Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/137/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu NAY, a. s., so sídlom Bratislava, Tuhovská 15, IČO: 35 739 487 proti žalovanému O. O., bydliskom P. P., T.G. C. XX, o zaplatenie 1.198,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -74 zo dňa 11. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.198 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.198 eur od 04.03.2018 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalobcovi náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.198 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.198 eur od 20.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že si žalovaný u neho dňa 30.11.2017 objednal tovar, a to 2 ks samoinštalačná klimatizácia COOLEXPERT ACH-09FCI2 EAN: 8594046222561, za čo žalovanému vystavil faktúru č. 4220209782 v celkovej výške 1.198 eur so splatnosťou dňa 20.02.2018. Poznamenal, že tovar bol žalovanému doručený prostredníctvom prepravnej spoločnosti. Dňa 06.12.2017 si žalovaný tovar prevzal osobne, čo preukazuje jeho vlastnoručný podpis na prepravnej listine. Zdôraznil, že spor sa snažil vyriešiť mimosúdne výzvou zo dňa 09.04.2018, ktorú žalovaný prevzal dňa 05.05.2018, avšak žalovaný doposiaľ žalovanú sumu neuhradil. Má za to, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, ale o vzťah obchodnoprávny medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Potvrdil, že dňa 30.11.2017 si žalovaný tovar neprevzal, pretože zásielka bola nekompletná. Tovar bol vrátený do centra zásielkovej služby a čakal na kompletizáciu. Po skompletovaní bol tovar opätovne doručovaný dňa 06.12.2017, kde ho prevzala osoba žalovaným poverená. Zdôraznil, že žalovaný tovar prevzal, avšak zaň nezaplatil, nakoľko chybou nesprávneho prenosu dát v systéme nebola zadaná dobierka, ale vykazovalo cenu uhradenú v plnej výške. Výzvami zo dňa 02.03.2018, 07.03.2018, 14.03.2018, 20.03.2018 sa snažil so žalovaným skontaktovať a prevziať od neho tovar. Pracovníci prepravnej spoločnosti boli 2 x na zadanej adrese, ale nikto tam nebol a po telefonickom skontaktovaní žalovaný tvrdil, že je v zahraničí a položil telefón. Súd uviedol, že po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal 2 ks samoinštalačnej klimatizácie s dovozom a platbou pri prevzatí tovaru. Žalobca dňa 30.11.2017 tovar žalovanému dodal. Strany teda medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola povinnosť žalobcu dodať žalovanému predmetný tovar a naproti tomu povinnosť

žalovaného za tovar zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný však tovar odmietol prevziať z dôvodu výskytu vád, ktorými bola nekompletnosť tovaru, čo obratom oznámil žalobcovi. Súčasne mu oznámil aj skutočnosť, že nežiada opätovné dodanie tovaru a tovar si zakúpi v kamennej predajni. Mailom zo dňa 05.12.2017 žalobca aj ponúkol žalovanému možnosť, na ktorej predajni sa tovar nachádza a kde si ho môže prevziať. Súd tento postup strán sporu vyhodnotil ako odstúpenie od pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného v súlade s čl. 6 obchodných podmienok, pričom žalobca vôľu žalovaného akceptoval tým, že mu ponúkol možnosť zakúpiť si tovar na inom mieste. Následne dňa 06.12.2017 žalobca opätovne dodával tovar žalovanému. Vzhľadom k tomu, že odstúpením od pôvodnej kúpnej zmluvy táto zanikla a medzi stranami nebola uzavretá žiadna iná zmluva, vyhodnotil súd konanie žalobcu ako plnenie v prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Plnenie bez právneho dôvodu zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto súd v súlade so zásadou "súd pozná právo" skutkové okolnosti súdenej veci posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na to, aby súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, musí byť v konaní spoľahlivo preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu skutočne obohatil. V danej veci bolo medzi stranami sporné, či tovar bol dňa 06.12.2017 žalovanému skutočne dodaný a či sa takto žalovaný na úkor žalobcu obohatil. Zo svedeckej výpovede svedka Dušana Diža, o ktorej správnosti súd nemal dôvod pochybovať, hoci ju žalovaný namietal, bolo dostatočne preukázané, že tovar bol po telefonickom dohovore so žalovaným zložený na adrese uvedenej v dodacom liste. Pracovník prepravnej spoločnosti kontaktoval žalovaného na ním uvedenom telefónnom čísle, pričom žalovaný sám potvrdil, že toto číslo patrí jemu. Pokiaľ sa ďalej bránil tým, že telefón neužíva len on, ale aj pracovníci na stavbe, ktorým ho necháva počas jeho pobytu v zahraničí, súd vyhodnotil tieto jeho tvrdenia ako zavádzajúce a účelové, nakoľko zo samotného tvrdenia žalovaného vyplynulo, že v čase dodania tovaru sa nenachádzal v zahraničí, ale v Bratislave, t. j., telefón s daným účastníckym číslom mal so sebou. Navyše žalovaný sa obmedzil len na spochybnenie svedeckej výpovede, avšak súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by skutočnosti uvedené vo svedeckej výpovedi vyvrátil (napr. svedecká výpoveď osoby, ktorá mala za neho tovar prevziať). Je pravdou, že na odovzdávacom protokole nie je podpis žalovaného, avšak táto okolnosť sama o sebe neznamená, že tovar žalovanému dodaný nebol. Dodanie tovaru žalovaný potvrdil aj v mailovej komunikácii zo dňa 05.03.2018, z ktorého vyplýva, že tovar má vo svojej držbe. Na základe uvedeného súd prijal záver, že žalovaný sa prijatím dodaného tovaru bez právneho dôvodu obohatil na úkor žalobcu, pričom, ako vyplynulo z mailovej komunikácie, tento tovar doposiaľ žalobcovi nevrátil. V zmysle je ten, kto sa na úkor iného obohatil povinný vydať všetko, o čo sa obohatil. Rozsah tohto práva je daný tým, aký majetkový prospech získal obohatený v čase jeho získania. Na jeho povinnosť nemá vplyv, čo sa s predmetom bezdôvodného obohatenia stalo po tom, čo ho získal. vychádza zo zásady naturálnej reštitúcie, t. j. z princípu navrátenia do pôvodného stavu. Ak to však nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho, čo nemožno vydať. Je potrebné si uvedomiť, že záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa následne zbavil predmetu obohateniu. Aj v takomto prípade nastupuje povinnosť na peňažnú náhradu. Z mailovej komunikácie medzi stranami síce vyplynulo, že žalovaný ešte dňa 05.03.2018 mal tovar vo svojej držbe. Počas konania však tvrdil, že tovar už u seba nemá, tento vystavil na ulicu a nevie, čo sa s ním stalo (viď zvukový záznam z pojednávania dňa 13.05.2019). Za takéhoto stavu súd konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.198 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá suma predstavuje kúpnu cenu dodaného tovaru. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktoré si žalobca žalobou uplatnil, súd uviedol, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky mailom zo dňa 02.03.2018. Keďže čas plnenia nebol medzi stranami dohodnutý, bol žalovaný povinný plniť v deň nasledujúci po tom, čo ho žalobca k plneniu vyzval, t. j. dňa 03.03.2018. Keďže žalovaný dlh riadne a včas neuhradil, nasledujúcim dňom, t. j. dňa 04.03.2018, sa dostal do omeškania. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy 1.198 eur od 04.03.2018 vo výške 5,25 % ročne, nakoľko v čase vzniku omeškania predstavovala základná úroková sadzba výšku 0,25 %, pričom v súlade s ustanovením vyššie citovanej vyhlášky je sadzba úroku z omeškania zvýšená o 5 % oproti základnej úrokovej sadzbe, t. j. v danom období predstavovala výšku 5,25 %. Vo zvyšku súd nárok na úroky z omeškania ako nedôvodné zamietol. Pre úplnosť súd dodal, že ak žalobca odvíjal začiatok plynutia omeškania od splatnosti faktúry č. 4220209782, nepostupoval správne, nakoľko nebolo preukázané, či táto faktúra bola žalovanému riadne doručená. Ak by aj bola žalovanému riadne doručená, došlo by k tomu až po splatnosti faktúry, nakoľko deň splatnosti je zhodný s dňom jej vyhotovenia, čo nemožno považovať za riadnu výzvu k plneniu. O nároku na náhradu trov konania

