy 705,02 € vo výške 16,8 % ročne od 26.7.2000 do 16.6.2006 a vo výške 8,5 % ročne od 25.5.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 423,21 € za byt a služby s tým spojené, za elektrinu sumu 231,97 €, za plyn sumu 16,79 €, za koncesionárske poplatky sumu 17,42 € a za poistenie bytu sumu 13,64 €, spolu s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy 703,03 € od 12.8.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.). Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (III.).
2. Opravným uznesením 14C/540/2000-745 zo dňa 15.6.2022, vydaným podľa ust. § 224 Civilného sporového poriadku súd opravil vo výroku rozsudku v dôsledku počítacej chyby nesprávne uvedenú dlžnú sumu za plyn na správnu sumu 18,78 €.
3. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 43.823,45 Sk (1.454,67 €) titulom náhrady platieb za užívanie bytu č. 5 (toho času č. 29) na Maurerovej 16 v Košiciach a služby s tým spojené, sumy 1.050,- Sk (34,85 €) titulom koncesionárskych poplatkov, sumy 416,- Sk (13,80 €) za poistenie bytu, celkom dlžnej sumy 1.503,32 €, spolu so 16,8 % úrokmi
z omeškania ročne od 1.7.2000 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že jej manžel G. H. C.,I., Ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, v čase uzavretia manželstva bol nájomcom družstevného bytu č. 5 na Maurerovej 16 v Košiciach, do ktorého po jeho smrti dňa 10.7.1998 sa nasťahovala jeho dcéra – žalovaná, ktorá byt užívala v období od 10.7.1998 do 30.6.2000, pričom neplatila úhrady za jeho užívanie a služby s tým spojené, za elektrinu, plyn a ani koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu, ktoré žalobkyňa uhrádzala vlastníkovi bytu, resp. dodávateľovi služieb a médií. Žalobkyňa sa preto domáhala od žalovanej náhrady platieb v žalovanej výške zaplatených za obdobie od 10.7.1998 do 30.6.2000, ktoré plnila namiesto žalovanej, čím na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 8.7.2002 rozšírila podanú žalobu na sumu 91.151,20 Sk, podaním doručeným súdu 26.7.2004 rozšírila žalobu o sumu 62.244,54 Sk a podaním doručeným súdu 31.5.2005 rozšírila žalobu o sumu 54.666,35 Sk za ďalšie obdobie. Súd prvej inštancie žalobkyňou navrhované zmeny žaloby nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a samotné dokazovanie za účelom zisťovania výšky bezdôvodného obohatenia, by vzhľadom na výsledok dedičského konania bolo neúčelné.
5. Uznesením č.k. 14C/540/2000 zo dňa 18.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2006, súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34D/816/1994.
6. Po rozhodnutí v konaní o dedičstve po poručiteľovi J. G. H. C., I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa 14.9.1994 - uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 34D/816/94-528, Dnot 532/94 zo dňa 21.5.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.2007, súd prvej inštancie pokračoval v konaní, pričom z cit. uznesenia zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi J. G. H. C., I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., A. XX, zomrelom dňa 14.9.1994 so zanechaním závetu, bolo právoplatne rozhodnuté tak, že členský podiel v Stavebnom bytovom družstve III Košice k 4-izbovému družstevnému bytu č. 5 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 3. poschodí v B. K. L. A. XX, v celosti nadobúda dcéra poručiteľa A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B., A. XX (t.j. dcéra žalobkyne).
7. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom č.k. 14C/540/2000-133 zo dňa 12.6.2009 tak, že nepripustil zmenu žaloby, žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok na základe odvolania podaného žalobkyňou bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/320/2009-152 zo dňa 30.6.2010 zrušený v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby.
