Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-96-2019.pdf
PDF · 145.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Váš Dom 1 s.r.o., so sídlom Michalovce, Masarykova 53, IČO: 46 860 924 zast. advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Nám. slobody 2 proti žalovanej: L.. F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., ul. F.. B.. X. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 1.389,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/213/2013-312 z 10.10.2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.389,99 eur s 9,75% ročným úrokom z omeškania od 29.3.2013 do zaplatenia titulom doplatenia ceny za zhotovenie veci na zákazku (ďalej „zhotovenie veci na zákazku“ alebo „vyhotovenie diela“).
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.2.2013 žalovaná si u žalobcu objednala zhotovenie veci na zákazku a to 3 ks plastových dverí a 3 ks plastových okien s parapetmi a mreže na nebytovom priestore nachádzajúcom sa na ul. I.. M. XX X. U.. Uvedená skutočnosť, t.j. uzavretie zmluvy na zhotovenie veci na zákazku v zmysle § 644 a nasl. OZ medzi stranami nebola sporná. Celková cena za zhotovenie zákazky bola dohodnutá vo výške 2.290,00 eur, žalovaná mala povinnosť do 7.2.2013 uhradiť zálohu vo výške 50%, t.j. sumu 900,00 eur s tým, že dňom dodania tovaru žalovaná má povinnosť uhradiť faktúru za dodaný tovar. Úhrada na vykonanie montážnych prác sa mala realizovať po jej vykonaní. Zároveň bola dohodnutá záručná doba na plastové okná 5 rokov. Súdu boli predložené listy žalovanej označené
- ako reklamácia a upozornenie na zistené nedostatky zhotovenej veci na zákazku zo dňa 26.3.2013 - ako reklamácia a upozornenie na ďalšiu vadu vo veci zákazky zo dňa 5.4.2013 - ako reklamácia č. 3 a upozornenie na ďalšie vady veci zákazky zo dňa 30.6.2013. Z listu z 26.3.2013 vyplýva, že ním žalovaná uplatnila reklamáciu - upozornenie na zistené nedostatky a zároveň žiadala o odstránenie vád, teda ešte v deň preberacieho konania si uplatnila u žalobcu právo zo zodpovednosti na vady v zmysle § 645 OZ podrobne popísané v tomto liste, keďže pri realizácii zákazky žalovaná zistila, že hlavné predné dvere na predajni sa nedali po osadení vôbec otvoriť, aby mohlo dôjsť k ich otvoreniu bolo potrebné vysekať už jestvujúcu dlažbu. Ďalej namietala, že tzv. posuvné dvere sa nedali posúvať, ich posunutím vznikol otvor cca 30-40 cm a mreže boli namontované takým spôsobom, že by ich dalo dole aj dieťa. Žalovaná poukazovala na to, že prevažnú časť zákazky žalobca zrealizoval svojvoľne bez toho, aby predmet
zákazky s ňou odsúhlasil. Reklamáciou z 5.4.2013 žalovaná požadovala odstránenie vady spočívajúcej v tom, že nové plastové dvere bočné nedoliehali na zárubňu, od kľučky smerom dole bol otvor cca 0,5 až 1 cm a zároveň bolo namietané netesnenie dverí. Oba listy zasielané na adresu žalobcu žalovanej boli vrátené ako nedoručené (správne neprevzaté v odbernej lehote - poznámka odvolacieho súdu). Po upozornení nájomníka na výskyt ďalších vád podstatne sťažujúcich užívanie zákazky a to, že bočné dvere stredné sa nedali zamykať a predné dvere na predajni sa v prípade otvorenia druhého krídla dverí nedajú opätovne zatvoriť, ktorá vada znemožňuje otvoriť obe krídla dverí za účelom doplnenia tovaru do predajne, uvedené vady reklamovala listom zo dňa 30.6.2013 so žiadosťou o okamžité odstránenie vád s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k zrušeniu zmluvy. Žalovaná listom z 20.9.2013 označenom „Oznámenie o zrušenie zmluvy o zhotovení zákazy z dôvodu zodpovednosti za vady na zákazke, ktoré bránia riadnemu užívaniu veci v zmysle § 648 ods. 2 OZ“ adresovanom žalobcovi oznámila, že využíva svoje zákonné právo a ruší kúpnu zmluvu zo 7.2.2013 uzavretú so žalobcom, u ktorého si objednala zhotovenie veci na zákazku. Dňa 10.10.2013 žalobca podľa svojho tvrdenia uskutočnil opätovnú záručnú prehliadku nebytového priestoru, počas ktorej bola prítomná zamestnankyňa kamenárstva (nájomcu žalovanej) a konštatoval, že nebol povinný brať ohľad na taký vonkajší faktor ovplyvňujúci funkčnosť zákazky (nemožnosť otvárať a zatvárať dvere z dôvodu, že tomu bráni už existujúca dlažba), pretože je povinný iba osadiť dvere do diery v stene na to prichystanej tak, aby rozmerovo v spojení so všetkými komponentmi sedeli do prednej diery, dali sa osadiť a spĺňali svoj účel, trvajúc na tom, že nemôže prebrať zodpovednosť za neodbornú prácu niekoho iného, teda toho, kto uložil predmetnú dlažbu nakrivo mimo rovinu. Ďalej konštatoval, že nebolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že