Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_1Co-35-2019.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakoci a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Q. K., K. XX B. O., U. K. G. B., F., zastúpenej JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefánikova č. 10, proti žalovanému B.L. K. - B. E., K. K., K. Z. K. K., I. Č.. XXX, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 07. 02. 2018 č.k. 16C/94/2015-23 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia sumy 32.762,39 eur s prísl. s tým, že žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom škody pozostávajúcej z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že zamestnanec žalovaného dňa 01. 02. 2002 zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia spočívajúceho vo viacúlomkovej zlomenine kĺbnej jamky pravej strany panvy, vykĺbenie hlavice pravej stehennej kosti, pohmoždenie ľavej strany hrudníka v oblasti prsnej žľazy, otrasu mozgu stredného stupňa a úrazom šoku stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov. Na základe posudku o bolestnom bolo jej stanovené bolestné v počte 130 bodov, ktoré bolo zvýšené na dvojnásobok, teda na 260 bodov. V posudku o sťažení spoločenského uplatnenia bolo stanovené jej sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 125 bodov. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zo strany intervenienta došlo k vyplateniu základného bodového ohodnotenia, ako aj základného sťaženia spoločenského uplatnenia a následne aj zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 03. 10. 2008 č.k. 7C/3/2004-153, ktorým jej bolo priznané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 10-násobku, teda v sume 75.000 Sk.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na mimoriadne zvýšenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dôvodný. V tejto súvislosti poukázal súd na skutočnosť, že aj keď z výpovede žalobkyne vyplýva, že nehoda zmenila jej život, aj životný štýl, vzhľadom na to, že pred nehodou bola schopná voľne sa pohybovať, pracovať,
starať sa o rodinu, mohla jazdiť na bicykli a so synom športovať, bola štíhlejšia, zdravšia, aktívna, po nehode nemohla už pracovať, má neutíchajúce bolesti v chrbte, bedrách, bolesti hlavy a nohy. Ohľadom týchto svojich tvrdení nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz (lekárske správy, znalecký posudok), ktoré by preukazovali, že dopravná nehoda v príčinnej súvislosti s jej terajším zdravotným stavom a zároveň odôvodňuje aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolesti nad rámec, aký je uvedený v § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. Podľa názoru súdu z predložených lekárskych správ, či od ošetrujúcich lekárov alebo rehabilitačného lekára, ako aj zo správy ortopéda v bydlisku žalobkyne, nebolo preukázané, že by tu bol dôvod na takéto zvýšenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. V odvolaní uviedla, že v súvislosti so zraneniami sa musela podrobiť operáciám v celkovej anestézii, pričom poranenie u nej zanechalo trvalé následky. Zmeny v zdravotnom stave trvale ovplyvňujú spôsob jej života sťažením chôdze, pohybu a znížením odolávať fyzickej záťaži, čo sa negatívne odráža na jej psychike. Jej zranenia si vyžiadali komplikovanú a dlhodobú liečbu s doliečovacím procesom sprevádzanú bolesťami, keď značne bolestivý bol samotný úraz, ale aj priebeh samotnej liečby pozostávajúcej z operačných zákrokov a rehabilitácií a má teda za to, že v danej veci je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ sa jedná o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, dôvody o zvýšenie zakladajú stratené, resp. výrazne obmedzené možnosti žalobkyne v rodinnom, spoločenskom živote, profesionálnom uplatnení v oblasti športového vyžitia v porovnaní s jej možnosťami pred vznikom škody. V dôsledku zdravotných ťažkostí prišla o zamestnanie a tým pádom aj o stály príjem. Po smrti manžela sa dostala do vážnych finančných ťažkostí, keďže rodina prišla o jediný stály zdroj príjmu. Nezvláda splácať hypotéku a z toho dôvodu so synom prišli o dom. Jej zdravotné problémy naďalej pretrvávajú, neustále je pod lekárskym dohľadom v dôsledku obmedzení v pohybe, trpí nadváhou, jej ťažkosti sa stupňujú a nepretržite trpí veľkými bolesťami, čo preukazujú priložené lekárske potvrdenia. Podľa jej názoru súd nevykonal dôkazy na zistenie skutočností pre posúdenie závažnosti jednotlivých jej obmedzení. Už zo samotných lekárskych správ, ako aj z vyhlásení vyplýva, že utrpela v dôsledku dopravnej nehody mimoriadne ťažké poškodenie zdravia s veľkými dlhodobo pretrvávajúcimi bolesťami spojené s trvalými následkami. V dôsledku týchto ťažkostí došlo u nej k takej podstatnej a nenapraviteľnej zmene v jej súkromnom, pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote, ktorá ju ovplyvňuje aj naďalej a naďalej bude ovplyvňovať počas celého jej života. Žalobkyňa pred nehodou žila plnohodnotný život, pracovala, starala