Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-12-2020.pdf
PDF · 62.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného
E. T.,
nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom R. S. XXX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/252/2019 zo dňa 28.11.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/179/2017 zo dňa 02.01.2018 bol E. T. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Krajský súd v Trenčíne primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej výmery trestu odňatia slobody (1/2). Aj záver o splnení prvej materiálnej podmienky o správaní sa odsúdeného vo výkone
trestu odňatia slobody a plnení povinností spôsobom preukazujúcim jeho polepšenie, je podľa názoru krajského súdu správny.
Pokiaľ však ide o druhú materiálnu podmienku, aj krajský súd zastáva názor, že osoba odsúdeného, z pohľadu možností jeho nápravy a ustáleného stredného rizika jeho sociálneho zlyhania (recidívy), neumožňuje dospieť k rozumnému záveru, že na slobode už nebude páchať trestnú činnosť.
Náprava odsúdeného E. T. je podstatne sťažená, čo nepochybne vyplýva z doterajšieho počtu jeho odsúdení prevažne pre majetkovú trestnú činnosť či pre prečin zanedbania povinnej výživy. Krajský súd na tomto mieste zvýrazňuje, že odsúdený spáchal prečin, pre ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, v skúšobných dobách dokonca až troch „výchovných“ podmienečných trestov odňatia slobody. Z uvedeného je potom nanajvýš zrejmé, že ani hrozba výkonu viacerých trestov odňatia slobody ho neodradila od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza po prvýkrát.
Je preto v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby si celý uložený trest odňatia slobody riadne vykonal.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.