Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-111-2019.pdf
PDF · 74.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/111/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí dňa 12. februára 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. septembra 2019, sp.zn.6Pp/258/2019, a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného B. W. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.5T/11/2011 zo dňa 24.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.2To/31/2013 zo dňa 23.05.2013 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 09. septembra 2019, sp.zn.6Pp/258/2019 podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že odsúdeného B. W. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.5T/11/2011 zo dňa 24.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.2To/31/2013 zo dňa 23.05.2013. Zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 3 roky.
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú následne písomne zdôvodnil.
Prokurátor v písomných dôvodoch sťažnosti namietol absenciu materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie a hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom, z ktorého okrem iného vyplýva, že k spáchanej trestnej činnosti odsúdený mal spočiatku nekritický, odmietavý postoj, no v súčasnosti ho možno hodnotiť ako čiastočne kritický, keď zodpovednosť akceptuje, avšak príčiny externalizuje. Z tohto dôvodu aj program zaobchádzania sa odsúdenému darí plniť v edukačnej oblasti len čiastočne. Riaditeľ ústavu skonštatoval, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako stredné, na základe menej priaznivej resocializačnej prognózy vyhodnotenej z indikovaných rizikových faktorov u odsúdeného, a to opakovaného páchania trestnej činnosti, závažnosti trestného činu, nezamestnanosti pred výkonom trestu a s tým spojené menej priaznivá finančná situácia, experimentovanie s drogami a tendencie konať impulzívne v záťažových situáciách a predispozícia zvýšenej miery agresivity. Prokurátor je toho názoru, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného a nedostatočne sa s nimi vysporiadal, keď u odsúdeného B. W. podmienku pozitívneho vedenia riadneho života vyhodnotil jednostranne, nekriticky v prospech odsúdeného a to aj napriek tomu, že ústav skonštatoval len čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Poukázal tiež na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 6-krát právoplatne súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom v súčasnosti je opätovne vo výkone trestu pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, a to pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a
iné, ktorej sa začal dopúšťať po vykonaní jeho predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Podľa názoru prokurátora recidíva odsúdeného tak svedčí o výraznom narušení jeho osobnostnej štruktúry, pričom správanie nie je stabilizované ani prehodnocované smerom k rešpektovaniu spoločenských vzťahov a záujmov chránených Trestným zákonom. Jeho predchádzajúce odsúdenia dokonca spojené s výkonom trestu odňatia slobody tak nesplnili svoj prevýchovný účel a neviedli k efektívnej náprave správania odsúdeného. Prokurátor má za to, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Ku dôvodom sťažnosti prokurátora sa odsúdený písomne vyjadril s tým, že napadnuté rozhodnutie okresný súd náležite zdôvodnil, pričom s týmto rozhodnutím sa plne stotožnil. Ďalej uviedol, že vykonané dokazovanie bolo doplnené o listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho možnosť trvale bývať, riadne sa zamestnať, čo sú podľa odsúdeného základné predpoklady k vedeniu riadneho života. Napriek tomu však prokurátor tieto skutočnosti vôbec nebral v úvahu, rovnako ako aj jeho správanie vo výkone trestu. Na druhej strane považoval prokurátor za rozhodujúce akési riziko sociálneho zlyhania, ktoré je výsledkom sociologických a štatistických prehľadov, ktoré bližšie nie sú špecifikované. Aj rizikové faktory sú len všeobecné. Podľa názoru odsúdeného, ak by pri žiadostiach o podmienečné prepustenie boli žiadatelia hodnotení len z pohľadu prokurátora, zrejme by zákonodarca túto možnosť mohol pri viacnásobne trestaných odsúdených úplne zrušiť. Odsúdený B. W. preto navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Ku vyjadreniu odsúdeného sa prokurátor do konania neverejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 05. novembra 2019, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušiť a návrh odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.
Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.
Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú naplnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, je možné konštatovať jej splnenie. U odsúdeného však nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdenému B. W. sa stanovený program zaobchádzania darí čiastočne plniť, keďže vykazuje rezervy v edukačnej oblasti z dôvodu čiastočne kritického postoja k
trestnej činnosti. Resocializačná prognóza je hodnotená u odsúdeného ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú indikované opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť spáchaného trestného činu, nezamestnanosť pred výkonom trestu a s tým spojená nepriaznivejšia finančná situácia, experimentovanie s drogami, ale aj tendencie konať impulzívne v záťažových situáciách a predispozícia zvýšenej miery agresivity. Počas doterajšieho výkonu trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia bol doposiaľ 9-krát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Záverom hodnotenia sa tiež konštatuje, že odsúdený dosahuje počas výkonu trestu pozitívne výsledky, akceptuje zodpovednosť za svoje konanie a prezentuje záujem viesť riadny život po výkone trestu odňatia slobody.
Z uvedeného teda vyplýva, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Podľa názoru senátu krajského súdu však nemožno prehliadnuť i z hodnotenia vyplývajúci záver, že resocializačná prognóza odsúdeného je vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom jedným z viacerých indikovaných rizikových faktorov je práve recidíva odsúdeného. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že odsúdený B. W. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom trestná činnosť, za ktorú si aktuálne vykonáva súhrnný 10-ročný trest odňatia slobody je závažného charakteru. U osoby odsúdeného sa tak jedná o špeciálneho recidivistu a je osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov. Z uvedeného je zrejmé i to, že odsúdený mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak toto nevyužil, predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel a jeho správanie je práve na slobode negatívne. Povaha odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti tvoria tak u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného aj napriek čiastočne kladnému hodnoteniu ústavu, nie je možné dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj represívny i výchovný účel, a že odsúdený v budúcnosti povedie už len riadny život.
S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.