Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-136-2007.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/136/2007
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. K. XXXX/ X, E., o vymoženie 14,94 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Štefan Šviderský, Exekútorský úrad so sídlom Hronského 1811, Vranov nad Topľou, súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v sume 8,34 Eur, ktorú je povinný zaplatiť povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice dňa 23.03.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia č. p.: OVVS-P-5710/2004/2055-MS zo dňa 28.12.2004 vydaného Obvodným úradom v Poprade, pracovisko Levoča, odbor všeobecnej vnútornej správy.
2. Súdny exekútor dňa 12.06.2017 doručil súdu podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty a zároveň žiadal priznanie odmeny vo výške 37,91 eur.
3. Oprávnený doručil súdu dňa 31.05.2018 vyjadrenie v rámci ktorého uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu, ktorý uvádza súdny exekútor.
4. Pred rozhodnutím o zastavení exekúcie súd preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.
5. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej „zákon o priestupkoch“, event. „priestupkový zákon“) v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 09.02.2005. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 09.02.2008, čím sa stala pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania prekludovaná.
8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. S poukazom na vyššie uvedené, keďže uplynutím času sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, po začatí exekúcie stalo neúčinným, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
16. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20131001.html> uhrádza povinný.
19. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 01.07.2006 do 30.04.2008 /ďalej len "vyhláška"/, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
20. Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledovné úkony: prevzatie návrhu na vykonanie ex., prekontrolovanie a zaevidovanie návrhu 50 min., vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie ex. 30 min., nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 odsek 1 písmena a), odsek 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tieto úkony sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 odsek 1 písmena a) vyhlášky. V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
21. Čo sa týka odmeny podľa § 14 odsek 1 písmena a) vyhlášky, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí ani odmena za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie + uplatnenie trov ex. 50 min., vypracovanie vrátenie poverenia 10 min. a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania 30 min., nakoľko ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného.
22. Podľa § 15 vyhlášky, súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie ................................................................. 3,32 eur,
Spolu ........................................................................................................................... 3,32 Eur.
23. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi:
- poštovné poplatky.............................................................................................. 3,63 eur,
Spolu ........................................................................................................................... 3,63 Eur.
24. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za poštovné pre vrátenie poverenia v hodnote 1,40 Eur, nakoľko súd nemôže súdnemu exekútorovi priznať výdavky, ktoré ešte neboli vynaložené, teda výdavky do budúcna. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor skutočne vynaložil a posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna nie je možné.
25. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spisový obal, kancelársky papier, obálky a pod. vo výške 3,32 eur, ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky, t. j. ani zákonodarca nezaradil bežné náklady kancelárskych vecí a činností do výpočtu náhrad hotových výdavkov a zároveň má súd za to, že takéto administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu (náklady na bežný kancelársky materiál a činnosti) sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
26. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle ust. § 196 EP o túto daň vo výške 20 %, t. j. o 1,39 Eur, a teda mu patrí 8,34 Eur.
27. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto zásady. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, alebo pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
28. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie práva vyplývajúceho z exekučného titulu (t. j. strata účinnosti exekučného titulu), ku ktorej došlo dňa 09.02.2008. Súdny exekútor nie je počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni oprávnený pohľadávku ďalej vymáhať a exekúcia musí byť zastavená (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1CoE/19/2016-34 zo dňa 30.01.2017). Okrem toho je to práve súdny exekútor, ktorý je povinný v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Ak exekútor
vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony.
29. Na úhradu trov exekúcie súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal povinného, pretože, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania (uznesenie zo Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 22/2011 zo dňa 11.04.2012). Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že by majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie alebo že by na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, alebo, že by jej zastavenie zavinil oprávnený, a preto súd uložil povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.