Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-43-2018.pdf
PDF · 114 KB
Case nature
Subarea
64Ek/43/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného W.., W.. J. L., V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX C., proti povinnej J.. P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX A. K., právne zast. Mgr. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, o vymoženie 34,90,- EUR, vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou, so sídlom exekútorského úradu Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica, pod sp. zn. 143EX 33/18, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/43/2018 zo dňa 9. októbra 2019, takto
rozhodol:
Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/43/2018 zo dňa 9. októbra 2019 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnej trovy konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica 64Ek/43/2018 zo dňa 9. októbra 2019 vo výške 34,90,-EUR na účet právneho zástupcu povinnej v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 36,-EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 12.1.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17C/204/2016 zo dňa 2.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2017 a vykonateľnosť dňa 26.9.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 64Ek/43/2018 dňa 12.1.2018 súdnu exekútorku JUDr. Blanku Ružekovú, so sídlom exekútorského úradu Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 18.1.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/43/2018 zo dňa 9.10.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že tvrdenia povinnej o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku započítaním pohľadávky zo dňa 4.9.2017, považoval po začatí exekúcie za irelevantné. K započítavanej pohľadávke povinná uviedla, že ju nadobudla z titulu zdedenej pohľadávky po matke, na základe osvedčenia o dedičstve, vydaného v konaní vedenom pod spisovou značkou 26D/264/2015 zo dňa 10.11.2015, právoplatného dňa 10.11.2015, ktoré predložila súdu spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Celková výška pohľadávky bola 3.035,95,-EUR, z čoho polovica (voči
povinnému) predstavovala 1.517,97,-EUR. Na splnenie tejto pohľadávky vyzvala povinná oprávneného listom zo dňa 24.10.2016, ktorý bol oprávnenému doručený dňa 26.10.2016. Nakoľko oprávnený pohľadávku povinnej dobrovoľne nesplnil, povinná si uplatnila túto pohľadávku žalobou na súde ešte v decembri 2016. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 32C/85/2016. V tomto súdnom konaní došlo k vyššie uvedenému započítaniu pohľadávky a v započítanej časti povinná zobrala späť podanú žalobu (t.j. v časti istiny 34,90,-EUR). Rovnako počas tohto súdneho konania jej povinný (dňa 9.1.2018) uhradil sumu zostávajúcej žalovanej istiny, teda sumu 1.483,07,-EUR a časť úroku z omeškania v sume 34,90,-EUR. Súd jej preto v danom konaní priznal voči oprávnenému už iba zostávajúcu časť úroku z omeškania v sume 55,64,-EUR, ktorú jej oprávnený nezaplatil. Započítanie pohľadávky, uvádzané povinnou, považoval za preukázané aj súd v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 32C/85/2016, zo dňa 11.1.2018, ktorý bol potvrdený aj odvolacím súdom. Napriek uvedeným skutočnostiam, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie svojej pohľadávky, ktorú si už voči svojej splatnej pohľadávke povinná započítala. Takýto výkon práva oprávneného považuje povinná za výkon práva v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nepožíva právnu ochranu. K tvrdeniam povinnej vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd, v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tzn. pohľadávku tiež opatrenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak povinný namieta započítanie judikovanej pohľadávky, avšak kompenzačný prejav ešte oprávnenému nedoručil, platí, že tento právny úkon je voči oprávnenému účinný od okamihu, keď sa o ňom dozvedel (§ 124 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok). Rovnako ako pri dohode o započítaní, aj pri jednostrannom započítaní judikovanej pohľadávky sa exekúcia zastaví aj vtedy, ak sa pohľadávky stretli ešte pred vznikom exekučného titulu, teda ak kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu spôsobil zánik vymáhaného nároku ex tunc (§ 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník). Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie povinného neprihliadne. Vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Keďže povinná tvrdila, že nárok vymáhaný oprávneným voči nej, z predloženého exekučného titulu, zanikol v celom rozsahu započítaním s jej splatnou pohľadávkou, ktorú mala voči oprávnenému, na základe započítania, ktoré vykonala listom zo dňa 4.9.2017, označeným ako „Započítanie pohľadávok", ktorý bol oprávnenému doručený dňa 21.9.2017 (podacie číslo zásielky: RE385688524SK), vyšší súdny úradník s poukazom na § 61e Exekučného poriadku, na započítanie tejto pohľadávky neprihliadol z dôvodu, že nešlo o nejudikovanú pohľadávku, t.j. takú na základe ktorej by mohla povinná viesť exekúciu voči oprávnenému. Z uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v praxi môže nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný voči nemu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje následne povinný voči oprávnenému žalobou v občianskoprávnom konaní. Vyšší súdny úradník preto ďalej uviedol, že napriek tomu, že povinná preukázala, že oprávnenému adresovala písomné podanie označené ako „započítanie pohľadávok zo dňa 4.9.2017“ a že toto podanie bolo oprávnenému doručené dňa 21.9.2017, čo vyplýva z doručenky predloženej povinnou, ako aj z rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 32C/85/2016-69 zo dňa 11.1.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/234/2018 zo dňa 6.3.2019, v ktorom bol uvedený zápočet taktiež zohľadnený, povinná nepreukázala, že by ku dňu začatia exekučného konania, t.j. ku dňu 12.1.2018, disponovala exekučným titulom k tejto pohľadávke
smerujúcim voči oprávnenému. Keďže v exekučnom konaní súd, v súlade s § 61e Exekučného poriadku, prihliadne iba na započítanie judikovanej pohľadávky, ktorú povinná nepreukázala, súd jej návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinnej doručené dňa 10.10.2019, podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.10.2019, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. Povinná v podanej sťažnosti navrhla napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu žiadala zastaviť a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia. Podanú sťažnosť povinná odôvodnila skutočnosťou, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie domáha exekúcie (neexistujúcej) pohľadávky, ktorá zanikla započítaním pred podaním návrhu na začatie exekúcie. Pri vydávaní uznesenia súd vychádzal z argumentácie: „Exekučný súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného." Takýto argument však nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Podľa ust. § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Zákon teda uvádza, že k započítaniu nejudikovanej pohľadávky nemôže dôjsť po začatí exekúcie. Nie je pravdivá argumentácia súdu v uznesení, že k započítaniu (judikovanej pohľadávky voči nejudikovanej) nemôže dôjsť už po vzniku exekučného titulu. Nie je preto možné na tento prípad použiť ust. § 61e Exekučného poriadku. K započítaniu pohľadávok došlo dňa 21.9.2017, kedy oprávnený prevzal (poštou) od povinnej listinu „Započítanie pohľadávok" zo dňa 4.9.2017. Exekučné konanie začalo 12.1.2018. Hypotéza súdu, že povinná nepreukázala, že ku dňu začatia exekučného konania, disponovala exekučným titulom voči oprávnenému" je nad rámec zákona, nakoľko povinná si neuplatňovala (nenamietala) započítanie v exekučnom konaní, iba poukazovala na to, že k započítaniu došlo ešte pred začatím exekučného konania. Z uvedených dôvodov v tomto prípade existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Pohľadávka oprávneného, ktorá je predmetom exekučného konania zanikla pred podaním návrhu na začatie exekúcie zo strany oprávneného. Trovy právneho zastúpenia povinná žiadala nahradiť za podanú sťažnosť vo výške 8,30,-EUR a hotové výdavky vo výške 9,80,-EUR, spolu s trovami právneho zastúpenia vyčíslenými v návrhu na zastavenie exekúcie za dva úkony právnej služby 2x 8,30,-EUR a 2x 9,21,-EUR hotové výdavky, čo je spolu suma vo výške 53,12,- EUR.
