Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/76/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX. XX. XXXX, C. trieda XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, a ďalších pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, 2/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 3/ X.. S. K., N. A. 7, R., 4/ N. C., Jánskeho 4, R., 5/ N. P., N. A. XX, R., o správnej žalobe zo dňa 04. 05. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 05108/2018/SV/08409 zo dňa 05. 02. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a pribratým účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24. 08. 2017 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom ako druh, účel a miesto stavby sú uvedené: priemyselná stavba, novostavba, katastrálne územie Q. - N. park R. - I., strategický park, v rozsahu stavebných objektov: SO 204 Dopravníkový most 1, SO 407 Dopravníkový most 2, SO 510 Vstupná kontrola expedície. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území Q..

2. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04. 09. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania.

3. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 25. 09. 2017. V podaní citoval články SR, Aarhuského dohovoru. Žiadal, aby mu stavebný úrad z titulu jeho účastníctva v konaní umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom

spise. Poukázal na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a nesúhlasil s názorom správneho orgánu, že sa na umiestnenie stavby nevyžaduje územné rozhodnutie. Poukázal na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016, ako i na rozhodnutie zo dňa 13. 01. 2017 o rozklade, ktorým bol v rozkladovom konaní potvrdené predmetné záverečné stanovisko. Požadoval posúdiť parametre cesty I/64 nielen v úseku v kat. území A., ale v celom úseky cesty I/64 až po napojenie na cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti pri zachovaní dopravného prístupu do územia v lokalite R. - U. - C. v zmysle vydaného územného rozhodnutia.

4. Okrem iného namietal, postup stavebného úradu, ktorý upustil od ústneho pojednávania.

5. Ďalej namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákon a povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Poukázal na to, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona.

6. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydal stavebné povolenie č. OU-NR- OVBP2-2017/033398-8 dňa 19. 10. 2017, ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov zariadenia staveniska: SO 204 Dopravníkový most 1 SO 407 Dopravníkový most 2 SOI 510 Vstupná kontrola expedície s tým, že stavba sa povoľuje s miestom stavby strategický park R., v katastrálnom území Q. ako stavba trvalá. V rozhodnutí je uvedené, že Ministerstvo životného prostredia SR vydalo v zmysle záverečné stanovisko zo dňa 04. 11. 2016. Podľa ust. stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. To platí aj pre túto stavbu, ktorá sa realizuje v k. ú. Q.. Stavba je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou V. Q.. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, pretože na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v R. bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol.

7. V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad vysvetlil okolnosti podania žiadosti o stavebné povolenie a postavenie spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v stavebnom konaní a ďalej sa zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné.

8. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 11. 2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal a ktorých sa pridržiava. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a aby zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 05108/2018/SV/08409 zo dňa 05. 02. 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 19. 10. 2017. Uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel. Mal za to, že stavebné povolenie je zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zistené skutkového stavu veci. Stavený úrad poskytol všetkým účastníkom možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci a podať k nej pripomienky, čo žalobca aj využil a s nimi sa okresný úrad aj následne v napadnutom rozhodnutí radne vysporiadal.

10. Poukázal na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Na predmetnú stavbu bolo vydané dňa 14. 01. 2016 Ministerstvom hospodárstva SR osvedčenie o významnej investícii pod č. 13489/2016-1000-02437. Dané objekty stavby sú v súlade s platným územným plánom V. Q., v ktorom je riešené funkčné využívanie územia. Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.

11. Stavba sa má realizovať v k. ú. Q., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v k. ú. U.. Pozemky v jeho vlastníctve nebudú danými stavebnými objektmi predmetnej stavby priamo dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Dopravné napojenia ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenie ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa predmetnej stavby a nesúvisia s realizáciou daných objektov. Riešenie dopravnej siete je súčasťou dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. a riešenie územia C. je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovensku správou ciest.

12. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosti dňa 18. 01. 2017. Týmto stanoviskom bol stavebný úrad viazaný. K námietke žalobcu, že nebol posudzovaný strategický park ako celok žalovaný uviedol, že nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v takýchto konaniach, ani zákonnosť nimi vydaných rozhodnutí. Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci staveného povolenia na prvý stavebný objekt areálu.