8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplnil potrebné dokazovanie v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení 11Co/320/2009-152 zo dňa 30.6.2010, pričom zhodne s odvolacím súdom dospel k záveru, že žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v zmysle ust. § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka a v danom spore je pasívne vecne legitimovanou osobou. Dokazovanie súd zameral na zistenie výšky nároku (nárokov), t.j. rozsah vydania bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. Vzhľadom na pretrvávajúce nejasnosti uplatneného nároku žalobkyne a námietky zo strany žalovanej, súd opakovane vyzýval žalobkyňu na špecifikáciu nároku a aby zrozumiteľne rozpísala náklady, ktoré mala vynaložiť za žalované obdobie, ktoré na bývanie reálne vynaložila za žalovanú (podľa skutočnej spotreby), aký bol celkový preplatok na platbách v SBD za dané obdobie, a komu bol vyplatený, resp. ako sa s ním naložilo, aké boli zálohové platby za dané obdobie, upresnenie celkovej sumy, ktorú žalovaná na úhradách dlhuje žalobkyni, atď. Z písomnej špecifikácie uplatnených nárokov, ktorú žalobkyňa spolu s prílohou (tabuľky s výpočtami) predložila dňa 18.4.2016, súd zistil oproti predchádzajúcej špecifikácii zmenu vo výpočtoch iba pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie, keď v tejto špecifikácii vyčíslila žalobkyňa dlžnú sumu za elektrinu 9.807,60 Sk (325,55 €) a celkom žiadala od žalovanej zaplatenie dlžnej sumy 1.547,17 €. Dňa 24.4.2017 žalobkyňa doručila súdu ďalšiu špecifikáciu žalobného nároku, podľa ktorej sa žalovaná mala podieľať na výdavkoch za elektrickú energiu, plyn a za poskytované služby spojené s bývaním v celkovej sume 46.357,95 Sk (1.538,80 €). Z týchto dôvodov po opätovnom prepočítaní so zohľadnením vyúčtovaných nákladov za služby spojené s užívaním bytu týkajúcich sa žalovaného obdobia, žalobkyňa upresnila výšku dlhu za
obdobie od 10.7.1998 do 30.6.2000 tak, že požadovala od žalovanej zaplatenie sumy 1.538,80 € so 16,8 % úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2000 do zaplatenia. Napokon na pojednávaní dňa 27.9.2018 súd uznesením pripustil žalobkyňou navrhnutú zmenu žaloby v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni za byt a služby s tým spojené sumu 34.531,25 Sk (1.146,23 €), za elektrinu sumu 9.671,- Sk (321,02 €), za plyn sumu 861,60 Sk (28,60 €), za koncesionárske poplatky sumu 1.050,- Sk (34,85 €), a titulom podielu za poistenie bytu sumu 410,85 Sk (13,64 €) so 16,8 % úrokmi z omeškania zo sumy 1.544,34 € (46.524,70 Sk) od 1.7.2000 do zaplatenia.
9. Žalovaná zotrvala na vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k sume, ktorá bola v jednotlivých položkách uplatnená nad sumu uvedenú v žalobe.
10. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa ustanovení § 451, § 454, § 101, § 107 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobkyne je iba čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa so svojou mal. dcérou (2 osoby) a žalovaná s manželom a svojou mal. dcérou (3 osoby) užívali spoločne 4-izbový byt č. 29 (pôvodne č. 5) na A. XX M. B. v období od 10.7.1998 do 30.6.2000 tak, že žalobkyňa obývala 2 izby a žalovaná s rodinou ďalšie 2 izby s tým, že príslušenstvo bytu užívali spoločne. Zistil tiež, že žalobkyňa uhrádzala na účet SBD III predpísané platby za užívanie bytu sporožírom už v čase pred nasťahovaním sa žalovanej do bytu a aj počas sporného obdobia, kedy v byte bývali spoločne, pričom aj žalovaná po nasťahovaní sa do bytu začala uhrádzať platby za jeho užívanie poštovými poukážkami na účet SBD III Košice a neplatila priamo žalobkyni. Súd nemal preukázané tvrdenie žalobkyne (žalovanou účinne popreté), že v byte od 05/1999 nebývala, keďže z bytu sa natrvalo neodsťahovala, mala prístup do bytu a uvedené nevyplýva ani z ročných vyúčtovaní SBD III Košice za sporné obdobie predložených samotnou žalobkyňou, podľa ktorého v spornom období od 07/1998 do 06/2000 bývalo v byte 5 osôb. Súd nemal preukázané ani tvrdenia žalobkyne