predné vchodové dvere nedoliehajú a vytvárajú tzv. fúgu a netesnia, nedajú sa otvárať, zatvárať a zamknúť tvrdiac, že dvere sú absolútne v poriadku. Takisto za nepravdivé označil tvrdenie žalovanej, že stredné posuvné dvere sa dajú posúvať maximálne do šírky cca 40-50 cm tvrdiac, že pri prehliadke zistil, že ich pohyblivá časť sa posúva bez problémov a s bezpečnostnou poistkou sa dajú riadne zamknúť, teda nič nebráni riadnemu užívaniu. Vzhľadom na to, že ďalšia časť zákazky žiadne vady nevykazuje, považoval zrušenie zmluvy žalovanou za nezmyselné a predčasné. Z uvedených dôvodov listom z 15.10.2013 adresovaný žalovanej namietal zrušenie zmluvy o zhotovenie zákazky, teda zmluvy o dielo tvrdiac, že drobné vady vyskytujúce sa na zákazke podľa jeho zistení aj podľa zistenia súdu dňa 14.10.2013 o 13,30 hod. v nebytovom priestore nebránia riadnemu užívaniu veci a zároveň sú odstrániteľné. O predmetnom nároku súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 10.11.2016, voči ktorému podala odvolanie žalovaná. Uznesením Krajského súdu v Košiciach predmetný rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie, v ktorom bolo uložené súdu zistený skutkový stav opätovne vyhodnotiť, či zo strany žalovanej došlo k platnému zrušeniu zmluvy a vo veci opätovne rozhodnúť. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 644, § 645 ods. 1, 2, § 646 ods. 1, 2, § 647, § 648 ods. 1, 2, § 649, § 650 ods. 1, 2 OZ prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým výpovede strán sporu, svedka C.. U. I., listinných dôkazov predložených stranami a znaleckým dokazovaním, konštatoval, že strany sporu uzavreli zmluvu o zhotovení veci na zákazku v zmysle § 644 a nasl. OZ, ktorá bola uzavretá platne. Nebola spornou ani skutočnosť, že žalovaná v zmysle dohody uhradila preddavok - zálohu v dohodnutej sume 900,00 eur. Dospel k záveru, že zákazka žalobcom bola odovzdaná dňa 26.3.2013, čo vyplýva aj z obsahu listu žalovanej označenom ako „Reklamácia a upozornenie na zistené nedostatky v zhotovení veci na zákazku (výmena 3 ks drevených dverí za plastové a 3 ks drevených okien za plastové) na nebytovom priestore na ul. I.. M. Č.. XX X. U.“. Žalovaná si u žalobcu uplatnila právo zo zodpovednosti za vady u žalobcu - zhotoviteľa včas, v záručnej dobe, ktorá v tomto prípade začala plynúť od dodania zákazky, t.j. 26.3.2013 a to písomne listom z 26.3.2013, v ktorom bolo namietané zistenie nefunkčnosti časti zákazky a to nemožnosť otvárania a zatvárania predných vchodových dverí z dôvodu, že jej v tom bráni jestvujúca podlaha, stredné zasúvacie dvere sa nedajú zasúvať riadne, cez vzniknutý otvor môže prejsť osoba len s veľkými ťažkosťami (otvor cca 30-40 cm), že zo strany žalobcu došlo k zmene dohodnutého tvaru a rozmerov týchto dverí z 90 cm na 120 cm, ktoré mali pozostávať z dvoch celých sklenených častí, jednej pevnej a druhej zasúvacej, k zmene došlo bez predchádzajúceho upozornenia s tým, že dvere sú trojdielne, nie dvojdielne, mreže namontované žalobcom sú ľahko odnímateľné, parapety na oknách sú osadené hlboko do múra mimo okenný priestor. Listom z 5.4.2013 bola namietaná ďalšia vada veci zhotovenej na zákazku a to na stredných vchodových dverách je fúga - škára cca 3 - 5 mm, čo je viditeľné a zreteľné, ktorou preniká vzduch a v zime to bude studený vzduch a sneh, ich šírka je 112 cm oproti 120 cm ako boli namerané žalobcom. Listom z 30.3.2013 namietala ďalšie vady a to vadu na vchodových dverách spočívajúcu v tom, že jedna ich časť sa nedá spätne zatvoriť, v prípade otvorenia jedného krídla dverí alebo len s veľkými ťažkosťami, že stredné vchodové dvere orientované do dvora sa nedajú zamknúť alebo len s veľkými ťažkosťami. Dospel k záveru, že z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva skutočnosť, že žalovaná označenými písomnými reklamáciami reklamovala viac ako 3 vady veci zhotovených na zákazku konštatujúc, že podľa záverov súdu ide o vady odstrániteľné, lebo ani jedna z reklamovaných vád nebráni riadne užívať predmetné zákazky. Pri posudzovaní, či zistené vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu veci vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí R 40/1996 ZSP, R 12/1989. Vychádzajúc zo súdnej praxe za neodstrániteľné vady treba považovať aj také vady, ktoré sú síce z technického hľadiska odstrániteľné, ale ich charakter odôvodňuje ich zaradiť do kategórií vád neodstrániteľných. Do tejto kategórie patria za situácie, keď sa na veci vyskytuje väčší počet vád (čo je daný prípad). Konštatoval, že žalovaná predmet zákazky zatiaľ neodstránila, ale