Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/117/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. K., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom C. XXX, okres K., t. č. bytom G., L. XXXX/X (u Q. B.), trestne stíhaného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 12. februára 2020 prejednal odvolanie obžalovaného M. K. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 9. júla 2019 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , zo dňa 9. júla 2019 bol obžalovaný M. K. uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti BEKOM TECHNOLOGY s. r. o., C. XXX, okres K., IČO: 48 201456 si dňa prenajal od spoločnosti PeHaeS, s. r. o., 2 ks pažiacich boxov typ K12, v hodnote 3.400,- Eur s miestom prenájmu Horná Súča, následne tieto 2 ks pažiacich boxov v obci Kameničany dňa 29.09.2017 predal spoločnosti KORDULIAK SK s .r .o. , Štúrova 27, Turzovka, IČO: 50 413 627 za sumu 3.400,- Eur, čím spôsobil spoločnosti PeHaeS, s. r. o., Štrková 4, Žilina, IČO: 31 627 943 škodu vo výške 3.400,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona, s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bola poškodená spoločnosť PeHaeS, s. r. o., Žilina, Štrková 4, v zastúpení B.. V. I., nar. XX.XX.XXXX, a spoločnosť Korduliak SK, s. r. o., Štúrova 27, Turzovka, v zast. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie smerovalo proti výrokom napadnutého rozsudku o vine a treste. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných dôvodov odvolania obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku a na to, že po vyhlásení uvedeného rozsudku obžalovaný podal proti nemu odvolanie proti výrokom o vine a treste. Obhajoba v dôvodoch odvolania ďalej uviedla nasledovné:

„Pri zákazke vykonávanej v obci Horná Súča som potreboval 2 ks pažiacich boxov a keďže som vedel z minulého obdobia, že vedomosť o takýchto zariadeniach má p. R., oslovil som ho s požiadavkou, či by o nejakých pažiacich boxoch nevedel. Tento mi oznámil, že ich má p. I. spoločnosť PeHaeS s.r.o. a tento mu dlhuje nejaké peniaze, tak si od neho 2 ks pažiacich boxov vezme a tieto mi predá za 1.000

€. Kúpnu cenu v sume 1.000 € som p. R. za prítomnosti jeho syna odovzdal v Trenčíne v prenajatom rodinnom dome. Po skončení prác v Horne Súči som si tieto zobral na stavbu v Kameničanoch.

O tom, že ide len o nájom, som sa dozvedel až v rámci prípravného konania, kedy mi bola predložená nájomná zmluva, ktorú som v rámci prípravného konania videl prvýkrát.

S p. I. som nikdy o nájme nekomunikoval, nikdy mi jeho spoločnosť nevystavila žiadnu faktúru za nájom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že som ako obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďami svedka p. I., p. R., svedkyne p. E. a B., svedkom p. Z., p. K. a p. Y., ako aj listinnými dôkazmi.

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, či už v rámci prípravného konania alebo vykonaného v konaní pred súdom zastávam názor, že sa v uvedených konaniach neodstránili rozpory v jednotlivých výpovediach, ktoré zostali bez povšimnutia pri rozhodovaní vo veci a ktoré majú podstatný význam.

Svedok p. I. vo svojich výpovediach uvádzal, že pažiace boxy odvážal spolu s vodičom jeho zamestnancom aj p. R.. Naproti tomu p. R. uviedol, že pažiace boxy s vodičom neodvážal. Potom je nevyjasnená skutočnosť ako vedel vodič, kam má pažiace boxy odviesť a komu ich má odovzdať. Súčasne svedok p. I. nevedel objasniť rozdiely vo výpovediach týkajúcich sa fakturácie a samotnej nájomnej zmluvy, resp. je podpisovania.

Rovnako je nepochopiteľné podľa vyjadrenia svedkyne p. E., že na vypracovaní nájomnej zmluvy participoval p. R., ktorý nemá so spoločnosťou PeHaeS, s. r. o., nič spoločného, a to ani ako zamestnanec.

Ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom sa nikto nezaoberal rozporom spočívajúcim v tom, že v nájomnej zmluve boli uvedené 3 ks pažiacich boxov, ale ja som mal údajne predajom spôsobiť škodu na 2 ks pažiacich boxov.

K uvedeným rozporom som v konaní pred súdom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka vodiča, ktorý pažiace boxy doviezol. Tento návrh bol súdom zamietnutý z dôvodu, že ide o osobu nepoznanú. Zastávam názor, že tento dôvod neobstojí, nakoľko by nemal byť problém dopytom na spoločnosť PeHaeS, s. r. o., zistiť jeho totožnosť.

Taktiež poukazujem na podozrivý časový postup zahájenia trestného konania. Dňa 05.10.2017 o 12:00 hod. bol príslušníkmi PZ spísaný úradný záznam, týkajúci sa pažiacich boxov s tým, že už mali vedomosť o nájomnej zmluve a o ich majiteľovi. V ten istý deň už o 13:10 hod. do 14:00 hod. podáva p. I. na OO PZ Trenčín trestné oznámenie a v čase, kedy sa mala končiť zápisnica o trestnom oznámení, dochádza súčasne v tento deň o 14:00 hod. k odovzdaniu zaistenej veci v Dolnej Súči. Je až zarážajúci uvedený časový sled, v ktorom došlo k získaniu informácií a následnému trestnému oznámeniu. Na základe uvedeného sa nemôžem zbaviť dojmu, že celá vec bola na moju osobu pripravená a jej cieľom bolo vysporiadať si nejaké záväzky a pohľadávky prostredníctvom mojej osoby.

Dovoľujem si navrhnúť, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok -172 zo dňa 9.7.2019 vo výroku o vine a treste, tento zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby predmetnú vec znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol nasledovné:

„Podané odvolanie obžalovaného považujem za nedôvodné, pretože prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu názoru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, pričom aj uložený trest odňatia slobody je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa uložený v primeranej výške.

Obž. M. K. vo svojej výpovedi uviedol, že pažiace boxy kúpil od pána R. za 1.000 Eur. Spoločnosť PeHaes s.r.o. a B.. V. I. pozná len v súvislosti s prenajatím haly na ul. Kamennej v Žiline, v ktorej opravoval svoju Tatru. Z predaja pažiacich boxov spoločnosti KORDULIAK SK s.r.o. nedostal žiadne peniaze, pretože ich prevzal M. Y., ktorý mu nedal nič.

Obž. M. K. je zo stíhaného trestného činu usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov E. R., M. K. a B.. V. I..

Svedok E. R. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v mesiacoch jún - júl 2017 sprostredkoval prenájom pažiacich boxov medzi spol. PeHaeS a spol. BEKOM TECHNOLOGY, ktorú zastupoval M. K.. M. K. ho oslovil, či nepozná niekoho, kto má pažiace boxy, pretože jeho firma vykonáva stavbu kanalizácie niekde pri Trenčíne. Uvedené pažiace boxy nikdy spol. BEKOM TECHNOLOGY nepredal, iba sprostredkoval prenájom týchto boxov.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci jún 2017 pracoval pre spol. JUMPER SK, hlavným predmetom podnikania tejto spol. boli výkopové práce na kanalizácií v Hornej Súči. V minulosti pri výkopových prácach v Hornej Súči ho M. K. požiadal, aby prevzal 2 ks pažiacich boxov, žltej farby. Tieto paženia prevzal a muž, ktorý ich doviezol mu dal podpísať Zmluvu o prenájme, zavolal M. K. a tento mu povedal, že má zmluvu podpísať, tak zmluvu podpísal v zastúpení spol. BEKOM TECHNOLOGY.