ohľadne rozsahu užívania bytu, keď medzi stranami nedošlo k zhode v tom, odkedy začala žalovaná užívať aj ďalšiu tretiu izbu. Súd preto pri rozhodovaní vyšiel z predpokladu, že predmetný byt počas celého sporného obdobia užívalo spolu 5 osôb, z toho 2 osoby na strane žalobkyne a 3 osoby na strane žalovanej, v závislosti od čoho následne pomeroval spotrebu a celkové náklady za užívanie bytu a služby s tým spojené, keďže toto riešenie považoval za najspravodlivejšie. Žalobkyňa v priebehu konania predložila niekoľkokrát špecifikáciu svojho nároku, avšak nepreukázala relevantným spôsobom, ako dospela k výslednej sume uplatneného nároku, výšku ktorého takmer v každej špecifikácii pozmeňovala. Žalovaná opakovane nesúhlasila so špecifikáciou nároku žalobkyne a jej výpočtami, ktoré považovala za neprehľadné a nejasné, ako žalobkyňa dospela k výslednej sume. Nakoľko však žalobkyňa a ani žalovaná, nenavrhovali vo veci znalecké dokazovanie na určenie výšky nákladov za užívanie bytu, spotreby elektrickej energie a plynu, ktorú otázku súd považoval za odbornú, nemohol sa stotožniť so špecifikáciou žalobkyne a nárok v požadovanom rozsahu považovať za preukázaný. Súd preto postupoval podľa ust. § 183 CSP, zastávajúc názor, že v danom prípade síce možno výšku nároku zistiť znaleckým odhadom, avšak náklady na znalecké dokazovanie by boli zrejme v zjavnom nepomere k predmetu sporu a hlavne k dĺžke konania, a nakoľko strany sporu ani nenavrhovali nariadenie znalecké dokazovanie za účelom stanovenia presnej sumy nároku, preto súd výšku nároku stanovil vlastným odhadom a výpočtami (postupom podrobne opísaným v bodoch 50. až 54. odôvodnenia rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje), vychádzajúc z predložených vyúčtovaní a faktúr (zúčtovaných platieb a nákladov), zo skutočnej spotreby a počtu 5 osôb bývajúcich v byte (na strane žalobkyne 2 osoby a na strane žalovanej 3 osoby) za jednotlivé mesiace žalovaného obdobia od 07/1998 až 06/2000 a dospel k záveru, že uplatnený nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je sčasti opodstatnený vo výške dlžnej sumy 423,21 € (za byt a služby spojené s jeho užívaním) uvedenej vo výroku rozsudku. Za dôvodný a preukázaný súd uznal nárok žalobkyne proti žalovanej za spotrebu elektrickej energie vo výške 231,97 €, za spotrebu plynu vo výške 18,78 € (v znení opravy výroku rozsudku vykonanej opravným uznesením zo dňa 15.6.2022), na úhradu 1/2 nákladov za združené poistenie domácnosti vo výške 13,64 €, ktoré žalobkyňa na poistnom platila pravidelne v sume 416,- Sk ročne podľa zmluvy o poistení uzatvorenej v roku 1997 so Slovenskou poisťovňou, a.s., pričom za žalované obdobie zaplatila poistné celkom vo výške 832,- Sk, t.j. 27,61 €. Žalobkyni súd priznal proti žalovanej taktiež nárok na náhradu zaplatených koncesionárskych poplatkov za rozhlas a TV, vo výške 1/2 zaplatených platieb za žalované obdobie od 09/1999 do 06/2000, t.j. v sume 17,42 €, ktoré žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto rozsahu uhradila za žalovanú.
11. Pokiaľ ide o platby za užívanie bytu žalovanou v spornom období od 07/1998 do 06/2000, súd prvej inštancie vyšiel zo skutočných platieb, ktoré žalovaná uhradila na účet SBD III Košice a preukázala
predloženými poštovými poukážkami v celkovej sume 979,91 € (29.521 Sk) za dané obdobie, keďže plnením v tomto rozsahu žalobkyňa neplnila za žalovanú a žalovaná sa na úkor žalobkyne neobohatila. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z platieb žalovanej, ktoré eviduje bytové družstvo na Karte nájomníka. Aj keď SBD III Košice eviduje platby od žalovanej za dané obdobie iba vo výške 12.699,20 Sk, t.j. 421,54 €, súd zastával názor, že žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za nesprávnu účtovnú evidenciu správcu bytu, a teda byť zaviazaná na zaplatenie tej istej sumy dvakrát. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené sumu 423,21 €, o ktorú sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne, predstavujúcu rozdiel medzi sumou 1.403,12 €, ktorú podľa skutočných nákladov a zúčtovaných platieb žalovaná mala zaplatiť za užívanie bytu [celkový náklad za dané obdobie = 2.338,54 €, na ktorom sa žalovaná mala podieľať v rozsahu 3/5- ín, t.j. sumou 1.403,12 €] a sumou 979,91 €, ktorú žalovaná formou mesačných zálohových platieb platených poštovými poukážkami na účet SBD Košice III za sporné obdobie preukázateľne zaplatila. V prevyšujúcej časti súd nepovažoval nárok žalobkyne za preukázaný a pokiaľ ide o sumu, ktorá bola uplatnená nad sumu 43.823,45 Sk, t.j. 1.454,67 € uplatnenú v žalobe, s poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného nároku súd priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 OZ v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy 703,03 € od 12.8.2010 [deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/320/2009 zo dňa 30.6.2010, v ktorom odvolací súd jednoznačne uviedol, že ak žalobkyňa uhrádzala platby za žalovanú, plnila za ňu to, čo žalovaná mala plniť sama, a preto žalovaná je v tomto spore pasívne vecne legitimovaná] do zaplatenia. Keďže žalobkyňa žiadal priznať úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 16,8 % od 1.7.2000 do zaplatenia, súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu až odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia Krajského súdu v Košiciach 11Co/320/2009 z 30.6.2010 jej právnej zástupkyni (11.8.2010, kedy toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť), z ktorého sa dozvedela, že v tomto spore je vecne pasívne legitimovanou osobou. Súd poukázal v tejto súvislosti na to, že žaloba bola podaná na súde dňa 7.7.2000, konanie však bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania o dedičstve sp. zn. 34D/816/1994, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 16.6.2006, následne súd pokračoval v tomto konaní a žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej rozsudkom č.k. 14C/540/2000 zo dňa 12.6.2009 bez toho, aby vykonal dokazovanie ohľadne výšky uplatneného nároku, pričom až po zrušení cit. rozsudku Krajským súdom v Košiciach (uznesením č.k. 11Co/320/2009 z 30.6.2010) v ďalšom konaní súd zisťoval výšku nároku žalobkyne, keďže dovtedy ju nezisťoval, a teda podľa názoru súdu prvej inštancie z týchto dôvodov sa žalovaná do 11.8.2010 nemohla dostať do omeškania s plnením. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že vzhľadom na čiastočný úspech strán žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku č. I. v časti povinnosti žalovanej zaplatiť za byt a služby s tým spojené sumu 423,21 €, v časti úrokov z omeškania a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, odôvodniac podané odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. l písm. f) CSP. Vytýkala súdu prvej inštancie nesprávnosť, ktorá spočíva v zohľadnení všetkých platieb, ktoré žalovaná mala poukázať SBD III Košice ako aj platby zaplatenej v júni 2000, ktorá nemala byť zahrnutá do rozhodného obdobia, nakoľko platby sa uhrádzali vopred a v tomto prípade išlo o platbu za mesiac júl 2000. V prípade náhrady za plyn ustálenej súdom na sumu 16,79 € mala za to, že ide o chybný údaj - prepočítaciu chybu pri inak správnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o opodstatnenosti uplatneného nároku. Správna výška tohto nároku je 18,78 € [942,80 : 30,126 = 31,30 €/ 5 x 3 = 18,78 €]. Nesúhlasila ani s výrokom o nepriznaní náhrady trov konania, nakoľko po prehodnotení dôvodov odvolania je možné ustáliť totožnú výšku požadovanej náhrady s výškou súdom priznanej náhrady, a preto jej patrí náhrada trov konania. Nesúhlasila s rozhodnutím o prerušení konania, nakoľko plnenie, ktoré bolo poskytované za jednotlivé obdobia, poskytovala ona a nemalo nič spoločné s dedičským konaním po jej neb. manželovi doc. Balážovi. Touto námietkou odôvodnila aj podanie odvolania proti výroku o úrokoch z omeškania, keďže v konaní uplatnené nároky nesúviseli s dedičským konaním, a preto bolo potrebné úroky z omeškania priznať od doručenia žaloby žalovanej. Podľa žalobkyne skutočnosť, že v dedičskom konaní vznikol dôvod k žalobe, jej nemožno vytýkať a tým odôvodňovať nepriznanie úrokov z omeškania. Uviedla, že prvotnou príčinou vzniku bezdôvodného obohatenia bola skutočnosť, že žalovaná po trvalom opustení bytu po uzavretí manželstva, po viacerých rokoch bez oprávnenia násilne do vnikla do bytu, kedy nemala žiadny zákonný dôvod na užívanie bytu. Nesúhlasila ani so spôsobom, akým súd určil začiatok doby zúročovania. V doplňujúcom podaní