iba z dôvodu, že sa neskončil predmetný spor, čo jej bráni objednať či predmet zákazky nanovo u iného zhotoviteľa. Konštatujúc, že vady daného diela bránia v ďalšom riadnom užívaní, súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná v zmysle § 648 ods. 2 OZ, § 48 ods. 1 OZ platne odstúpila od zmluvy o zhotovení veci na zákazku, ktorú so žalobcom uzavrela. Uvedeným konaním došlo k jej zrušeniu od samého počiatku, čím zmluvným stranám vznikla povinnosť z titulu bezdôvodného obohatenia si vzájomne poskytnuté plnenia vrátiť, čo však nie je predmetom tohto sporu. V tomto spore sa žalobca domáha voči žalovanej doplatenia ceny za zhotovené dielo po odpočítaní zálohy. Keďže však došlo k zrušeniu zmluvy predmetný nárok žalobca nemá voči žalovanej a zaniklo aj vlastnícke právo žalovanej k predmetu zákazky a v zmysle § 451 a nasl. OZ vznikol medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, čo však nie je predmetom tohto sporu. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a to doplnením znaleckého dokazovania, výsluchom znalca, vykonaním ohliadky na mieste samom z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov považoval za neúčelné, nadbytočné, nakoľko vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo potrebné znalecky dokazovať, či sú vady predmetu zákazky neodstrániteľné. Ohliadka na mieste samom nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mal dospieť k inému právnemu názoru.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%, keďže mala v konaní plný úspech s tým, že po právoplatnosti rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods. 1 C.s.p.).
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že rozsudok nemá oporu v zákone, ani vo vykonaných dôkazoch, súd určité dôkazy nevykonal, aj keď mu to bolo uložené záväzným pokynom nadriadeného súdu a nevykonal ich ani na jeho návrh a čiastočne je aj nepreskúmateľný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že nie je možné akceptovať záver súdu, podľa ktorého konaním žalovanej došlo k zrušeniu zmluvy od samého začiatku, čím mala zmluvným stranám vzniknúť povinnosť z titulu bezdôvodného obohatenia vzájomne si vrátiť poskytnuté plnenia, pričom tvrdil, že toto nie je predmetom sporu, pretože ako právny dôvod na odstúpenie od zmluvy mimo ust. § 648 ods. 2 OZ uviedol aj ust. § 48 ods. 1 OZ, lenže tento má priamu nadväznosť na ust. § 457 a keďže základom vzťahu medzi nimi je dvojstranne zaväzujúci záväzok, v tomto prípade zmluva zo 7.2.2013, účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiadny účastník totiž nemôže sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Na základe napadnutého rozsudku sa teda vlastne žalovaná bude domáhať vrátenia zálohy, ale nebude mu môcť vrátiť plnenie, pretože dané veci znehodnotila. Tento právny stav navodil priamo súd. Žalovaná reklamovala nedostatky na zhotovenom diele 26.3., 5.4. a a 30.6.2013, ale od zmluvy jednostranne odstúpila až potom, čo jej 27.3.2013 bola doručená faktúra za vyhotovené dielo. Žalovaná napriek tomu, že reklamovala nedostatky v marci, resp. apríli 2013, samotné odstúpenie od zmluvy zaslala až koncom septembra 2013. Dôvodom odstúpenia od zmluvy neboli žiadne vady, ale neochota žalovanej zaplatiť za vykonané a dodané dielo. Ako najpodstatnejšiu skutočnosť v súvislosti s tzv. odstúpením od zmluvy poukázal na skutočnosť, že list zo dňa 20.9.2013, ktorým mala žalovaná od zmluvy odstúpiť, nikdy nebol doručený na jeho adresu, tak ako je uvedená v zmluve o zhotovení diela a tak ako bol označený ako účastník súdneho konania. O tomto liste sa dozvedel až v priebehu konania pred súdom. Ďalej poukázal na to, že žalovaná označila nedostatky na dodanom diele už v septembri 2013 ako vady, ale znalecký posudok č. 3/2016 z 3.3.2016 nikde nehovorí o vadách, ale hovorí len o odstrániteľných chybách, ktoré nie sú vadami veci, ale len chybami nastavenia. Slovo závada používa len v súvislosti s umiestnením parapetov. Preto v roku 2013 nemohla ani žalovaná hovoriť o vadách, pretože v tomto období ani ona, ani súd až do vyhotovenia znaleckého posudku, nemohli označiť nedostatky na dodanom diele ako vady a následne znalecký