súd rozhodol podľa v spojitosti s /ďalej len , nakoľko mal vo veci plný úspech žalobca (neúspech mal len v nepatrnej časti príslušenstva), súd mu priznal nárok na náhradu trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku I., ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.198 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.198 eur od 04.03.2018 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a do výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Žalovaný má za to, že nakoľko súd vyhodnotil zánik kúpnej zmluvy na dobierku - objednávka č. 8110040152 uzavretej 30.11.2017 o 10:50, ku dňu 05.12.2017 a konštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna iná zmluvy, mal súd zamietnuť aj platnosť faktúry č. 4220209782 vystavenej dňa 20.02.2018 s dátumom splatnosti 20.02.2018. Žalovaný uviedol, že dňa 06.12.2017 spoločnosť Gebrúder Weiss (nie spoločnosť NAY a.s.) zložila klimatizáciu na stavbe na uvedenej adrese, tretej osobe (potvrdila prebratie tovaru podpisom žalovanému neznámym), nie jemu, pričom on ani žiadnu osobu nepoveroval ani nedával žiadnej osobe peniaze, aby prebrala tovar na dobierku, keďže našiel predmetný tovar v Bratislave v predajni NAY na Zlatých pieskoch, kde si 2 ks klimatizácie osobne zakúpil. Žalovaný namieta, že súd požaduje plnenie od neho, pričom v rozsudku uznal, že zmluva medzi ním a spoločnosťou NAY a.s. zanikla 05.12.2017. Taktiež namieta, že ani firma NAY a.s. ani firma Gebrúder Weiss nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by mu boli dodali nejakú klimatizáciu, ktorú by prevzal tak ako ustanovujú obchodné podmienky spoločnosti NAY, a preto má za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci a tým dospel k nesprávnemu rozsudku. Žalovaný ďalej namieta, že spoločnosť NAY a.s. tvrdí, že dodala 2 ks klimatizácie Coolexpert ACH - 09FCI v hodnote 1198,- €, pričom každá sa skladá z dvoch častí a to z vnútornej a vonkajšej jednotky, čo znamená, že jedna klimatizácia sa skladá z dvoch častí, čo by znamenalo že spoločnosť Gebruder Weiss doviezla 4 ks (4 veľké krabice), pričom z jeho výpovede ako aj z výpovede svedka a mailovej komunikácie vyplýva, že firma Gebruder Weiss doviezla 2 krabice, a teda jednu klimatizáciu v hodnote 599,- €. Žalovaný tým namieta, že tým, že v rozsudku uviedol, že žalovaný je povinný uhradiť 1198,-€ vytvára tak bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalovaný namieta, že svedecká výpoveď svedka K. K. je nepravdivá. Uviedol, že dňa bol pracovne v Rakúsku, na ceste domov dňa 06.12.2017 o 15:50 v Bratislave kúpil 2 ks klimatizácie (presne v čase, keď údajne ako tvrdí svedok mu mal volať, tvrdiť, že je v zahraničí a navigovať svedka, kde má klimatizáciu zložiť. Žalovaný uviedol, že už dňa 04.12.2017 mailom informoval NAY a.s., že chce tovar prevziať v predajni a nie kuriérskou službou. Následne 05.12.2017 NAY a.s. informoval, že si 2 ks klimatizácie kúpi v Bratislave a preto je nezmysel, aby niekoho navigoval aby mu doviezol klimatizáciu keď práve si takú istú kupoval v Bratislave. Z uvedeného žalovanému vyplýva, že kuriér klame, a že chodí do zahraničia sa mohol kuriér dozvedieť len od zástupkyne spoločnosti NAY a.s. Žalovaný tiež namieta, že ns tvrdenie súdu, že 30.11.2017 sa žalobca dopytoval žalovaného čo mu v balení chýba, neexistuje žiaden dôkaz. Uviedol, že dňa 04.12.2017 neodpovedal na mail zo dňa 30.11.2017, ale informoval spoločnosť NAY a.s., že porušila zmluvné podmienky a nedodala mi tovar 2 ks klimatizácie v hodnote 1.198,- €. Žalovaný namieta, že spoločnosť NAY a.s. aj napriek upozorneniu, že spoločnosť Gebruder Weiss zložila bez jeho vedomia tovar neznámej osobe, a že si