zo dňa 31.8.2020 (č.l. 708-709) uviedla, že pri dôslednom zohľadnení dôvodu prerušenia konania v tejto veci, zohľadňujúc stav dedičskej veci od právoplatnosti rozhodnutia, úroky z omeškania jej mali byť priznané od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 26.7.2000 do 16.6.2006 (deň právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania) vo výške 16,8 % do zaplatenia dlžnej sumy, resp. pri dôslednom uplatňovaní tohto princípu súd plynutie lehoty mal opäť určiť od doby, kedy odpadol dôvod prerušenia konania, t.j. od 24.5.2007 vo výške 8,5 % ročne, a rozhodne nie od 11.8.2010, kedy bolo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 11Co/320/2009 doručené právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Plažákovej. K parciálne uplatňovanej náhrade za byt a služby spojené s jeho užívaním priznanej súdom vo výške 423,21 € žalobkyňa uviedla, že nenamieta súdom ustálený jej podiel v rozsahu 2/5 a podiel žalovanej v rozsahu 3/5, akým sa mali obe podieľať na týchto výdavkoch. Nesúhlasila však s rozhodnutím, pokiaľ správne ustálený náklad za byt 70.451,- Sk = 2.338,54 €, delil 5 osobami (počet osôb v byte), pričom pri zohľadnení počtu osôb žalovanej (správne) určil sumu 1.403,12 €, ktorou sa mala žalovaná na nákladoch podieľať, nesprávne ale (podľa žalobkyne) zohľadnil na takto vypočítaný náklad za služby spojené s užívaním bytu platby od žalovanej vo výške 979,91 €. Taktiež vytkla súdu, že do tejto sumy zarátal aj platbu 2.000,- Sk (66,38 €) zo dňa 15.6.2000 zaplatenú poštovou poukážkou, ktorá predstavuje platbu vopred, teda za 07/2000, nakoľko relevantným obdobím je obdobie do 30.6.2000. Podľa názoru žalobkyne súd správne mal zarátať platby žalovanej na účet bytu vo výške 421,54 €, ktoré prostredníctvom pošty boli pripísané na účet SBD III. Rozdiel 421,54 € je suma, ktorú je potrebné odpočítať od nákladu pripadajúceho na žalovanú, pri zohľadnení jej podielu na týchto výdavkoch za byt vo výške 3/5 zo sumy 2.338,54 €, t.j. 1.403,12 €, teda 1.403,12 mínus 421,54 = 981,54 €, ktorá je sumou bezdôvodného obohatenia žalovanej z titulu užívania bytu a služieb. Súd ale nesprávne zohľadnil aj sumu 491,87 €, ktorú družstvo na svoj účet neobdŕžalo. Písomné oznámenie SBD III je v tomto jednoznačné, a preto podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie nemal túto sumu v rozpore so stanoviskom SBD III zohľadniť. Suma 981,54 € spolu so sumou 491,87 €, ktorá nemala byť v prospech žalovanej zohľadnená, sa rovná sume 1.473,20 €, ktorá je výslednou sumou bezdôvodného obohatenia a na túto sumu žiadala žalovanú zaviazať. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok v I. výroku v časti povinnosti žalovanej zaplatiť za elektrinu sumu 231,97 €, za koncesionárske poplatky 17,42 €, titulom poistenia bytu sumu 13,64 € potvrdiť a v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na žalobkyňou v priebehu celého konania opakovane menené a upravované špecifikácie, výpočty a zdôvodnenia jednotlivých súm, ktorých úhrady sa v konaní domáha, v dôsledku ktorých bolo mimoriadne zložité sa vo veci orientovať a zisťovať skutkový stav. Tento postup žalobkyne ona v konaní namietala ako nesprávny, čo potvrdil aj súd prvej inštancie, ktorý sa so špecifikáciami žalobkyne nestotožnil a bol nútený postupovať podľa ust. § 183 CSP. Žalovaná zastávala názor, že svoje tvrdenia prezentované v písomných podaniach a vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala. Za obdobie od 10.07.1998 do 30.06.2000 preukázateľne uhradila platby celkom v sume 29.521 Sk, t.j. 944,36 €, a to poštovými poukážkami Stavebného bytového