13. Pri rozhodovaní bol okresný úrad viazaný rozhodnutím vydaným MŽP SR na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ zo dňa 04. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 a je povinný vychádzať zo záverov v nich obsiahnutých. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by okresný úrad vychádzal z rozhodnutia zo zisťovacieho konania alebo z iného zámeru, ako bol posúdený vo vyššie uvedenom záverečnom stanovisku. Žalovaný nezistil porušenie právnej normy v súvislosti s okruhom účastníkov predmetného konania. Okresný úrad vychádzal z okruhu účastníkov uvedených v záverečnom stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016. Ďalšími námietkami, ktoré súvisia s ukončenými konaniami vo veci predmetnej stavby podľa osobitných predpisov žalovaný nevyjadril.

14. V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. Podanou žalobou zo dňa 04. 05. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 02. 2018 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2017/033398-8 zo dňa 19. 10. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia (III.1) z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V prípade strategického parku, v rámci ktorého sa jedná aj o povolenie objektov stavby, ktoré sú predmetom stavebného konania v rámci výstavby celého automobilového závodu Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. je zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním

územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny od dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený.

V časti III.2 žaloby poukázal na nerešpektovanie ust. vyhl. Ministerstvo životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Project“ takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol.

Taktiež namietal (III.3), že podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „Automotive Nitra Project“ daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo v rozkladovom konaní potvrdené záverečné stanovisko, kde minister uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti U., v lokalite C. na cestu I/64. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa stavebný úrad s týmto zaoberal, a skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania. Dal do pozornosti stanovisko a žiadosť vlastníkov pozemkov v kat. území U. zo dňa 10. 09. 2015 a uviedol, že musí byť dodržaný staveného zákona, ktorý cituje. Namietal, že v tomto prípade územné rozhodnutie neprebehlo a prebehnúť malo a muselo. V časti (III.4) žaloby poukázal na o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. V zmysle legislatívy je v prípade realizácií stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konania, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona. Strategický park je širším pojmov, ako je záver Automotive Nitra Project, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. Následne je nutné prihliadnuť na zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. V časti III.5 správnej žaloby namietal žalobca nezákonnosť administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, kedy stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, nakoľko takýto postup sa má realizovať len vo výnimočných prípadoch, a nie ako to stavebný úrad robil v zásade už automaticky vo všetkých konaniach súvisiacich s výstavbou automobilky JLR. V ďalšej časti žaloby (III.6) reagoval na argumentáciu žalovaného v napádanom rozhodnutí, ktorý poukazuje na záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016; toto rozhodnutie z procesu tzv. EIA sa však týka stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pričom však stavebné objekty podľa tohto stavebného konania boli predmetom konania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci navrhovateľa stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“ (navrhovateľa SARIO), ktorá sa z hľadiska vplyvov na životné prostredie neposudzovala a konanie sa ukončilo len rozhodnutím v rámci zisťovacieho konania, inými slovami „Automotive Nitra Project“ je iný zámer ako „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Je absurdné, podľa názoru žalobcu, aby sa teraz stavebný úrad tváril, že sa jedná o stavbu spadajúcu pod iný osobitný a samostatný stavebný zámer „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Uvedené má následne vplyv i na okruh účastníkov konania , keď stavebný úrad zjavne nekonal s osobami, ktoré tvorili zákonný okruh účastníkov konania podľa osobitného zákona. V závere žaloby (III.7) poukázal na nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania podľa stavebného zákona, ako i lehoty na vydanie rozhodnutia - stavebného povolenia.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2018 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani okolnosti ako tie, s ktorými sa už ako odvolací orgán podrobne zaoberal v odvolacom konaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím. K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že stavba sa má realizovať v rámci výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenia podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. Žalovaný zastáva názor, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe predpisu č. zo dňa 30. 09. 2015, ktorým bolo ustanovenie zavedené do stavebného zákona, lebo stavba je súčasťou plánovaného strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenia. Žalobca ničím nepreukázal, že daná stavba nie je v súlade s predmetnou územnoplánovacou dokumentáciou. Žalovaný, ako i Okresný úrad Nitra sú vydaným osvedčením viazaní, a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých. K námietke ohľadne neposudzovania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola posúdená Ministerstvom životného prostredia SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), na základe ktorého Ministerstvo životného prostredia SR vydalo záverečné stanovisko (rozhodnutie) zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Okresný úrad je v konaní o vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom záverečného stanoviska vydaného Ministerstvo životného prostredia SR. Na podporu ich stanoviska priložil záväzné stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR zo dňa 04. 10. 2017, v ktorom sa uvádza, že povoľované objekty predmetnej stavby sú z koncepčného hľadiska v súlade so , s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia SR podľa tohto , konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku žalovaný uviedol, že nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v týchto konaniach, a ani , a preto uvedenú námietku žalobcu považuje za neopodstatnenú. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci staveného povolenia na prvý stavebný objekt umiestnený v areáli stavby „Automotive Nitra Project“. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. V súvislosti s dôvodmi žaloby, ktoré sa týkajú dopravného napojenia žalovaný uviedol, že dopravné napojenie a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia C. je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenkou správou ciest. Predmetná stavba sa má realizovať v k. ú. Q., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v k. ú. U.. Pozemky v jeho vlastníctve nebudú danými stavebnými objektmi predmetnej stavby priamo dotknuté a nejde o susedné pozemky. K namietanému porušeniu stavebného zákona, a to , uviedol, že je na úvahe stavebného úradu, či upustí od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ak sú naplnené predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. Okresný úrad rozhodol, že sú naplnené podmienky pre uvedený postup a žalovaný nezistil v postupe správneho orgánu prvého stupňa nesprávnosť, či nezákonnosť. K porušeniu stavebného zákona nedošlo ani z hľadiska zákonom stanovených lehôt, lebo z dikcie staveného zákona vyplýva, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, nie do 7 dní odo dňa, kedy bola žiadosť podaná. Okresný úrad Nitra listom zo dňa 04. 09. 2017 oznámil účastníkom začatie stavebného konania a dňa 19. 10. 2017 vydal v danej veci rozhodnutie. Okresný úrad teda neporušil správneho poriadku , keďže v danej veci rozhodol do 60 dní. Uvedenú námietku považoval žalovaný za neodôvodnenú. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