7. Súd dňa 3.12.2019 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému, ktorý v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.1.2020 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a sťažnosť povinnej považuje za nedôvodnú. Uviedol, že suma 34,90,-EUR je súdny poplatok, ktorý mu povinná mala zaplatiť na základe vyhraného súdneho sporu o dedičstvo. Nakoľko on si splnil svoj záväzok vyplývajúci z právoplatného dedičského konania po matke sp. zn. 26D 264/2015 právoplatné dňa 10.11.2015 a vyplatil povinnej sumu 1.517,97,-EUR, ako zákonný podiel dedičke. Nasledovali iné súdne spory. Povinná urobila svojvoľne zápočet, aby mu nemusela zaplatiť sumu 34,90,-EUR, ktorú mu súd právoplatne priznal aj v odvolacom procese. Oprávnený preto tento zápočet nemohol akceptovať, nakoľko som sumu 1.517,97,-EUR už vyplatil na účet povinnej. Zápočet považuje oprávnený za právny dokument, ktorý akceptujú obe zmluvné strany svojim súhlasom a podpisom. Povinná sa snaží do dnes naťahovať, prekrúcať a zahmlievať spor o sumu 34,90,-EUR na rôznych stupňoch súdov rôznymi neprehľadnými, zamotanými odvolaniami a sťažnosťami, ktoré už viacnásobne preplatila. Oprávnený považuje za zarážajúce a šokujúce to, že povinná sa súdila aj o sumu 1.517,97,-EUR, ktorú už dávno mala na účte. Tento súdny spor je momentálne v odvolacom konaní. Oprávnený poukázal na to, že za posledné 4 roky čelí desiatkam súdnym sporov, vyplývajúcich z dedičstva, ktoré iniciuje povinná a z ktorých má už tri exekúcie v sume 15.000,-EUR plus exekučné trovy, vďaka povinnej. Jeho mesačný príjem je 180,-EUR.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Sudca po preskúmaní exekučného spisu konštatuje, že sťažnosť povinnej proti napadnutému uzneseniu je dôvodná. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo preto potrebné zmeniť a exekúciu zastaviť.
13. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. V zmysle § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
15. V zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
16. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
17. V zmysle § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
18. V zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
19. Preskúmaním spisu sudca zistil, že exekúcia je voči povinnej vedená na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17C/204/2016 zo dňa 2.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2017 a vykonateľnosť dňa 26.9.2017. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bolo vymoženie istiny vo výške 34,90,-EUR a trov exekúcie oprávneného.
20. Súd sa zaoberal otázkou, či došlo k zániku vymáhaného nároku ešte pred začatím exekučného konania, jednostranným započítaním pohľadávok oprávneného a povinnej, na ktoré poukazovala povinná, alebo nie. Dôvodom zániku záväzku povinnej voči oprávnenému malo byť jednostranné započítanie ich vzájomných pohľadávok, vykonané zo strany povinnej. Povinná tvrdila, že vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke urobila započítací prejav ešte dňa 4.9.2017 a doručila ho oprávnenému dňa 21.9.2017. Na preukázanie svojich tvrdení, povinná predložila súdu ako dôkaz uvedený započítací prejav, spolu s údajmi o pohybe a prevzatí tejto zásielky (podacie číslo zásielky: RE385688524SK) oprávneným ako aj rozsudky súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu zo súdneho konania, v ktorom už bol tento jej započítací prejav posudzovaný a akceptovaný (rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 32C/85/2016-69 zo dňa 11.1.2018, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/234/2018-119 zo dňa 6.3.2019).
21. Súd po preskúmaní započítacieho prejavu povinnej zistil, že ide o jednostranný právny úkon povinnej, datovaný dňa 4.9.2017, označený ako „započítanie pohľadávky“, adresovaný oprávnenému, ktorý bol oprávnenému doručený dňa 21.9.2017, čo vyplýva z ePodacieho hárka o pohybe zásielky a podacieho hárku k danej zásielke č. RE385688524SK. Predmetom započítania bola pohľadávka oprávneného, ktorú mal oprávnený voči povinnej vo výške 34,90,-EUR, ktorá mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/204/2016 zo dňa 2.5.2017, teda z rozhodnutia, ktoré oprávnený ako exekučný titul predložil súdu v tomto exekučnom konaní, a pohľadávka povinnej, ktorú mala