posudok vlastne existenciu vád ani nepotvrdil. Jednostranné odstúpenie od zmluvy ani neobsahuje výpočet nedostatkov, pre ktoré od zmluvy jednostranne odstupuje, iba sa toto rozhodnutie odvoláva na tzv. reklamácie z 26.3., 5.4. a 30.6.2013. Ďalej poukázal na ohliadku na mieste samom vykonanou 14.10.2013 sudcom, ktorý vo veci pôvodne konal, ktorý konštatoval, že na mieste samom žiadne závady nezistil a nekonštatoval, aby dodané dielo nebolo možné riadne užívať. Bol toho názoru, že sudca, ktorý ohliadku vykonal je dostatočne skúsený a fundovaný a priamo vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že nemá dostatok technických znalostí, aby vedel kvalifikovane povedať, či vady namietané žalovanou sú odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Preto súd zabezpečil znalecký posudok č. 3/2016 znalca Ing. Slimáka, preto považoval za absolútne nepochopiteľné, prečo sa súd záverov tohto znaleckého posudku nepridržal, aj keď znalec v podstate nehovorí o žiadnych vadách, či už odstrániteľných alebo neodstrániteľných. Poukázal na skutočnosť, že ani predchádzajúci sudca neakceptoval odstúpenie od zmluvy dňa 20.9.2013 ako riadny právny úkon, pretože ohliadka sa konala až 14.10.2013. Tejto sa zúčastnila aj žalovaná a tým konkludentne potvrdila, že vlastne tzv. jednostranné zrušenie od zmluvy nechápe záväzne, pretože inak by sa na ohliadne nezúčastnila a namietala by túto už ako nepotrebnú. Ani nepodala opravný prostriedok proti uzneseniu o pribratí znalca. Rovnako pri ohliadke nehnuteľnosti sa bez ďalšieho osobne zúčastnila a poskytla súčinnosť v plnom rozsahu. Teda opätovne svojim konaním potvrdila, že odstúpenie od zmluvy nechápe ako záväzné. Bolo pre neho nepochopiteľné, prečo súd nejakým spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že i keď bola upozornená žalovaná a aj sama sa zaviazala priamo pred súdom, že mu umožní chyby nastavenia odstrániť, čo je primárny postup pred postupom podľa ods. 1, toto úmyselne sabotovala, pretože jemu aj jeho pracovníkom výslovne zakázala vstúpiť do objektu. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom súd nevyhodnotil. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku videl v bode 38., kde súd konštatoval, že záver o tom, či zistené vady bránia alebo nebránia užívaniu predanej veci nie je otázkou znaleckou, ale aj právnym posúdením zistených skutočností, ktoré patrí výlučne súdu. Toto tvrdenie bolo pre neho nezrozumiteľné, poukazujúc na to, na čo by potom súd zabezpečoval znalecký posudok, pretože podľa jeho názoru to bolo z toho dôvodu, že nemá odborné vedomosti na posúdenie kvality vady a až následne má nasledovať právne hodnotenie súdu v tom zmysle, či jednostranné odstúpenie od zmluvy je alebo nie je v súlade so zákonom. V ďalšej časti odôvodnenia súd konštatoval, že vady daného diela bránia jeho ďalšiemu užívaniu, tak mal za to, že žalovaná platne odstúpila od zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Toto považoval za výslovne nepravdivé tvrdenie, pretože žalovaná, resp. jej nájomcovia od roku 2013 až doposiaľ vec riadne užívajú, dokonca žalovaná na tomto slušne finančne z nájomného profituje. Za nelogické tvrdenie považoval dôvody zamietnutia návrhov na dokazovanie, pretože v zrušujúcom uznesení bolo uvedené, že záver o tom, či zistené vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu predanej veci nie je otázkou znaleckou, ale aj právnym posúdením zistených skutočností, ktoré patrí výlučne súdu, ktorý si pre tento záver musí zaobstarať potrebné podklady vykonaním dôkazov o charaktere a rozsahu vád. Zdôrazňoval, že aj odôvodnenie zrušujúceho uznesenia je vyjadrené podmieňovacím spôsobom, že zrušenia zmluvy sa možno domáhať až vtedy, ak je vada neodstrániteľná a vec nemožno riadne užívať. Poukazujúc na to, že súd pôvodne rozhodol v plnom rozsahu v jeho prospech a teraz napadnutým rozsudkom rozhodol v jeho neprospech, za rovnakého dôkazného stavu ako pri prvom rozsudku bez doplnenia dôkazov v zmysle pokynu nadriadeného súdu, teda súd v zmysle § 220 C.s.p. bol povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia. Ani v tomto zmysle pri odôvodňovaní rozsudku súd toto kogentné ustanovenie procesnej normy nerešpektoval.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, odvolanie má podľa nej nulovú výpovednú hodnotu, lebo odvolateľove tvrdenia sú prevažne zmätočné, nepravdivé, dohady, domnienky, tvrdenia odvolateľa neboli doložené žiadnou právnou normou na prejednávaný skutkový stav ani žiadnymi dôkazmi, ide o umelo vykonštruované tvrdenia za účelom bagatelizovať daný prípad v snahe zakryť nezákonnú stránku veci. Tvrdenie, že rozsudok nemá oporu v zákone ani vo vykonaných dôkazov považovala za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko súd na základe uznesenia krajského súdu v napadnutom rozsudku vec opätovne vyhodnotil a právne predpisy, ktoré použil správne vyložil na daný skutkový stav opierajúc sa pritom o vykonané dôkazy. Nadriadený súd v zrušujúcom uznesení podľa nej neuložil žiadne „záväzné pokyny“ pre prvostupňový súd, ako tvrdí odvolateľ. Požiadavku na ďalší znalecký posudok považovala za neopodstatnenú vzhľadom na už vykonané znalecké dokazovanie. Tvrdenie žalobcu o neakceptovaní účinnosti zrušenia zmluvy zo 7.2.2013 v nadväznosti na jeho názor, že bude žiadať vrátenie zálohy, ale nebude môcť vrátiť predmet zákazy, je podľa nej vykonštruovaný názor nepodložený zákonnou normou. Uviedla, že je ochotná vrátiť predmet zákazky ihneď po právoplatnom ukončení súdneho sporu na základe písomnej dohody o termíne a spôsobe realizácie vrátenia plnení. Ak nedôjde k dohode podá žalobu na vzájomné
