Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-34-2019.pdf
PDF · 121.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivici Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcov: 1) S. X., miesto podnikania Y. XXX/XX, XXX XX H., G.: XX XXX XXX, 2) S. W., miesto podnikania H. XXX/XX, XXX XX H., G.: XX XXX XXX, 3) Q. W. ml., miesto podnikania N. I. XXX/X, XXX XX N., G.: XX XXX XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Anton Tabačák, PhD., advokát, so sídlom Hlavná 82, 027 42 Oravský Biely Potok, proti žalovanému: F. W., miesto podnikania O. XXX/X, XXX XX I., G.: XX XXX XXX, o zaplatenie 5.616,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 5Cb/30/2016-126 zo dňa 31. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1404 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1404 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia a žalobcovi 3/ sumu 2808
eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2808 eur od 06.04.2016 do zaplatenia z r u š u j e a v tejto časti vracia súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % p o t v r d z u j e a v časti výroku ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z r u š u j e.
Žalobcovi 1/ sa proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 5Cb/30/2016-126 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.404 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 1.404 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia a žalobcovi 3/ sumu 2.808 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.808 eur od 06.04.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. určil, že žalobcovia 1/ - 3/ majú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 % s poukazom na § 180, § 255 ods.
1 CSP, § 261, § 2 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol že žalobcovia l/ až 3/ sa podanou žalobou proti žalovanému domáhali zaplatenia sumy 5.616 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.616 eur od 06.04.2016 do zaplatenia a trov konania. V priebehu konania upresnili žalobný petit tak, že žalobca l/ sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.404 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia, žalobca 2/ sa domáhal zaplatenia sumy 1.404 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia a žalobca 3/ sa domáhal zaplatenia sumy 2.808 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.808 eur od 06.04.2016 do zaplatenia na tom základe že žalobcovia 1/ až 3/ uzavreli so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonali pre žalovaného prípravné práce na stavbe na adrese S. L., B. X.. XX, XXX XX W., pričom za vykonané práce žalobcovia vystavili faktúru č. 022016 na sumu 5.616 eur splatnú dňa 05.04.2016, ktorú žalovaný neuhradil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci konania podnikajú na základe živnostenského oprávnenia a nárok žalobcov l/ až 3/ je podaný dôvodne, lebo žalobcovia l/ až 3/ uzavreli so žalovaným písomné zmluvy o dielo zo dňa 03.01.2016, na základe ktorých sa žalobcovia ako zhotovitelia diela zaviazali zrealizovať pre žalovaného stavebné práce na stavbe S. L., B. X.. XX, XXX XX W. v A. s časom plnenia od 12.01.2016 do 31.12.2016, resp. do ukončenia stavebných prác do doby protokolárneho odovzdania stavby. Žalobcovia si účtovali vykonané stavebné práce za mesiac február 2016 vo výške 5.616 eur, pričom sa dohodli tak, že vystavia jednu faktúru, ktorú žalovaný zaplatí. Žalovaný odmietal preberať zásielky od žalobcov, týkajúce sa vykonaného diela, preto mu zaslali faktúru spolu so súpisom prác emailom. V článku 4 zmluvy si účastníci konania dohodli cenu za dielo vo výške 13 eur za hodinu vykonaných