voči oprávnenému a jeho bývalej manželke vo výške 3.035,95,-EUR, titulom osvedčenia o dedičstve vydanom notárom JUDr. V. X., so sídlom S. XX/XX v C., pod sp. zn. XXD XXX/XXXX, 2D not XX/ XXXX zo dňa 10.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2015. Súd ďalej zistil, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/204/2016 zo dňa 2.5.2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2017 a vykonateľnosť dňa 26.9.2017. Súd konštatuje, že po preskúmaní uvedených listín zistil, že išlo o vzájomné pohľadávky, spôsobilé na započítanie, ktoré sa vzájomne kryli v sume 34,90,- EUR a stretli dňa 26.9.2017 a preto, v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, došlo k zániku pohľadávky oprávneného, ktorú mal voči povinnej vo výške 34,90,-EUR. Súd dodáva, že pohľadávka povinnej voči oprávnenému mala byť splatná odo dňa, v ktorom ho povinná vyzvala ju plniť, čo malo byť 24.10.2016, pričom povinná žiadala plniť pohľadávku vo výške 1.517,97,-EUR a pohľadávka oprávneného voči povinnej vo výške 34,90,-EUR bola splatná dňa 26.9.2017. Splatnosť pohľadávky povinnej voči oprávnenému ako aj započítací prejav ako taký už posúdil a akceptoval pri svojom rozhodovaní Okresný súd Trnava v rozsudku sp. zn. 32C/85/2016-69 zo dňa 11.1.2018, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/234/2018-119 zo dňa 6.3.2019. Pre úplnosť súd dodáva, že započítanie splatnej pohľadávky, voči pohľadávke nesplatnej nie je v ustanovení § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčená.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že pohľadávka oprávneného, ktorej vymoženia sa oprávnený domáhal v tomto exekučnom konaní na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 17C/204/2016 zo dňa 2.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2017 a vykonateľnosť dňa 26.9.2017, t.j. pohľadávka vo výške 34,90,-EUR, zanikla započítaním dňa 26.9.2017. Teda, keď oprávnený na tunajší súd doručil návrh na vykonanie exekúcie dňa 12.1.2018, na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu, urobil tak v čase, keď nárok priznaný mu týmto exekučným titulom voči povinnej, bol zo strany povinnej už splnený. Započítanie vzájomných pohľadávok, je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, kedy záväzok zaniká náhradnou formou splnenia. Povinná tak svoj záväzok voči oprávnenému splnila dňa 26.9.2017, teda po vzniku exekučného titulu (predloženého súdu v tomto exekučnom konaní) a pred začatím exekučného konania (pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie). Súd po preskúmaní spisu považoval tvrdenia povinnej za preukázané. Z dôvodu, že nárok oprávneného uplatnený v exekučnom konaní, zanikol jeho splnením ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, súd konštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne a je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd exekúciu zastavil.
23. Súd ďalej konštatuje, že vyšší súdny úradník nesprávne vec právne posúdil, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník nesprávne posúdil tvrdenie povinnej o tom, že došlo k zániku vymáhanej pohľadávky započítaním, keď toto tvrdenie považoval za započítací prejav povinnej. V prípade, ak by povinná vykonala započítací prejav vzájomných pohľadávok s oprávneným, ktoré sú uvedené v bode 21. odôvodnenia tohto uznesenia, až po začatí exekučného konania, boli by závery, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník správne. V danom prípade však započítací prejav povinnej vznikol ešte v roku 2017, kedy nastali aj jeho právne účinky, spôsobujúce zánik pohľadávky oprávneného voči povinnej, pričom v exekučnom konaní povinná túto skutočnosť exekučnému súdu už iba oznámila v rámci svojej obrany. Právne závery, ku ktorým dospel v napadnutom rozhodnutí vyšší súdny úradník, preto neboli správne a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo potrebné zmeniť.
24. Súd nemohol akceptovať ani argumentáciu oprávneného, ktorý poukazoval na to, že zápočet zo strany povinnej nemohol akceptovať z dôvodu, že z dedičstva jej už vyplatil podiel vo výške 1.517,97,- EUR, teda vo výške v akej bol povinný ho vyplatiť. K týmto tvrdeniam oprávneného súd uvádza, že skúmanie zániku záväzku oprávneného voči povinnej z dedičstva po ich matke bolo predmetom súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX, ktorého rozsudok bol preskúmaný aj Krajským súdom v Trnave, v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. XXCo/XXX/ XXXX-XXX. V uvedenom súdnom konaní si povinná voči oprávnenému uplatnila nielen vyplatenie pohľadávky, ktorú v dedičstve nadobudla, ale aj úroky z omeškania so zaplatením tejto pohľadávky. Od oprávneného v tomto súdnom konaní žiadala zaplatiť sumu 1.517,97,-EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 24.10.2016 do 9.1.2018, kapitalizovaných sumou vo výške 90,54,-EUR a trovy konania. Oprávnený jej v priebehu uvedeného súdneho konania zaplatil dňa 26.9.2017 sumu 34,90,-EUR (formou započítania pohľadávok vykonaného síce zo strany povinnej, avšak v prospech oprávneného, ktorému sa o uvedenú sumu znížil jeho záväzok voči povinnej) a dňa 9.1.2018 jej uhradil sumu 1.517,97,-EUR, teda spolu sumu 1.552,87,-EUR. Neuhradená zostala suma 55,64,-EUR (časť
úroku z omeškania) a trovy konania, ktoré sú predmetom výroku rozsudku Okresného súdu Trnava v danom súdnom konaní. Exekučný súd nie je príslušný na ďalšie preskúmavanie započítania vyššie uvedených, vzájomných pohľadávok oprávneného a povinnej, ktoré už boli skúmané v súdnom konaní. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou, pričom v súlade s ustanovením § 230 CSP, nie je ani prípustné opätovne prejednávať vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá.