vrátenie plnenia oboch strán. Za vykonštruované považovala tvrdenie žalobcu, že vec znehodnotila. Ďalej poukazovala na zmätočné tvrdenia žalobcu v odvolaní, keď najprv tvrdil, že od zmluvy odstúpila v marci a potom tvrdil, že odstúpenie od zmluvy zaslala až koncom septembra. Opakovane tvrdila, že 27.3.2013 jej faktúra nebola doručená a žalobca doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Poukazovala na dátum vyhotovenia faktúry 27.3.2018 (správne 2013 - poznámka odvolacieho súdu), dátum splatnosti faktúry 28.3.2018 (správne 2013 - poznámka odvolacieho súdu), pričom dňa 26.3.2013 mali stretnutie v predajni, kde jej žalobca tvrdil, že zákazka je hotová. Už v ten deň zistené vady prvýkrát písomne reklamovala. Nemohol jej preto na stretnutí 26.3.2013 dať faktúru, nakoľko bola vyhotovená až 27.3.2013 a nemohol ju tiež ani poslať poštou vzhľadom na dátum splatnosti 28.3.2013. Poukazovala na to, že všetky svoje tvrdenia v spise riadne zdokladovala. K námietke, že list o odstúpení od zmluvy mu nebol nikdy doručený na adresu tak ako je uvedená v zmluve o zhotovení diela a ako je označený ako účastník súdneho konania, poukázala na poštový podací lístok s uvedením presnej adresy odvolateľa - žalobcu ako je označený v súdnom konaní zaslaný doporučene do vlastných rúk, originál ktorý sa nachádza v spise. V prípade nesprávnej adresy by sa zásielka vrátila späť na jej adresu, čo sa nestalo. Ďalej poukazovala na odvolateľov list z 15.10.2013 s názvom „Námietka proti zrušeniu zmluvy o zhotovení veci na zákazku zo dňa 20.9.2013“, tento list prevzala 16.10.2013, o čom svedčí doručenka, v ktorom ju odvolateľ žiadal o potvrdenie, že netrvá na zrušení zmluvy, na čo mu odpovedala listom zo dňa 10.11.2013, že na zrušení zmluvy ďalej trvá. Za nepravdivé považovala aj v odvolaní uvádzané skutočnosti v súvislosti s použitím výrazu vady diela, poukazujúc na to, že slovo „vada“ je potrebné zaradiť medzi čechizmy a v slovenský ekvivalent tohto slova je „chyba“. Ďalej poukazovala na odbornú literatúru k danej problematike (pojem náležité plnenie
- poznámka odvolacieho súdu). Poukázala na to, že definíciu pojmu faktická vada Občiansky zákonník neustanovuje, k jej vymedzeniu sa možno dostať dedukciou z generálneho § 499 OZ. Za irelevantné považovala námietky, že odstúpenie od zmluvy neobsahuje výpočet nedostatkov, iba sa odvoláva na tzv. reklamácie z 26.3., 5.4. a 30.6.2013 poukazujúc na judikát R 12/1989. Tvrdenia uvádzané v odvolaní v súvislosti s vykonanou ohliadkou na mieste samom považovala čiastočne za zmätočné, keďže odvolateľ najprv tvrdil, že sudca pri miestnej ohliadke nezistil žiadne závady a potom tvrdil, že sudca uviedol, že nevie kvalifikovane povedať, či sú vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Poukazovala na to, že v tom čase prejednávajúci sudca po ohliadke na mieste samom po konzultácii so zhotoviteľom navrhol vadné vchodové dvere riešiť tak, že dieru pred dverami je potrebné ešte viac prehĺbiť, ktoré riešenie sudca považoval za prijateľné a vyzval ju na uzavretie mieru (zmieru - poznámka odvolacieho súdu) v stanovenej lehote. Následne listom zo 16.10.2013, ktorý sa nachádza v spise súdu oznámila, že nesúhlasí s ďalším vybitím dražby len preto, že zhotoviteľ dvere zle zameral a nevzal do úvahy jestvujúcu podlahu. Napriek tomu, že vady boli viditeľné a preukázateľné, konajúci sudca, neskôr konajúca sudkyňa trvali na znaleckom dokazovaní. Tvrdenie, že znalec v znaleckom posudku nehovorí o žiadnych vadách je podľa nej absolútne nepravdivé, existencia vád bola v prvostupňovom konaní preukázaná na základe znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti uvádzala výpis vád uvedený v znaleckom posudku č. 3/2016 z 3.3.2016. Z tohto podľa nej vyplýva, že znalecký posudok preukázal oprávnenosť jej reklamácie. Vady popísané v znaleckom posudku sú totožné s vadami uvedenými v jej reklamáciách. K tvrdeniam odvolateľa, že sama konkludentne