prác. Podľa článku 5. bod 5.1 zmluvy o dielo bude dielčia faktúra vystavená podľa dohody, dohoda bola taká, že bude vystavená jedna faktúra za všetkých žalobcov. Splatnosť faktúry je podľa zmluvy o dielo dohodnutá na 30 dní. Žalobcovia vystavili za vykonané práce faktúru č. 022016 zo dňa 05.03.2016 splatnú dňa 05.04.2016 na sumu 5616 eur, ktorá žalovaným zaplatená nebola. Podľa predloženého súpisu vykonaných hodín, ktoré zaznamenal vedúci na stavbe v A., žalobca 1/ odpracoval na stavbe 108 hodín, žalobca 2/ 108 hodín a žalobca 3/ vrátane hodín jeho zamestnanca W. st. 216 hodín, potom žalobcovi 1/ prináležala suma 108 hodín x 13 eur = 1404 eur, žalobcovi 2/ suma 108 hodín x 13 eur = 1404 eur a žalobcovi 3/ 216 hodín x 13 eur = 2808 eur spolu vo výške 5616 eur. Stavba bola riadne ukončená a cena diela bola žalovanému zaplatená, čím vzniklo žalobcom právo na zaplatenie ceny diela vykonaním prác. Námietky žalovaného súd prvej inštancie považoval za nepravdivé, žalovaný nepredložil k odporu žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali nároky žalobcov preukázané v konaní, pričom zmluvy o dielo boli so žalovaným písomne uzavreté, práce boli žalobcami vykonané, počet hodín bol riadne zaznamenaný stavbyvedúcim na stavbe v Nemecku, preto vzniklo žalobcom právo podľa § 548 ods. 1 na zaplatenie ceny diela, pričom žalovaný o tom, že dielo bolo riadne ukončené v A. vedel, lebo mu bola zaplatená cena diela, napriek tomu žalobcom dohodnutú cenu diela za žalobcami vykonané práce nezaplatil, teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení v odpore. Žalobcom priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poznamenal, že do dňa, v ktorom bol vyhlásený rozsudok nemal žiadnu vedomosť o tom, že účastníkmi konania sa stali aj žalobcovia 2/ a 3/. K vstupu žalobcu 2/ a žalobcu 3/ do konania sa nemal možnosť vyjadriť. Žalobca 1/ fakturoval, ako je to v súdom predloženej faktúre uvedené „prípravné práce pre stavbu, výroba kovových konštrukcií“, z čoho nie je rovnako zrejmé, za aké konkrétne práce a aké odpracované výkony vlastne faktúru vystavil. Žalobca 1/ pre žalovaného nevyrábal žiadne kovové konštrukcie, preto nie je dôvod aby bola takáto faktúra vôbec vystavená. V zmysle predloženej faktúry žalobca fakturuje „výroba kovových konštrukcií“ 1 ks v sume 5616 eur, čo je neprípustné, nakoľko žalobca nikdy žiadne kovové konštrukcie pre žalovaného nevyrábal a ani žalovaný nikdy žiadne kovové konštrukcie od žalobcu neprevzal a ani si len neobjednal. S poukazom na obsah vystavenej faktúry navrhol súdu prvej inštancie, aby súd vyzval žalovaného k predloženiu objednávky, dodacieho listu, príp. preberacieho protokolu alebo akéhokoľvek iného dokladu, z ktorého bude jednoznačne zrejmé, že žalobca oprávnene fakturuje výrobu kovových konštrukcií, t. j. že žalobca nejaké kovové konštrukcie vyrobil a žalovaný nejaké kovové konštrukcie od žalovaného prevzal, ďalej nech sa vyjadrí k tomu o aké kovové konštrukcie sa malo jednať, na základe akých podkladov boli tieto vyhotovené, na aký účel mali tieto slúžiť, príp. byť použité a podobne. Túto pohľadávku žalobcu 1/ poprel v celom rozsahu. Už v inom súdnom konaní žalobcovia 1/ až 3/ tvrdili, že vystavili spoločnú faktúru, teda ak v inom súdnom konaní poukazovali na tzv. spoločnú faktúru, potom nie je celkom zrejmé akú faktúru v tomto konaní vlastne predložil žalobca 1/. Toto tvrdenie žalobcov 1/
