Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csr-2-2017.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Csr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobkyne: M. V., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XXX/XX, I., zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb, IČO 45 744 939, so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom, dňa 23.10.2017 pod sp. zn. 126/11/16 z r u š u j e.
II. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 04.12.2017 (došlou súdu 12.12.2017) domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb, IČO 45 744 939, so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaný v konaní pred rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom dňa 23.10.2017 pod sp. zn. 126/11/16 tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský rozsudok (ďalej aj "RR") vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, RR zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, odporujúce dobrým mravom a jeho výkon by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 23.11.2018, v ktorom navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy (ďalej aj "RZ") výslovne vyplýva, že uzatvorenie RZ nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej RZ. Z právnych dôsledkov bodu 7 RZ vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od RZ v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik RZ bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdila, že RZ nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 RZ, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri
odstúpení od RZ by bez ohľadu na (ne-)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda mala možnosť nepristúpiť na uzavretie RZ, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu RZ, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovanou. RZ so žalobkyňou preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Uviedla, že podľa ustanovenia bodu 2 RZ "Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.".
4. Žalobkyňa v duplike zo dňa 13.12.2018 uviedla, že uzatvorením RZ došlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobkyňou a žalovanou z úverovej zmluvy. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 a 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) ide najmä z dôvodu, že žalovaný si priamo a autoritatívne v predformulovanej RZ určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, možnosť výberu či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky. Právo výberu akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory so spotrebiteľmi riešené pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bude jeho postavenie oveľa výhodnejšie, než by tomu bolo pred všeobecným súdom Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku nemá spotrebiteľ na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky zmluvy reálnu možnosť rozhodnúť o tom, či spor s dodávateľom bude prejednaný pred všeobecným súdom SR alebo nie. Túto možnosť rozhodnúť sa má spotrebiteľ jedine v prípade, ak on sám je aktívnou, žalujúcou stranou. V prípade, ak žalobu podáva dodávateľ, spotrebiteľ nemá akúkoľvek možnosť zmeniť jeho rozhodnutie predložiť spor na riešenie rozhodcovskému súdu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nenapĺňa reálne znaky alternatívne dojednanej rozhodcovskej doložky a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené vyplýva zo samého účelu a teleologického výkladu predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je nutné vykladať taktiež vo svetle únijnej právnej úpravy.
5. Poukázala tiež na niektoré, na vec sa vzťahujúce, súdne rozhodnutia, z ktorých aj časť citovala (napr. KS v Banskej Bystrici, sp. zn.: 2CoE/253/2014, Uznesenie NS SR zo dňa 22.02.2017, č. k. 21XECdo/8/2016-87, Uznesenie KS v Banskej Bystrici zo dňa 29.04.2015, sp. zn. 4CoE/89/2014, ...).
6. Podľa ust. § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07. 2016, ďalej len "CSP"), zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zákonov.
7. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP]
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazných prostriedkov založenými v spise a zistil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
9. Podanou žalobou napadnutý RR bol vydaný dňa 23.10.2017, žalovaná podala žalobu dňa 12.12.2017, teda včas (§ 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinný od 01.01.2015, ďalej len "ZoSRK").
10. Z predmetnej RZ súd zistil, že túto uzatvorili sporové strany dňa 11.02.2013, teda v ten istý deň, ako revolvingovú úverovú zmluvu.
11. Podľa tzv. "formulárovej" RZ (teda zmluvy žalovanou ako veriteľom vopred naformulovanej, do znenia ktorej žalobkyňa ako dlžníčka reálne nemala možnosť zasiahnuť) súd zistil, že (body 4. a 5.) veriteľ a dlžník sa (ako zmluvné strany) dohodli na tom, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B, b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S; výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.
12. Z bodu 5. RZ (viď zhora) nie je jasné, kde má sídlo Slovenský arbitrážny súd, nakoľko pri údajoch o tomto súde je uvedené iba sídlo jeho zriaďovateľa (dalo by sa iba domnievať, že tento rozhodcovský súd má sídlo zhodné so sídlom jeho zriaďovateľa, teda v Bratislave). Nie je potom jasné, do ktorého mesta či obce by žalobkyňa ako žalovaná musela cestovať, ak by sa mala podrobiť konaniu pred týmto súdom. Druhý, v tomto bode RZ uvedený rozhodcovský súd má uvedené sídlo v Banskej Bystrici.
13. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. [§ 13 CSP - všeobecná miestna príslušnosť]
14. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. [§ 14 CSP - všeobecná miestna príslušnosť]
15. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. [§ 15 ods. 1 CSP]
16. Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode (...) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. [§ 19 písm. d/ CSP - osobitná miestna príslušnosť]
17. Platným uzatvorením predmetnej RZ by sa žalovaná dostala (a to bez akéhokoľvek logického dôvodu) do nevýhodného postavenia, nakoľko ako osoba s trvalým pobytom vo Vrbovom (okres Piešťany) v prípade sporu by musela byť žalovaná na súde určenom podľa ust. § 13 a § 14 CSP, teda na Okresnom súde Piešťany (so sídlom v Piešťanoch) a v prípade sporu zo spotrebiteľskej zmluvy ako spotrebiteľ by mohla žalovať veriteľa buď na súde určenom podľa ust. § 15 ods. 1 CSP (teda na súde Bratislava II), alebo v súlade s ust. § 19 písm. d/ CSP by mohla veriteľa žalovať na súde, v obvode ktorého má ona adresu trvalého pobytu, teda na Okresnom súde Piešťany (so sídlom v Piešťanoch); výber miestne príslušného súdu by bol výlučne na žalobkyni.