17. Uznesením č. k. -49 zo dňa 31. 07. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ Združenie domových samospráv, 3/ X.. S. K., 4/ N. C., 5/ N. P., 6/ S.. N. Z. a 7/ W. P. K P.. Pribratý účastník v rade 6/ JUDr. N. Z. sa podaním zo dňa 29. 10. 2018 účinne vzdal účastníctva v tomto konaní. W. P. K P., ako pribratý účastníka konania v rade 7/ sa vzdal svojho účastníctva v tomto konaní osobne do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 12. 02. 2020. Z uvedenými pribratými účastníkmi administratívneho konania (6/ JUDr. N. Z. a 7/ W. P. K P.) súd ďalej nekonal, avšak označenie účastníkov administratívneho konania ponechal tak, ako boli títo označení v uznesení zo dňa 31. júla 2018, ktorým boli do konania pribratí a to pre prehľadnosť veci. Pribratým účastníkom konania súd zaslal žalobu spolu s prílohami s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.

18. Dňa 20. 02. 2019 bolo súdu doručené vyjadrenie spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (ktorého žalobca v samotnej žalobe označil za účastníka súdneho konania), ktorý sa vyjadril k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Uviedol, že z územného plánu Obce Q. ako i K. R. vyplýva funkčné usporiadanie, a zo zastavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie staveného povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku (vydané pod č. OU- NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16. 12. 2015). Dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní a nebolo predmetom stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie povoľovanej stavby a nesúvisia s jej realizáciou, a teda ich považuje za nedôvodné. Uviedol, že stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého ministerstvo vydalo záverečné stanovisko zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017, a teda stavebný úrad ním bol viazaný. Označený účastník konania má za to, že rozhodnutia sú správne a zákonné a vydané v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na zmenu alebo ich zrušenie. Vo svojom vyjadrení sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca získal postavenie účastníka v predmetnom konaní práve aplikáciou ust. a nasl. . Bol toho názoru, že žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , a teda sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je, podľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. preukázané. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17. 12. 2002, z ktorého i cituje. Navrhol žalobu podľa zamietnuť ako nedôvodnú.