až 3/ o prípadnom vystavení spoločnej faktúry sa však nezakladá na pravde, nikdy nebolo dohodnuté, že jeden zo žalobcov vystaví faktúru za všetkých troch žalobcov, žalovaný si účtovne nevie predstaviť ako by sa to dalo realizovať v súlade s právnym predpisom, a toto tvrdenie žalobcov 1/ až 3/ o spoločnej faktúre vyvracia samotný fakt, že žalobca 1/ vystavil faktúru (faktúru k v tomto konaní predloženej zmluve o dielo) osobitne, ktorú predložil súdu avšak v inom konaní a to vedenom pod č. k. 3Cb/29/2016, kde si voči žalovanému uplatňuje uhradenie inej sumy zahrnutej taktiež v tzv. spoločnej faktúre. Vlastne všetci traja žalobcovia v inom konaní tvrdili, že vystavili spoločnú faktúru na jedného zo žalobcov a toto isté tvrdili aj v tomto konaní, teda v takom prípade má žalovaný za to, že by sa jednalo o duplicitné plnenie, keďže všetci tvrdia v inom konaní vedenom pod 3Cb/29/2016 že vystavili spoločnú faktúru. Má za to, spoločná faktúra predložená v inom konaní, kde sa domáhajú tohto istého plnenia voči žalobcovi je duplicitným plnením, ktorého sa domáhajú v tomto konaní, alebo opačne. Žalobcom 1/ bola vystavená ďalšia faktúra na sumu 5616 eur k zmluve o dielo, ktorá bola v tomto konaní predložená súdu, jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobcov 1/ až 3/ o vystavení nimi tvrdenej spoločnej faktúre už v inom konaní pod 3Cb/29/2016. Navyše žalobca 1/ si túto sumu uplatnil aj v inom konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod č. k. 3Cb/29/2016, čo rovnako len vyvracia tvrdenie žalobcov 1/ až 3/ o nejakej ich spoločnej faktúre. Poukázal aj na to, že ani jeden zo žalobcov 1/až 3/ sa nevyjadrili k plneniam, ktoré im boli poskytnuté zo strany žalovaného v období od prevzatia staveniska teda od 12.01.2016 (poznamenal, že dňa 07.01.2016 bola žalobcom 1/ až 3/ poskytnutá zo strany žalovaného záloha na úhradu ubytovania v sume 920 eur), resp. v tomto období až doposiaľ, ktoré platby žiadali spoločne zaslať na účty zadané osobou žalobcu Q. W. (teda dohoda účastníkov bola v tomto a nie v prípade fakturovania, resp. tzv. spoločnej faktúry), avšak s tým, že tieto budú dodatočne vyfakturované podľa skutočne vykonaných výkonov zo strany žalobcov, jednalo sa o zálohy na platby na základe požiadania žalobcov 1/ až 3/, a to k nasledovné úhrady vykonané žalovaným na účet č. X XXXX XXX XXXX XXXX XXXX (doklad o úhradách v prílohe odvolania priložil): dňa 07.01.2016 záloha na účely ubytovania v sume 920 eur, dňa 27.01.2016 suma 4000 eur, dňa 28.01.2016 suma 400 eur, dňa 06.04.2016 suma 2000 eur, na účet č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (doklad o úhradách v prílohe odvolania priložil): dňa 13.02.2016 suma 1000 eur, dňa 18.02.2016 suma 2400 eur, dňa 24.02.2016 suma 384 eur, dňa 16.03.2016 suma 2000 eur, spolu úhrady v sume 13104 eur. Žalovaný uhradil v prospech žalobcov 1) až 3) sumu vo výške 13104 eur a v inom konaní sa domáhajú od žalovaného sumy 7332 eur a v tomto konaní spolu sumy 5616 eur, celkovo by som mal zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ sumu 26052 eur, za obdobie 19 „odpracovaných“ dní. Žalovaný nikdy nepoprel vykonanie diela, vykonanie diela ani nikdy neodsúhlasil, práve preto, že žalobcovia toto nevykonali a náklady na jeho dokončenie znášal samotný žalovaný, navyše vykonanie diela ako takého závisí od výkonu práce a nie od tzv. „odpracovaných“ hodín. Účastníci mali dojednanú odplatu za hodinu práce, pričom práce v rozsahu ako tieto vykonali žalobcovia sa vykonávajú v polovičnom čase ako deklarujú žalobcovia 1/ až 3/. Žalobcovia vykonávanie prác zámerne časovo zdržiavali, preto práce, ktoré mohli byť vykonané napríklad v rozsahu 8 hodín žalobcovia vykonávali napr. 20 hodín. Preto bolo účastníkmi dojedané k dôvodnosti fakturovanej sumy žalovanému predložiť súpis skutočne vykonaných prác a použitého materiálu a nie len počet hodín, po ktoré sa žalobcovia zdržiavali (nie