Svedok - poškodený B.. V. I. vo svojej výpovedi uviedol, že je konateľom spol. PeHaeS, s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebnou a obchodnou činnosťou. Niekedy v lete 2017 ho M. K. prostredníctvom E. R. kontaktoval za účelom prenajatia 3 ks pažiacich boxov. Následne vyhotovili Zmluvu o prenájme pažiacich boxov a tieto jeho pracovník odviezol a vyložil niekde v okolí Trenčíne na mieste, ktoré požadoval M. K.. Odvtedy sa s pánom K. nemohol skontaktovať.

Zo zmluvy o prenájme zo dňa 01.06.2017 uzatvorenou medzi spoločnosťou PeHaes s.r.o. a spoločnosťou BEKOM TECHNOLOGY s.r.o., predmetom ktorej je prenájom paženia ku kanalizácií v Hornej Súči, vyplýva, že za spoločnosť BEKOM TECHNOLOGY s.r.o. ako nájomcu podpísal zmluvu v zastúpení M. K..

Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa považujem za zákonný a dôvodný, navrhujem, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného v zmysle ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa zamietnuť ako nedôvodné. Obhajoba navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie z dôvodov uvedených v písomných dôvodoch odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb, ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania obžalovaného nie je ani namietaná existencia takýchto procesných vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa

Ako vyplýva, z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov (viď vyššie citované dôvody odvolania), obžalovaný primárne namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorých vyvodil skutkové závery o vine obžalovaného zo spáchania skutku, teda podľa názoru odvolacieho súdu namietal existenciu vád v zmysle Obžalovaný tiež namietal nevyhovenie jeho návrhom na doplnenie dokazovania, teda podľa názoru odvolacieho súdu namietal aj existenciu vád v zmysle

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány

činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením , môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne ustálenia skutkového stavu veci vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, okresný súd poukázal na to, že okrem tvrdenia obžalovaného neexistoval ani jeden dôkaz o tom, že by poškodený skutočne predal obžalovanému pažiace boxy, uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Naopak, všetky výpovede vypočutých osôb, relevantné v otázke, či došlo k predaju uvedených vecí obžalovanému, boli v neprospech obžalovaného. Za tejto dôkaznej situácie podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné okresnému súdu dôvodne vytýkať porušenie ustanovenia pri hodnotení vykonaných dôkazov.

V súvislosti s obranou obžalovaného v tomto konaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že si je vedomý povinnosti obžaloby preukázať vinu obžalovaného, a teda v tomto smere je dôkazné bremeno na obžalobe. Odvolací súd však považuje tiež za potrebné zdôrazniť aj to, že dôkazné bremeno obžaloby nie je absolútne, nakoľko dôkazné bremeno o obžalovaným tvrdenom tzv. „alibi“ je na obžalovanom. Ak teda v prejednávanom prípade obžalovaný tvrdil, že bol vlastníkom predmetných vecí, dôkazné bremeno na preukázaní riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedeným veciam bolo na obžalovanom. Keďže v danej veci z vykonaného dokazovania nebolo pochýb o tom, že pôvodné vlastníctvo predmetných vecí patrilo poškodenému, poškodený poprel, že by vlastníctvo týchto vecí previedol na obžalovaného a tvrdenia obžalovaného o uvedení do omylu neboli vôbec žiadnym iným vo veci vykonaným dôkazom preukazované, odvolací súd považoval okresným súdom ustálené skutkové zistenia v napadnutom rozsudku za správne, majúce oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a vyvodené na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením

Pokiaľ ide o obhajobou namietané odmietnutie vypočutia doposiaľ nestotožnenej osoby vodiča, ktorý mal priviesť predmetné veci od poškodeného k obžalovanému, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v tejto otázke postupoval v súlade s ustanovením , ak odmietol vykonať tento dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Okolnosti prepravy predmetných vecí, vrátane toho, či sa tejto prepravy zúčastnil svedok Chobot, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu byť za súčasnej dôkaznej situácie rozhodné pre posúdenie, či došlo k prevodu vlastníckeho práva z poškodeného na obžalovaného.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine, ako aj o treste, keďže odvolanie voči výrokom o treste bolo v dôvodoch odvolania odôvodňované len nesprávnosťou výrokov o vine, z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.