ho majú vyzdvihnúť, nespravila nič, a pritom vedela, že kúpna zmluvy na dobierku podľa obchodných podmienok spoločnosti NAY a.s. zanikla a tovar dodala neznámej osobe v rozpore s obchodnými podmienkami. Žalovaný uviedol, že v období december 2017- máj 2018 viackrát telefonicky komunikoval s pracovníkom spoločnosti NAY a.s. o tom, aby si prišli vziať predmetnú klimatizáciu. Nakoľko si ju odmietli prísť prevziať a odmietli poskytnúť náhradu za uskladnenie, predmetnú klimatizáciu žalovaný vyložil pred dom. Žalovaný nesúhlasí s tým, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, nakoľko nebol vlastníkom predmetnej klimatizácie. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ spoločnosť Gebruder Weiss po zániku kúpnej zmluvy na dobierku č. 8/110040152 zo dňa 30.11.2017, ktorá zanikla 05.12.2017, dodala 06.12.2017 klimatizáciu na stavbu a tam ju prebrala žalovanému neznáma osoba, nejedná sa o bezdôvodné obohatenie na jeho strane, ale sa jedná o nový právny stav, ktorý nastal medzi spoločnosťou Gebruder Weiss a osobou, ktorá tovar prebrala. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, a to tak, že žalobu smerujúcu proti neoprávnenej osobe v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach, vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa .

5. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie ako aj rozhodnutia o náhrade trov konania, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie na tom právnom závere, že v zmysle je ten, kto sa na úkor iného obohatil povinný vydať všetko, o čo sa obohatil. Súd prvej inštancie správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že žalovaný odstúpil od pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného v súlade s čl. 6 obchodných podmienok, pričom žalobca vôľu žalovaného akceptoval tým, že mu ponúkol možnosť zakúpiť si tovar na inom mieste. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že dodanie tovaru žalovanému žalobcom, prostredníctvom prepravnej spoločnosti, dňa 06.12.2017, po odstúpení od pôvodnej kúpnej zmluvy, pričom ďalšia zmluva medzi stranami uzavretá nebola, vyhodnotil ako plnenie v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, čo je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, a preto súd v súlade so zásadou ,,súd pozná právo“ skutkové okolnosti súdnej veci posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že tovar bol dodaný na adresu uvedenú v dodacom liste, pričom držbu tovaru žalovaný potvrdil aj v mailovej komunikácii zo dňa 05.03.2018. Žalovaný síce počas konania pre súdom prvej inštancie tvrdil, že predmetný tovar nemá vo svojej držbe, nakoľko tento vystavil na ulicu a nevie, čo sa s ním stalo, avšak skutočnosť, že nevie čo sa stalo s predmetom bezdôvodného obohatenia po tom ako ho získal, nemá žiadny vplyv na jeho povinnosť vydať to, o čo sa na úkor žalobcu obohatil.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť peňažnú náhradu žalobcovi ako protihodnota toho, čo nemožno vydať, nakoľko zásadu naturálnej reštitúcie, a teda princípu navrátenia do pôvodného stavu nebolo možné uplatniť.

8. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že tovar prebrala na stavbe tretia osoba jemu neznáma, ktorú nepoveril prebratím tovaru a taktiež nenavigoval kuriéra, kde má tovar zložiť, nakoľko sa nachádzal pracovne v Rakúsku, odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetný tovar mal žalovaný po jeho dodaní vo svojej držbe, čo sám svojou výpoveďou i mailovou komunikáciou so žalobcom potvrdil.

9. Nakoniec odvolací súd preskúmal aj odvolaním žalovaného napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie správne vychádza z pomeru úspechu strán v spore a je správne po vecnej i právnej stránke odôvodnené.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania. Keďže mu však preukázane v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).