potvrdila, že vlastne tzv. jednostranné zrušenie od zmluvy nechápe záväzne s poukazom aj na následne ďalšie správanie sa pri ohliadke, považovala za právne irelevantné poukazujúc na to, že pokiaľ sa zúčastnila na ohliadke, to neznamená, že nebrala záväzne svoje zrušenie zmluvy ako sa domnieva odvolateľ. Rozhodnutie súdu o pribratí znalca rešpektovala, voči uzneseniu o ustanovení znalca nebolo možné podať odvolanie. To, že poskytla súčinnosť znalcovi neznamená, že nechápala svoje zrušenie zmluvy záväzne ako sa domnieva odvolateľ. Poukázala na to, že na každom súdnom pojednávaní a v každom liste adresovanom súdu namietala skutočnosť, že medzi ňou a zhotoviteľom nie je žiadny právny vzťah v dôsledku odstúpenia od zmluvy, čo súd prešiel bez povšimnutia. Poukazovala na to, že odvolateľ najprv tri roky klamal na súde, nakoľko tvrdil, že zákazka je bezchybná až do vypracovania znaleckého posudku. Po znaleckom posudku prejavil ochotu „odstraňovať chyby nastavenia“. Tvrdil však, že mu zakázala vstúpiť do objektu a zároveň však tvrdil, že mu mala umožniť chyby nastavenia odstrániť. Poukazovala na ust. § 468 ods. 1, ktoré zakotvuje zákonnú zodpovednosť za vady, ktorej sa zhotoviteľ nemôže zbaviť. Keďže zhotoviteľ neodstránil vady v zákonom stanovenej lehote musí niesť zodpovednosť za svoje protiprávne konanie. Poukazovala na právny záver vyplývajúci z judikátu R 22/1983. K tvrdeniam o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku uvádzaným žalobcom uviedla, že opätovne prezentuje názor v rozpore s judikačnou praxou, nakoľko už v zmysle uvádzaného judikátu R 22/1983 vyplýva, že k zrušeniu zmluvy sa nevyžaduje osobitná súčinnosť organizácie ani zrušenie tejto zmluvy výrokom rozhodnutia súdu. Úlohou súdu je skúmať, či jednostranný právny úkon o zrušenie zmluvy je dôvodný. Súd postupoval v súlade so zákonom a v súlade s uznesením
krajského súdu. Namietala, že odvolateľ tvrdenie o tom, že sa vec riadne užíva v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Opakovane trvala na tom, že na základe znaleckého posudku, v ktorom znalec podrobne popísal vady dodaných vecí a ich vlastnosti, bolo jednoznačne preukázané, že v uvedenom prípade nejde o riadne užívanie predmetu zákazky, z čoho vychádzal aj súd pri právnom posúdení veci. K ďalším tvrdeniam ohľadne potreby doplniť dokazovanie uviedla, že citácia bodu 16. uznesenia krajského súdu nedeklaruje výslovne, že si okresný súd musí zaobstarať nové, resp. ďalšie dôkazy. Mala za to, že súd má naozaj dostatočné množstvo podkladov, dôkazov a podnetov, aby dokázal vec kvalifikovane právne posúdiť a aplikovať príslušné normy na právny skutkový stav. K námietke v súvislosti so skutočnosťou, že okresný súd po vyhodnotení skutkového a právneho stavu v uvedenej veci nahradil svoje pôvodné nezákonné rozhodnutie novým zákonným rozhodnutím, opätovne poukazujúc na judikát R 22/1983, uviedla, že sú splnené podmienky pre objednávateľa na zrušenie zmluvy podľa prvej vety § 648 ods. 2 OZ, keďže odvolateľ neodstránil ňou reklamované vady v zákonnej lehote, t.j. bezodkladne. Pre uvedený popis vád súdnym znalcom sú splnené podmienky na zrušenie zmluvy zo strany objednávateľa aj podľa druhej vety (§ 648 ods. 2 OZ). Súd podľa nej postupoval v zmysle § 220 C.s.p. v danej veci v dostatočnej miere spolu s aplikáciou príslušných ustanovení týkajúcich sa zhotovenia vecí na zákazku. Ďalej poukázala na to, že na veci nič nemení to, že právny zástupca nedostatočne vec právne posúdil, nakoľko právnou podstatou veci je, že keď si objedná tovar a má za neho zaplatiť, vždy má právo na tovar bez vád a toto jej spotrebiteľské právo je nespochybniteľné.
7. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 18.2.2019. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.2.2020 o 9,40 hod v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.2.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 C.s.p.
11. Žalobca v odvolaní síce výslovne neuvádza, ktorými odvolacími dôvodmi odôvodňuje svoje odvolanie, z obsahu odvolania však vyplýva, že uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ C.s.p., t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
18. Ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.
19. Žalovaný argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúcom z výsledkov vykonaného dokazovania o platnom odstúpení od zmluvy o zhotovení veci na zákazku žalovanou z dôvodu, že žalobcom vykonaná zákazka má vady, ktoré sú síce z technického hľadiska odstrániteľné, ale ich charakter odôvodňuje zaradiť ich do kategórie vád neodstrániteľných.
