Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-219-2019.pdf
PDF · 87.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/219/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom v Českej republike, námestie T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, IČO: 043 55 211, proti žalovanému: T. o zaplatenie sumy 100,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28. júna 2018, č. k. 24Csp/33/2018 - 30
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19.3.2015 až do zaplatenia, ako aj sumu 12,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100,- Eur s úrokom s prísl. na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 11.2.2015 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100,- Eur. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom webovej stránky, na ktorej sa žalovaný zaregistroval a odoslal žiadosť o uzavretie zmluvy spolu s vyplnenými osobnými údajmi. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou, celkovo spolu vo výške 128,- Eur, jednorázovo v dohodnutej lehote do 28 dní od poskytnutia úveru. Žalovaný svoj záväzok nesplnil ani čiastočne. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny úveru vo výške 100,- Eur a sumu vo výške 12,- Eur si uplatnil titulom zmluvnej pokuty, s poukazom na dohodu v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, ako náhradu nákladov spojených s upomienkami. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie mu boli doručené do vlastných rúk 25. apríla 2018. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania s poukazom na ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) akcentoval, že v danom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Zároveň poukázal na ust. § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, ust. § 657 a § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník a uzaavrel, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli prostredníctvom elektronickej komunikácie zmluvu o poskytnutí úveru. Zmluva bola uzavretá registráciou žalovaného na webovej adrese www.minipozicka.sk <http:// www.minipozicka.sk>, zriadením užívateľského účtu a vyplnením žiadosti o uzavretie zmluvy zo strany
žalovaného, ktorý uviedol svoje identifikačné údaje - dátum narodenia, rodné číslo, adresu bydliska, bankové spojenie (číslo účtu v peňažnom ústave), telefónne číslo a internetovú (e-mailovú) adresu. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote 28 dní od poskytnutia úveru, t.j. do 11.3.2015, v celkovej výške 128,- Eur, pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru vo výške 100,- Eur a z nákladov spojených s poskytnutím úveru vo výške 28,- Eur. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný svoj záväzok v dojednanej lehote nesplnil. Žalovaný uplatnený nárok nespochybnil, preto ho súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný. V súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 12,- Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože výška i dôvod týchto nákladov boli žalovanému vopred, t.j. ešte pred uzavretím samotnej zmluvy o poskytnutí úveru, oznámené a sú jasne a zrozumiteľne špecifikované v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa dikcie tohto článku je veriteľ oprávnený upozorniť dlžníka na omeškanie so splácaním úveru, a to buď e-mailom alebo SMS správou alebo písomne (upomienka), pričom je oprávnený vyžadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že veriteľ mu zaslal štyri upomienky formou e-mailu a SMS. Náklady spojené s týmito upomienkami preto predstavujú sumu 12,- Eur. Nakoľko žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 19.3.2015 vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, t.j. 5,05 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v spore.
3. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, ktorý uviedol, že minipôžičku nebral. Tento prípad polícia vyšetrovala, čo aj zistila, že pôžičku vybral p. Ladislav Gergeľ. Zároveň žalovaný uviedol, že v súčasnosti je na dvojmesačnej PN. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa úvahy odvolacieho súdu žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
6. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
7. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP .
11. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. V citovanom ust. § 366 CSP je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na uplatnení takého prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
14. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a žiaden dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nielen nepredložil, ale nevyjadril sa ani k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 25. apríla 2018 (č. l. 196 spisu), na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal. Žalovaný teda svoju hmotnoprávnu námietku, ako jeden z prostriedkov procesnej obrany podľa citovaného ust. § 146 CSP vôbec prvý krát uplatnil až v odvolaní, keď tvrdí, že minipôžičku nebral, pričom polícia zistila, že pôžičku vybral p. Ladislav Gergeľ. Žalovaný síce ani v odvolacom konaní na svoje tvrdenia žiadne dôkazy nepredložil, ale odvolací súd jedným dychom dodáva, že by na ne so zreteľom na všetky okolnosti i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní). Námietky uvedené v odvolaní nie sú z uvedených dôvodov spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to v jeho výroku vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore.
16. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania ani nevyplýva, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).