družstva III. na jeho účet vo VÚB a.s., o čom predložila dôkazy - fotokópie podacích lístkov peňažných poštových poukážok, ktoré sú riadne potvrdené Slovenskou poštou a predložila originály k nahliadnutiu. Teda minimálne v tejto výške jej v žiadnom prípade nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobkyne, že SBD III. tieto platby nevie potvrdiť, podľa žalovanej nie je relevantné, nakoľko nesporne preukázala, že predmetnú sumu uhradila a nemôže niesť zodpovednosť za činnosť správcu bytového domu. Bola to žalobkyňa, ktorá nevenovala pozornosť kontrole úhrad za užívanie bytu na účet SBD, čo prinajmenšom bolo z jej strany nezodpovedné a ľahostajné, pričom tak neurobila ani pri vyúčtovaní za jednotlivé obdobia. Považovala za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi riešiť toto na jej úkor, aby za niečo platila dvakrát, keď svoju povinnosť si preukázateľne splnila a nemôže niesť zodpovednosť za pochybenia správcu alebo iných. Poukázala na to, že žalobkyňa po celú dobu nemala záujem s ňou komunikovať v súvislosti s úhradou nákladov za užívanie časti bytu, odmietala a ignorovala jej podnety a z tohto dôvodu si poštové poukážky musela obstarávať sama v kancelárii SBD. K námietke žalobkyne o započítaní platby z 15.6.2000 vo výške 66,38 € (2.000,- Sk) poukázala na to, že túto platbu uvádzala počas celého konania, naposledy pri opakovanom sumárnom vyčíslení v podaní doručenom súdu dňa 19.9.2017, pričom žalobkyňa túto platbu nikdy nenamietala. Plne sa stotožnila s výrokom rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán, ako aj s rozhodnutím v časti úrokov z omeškania a jeho zdôvodnením. Mala za to, že podaním nedôvodného a účelového odvolania sa žalobkyňa usiluje len o oddialenie právoplatnosti rozsudku, a tým o navýšenie úrokov z omeškania a jej konanie považovala za rozporné s dobrými mravmi. Navrhla preto odvolanie žalobkyne zamietnuť
a napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
14. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu neobsahuje žiadnu podstatnú skutočnosť, ku ktorej by sa v priebehu súdneho konania nevyjadrovala. Poukázala na to, že celková žalovaná suma je súčtom viacerých čiastkových nárokov a vyčíslenie jednotlivých parciálnych nárokov a špecifikácia žalovanej sumy, nakoľko tieto neboli predmetom znaleckého dokazovania, je výsledkom náročnej účtovnej sumarizácie v súlade s relevantnými písomnými podkladmi. Každé z jej písomných podaní po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach čo do odôvodnenia nároku považovala za správne, s určitými nepresnosťami v sumarizácii jednotlivých súm, a preto je presvedčená, že aj bremeno tvrdenia v dôsledku uvedeného bolo ňou zvládnuté. K podstate objektívnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie citovala z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 882/2006 z 24.6.2008. Zotrvala na svojich tvrdeniach, že žalovaná po tom, čo byt otca trvalo opustila, po smrti J. C. násilne vnikla do predmetného bytu, aj keď u nej došlo k zániku práva tento byt užívať, že žalovaná jej neoznámila, že platí za byt, koľko platí, odkedy platí, v tomto smere žiadny dôkaz neposkytla, v konaní predkladala len kópie šekových zloženiek, ale jej nič nepredložila a preto túto skutočnosť nemohla zisťovať v aktuálnej dobe na SBD III. v Košiciach. Trvala tiež na tom, že len platba pripísaná v prospech „účtu správcu bytu“ je platbou, ktorú je potrebné zohľadniť v prospech žalovanej, pričom vo zvyšnej sume mala žalovaná v prospech pošty právo reklamácie, čo v súčasnej dobe je už nerealizovateľný dôkaz, rovnako aj možnosť zistiť „osud jednotlivých platieb“ v zmysle šekových zloženiek. K platbám, ktoré bytové družstvo neobdŕžalo, citovala čl. 30 ods. 11 Stanov SBD III a tvrdila, že spochybňované platby na účet správcu doručené neboli, žalovaná preukázateľne uhradila za sporné obdobie nájomné za užívanie bytu a služby s tým spojené sumu 12.699,20 Sk, a nie vo výške 29.521,- Sk a v dôsledku toho jej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať.
15. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v plnom súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach 11Co/320/2009, zistené skutočnosti správne vyhodnotil a právne posúdil a správne vo veci rozhodol. Za nesporné považovala, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane došlo len v rozsahu, nad rámec ňou poskytovaného plnenia na účet SBD vo výške 423,21 € za byt a služby s tým spojené. Odvolanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Odo 882/2006 zo dňa 24.6.2008 podľa žalovanej nie je právne relevantné, nakoľko ona nepoprela, že časť bytu a služby užívala, avšak preukázateľne uhradila podstatnú časť podielu na ňu pripadajúcich nákladov za byt a služby s ním spojené, a to vo výške 33.807,85 Sk. K skutočnostiam po smrti otca J. C. uviedla, že vzhľadom na okolnosti predchádzajúce uzavretiu manželstva so žalobkyňou a správanie žalobkyne, jej otec krátko pred svojou tragickou smrťou spísal závet, ktorým predmetný byt odkázal ich spoločnej mal. dcére A.. Nakoľko žalobkyňa tento závet neuznala, dedičské konanie vedené pod sp. zn. 34D/ 816/94, Dnot 532/94 bolo zdĺhavé a skončilo sa až po ukončení sporu o platnosť závetu uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.5.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.2007, t.j. po 13 rokoch. Teda zavinením žalobkyne konanie v prejednávanej veci bolo do ukončenia konania o dedičstve prerušené. Žalobkyňa nikdy nemala záujem dohodnúť sa o spôsobe, akým sa bude podieľať na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu a nevenovala riadnu pozornosť ani tomu, ako správca viedol účtovníctvo spojené úhradami za užívanie bytu. Poukázala na to, že na pojednávaní predložila k nahliadnutiu originály poštových poukážok, ktoré nesporne potvrdzujú, že sa podieľala na nákladoch spojených s užívaním bytu, ako aj ich rozsah, a teda v rozsahu týchto úhrad nedošlo a ani nemohlo dôjsť na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Mala za to, že žalobkyňa neuniesla v tomto konaní dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Záverom zopakovala odvolací návrh, v zmysle ktorého navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
16. K doplneniu odvolania žalobkyne žalovaná v podaní zo dňa 24.9.2020 (č.l. 720) citovala znenie ust. § 365 ods. 3 CSP a mala za to, že doplňujúce podanie žalobkyne z 11.8.2020, doručené súdu dňa 2.9.2020, teda až po 2 rokoch, bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a preto na doplnenie odvolania odvolací súd nemôže prihliadať a navrhla ho zamietnuť.
17. V reakcii na námietku žalovanej, že odvolanie bolo doplnené až po uplynutí zákonnej lehoty, žalobkyňa v podaní zo dňa 26.10.2020 (č.l. 736-737) uviedla, že odvolanie doplnila na základe výzvy súdu zo dňa 3.8.2020, prevzatej dňa 18.8.2020 a v písomnom podaní - doplnenie odvolania špecifikovala svoj odvolací prednes. Nepostupovala teda v rozpore s ust. § 363 CSP, resp. § 365 ods. 3 CSP, nakoľko
na odôvodnení podaného odvolania ani na jeho rozsahu nič nemenila. V presvedčení, že doterajší rozsah vykonaného dokazovania je postačujúci na rozhodnutie o odvolaní, žalobkyňa formulovala zmenený odvolací petit, ktorým navrhla, aby Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok v napadnutej časti a zaviazal žalovanú zaplatiť jej za byt a služby s tým spojené sumu 981,54 € a za plyn sumu 18,78 €, s úrokmi z omeškania zo sumy 1.263,39 € vo výške 16,8 % od 26.7.2000 do 16.6.2006 a vo výške 9 % od 25.5.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako procesne prípustné (§§ 355 až 358 CSP), podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je iba sčasti dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 21.2.2024 o 10.05 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach a pri zachovaní zákonnej lehoty v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
20. Svojimi odvolacími námietkami žalobkyňa v odvolaní namietala správnosť spôsobu právneho posúdenia veci v otázke súdom prvej inštancie ustáleného rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a v tejto súvislosti nesúhlasila s právnym záverom súdu, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila len nad rámec ňou zaplatených platieb na účet bytového družstva SBD III Košice v celkovej výške 979,91 € (29.521 Sk), pričom po odpočítaní tejto platby z celkového skutočného nákladu (pomernej časti pripadajúcej na žalovanú), je povinná zaplatiť žalobkyni na úhradách za byt a služby spojené s jeho užívaním za žalované obdobie dlžnú sumu vo výške 423,21 €.
21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci [odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce zvolil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, prípadne nesprávne aplikoval a zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v jeho zamietavej časti (nad rámec žalobkyni prisúdených nárokov) z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a v rozsahu námietok žalobkyne uvedených v podanom odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a spor v tejto časti (okrem nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z titulu omeškania žalovanej) i otázku rozsahu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovanej posúdil aj po právnej stránke správnym spôsobom, správne interpretoval a aplikoval na danú vec ustanovenia § 451, § 454, § 101 a § 107 Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu 423,21 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná získala na úkor žalobkyne užívaním bytu a súvisiacich služieb v období od 10.7.1998 do 30.6.2000.