sa v tom čase o maloletého syna, športovala, bola fyzicky aktívna. Súčasný zdravotný stav jej znemožňuje zúčastňovať sa úplne bežných denných aktivít. V dôsledku skrátenia dolnej končatiny o 4 cm prežíva spoločenské defekty, trpí komplexom menejcennosti, nemôže sa zúčastňovať bežných, ako aj spoločenských aktivít. Súd sa teda nesprávne vysporiadal s predloženými lekárskymi správami a nálezmi, ako aj z predloženými vyhláseniami, z ktorých nepochybne vyplýva, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Trvá na tom, že jej prípad je potrebné posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní nielen jej zdravotné komplikácie, ale aj terajšiu situáciu a prognózu vývoja, ktoré sú trvalo zlé, a preto v jej prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia. Priložené dôkazy, teda lekárske potvrdenia preukazujú jej pretrvávajúce zdravotné ťažkosti sprevádzané neznesiteľnými bolesťami, ktoré nemohla žalobkyňa bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže nimi v tom období nedisponovala. Súd sa dostatočne nezaoberal tým, že stratila ako poškodená predpoklady pre uplatnenie v živote a spoločnosti následkom úrazu, dostatočne neskúmal, aký spôsob života viedla pred úrazom a po ňom, pričom má za to, že z uvedeného dôvodu súd ani nemohol spravodlivo uvážiť, aká náhrada je pre ňu primeraná.
8. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že v danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa ohľadom zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že v danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie bolestného na 20 - násobok a 100 - násobok sťaženia spoločenského uplatnenia.
12. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
13. Podľa § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.
14. Podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
15. Pri ujme na zdraví sa odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Celková výška odškodnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Zvýšenie náhrady za odškodnenie, za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle cit. ustanovenia § 7 ods. 1 vyhl. predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, alebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. Postup podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody.
16. V sporovom konaní, o ktoré ide v posudzovanej veci platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov k ním je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je záväzná každá zo strán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Žalovaný nenesie bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.
17. V prejednávanej veci teda pre úspešnosť žalobkyne v konaní bolo potrebné uniesť dôkazné bremeno pokiaľ ide o jej tvrdenie, že v jej osobe a v jej prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa.
18. Žalobkyňa v prejednávanej veci uplatnila v konaní nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného v rozsahu 20-násobku základného bodového ohodnotenia (260 bodov) a 100 - násobku sťaženia spoločenského uplatnenia (125 bodov). Súd prvej inštancie v skoršom rozhodnutí priznal žalobkyni 10 - násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné v rozsahu základného bodového ohodnotenia. Bolo preto povinnosťou žalobkyne nielen tvrdiť, ale v konaní navrhovanými
dôkazmi preukázať okolnosť, že v jej prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy súd môže odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. V tejto súvislosti správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobkyňa ohľadom svojich tvrdení nepredložila žiaden dôkaz (lekárske správy, znalecký posudok), ktorý by preukázal jej tvrdenie, že v jej prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Ani v odvolacom konaní žalobkyňa neuvádza, ktoré dôkazy v konaní navrhla vykonať a súdom prvej inštancie neboli vykonané.
19. Na lekárske správy predložené žalobkyňou v odvolaní odvolací súd neprihliadal, nakoľko sa jednalo o lekárske potvrdenia vydané po rozhodnutí súdom prvej inštancie a tieto žalobkyňa mohla zabezpečiť aj v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) C.s.p.).
20. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v konaní zo strany žalobkyne neboli preukázané ňou tvrdené okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a prípadné nízke bodové ohodnotenie poškodenia zdravia (260 bodov bolestné a 125 bodov sťaženie spoločenského uplatnenia) nemožno kompenzovať požadovaním neprimeraného zvýšenia odškodnenia.
21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku ako vecne správne potvrdil.
22. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že na strane žalobkyne, žalovaného, ale aj intervenienta existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému a intervenientovi v tom, že žalobkyňa v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenú jej poistencom intervenienta.
24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).