19. K podanej žalobe sa ako účastník konania vyjadril pribratý účastník v rade 1/ (spoločnosť MH INVEST, s.r.o.) v podaní zo dňa 06. 02. 2020. Predložila správnemu súdu rozsudky Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 12. 09. 2016, č. k. - 267 zo dňa 18. 09. 2019 a č. k. -270 zo dňa 15. 05. 2019 a poukázal na to, že uvedené rozsudky boli vydané vo veciach, ktoré sú skutkovo obdobné veci prejednávanej tunajším súdom. Navrhol, aby súd prihliadol na predložené rozsudky Krajského súdu v Nitre a žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Na pojednávaní dňa 12. 02. 2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalobca a zástupca žalovaného. Pribratí účastníci konania, ani spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. sa pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu predložil písomne vypracovanú námietku zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorej sa pridržiaval a uviedol, že z obsahu vznesenej námietky zaujatosti vyplýva, že smeruje proti dvom členkám senátu, a to JUDr. Šiškovej a JUDr. Vargovej. Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietky zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členom senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej a JUDr. Kováčovej a to v konaniach , , a . Žalobca tvrdil, že z obsahu námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 vyplýva, že sa vzťahuje na všetky veciach správnych žalôb, ktoré sú podľa obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí meritórnymi rozhodnutiami. Súd vo veci konal, a na uvedenú námietku neprihliadal, pretože dňa 09. 10. 2019 bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. E., JUD. A. a JUDr. V. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu

doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. E., JUDr. A. a JUDr. V. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Obidva senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , , a (t. j. v tomto konaní). V uznesení sp. zn. zo dňa 07. 10. 2019 vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. , ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa pristúpi“. Správny súd aj vzhľadom na posúdenie námietok podaných žalobcom v obsahovo totožných námietkach, nepredložil vec Najvyššiemu súdu SR, pretože námietka zaujatosti vznesená v tomto konaní je totožná s tými, ktoré už boli najvyšším súdom prejednané a rozhodnuté ( a ). Súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i vzhľadom na to, že v zásade sa námietky zaujatosti podané žalobcom proti členkám senátu týkajú procesného postupu. V súlade s veľkým komentárom k (D., F., C., F. a kol.), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. ( ). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“. Obidve uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorými súd rozhodoval o námietkach zaujatosti proti členom senátu 11S na Krajskom súde v Nitre sú založené v tomto súdnom spise. Naviac, súd poukazuje na to, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedené námietky uplatnil vo všetkých konaniach, v ktorých je predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia meritórne rozhodnutie žalovaného. Žalobca označil v podaní konania, ktorých sa mala námietka týkať (, , a ). Súd nemá povinnosť vkladať námietku zaujatosti do všetkých ostatných konaní a tieto vyhľadávať bez toho, aby bolo uvedené, ku ktorej sp. zn. sa podanie účastníka vzťahuje. Pokiaľ mienil žalobca podať námietku zaujatosti aj do ďalších konaní vedených na tunajšom súde, bolo jeho povinnosťou ich podať ku konkrétnej spisovej značke. Naviac, žalobca voči tým istým členkám senátu 11S nepodáva námietku zaujatosti v konaniach, predmetom preskúmania ktorých sú procesné rozhodnutia stavebných orgánov, vo väčšine ktorých bol úspešný. Aj z uvedeného je možné dospieť k názoru, že zo strany žalobcu ide o účelovo podanú námietku zaujatosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 04. 05. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 02. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

22. Podľa , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13). Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

1fc) , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) až 27 v znení neskorších predpisov.

23. Podľa , , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.

24. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. 24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania.

25. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

26. Podľa (ďalej len ), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa . Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie . Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

27. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Ďalšia jeho námietka smerovala k tomu, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj stavby povolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa ust. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. . Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Stavebný zákon v ust. (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní). Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa stavba má realizuje, ani k susedným pozemkom a ani iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. , , vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. , , , stavebného zákona. V súvislosti s ust. stavebného zákona je potrebné uviesť, že žalobca bol vlastníkom pozemku parc. č. 3064 v katastrálnom území Q. a jeho vlastnícke právo k uvedenému pozemku bolo vyvlastnené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-7 zo dňa 01. 12. 2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/ Ka zo dňa 13. 01. 2016 a ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť v januári 2016, pričom tento stav pretrvával počas celého stavebného konania začatého dňa 16. 03. 2016, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia dňa 27. 05. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2016. Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 08. 11. 2017 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/ Ka zo dňa 13. 01. 2016 a vec bola vrátená žalovanému (ministerstvu) na ďalšie konanie. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na stavebné konanie v predmetnej veci, ktoré prebiehalo v roku 2017 a ani na súdne konanie v predmetnej veci, nakoľko pre súd je v zmysle ust. rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol taký, že žalobca nebol vlastníkom parc. č. 3064 v katastrálnom území Q.. Taktiež je potrebné uviesť, že predmetné stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 19. 10. 2017 ani neboli umiestnené na parc. č. 3064 v katastrálnom území Q. a žalobca nebol ani vlastníkom pozemkov susediacich s pozemkami (ani to netvrdil), na ktorých bola povolená stavba „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení zo dňa 19. 10. 2017.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý zámer posúdilo Ministerstvo životného prostredia SR a vydalo záverečné stanovisko (rozhodnutie) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné dňa 18. 01. 2017).

29. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 19. 10. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona. Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvom životného prostredia SR zo dňa 04. 11. 2016, ktoré posúdilo navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Minister životného prostredia SR zamietol rozklad proti uvedenému záverečnému stanovisku a toto rozhodnutie potvrdil.

31. Súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov Dopravníkový most 1, Dopravníkový most 2, Vstupná kontrola expedície a v rozsahu prevádzkových súborov Dopravníky v CO1 a Dopravníky v CO2, teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia (ktoré s nachádza v súdom spise) súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „výstavba

nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Q., čo potvrdila samotná Obec Q. vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí stavebného konania. Do bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podmienkou pre postup podľa ust. stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

32. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. vyhlášky č. ) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenie na stavby, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.

33. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie pre stavbu „Automotive Nitra Project, E1 Budovy“. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 04. 11. 2016, v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguár a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktrúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa ako celok sa vysporiada správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

34. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti

B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project

- Fáza 2“ posudzoval v zmysle a dňa 04. 11. 2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v bode IV.1 podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.

35. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 05. 02. 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04. 11. 2016 vydané podľa (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18. 01. 2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2017. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona o posudzovaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným zákonom v procese EIA, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je možné preskúmať správnym súdom.

36. Súd považoval na nedôvodnú i námietku žalobcu uvedenú v časti III.6 správnej žaloby, v ktorej namieta, že stavebné objekty podľa stavebného konania, vydaného v preskúmavanom stavebnom konaní, boli predmetom konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rámci navrhovanej stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“ (navrhovateľom SARIO), a nie zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ako to tvrdí žalovaný, čo podľa žalobcu vyplýva aj zo samotného označenia stavby v stavebnom povolení. Podľa názoru súdu, predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie boli jednotlivé zámery a činnosti, a nie stavebné objekty. Rozhodnutia - stavebné povolenie vydané stavebným úradom dňa 19. 10. 2017 chronologicky i časovo nadväzuje na vydané rozhodnutie záverečné stanovisko MŽP SR zo dňa 04. 11. 2016, pričom rozhodnutie v zisťovacom konaní navrhovateľa SARIO bolo vydané pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

37. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia.

38. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

39. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní 12. 02. 2020 a v písomných podaniach označených „“, „ základe údaje o navrhovanej činnosti“, „ vysvetlenie, prečo sa strategický park Nitra musí posudzovať v zmysle ......“ a ostatné založené v spise) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. v spojení s , preto na ne správny súd nemohol prihliadať.

40. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.

41. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania, ako i označeného účastníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd po pribratí účastníkov administratívneho konania do tohto konania (okrem účastníka označeného žalobcom v samotnej žalobe) uznesením zo dňa č. k. -49 zo dňa 31. 07. 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, alebo označenému účastníkovi, príp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.