21. Súd svoje úvahy ako dospel k tomuto záveru podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza.
23. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie doplatku dohodnutej ceny za zhotovenie diela.
24. Ust. § 465 ods. 1, 2 OZ vyjadruje zásadu zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady vyskytujúce sa po prevzatí veci v záručnej dobe. Zhotoviteľ takisto zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Zhotoviteľ zodpovedá aj za vady vykonanej zákazky aj v prípade, ak ich príčinou je nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak objednávateľa o nevhodnosti jeho pokynov neupozornil.
25. Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu (§ 468 ods. 1 OZ).
26. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri
odstrániteľných vadách pre opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo pre väčší počet vád, ak nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu (§ 468 ods. 2 OZ).
27. Ust. § 645 OZ upravuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady zhotovenej veci. Vadou zhotovenou veci treba rozumieť predovšetkým nedostatok vlastností veci, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil, ale aj nedostatok takých vlastností, ktoré sa pri veciach rovnakého druhu všeobecne predpokladajú alebo ktoré vzhľadom na existenciu príslušných technických alebo iných noriem vec musí mať. Pre posúdenie, či je daná zodpovednosť zhotoviteľa za vady vecí je rozhodujúce, či vec vykazuje vady v čase prevzatia objednávateľom alebo či vec vykazuje vady po prevzatí veci, ale v záručnej dobe. Zavinenie zhotoviteľa je teda bezvýznamné. Zhotoviteľ dokonca zodpovedá aj za vady, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.
28. Pri zodpovednosti za vady zhotoveného diela sa nevyžaduje, aby na strane zhotoviteľa došlo k zavineniu (R 12/1989).
29. Kritériá spôsobilosti vadnej veci na riadne užívanie sú pri zhotovení veci na zákazku podstatne prísnejšie ako pri predaji veci v obchode, kde sa vychádza z priemerných potrieb a požiadaviek občana. Pri zhotovení veci na zákazku treba vychádzať a prihliadať na individuálne požiadavky občana, aby vec mohol užívať v súlade s účelom a spôsobom vymedzeným zmluvou, t.j. aby vec vyhovovala jeho osobitným požiadavkám a potrebám (R 2/1978).
30. Právne dôsledky zo zodpovednosti za vady pri zhotovenej veci na zákazku sa rozlišujú podľa toho, či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Ak ide o odstrániteľnú vadu, ktorá sa opätovne vyskytla po oprave alebo vykazuje väčší počet vád, pre ktoré nemožno vec riadne užívať, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy.
31. Ak sa na veci zhotovenej na zákazku vyskytuje vada, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, občan má právo na primeranú zľavu z ceny. Súdy zvyčajne vychádzajú z toho, že kritériá na rozlíšenie toho, kedy vada bráni a kedy nebráni riadnemu užívaniu veci sú pri veciach zhotovených na zákazku vzhľadom na povahu a účel tejto služby prísnejšie ako pri predaji v obchode. Hranica medzi tým, kedy vada ešte nebráni riadnemu užívaniu zhotovenej veci a kedy už takémuto užívaniu bráni, je pochopiteľne pri rôznych veciach rôzna. Záleží predovšetkým na povahe konkrétnej veci zhotovenej na zákazku a na potrebe občana, ktorého uspokojeniu má slúžiť (R 12/1989).
32. Pre posúdenie, či žalovaná má povinnosť doplatiť dohodnutú cenu za zhotovenie veci na zákazku bolo podstatné zistenie, či žalovaná ako objednávateľ dôvodne uplatnila právo na zrušenie zmluvy z dôvodu, že pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať.
33. Základná otázka, či veci zhotovované na zákazku žalobcom mali vady, keďže žalobca trval na tom, že ním vyhotovované veci boli bez vád, bola vyriešená záverom znaleckého posudku č. 13/2016 vyhotoveného znalcom Ing. Jozefom Slimákom, PhD., z obsahu ktorého vyplýva, že dielo objednané žalovanou u žalobcu na základe objednávky zo 7.2.2013 vykazuje poruchy a závady popísané v časti 2.2.2 a vyhodnotené v časti 2.3 znaleckého posudku. Chyby boli konštatované na hlavných vchodových dverách, bočných vchodových dverách, vnútorných posuvných dverách, na prednom okne, zadnom okne a mrežiach a to tri chyby boli konštatované na hlavných vchodových dverách, tri chyby na bočných vchodových dverách, dve chyby na vnútorných posuvných dverách, jedna chyba na prednom okne, jedna chyba na zadnom okne a u mreží bolo konštatované, že nie sú dostatočným spôsobom upevnené do muriva a tie sa dajú ľahko pomocou skrutkovača demontovať, t.j. boli konštatované dve chyby. Išlo o zistené chyby, ktoré boli aj predmetom reklamácie zo strany žalovanej v písomných reklamáciách zo dňa 26.3.2013, 5.4.2013 a 30.6.2013. Je potrebné konštatovať, že vo všetkých prípadoch išlo o vady odstrániteľné, ktorá skutočnosť medzi stranami nebola spornou. Vzhľadom na závery tohto znaleckého posudku je potrebné za nenáležitú považovať odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej ním vyhotovované veci na zákazku nemali vady.