vykonávali prácu) na stavenisku. Žalobcovia stavenisko prevzali dňa 12.01.2016 a za 19 kalendárnych dní bola žalobcom 1/ vystavená faktúra vo výške žalovanej sumy. Teda žalobcovia sa snažia v konaní tvrdiť, že každý za dobu kalendárnych 19 dní, počas víkendov prácu nevykonávali teda reálne za 13 odpracovaných dní, vykonali výkony zodpovedajúce odplate spolu vo výške 26052 eur, čo už len po zamyslení sa nad týmto je nereálne. Navyše práce, ktoré vykonali bolo možné vykonať za polovičnú dobu, čo len svedčí o špekulatívnom konaní žalobcov, nakoľko odplata bola dojednaná hodinovo a nie úkolovo, teda práve v záujme žalobcov bolo práce vykonávať dlhšiu dobu akoby bolo pri takýchto prácach obvyklé. K predmetným záznamom o vykonaných prácach podotkol, ako to bolo aj v samotnom konaní, že sa v danom prípade nejedná o záznamy o vykonaných prácach, ale o dochádzke menovaných na stavbe, v čom je podstatný rozdiel, nakoľko z týchto „záznamov o vykonaní prác“ nie je zrejmé aké práce v skutočnosti vykonané boli, ale svedčia len o tom, že menovaní boli prítomní na stavenisku. Absolútne nie je zrejmé na základe čoho dospel súd k záverom uvedeným v napadnutom rozsudku, absolútne nebral v úvahu aj skutočnosť, že plnenia z tých istých prác avšak v inej výške si žalobcovia 1/ až 3/ uplatnili už v inom konaní, ako ani dôvod na základe ktorého zaviazal súd žalovaného k plneniu, keďže podkladom pre rozhodnutie vo veci bola práve faktúra vystavená žalobcom 1/, z ktorej plnenia sa následne v konaní domáhajú aj žalobcovia 2/ a 3/. Žalovaný ako podnikateľský subjekt je povinný k plneniam z vystavených faktúr a v zmysle obsahu a oprávnenosti takto vystavených faktúr a nie na základe nejakej faktúry,
z ktorej plnenia sa časom začnú domáhať aj tretie osoby. Potom absolútne uniká podstata systému fakturovania a účtovných predpisov a v tomto konaní potom súd prvej inštancie „legalizuje“ neoprávnenú fakturáciu a navyše z takejto fakturácie bez akéhokoľvek právneho dôvodu túto prerozdelí medzi ďalších žalobcov bez skúmania dôvodnosti a výšky žalovanej sumy. Súd absolútne neprihliadal ani na vzťahy účastníkov, ani na ich zmluvné dojednania, ani sa vecou žiadnym spôsobom nezaoberal a rozhodol len na základe tvrdenia právneho zástupcu žalobcov, k veci sa nevyjadrili na pojednávaní ani samotný žalobcovia, ktorí boli neprítomní ani na jednom pojednávaní a ani sa k veci pred súdom nevyjadrili. Na základe čoho vlastne súd dospel k záveru uvedenému v napadnutom rozsudku, ako objektívnemu a jednoznačnému záveru bez zohľadnenia tvrdení na strane žalovaného nie je vôbec zrejmé. Ako prílohu tohto odvolania priložil odvolanie, ktoré podal v inej veci vedenej Okresným súdom Partizánske pod č. k. 3Cb/29/2016 pre posúdenie, nakoľko je zrejmé, že v dvoch konania aj keď v iných sumách sa žalobcovia domáhajú plnení za tie isté nimi tvrdené „skutočnosti“. Navrhol rozsudok Okresného súdu Partizánske v konaní pod č. k. 5Cb/30/2016 zrušiť v celom rozsahu, ďalej navrhol vec vrátiť súdu prvej inštancie aby znovu konal a rozhodol.
3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili a uviedli, že žalovaný bol oboznámený prostredníctvom súdnom zaslaného uznesenia o pristúpení účastníkov do konania, takže jeho tvrdenie, že o tom nebol informovaný je zavádzajúce a klamlivé. Žalovaný odmietal podpísať preberací protokol vykonaných prác a rovnako odmietal prevziať faktúru, boli mu zaslané na e-mail. Spomínaná faktúra vystavená bola, avšak za vykonané práce v období január 2016, pričom konanie 3Cb/29/2016 bolo samostatným konaním, takže uvedené tvrdenie je zavádzajúce. Čo sa týka nevyjadrenia k plneniam uviedli, že v tomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalovaného. Žalovaný síce uviedol, že nejaké pohľadávky žalobcom zaplatil, ale uvedené skutočnosti nepreukázal resp. ani ich nemá ako preukázať. Na tieto skutočnosti poukázal až v odvolacom konaní aj napriek faktu, že o týchto skutočnostiach musel vedieť už v prvostupňovom konaní. Dali do pozornosti závažný fakt, že tieto úhrady nesúvisia s faktúrou o úhradu ktorej žiadali žalobcovia. Na základe uvedeného poukázali na § 366 písm. d) CSP. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v predmetnej veci majú žalobcovia zato, že preukázali oprávnenosť svojho nároku. Všetky tvrdenia žalovaného sú neopodstatnené a účelové s cieľom vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky žalobcom. Požiadali odvolací súd, aby odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol a rozsudok potvrdil.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov vyjadril a uviedol, že žalobcovia dielo nevykonali tak, ako to bolo zmluvne medzi účastníkmi dohodnuté a vyúčtovali si výlučne nimi tvrdené odpracované hodiny, k čomu však poznamenal, že sa nejednalo o hodiny odpracované, ale o hodiny, ktoré tvrdili žalobcovia, že v týchto sa nachádzali na stavenisku. Teda žalobcovia neúčtovali výkony, ale ich čas strávený na stavenisku. Ďalej opakovane poukázal na skutočnosti aj keď sa žalobcovia snažia vo svojom vyjadrení tvrdiť, že sa jednalo o iné fakturované obdobie, že už v inom súdnom konaní bola uplatnená iná suma, čo len vyvracia tvrdenia žalobcov o tzv. spoločnej faktúre. Nevie však, čo si má pod vyjadrením žalobcov o tzv. spoločnej faktúre predstaviť, nakoľko faktúry mali žalobcovia vystavovať samostatne a za skutočne vykonané práce, nie za nimi tvrdenú prítomnosť na stavenisku. Rovnako zmluva o dielo bola uzavretá s každým žalobcom samostatne a ani v jednej zo spomínaných zmlúv nie je ani len zmienka a už vôbec nie žiadne dojednanie účastníkov o vystavení tzv. spoločnej faktúre jedným z účastníkov za všetkých žalobcov. Žalobca 1) fakturoval, ako je to v súdom predloženej faktúre uvedené „prípravné práce pre stavbu, výroba kovových konštrukcií“, z čoho nie je rovnako zrejmé, za aké konkrétne práce a aké odpracované výkony vlastne faktúru vystavil. Poznamenal, že žalobca 1) pre žalovaného nevyrábal žiadne kovové konštrukcie, preto nie je dôvod aby bola takáto faktúra vôbec vystavená. Poznamenal, že už v inom súdnom konaní žalobcovia 1) až 3) tvrdili, že vystavili spoločnú faktúru, teda ak v inom súdnom konaní poukazovali na tzv. spoločnú faktúru, potom nie je celkom zrejmé akú faktúru v tomto konaní vlastne predložil žalobca 1). Vlastne všetci traja žalobcovia v inom konaní tvrdili, že vystavili spoločnú faktúru na jedného zo žalobcov a toto isté tvrdili aj v tomto konaní, teda v takom prípade má žalovaný za to, že by sa jednalo o duplicitné plnenie, keďže všetci tvrdia v inom konaní vedenom pod 3Cb/29/2016 že vystavili spoločnú faktúru. Potom má za to, že spoločná faktúre predložená v inom konaní, kde sa domáhajú tohto istého plnenia voči žalobcovi je duplicitným plnením ktorého sa domáhajú v tomto konaní, alebo opačne. Ak žalobcovia vo svojom vyjadrení tvrdia, že dôkazné bremeno je na strane žalovaného, tak potom má žalovaný za to, že dôkazné
bremeno preukazujúce oprávnenosť žalovanej sumy je práve na strane žalobcov. Ak žalovaný uhradil v prospech žalobcov 1/ až 3/ sumu vo výške 13104 eur a v inom konaní sa domáhajú od žalovaného sumy 7332 eur a v tomto konaní spolu sumy 5616 eur, celkovo by mal žalovaný zaplatiť žalobcom sumu 26052 eur za obdobie 19 „odpracovaných“ dní. Uviedol, že v ostatnom zotrváva v celom rozsahu na obsahu podaného odvolania.