23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym právnym posúdením tejto spornej otázky v preskúmavanom rozhodnutí, zastávajúc zhodne so súdom prvej inštancie názor, že v rozsahu plnenia, ktoré žalovaná preukázateľne zaplatila platbami (prostredníctvom pošty) celkom vo výške 979,91 € (29.521 Sk) priamo na účet vlastníka, resp. správcu bytu SBD III Košice, sa žalovaná v žiadnom prípade nemohla na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť, keďže záväzok v tejto časti (predpísané zálohové platby) zaplatila žalovaná za seba a žalobkyňa zo svojich prostriedkov za ňu neplnila, a preto o týchto tvrdeniach žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno.
24. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku v zamietavej prevyšujúcej časti nároku, t.j. nad prisúdenú sumu 423,21 € nič nemení ani podané odvolanie žalobkyne, ktoré nie je spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení alebo právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a
neumožňuje prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalobkyne ako odvolateľky. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne riadil zákonom, ustálenou judikatúrou súdov, ako aj pokynmi a záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenými už v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach 11Co/309/2009-152 zo dňa 30.6.2010, preskúmal sporné otázky a svoje rozhodnutie veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a hmotnoprávne normy, ktoré na vec aplikoval. Taktiež pri určení rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 458 ods. 1 OZ a právnym názorom odvolacieho súdu, súd správne vyšiel zo skutočných nákladov na nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (ich vyúčtovania), vynaložených jedným z užívateľov bytu, a nie z platených preddavkov na ne [porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 210/2005, publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 37/2006]. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, pričom dal podrobnú odpoveď, s ktorou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, i na žalobnú argumentáciu žalobkyne opakovane uvádzanú v podanom odvolaní, a preto k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na úplné a vecne správne dôvody napadnutého rozsudku.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia v časti napadnutého zamietavého výroku (II.), v ktorej súd zamietol žalobu nad prisúdené sumy žalobkyni: 423,21 € za byt a služby spojené s jeho užívaním a 18,78 € za plyn, ako vecne správny.
26. Neboli však splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 CSP) a ani na zrušenie rozsudku v znení opravného uznesenia (§ 389 CSP) v odvolaním napadnutej časti vo vzťahu k povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania z dlžnej sumy. V tejto časti nároku súd prvej inštancie nerozhodol v súlade so zákonom a otázku (aj začiatok) omeškania žalovanej neposúdil správnym spôsobom, pokiaľ vyšiel z názoru, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu až po doručení uznesenia Krajského súdu v Košiciach 11Co/320/2009 zo dňa 30.6.2010 jej právnej zástupkyni, teda odo dňa 12.8.2010 nasledujúceho po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Odvolací súd tento právny názor považuje za mylný a nesprávny, nakoľko je v priamom rozpore s ust. § 563 OZ, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí (ako je tomu i v prípade posudzovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia), je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa záverov právnej praxe za doručenie výzvy na plnenie peňažného záväzku dlžníkovi je možné považovať aj doručenie žaloby, ktorá v prejednávanej veci bola žalovanej riadne doručená dňa 25.7.2000 a keďže žalovaná svoj dlh po doručení žaloby dobrovoľne žalobkyni nezaplatila, nasledujúceho dňa, t.j. od 26.7.2000 sa dostala do omeškania s plnením. Dôsledkom omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu je vznik nároku žalobkyne na úroky z omeškania, ktoré podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, jej patria od 26.7.2000 v sadzbe 17,6 % ročne platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a v sadzbe 8,5 % ročne od 25.5.2007 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa nežiadala priznať úroky z omeškania za celé obdobie omeškania žalovanej, ale pri zohľadnení zdĺhavého konania v prejednávanej veci a dôvodu prerušenia konania do právoplatného skončenia konania o dedičstve po por. J. G. H. C., zomrelom 14.9.1994, vedeného pod sp. zn. 34D/816/1994 (ktoré bolo právoplatne skončené dňa 16.6.2006 a následne súd pokračoval v tomto sporovom konaní), žalobkyňa požadovala priznať úroky z omeškania vo výške 16,8 % za obdobie od 26.7.2000 do 16.6.2006 (podanie zo dňa 26.10.2020 na č.l. 736-737) a následne od 25.5.2007 v zákonnej výške 8,5 % ročne do zaplatenia, odvolací súd nemohol prekročiť žalobný návrh, ktorým bol viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), a preto priznal žalobkyni úroky z omeškania v požadovanom rozsahu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania z dlžnej sumy 705,02 € vo výške 16,8 % ročne od 26.7.2000 do 16.6.2006 a vo výške 8,5 % ročne od 25.5.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.
27. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania, ktoré stranám vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní a podľa ust. § 255 ods. 2 CSP vzhľadom čiastočný úspech strán vo veci, žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania nepriznal.
28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).