34. Za nenáležitú považuje odvolací súd námietku, že v danom prípade znalec konštatoval zistené chyby, preto nemožno považovať za dôvodné tvrdenie žalovanej, že išlo o vady. Ide iba o iné výrazy,
ktorými bol konštatovaný nedostatok takých vlastností, ktoré sa pri veciach rovnakého druhu všeobecne predpokladajú alebo ktoré vzhľadom na existenciu príslušných technických alebo iných noriem vec musí mať. Podľa slovníka slovenského jazyka výraz „vada“ sa používa nenáležite namiesto chyba, nedostatok. Je teda zrejmé, že veci zhotovované žalobcom na zákazku na základe objednávky žalovanej mali nedostatok takých vlastností, ktoré pri veciach rovnakého druhu sa všeobecne predpokladajú, t.j. trpeli vadami, inak povedané chybami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie § 465 OZ, ktoré hovorí o „vadách“ veci zhotovenej na zákazku, pričom tento pojem je potrebné chápať ako „chyby“ veci zhotovenej na zákazku.
35. Ako už bolo vyššie uvedené, právo na zrušenie zmluvy má objednávateľ, ak pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Záver o tom, či zistené prejavy vád bránia riadnemu užívaniu alebo nebránia, nie je otázkou znaleckou, ale vždy je právnym posúdením zistených skutočností, ktorý prislúcha súdu. Pre tento záver si súd musí opatriť potrebné podklady vykonaných dôkazov o charaktere a rozsahu vád. Pritom takéto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému má vec slúžiť (R 22/1983).
36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vady daného diela bránia jeho ďalšiemu riadnemu užívaniu, prihliadajúc predovšetkým na počet vád a na účel, ktorému slúžia dvere, okná, ktorých nedostatky boli zo strany žalovanej reklamované. Samotná skutočnosť, že jednotlivé nedostatky sú odstrániteľnými vadami v zmysle § 468 ods. 2 veta druhá OZ aj podľa záveru odvolacieho súdu boli splnené podmienky pre zrušenie zmluvy, z dôvodu väčšieho počtu vád, pre ktoré nie je možné vec riadne užívať. Skutočnosť, že žalovaná právo na zrušenie zmluvy využila v období po začatí predmetného súdneho konania, nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre postup podľa § 648 ods. 2 OZ.
37. Z dokladov predložených žalovanou jednoznačne vyplýva, že všetky písomnosti vrátane listiny označenej ako oznámenie o zrušení zmluvy o zhotovení zákazky z dôvodu zodpovednosti za vady na zákazke zo dňa 20.9.2013, žalovaná zasielala na adresu žalobcu uvedenú v zmluve aj v predmetnej žalobe, t.j. U., U. XX. V jednom prípade zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy, v dvoch prípadoch zásielka bola vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote (zásielky o reklamáciách). Zásielka obsahujúca oznámenie o zrušení zmluvy žalovanej vrátená nebola. Keďže žalobca na túto písomnosť reagoval písomným podaním z 15.10.2013 označeným ako „Námietka proti zrušeniu zmluvy o zhotovení zákazky zo dňa 20.9.2013“ je zrejmé, že túto listinu zasielanú žalovanou prevzal. Preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že list z 20.9.2013, ktorým žalovaná od zmluvy mala odstúpiť nikdy nebol doručený na jeho adresu uvedenú v zmluve o zhotovení diela, že ho nikdy neprevzal.
38. Napokon za nenáležitú odvolací súd považuje odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd bol povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia. Ust. § 220 ods. 3 C.s.p. ukladá súdom povinnosť rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, čo znamená, že ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku Najvyššieho súdu SR, sú všetky súdy všeobecných súdov vrátane samotného Najvyššieho súdu SR povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Vyplýva to z postavenia Najvyššieho súdu SR, ktorý ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe v záujme jednotného rozhodovania súdov zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru a tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach (uplatňuje sa záväznosť súdnej judikatúry erga omnes, pozri rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/185/2006 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 41/2013).
39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že z ust. § 220 C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu prvej inštancie zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. bol však viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení. V predmetnej veci odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil, vzhľadom na ust. § 648 ods. 2 OZ, súdu prvej inštancie povinnosť vyporiadať sa so skutočnosťou, že žalovaná namietala viac vád, ktoré z technického hľadiska možno považovať za vady odstrániteľné. Súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou vyporiadal v súlade s rozhodovacou praxou, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, predovšetkým v bodoch 36, 38 a 39 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
40. Správne súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a to doplnením znaleckého dokazovania, prípadne výsluchom znalca a vykonanie ohliadky súdom na mieste samom, vzhľadom na to, že doplnenie dokazovania v tomto smere žalobca navrhoval z dôvodu, aby sa špecifikovalo, či ide o vady alebo o odstrániteľné chyby, ktorá skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej nebola podstatná vzhľadom na to, že vec má nedostatok takých vlastností, ktoré pri veciach rovnakého druhu sa všeobecne predpokladajú, t.j. ide o slovné ekvivalenty vyjadrujúce skutočnosť, že vec má nedostatok takých vlastností, ktoré pri veciach rovnakého druhu sa všeobecne predpokladajú, t.j. že ide o zhodné pojmy tak ako už bolo vyššie uvádzané.
41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Odvolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).