5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili a uviedli, že v celom rozsahu zotrvávajú na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2018. S poukazom na § 366 ods. písm. d) CSP majú za to, že všetky tvrdenia uvedené žalovaným sú neopodstatnené a účelové s cieľom vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky žalobcom. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci majú za to, že žalobcovia 1/ až 3/ jednoznačne preukázali oprávnenosť svojho nároku. Požiadali odvolací súd, aby odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol a rozsudok Okresného súdu Partizánske pod spis. zn. 5Cb/30/2016 zo dňa 31.05.2018 potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť len v časti napadnutého výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.404 eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia a v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.404 eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia a žalobcovi 3/ sumu 2.808 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.808 eur od 06.04.2016 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. O odvolaní žalovaného rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
8. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 06.02.2020, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že nárok na zaplatenie 5.616 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 06.04.2016 do zaplatenia si proti žalovanému uplatnil pôvodne len žalobca 1/, a to titulom neuhradenej faktúry č. 022016 zo dňa 05.03.2016 a splatnej dňa 5.4.2016, vystavenej za vykonané prípravné práce na stavbe na adrese S. L., B. X.. XX, XXX XX W., výroba kovových konštrukcií. Na návrh žalobcu 1/ (pôvodne len žalobcu) súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Cb/ 30/2016-70 zo dňa 11.09.2017 pripustil, aby do konania pristúpili na strane žalobcu aj žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ následne zmenili skutkové tvrdenia v predmetnom spore a tiež žalobný petit, keď uviedli, že každý z nich mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonal na vyššie uvedenej stavbe prípravné práce, pričom faktúru splatnú dňa 05.04.2016 na sumu 5.616 eur vystavil len žalobca 1/. Žalobca 1/ na základe potvrdeného súpisu o odpracovaných hodinách potom žiadal z tejto fakturovanej sumy od žalovaného zaplatiť 1.404 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 6.4.2016 do zaplatenia, žalovaný 2/ sa proti žalovanému domáhal taktiež zaplatenia 1.404 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 06.04.2016 do zaplatenia a žalobca 3/ sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 2.808 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 06.04.2016 do zaplatenia. Z obsahu jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených dňa 03.01.2016 medzi žalobcom 1/ a žalovaným, žalobcom 2/ a žalovaným, žalobcom 3/ a žalovaným vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na predmete diela (čl. 2 jednotlivých zmlúv), na cene diela (čl. 4 bod 4.1 zmlúv) i na platobných podmienkach (čl. 5 jednotlivých zmlúv). Podľa čl. 5 bod 5.2 faktúra mala obsahovať: označenie povinnej a oprávnenej osoby, adresu, sídlo, IČO, DIČ, príp. IČ DPH (ak je relevantné), číslo faktúry, číslo zmluvy, dátum vyhotovenia a dátum splatnosti faktúry, označenie peňažného ústavu a číslo účtu, na ktorý sa má platiť, fakturovanú sumu, označenie diela, pečiatku a podpis oprávnenej osoby. Podľa čl. 5 bod 5.3. v prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v tejto zmluvy, objednávateľ bol oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na doplnenie. V takom prípade sa lehota splatnosti faktúry mala úmerne predĺžiť o dobu doplnenia. Podľa čl. 5 bod 5.4 splatnosť faktúr bola dohodnutá do 30 dní odo dňa doručenia objednávateľovi.
10. Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
11. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
12. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že dohoda zmluvných strán je rozhodujúca pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny za dielo. Ak zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán, platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť za dielo po jeho vykonaní a v nadväznosti na jeho prevzatie. Obchodný zákonník neobsahuje pri platení ceny za dielo ustanovenia o fakturácii a keďže túto otázku neupravujú ani osobitné predpisy, je vecou dohody strán, aby si dohodli náležitosti faktúr, prípadne priebežného účtovania preddavkov a jeho formy. Faktúra však musí obsahovať náležitosti daňového dokladu podľa príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj otázku splatnosti faktúr. Pokiaľ sa nedohodnú na splatnosti faktúry, platí ustanovenie zákona, ktorý určuje povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu v nadväznosti na splnenie - vykonanie diela.
13. Zo skutkového stavu veci, tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, teda nepochybne vyplynulo, že medzi každým zo žalobcov 1/ až 3/ a žalovaným bola uzatvorená samostatná zmluva o dielo obsahujúca okrem iného dojednanie o cene za vykonané práce a o spôsobe zaplatenia ceny za vykonané práce. Okrem toho, v čl. 11 bod 11.1 každej zo zmlúv bolo obsiahnuté dojednanie, podľa ktorého meniť, alebo doplňovať obsah tejto zmluvy bolo možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. V konaní nebolo preukázané, že zmluvné strany by sa na zmene zmlúv písomne dohodli, preto neobstojí tvrdenie žalobcov 1/, 2/, 3/, podľa ktorého sa so žalovaným dohodli na vystavení len jednej faktúry, a to žalobcom 1/. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že faktúru za vykonané práce vystavil len žalobca 1/, a to pod č. 022016, splatnú dňa 5.4.2016, ktorú zaslal na adresu žalovaného. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný by postupom podľa čl. 5 bod 5.3 zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a žalobcom 1/, vrátil predmetnú faktúru žalobcovi /, je s poukazom na citovaný čl. 5 bod 5.3 potrebné vychádzať z toho, že údaje v tejto faktúre uvedené nenamietal.
14. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu 1/ na zaplatenie ceny za ním vykonané práce vo výške 1.404 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania je dôvodný, riadne preukázaný potvrdeným súpisom odpracovaných hodín stavbyvedúcim na stavbe v Nemecku a fakturovaný faktúrou, ktorej údaje v nej uvedené žalovaný spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo nespochybnil.
15. Odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal, že sa o vstupe žalobcu 2/ a žalobcu 38/ dozvedel až keď bol vyhlásený rozsudok vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Cb/30/2016-70 zo dňa 11.09.2017 rozhodol o pristúpení ďalších subjektov do konanie na strane žalobcu a to S. W. s miestom podnikania H., H. XXX, G. XX XXX XXX a Q. W. ml. s miestom podnikania N., Q. XXX, G. XX XXX XXX. Uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 10.10.2017 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2017. Žalovaný doručením uznesenia sa dozvedel o namietanej skutočnosti, to zn. vedel, že do konania na strane žalobcu pristúpili ďalšie subjekty špecifikované vo výroku uvedeného uznesenia.
16. Aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa duplicitného plnenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalovaný namietal, že v konaní sp. zn. 3Cb/29/2016 sa žalobcovia domáhajú toho istého plnenia a ide o duplicitné plnenie. V konaní sp. zn. 3Cb/29/2016 sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 7.332 eur na základe vystavenej faktúry č. 01/2016 zo dňa 31.01.2016. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali zaplatenia žalovanej sumy na základe inej faktúry a to faktúry č. 022016 zo dňa 05.03.2016, pričom z predložených dôkazov nevyplývalo, že ide o duplicitné plnenie a žalovaný žiaden dôkaz o tomto svojom tvrdení nepredložil.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.404 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.404 eur od 06.04.2016 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenej ceny diela oprávnene fakturovanej do výšky 1.404 eur faktúrou č. 022016.
18. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti napadnutej odvolaním, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zmenu, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo zvyšnej časti špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia zrušiť a vrátiť v tejto časti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP.
19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.404 eur a žalobcovi 3/ sumu 2.808 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 06.04.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobcovia 2/, 3/ preukázateľne odpracovali počet hodín na stavbe v Nemecku podľa záznamu o počte odpracovaných hodín a že nakoľko žalovaný túto skutočnosť relevantným spôsobom nespochybnil, je povinný žalobcom 2/ a 3/ za vykonané práce zaplatiť dohodnutú cenu. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď predložením záznamu o počte odpracovaných hodín žalobcovia 2/, 3/ nepochybne preukázali nárok na zaplatenie ceny diela (bola dohodnutá cena 13 Eur za hodinu v zmysle čl. 4 zmlúv o dielo), na jeho uplatnenie voči žalobcovi mali s poukazom na ust. § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodnuté v zmluvách o dielo v článku 5. platobné podmienky.
20. Súd prvej inštancie sa však dohodou zmluvných strán o spôsobe platenia ceny za dielo vôbec nezaoberal, nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, nevyhodnotil obsah zmlúv, ktorý podľa čl. 11 bod 11.1 bolo možné meniť len písomne, a bez vykonania dokazovania sa uspokojil s tvrdením žalobcov, že sa so žalovaným dohodli na vystavení spoločnej faktúry, a že pokiaľ ju žalovaný neuhradil, dostal sa do omeškania so splnením svojho záväzku aj vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ a to voči každému z nich od 06.04.2016. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že taký záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná dokazovanie oboznámením obsahu zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom 2/ a žalovaným a žalobcom 3/ a žalovaným, prípadne ďalších dôkazov potrebných pre zistenie vzniku povinnosti žalovaného ako objednávateľa zaplatiť žalobcom 2/, 3/ cenu za dielo, a to s poukazom na vyššie citované ust. § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a dojednanie v jednotlivých písomne uzatvorených zmluvách o dielo a vo veci znovu rozhodne. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný podľa § 391 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania v časti, , ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % zrušil z dôvodu, že ide o závislý výrok na rozhodnutí o veci samej s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP. O náhrade trov konania preto rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).