25. Na základe uvedeného sudca konštatuje, že vzhľadom na preukázanie zániku vymáhaného nároku jeho splnením ešte pred začatím exekučného konania a exekúcie, súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a exekúciu voči povinnej, v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, zastavil
26. Súd vzhľadom na zastavenie exekúcie, rozhodoval aj o trovách exekúcie.
27. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie nedôvodne, súd nepovažoval trovy oprávneného, ktoré v exekučnom konaní platil za účelne vynaložené a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
30. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je konanie sporovej povahy, v ktorom má v zásade právo na náhradu svojich trov len jedna zo strán tohto sporu, teda oprávnený alebo povinný. Nakoľko oprávnený v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nebol úspešný, keďže súd exekúciu zastavil, súd o jeho nároku na náhradu účelne vynaložených trov nerozhodoval. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, súd v súlade s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodoval o návrhu povinnej na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platila v súvislosti so zastavením exekúcie.
31. V zmysle ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
32. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
33. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
34. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal povinnej trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Sudca konštatuje, že povinná má, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/43/2018 zo dňa 9.10.2019, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za tri úkony právnej služby a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, návrh na zastavenie exekúcie a za spísanie sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie. Sudca, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, z akej vychádzala povinná (34,90,-EUR), konštatuje, že povinnej vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 24,90,-EUR (3 úkony právnej služby, každý vo výške 8,30,-EUR), spolu s režijným paušálom (v roku 2018 vo výške 2x 9,21,-
EUR a v roku 2019 vo výške 9,80,-EUR, čo je spolu suma 53,12,-EUR. Povinná nežiadala náhradu trov zvýšiť o DPH. Súd s poukazom na znenie § 199e Exekučného poriadku, poukazuje na zákonnú limitáciu výšky trov právneho zastúpenia v exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie, výškou vymáhaného nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie. Zo znenia uvedeného ustanovenia zákona, súd dospel k záveru, že limitácia výšky náhrady trov právneho zastúpenia sa vzťahuje na celé exekučné konanie, t.j. aj na štádium exekúcie, nakoľko vydaním a následným doručením poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré tento limit určuje, začína práve štádium exekúcie. Súčasne v štádiu exekúcie je účastníkom exekučného konania nielen oprávnený ale aj povinný, ktorí obaja môžu byť zastúpený advokátom v súlade s prvou vetou uvedeného zákonného ustanovenia. Tento záver je aj v súlade s dôvodovou správou k Exekučnému poriadku, keď zmyslom limitácie trov právneho zastúpenia je zamedzenie „zhodnocovaniu“ bagateľných pohľadávok o trovy právneho zastúpenia. Preto, podľa názoru konajúceho súdu, pokiaľ má účastník exekučného konania právneho zástupcu, má nárok, pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia, na náhradu vzniknutých trov, najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia, t.j. v tomto prípade najviac vo výške 34,90,-EUR. Súd tak priznal povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 34,90,-EUR a vo zvyšnej časti jej nárok náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
35. Súd sa ďalej, vzhľadom na zastavenie exekúcie, zaoberal aj trovami súdnej exekútorky.
36. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
37. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.
38. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
39. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
40. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
41. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
42. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
43. V zmysle ust. § 199c ods.2, Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí, to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
44. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.
45. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
46. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie nedôvodne, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.
47. O výške náhrady trov exekúcie súdnej exekútorky rozhodol súd tak, že priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnej bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, podaného v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. s odkladným účinkom, preto súd priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50%, v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške 30,-EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 6,-EUR (t.j. 20 % z 30,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 36,- EUR.
48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).