18. Platným uzatvorením predmetnej RZ by žalovaná prišla o dobrodenie zákona (CSP), poskytnutého spotrebiteľom v spotrebiteľských sporoch tým, že či už v procesnom postavení žalobcu alebo žalovaného môže byť jej spor prejednaný a rozhodnutý súdom blízkom miestu jej trvalého pobytu.
19. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. [§ 73 ods. 3 ZoSRK]
20. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. [§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj "ZoRK")]
21. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. [§ 4 ods. 1 a 2 ZoRK]
22. Po formálnej stránke sa predmetná sporovými stranami písomne uzatvorená RZ javí ako platne uzatvorená podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, avšak v zmysle ust. § 3 ods. 1 ZoRK pri uzatvorení RZ má ísť o dohodu strán o jej uzatvorení.
23. Dohoda zmluvných strán je prejavom dosiahnutého konsenzu čo do vôle takúto zmluvu uzatvoriť a následne konsenzu o jej obsahu. Dosiahnutiu konsenzu vôle zmluvných strán ale nevyhnutne
predchádza jednanie (rokovanie) o jej uzatvorení a o jej obsahu. V súdenom spore predmetná (tzv. formulárová) RZ už v samotnom úvodnom ustanovení (bod 1.) uvádza, že dlžník súhlasí s jej uzatvorením, z čoho je možné vyvodiť záver, že jej uzatvoreniu nepredchádzalo jednanie (rokovanie) strán v zmysle prv uvedeného, ale žalobkyni ako dlžníčke bola táto vopred pripravená RZ predložená na podpis. Na veci nič nemení ani znenie bodu 2. predmetnej RZ, v zmysle ktorého uzatvorenie RZ nie je podmienkou na uzatvorenie úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného potom nie je možné prijať záver, že predmetná RZ je výsledkom jednanie (rokovania) zmluvných/sporových strán.
24. V súdenom spore absentuje akýkoľvek skutočný záujem žalobkyne (spotrebiteľa) ako dlžníčky na uzatvorení predmetnej RZ, ktorá (ak by bola platne uzatvorená) by ju dostala (ako potenciálnu sporovú stranu) do nevýhodnejšieho postavenia ako jej priznáva CSP čo do miestnej príslušnosti spor prejednávajúceho súdu (cestovanie do vzdialenejšieho mesta/obce, cestovné náklady).
25. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. [§ 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.07.2011 do 31.05.2014 (ďalej len "OZ")]
26. V súdenej veci niet pochýb o tom, že sporovými stranami uzatvorená úverová zmluva ako aj rozhodcovská zmluva (obe uzatvorené dňa 11.02.2013) sú v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ spotrebiteľskými zmluvami; spravujú sa nielen ustanoveniami OZ ako lex generalis, ale RZ aj ustanoveniami ZoSRK a ZoRK (viď zhora) ako lex specialis.
27. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluv-né ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. [§ 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r/, ods. 5 a ods. 10 OZ]
28. V súdenej veci bolo potrebné tiež posúdiť, či predmetnú RZ, podpísanú sporovými stranami ako zmluvnými stranami, možno považovať za individuálne dojednanú.
29. Žalovaná nepreukázala, že RZ bola individuálne dojednaná (viď ust. § 53 ods. 3 OZ) a že jej uzatvoreniu predchádzalo jednanie (rokovanie) sporových/zmluvných strán tak, ako je zhora uvedené.
30. Žalobkyni bola v súvislosti s jej žiadosťou o poskytnutie úveru a uzatvorením (tzv. "formulárovej") úverovej zmluvy toho istého dňa predložená zároveň aj (tiež tzv. "formulárová") RZ; text oboch dokumentov vopred pripravila žalovaná ako poskytovateľ úveru (dodávateľ) a žalobkyňa ako žiadateľ o úver (spotrebiteľ) nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah týchto dokumentov. V oboch dokumentoch sa iba dopĺňal text v časti identifikácie dlžníka a dátum ich podpísania, v úverovej zmluve sa dopĺňali aj údaje o výške poskytnutého úveru, výška a počte splátok, RPMN.
31. S poukazom na zjavnú absenciu dohody o uzatvorení RZ (viď zhora) ako aj s pouka-
zom na ust. § 53 ods. 2 OZ je na mieste záver, že RZ platne uzatvorená nebola.
32. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSRK, tento zákon upravuje: a/ spotrebiteľské rozhodcovské konanie, b/ postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský súd").
33. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. [§ 2 ods. 1 ZoSRK]
34. Ako je zhora uvedené, súd vyhodnotil sporovými stranami uzatvorenú RZ ako neplatnú, a neplatná RZ teda nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
35. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak: a/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d/ stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f/ stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g/ v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h/ vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k/ výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/ až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. [§ 45 ZoSRK]
36. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. [§ 41 ods. 1 veta prvá ZoRK]
37. Žalobkyňa podanou žalobou napadla predmetný rozhodcovský rozsudok v lehote podľa ust. § 46 ods. 1 ZoSRK, z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/, k/ a písm. l/ ZoSRK.
38. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že predmetná RZ nebola sporovými/ zmluvnými stranami platne uzatvorená, a teda nebola založená právomoc rozhodcovského súdu (§ 2 ods. 1 ZoSRK), bolo už nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania zaoberať sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa podala žalobu; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
39. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. [§ 262 ods. 1 CSP]
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP podľa výsledku tohto sporu ako celku tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni v rozsahu 100% proti procesne neúspešnej žalovanej, nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný (t. j. 100%-ný) úspech (výrok II. tohto rozsudku).
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 2 CSP]
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 355 ods. 1 CSP, § 356 CSP a contrario, § 357 ods. 1 písm. f/ a písm. m/ CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] (tu: Krajský súd v Trnave)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä (...), odvolanie, (...). [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. [§ 149 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]