Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-226-2019.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/226/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - S.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T., Q. XXXX/XB a manžela navrhovateľky - S.. Z. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T., Q. XXXX/XB, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: X. T., nar. XX. XX. XXXX, T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto
rozhodol:
I.Súd manželstvo S.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX a S.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 10.03.2001 v P., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku 13, ročník 2001, na strane 35, pod por. č. 39, r o z v á d z a.
II.Súd rodičovskú dohodu schvaľuje.
Dohoda znie:
Maloleté deti X. T. a T. T. sa na čas po rozvode ponechávajú v osobnej starostlivosti matky.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí výživným na každé dieťa po 100 Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s deťmi sa neupravuje.
III.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je vážne narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
2.Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že príčinou rozpadu manželstva je požívanie alkoholických nápojov manželom. Ďalej vypovedala, že mala snahu o obnovenie spolužitia za predpokladu, že manžel absolvuje protialkoholickú liečbu a následne bude abstinovať. Starší syn odmieta stretávanie s otcom z dôvodu jeho nadmerného požívania alkoholu. V prípade rozvodu navrhla maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť otca určiť vo výške po 100 € mesačne na každé dieťa. Navrhovateľka pracuje ako učiteľka a jej čistý mesačný príjem činí 680 €.
3.Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil výpoveď svojej manželky, že je závislý na alkohole, ktorý požíva vo zvýšenej miere. Ústavnú protialkoholickú liečbu nenastúpil, lieči
sa ambulantne, avšak podľa jeho názoru je táto liečba neúčinná. V prípade rozvodu je ochotný prispievať na maloleté deti výživným vo výške po 100 € mesačne na každé dieťa, súhlasil s neupravením styku s deťmi, nakoľko má záujem na stretávaní sa so synmi, po absolvovaní ústavnej protialkoholickej liečby. Manžel navrhovateľky je samostatne zárobkovo činná osoba a jeho príjem činí 500 € mesačne.
4.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletých.
5.Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; 2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; 3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; 2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
6.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10. 03. 2001, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že problémy v manželstve sa začali prejavovať krátko po uzavretí manželstva. Problémy začal manžel navrhovateľky riešiť požívaním alkoholu, čo postupne prerástlo v závislosť. V roku 2013 manžel navrhovateľky absolvoval protialkoholickú liečbu, ktorá bola úspešná. V máji 2019 znovu začal požívať alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, od toho času došlo v komunikácii manželov k zhoršeniu vzťahov až do takej miery, v septembri roku 2019 sa navrhovateľka od manžela odsťahovala bývať spolu s maloletými deťmi do bytu jej rodičov v Rimavskej Sobote. Manželia odvtedy neobnovili spolužitie s výnimkou Vianoc, ktoré manželia trávili spolu, avšak z dôvodu, že manžel navrhovateľky nedokázal abstinovať, opätovne sa vrátila s deťmi bývať do bytu jej rodičov. Alkoholizmus manžela navrhovateľky mal negatívny dopad aj na maloleté deti, hlavne starší syn účastníkov konania sa odmieta s otcom stretávať, svoje stretávanie s otcom podmieňuje jeho liečbou a následnou abstinenciou.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, pretože manžel navrhovateľky je závislý na alkoholických nápojoch, plánovanú ústavnú protialkoholickú liečbu nenastúpil, manželia žijú už dlhšiu dobu oddelene, pričom ani jeden z manželov už nechce zotrvať v manželskom zväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na záujem maloletých detí, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že vývoj maloletých detí v rodinnom prostredí, v ktorom sú narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvnené alkoholizmom otca detí, môže byť vážne ohrozený a narušený, čo je v rozpore so záujmom detí. S poukazom na to, že maloleté deti potrebujú pre svoj priaznivý vývoj pokojné a stabilné rodinné prostredie, ktoré im v súčasnej dobe zabezpečuje matka, ktorá poskytuje záruku všestranného priaznivého vývoja detí, preto súd v najlepšom záujme maloletých detí rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej ponechal maloleté deti v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške po 100 € mesačne na každé dieťa. Styk otca s deťmi súd neupravil vzhľadom na postoj obidvoch rodičov, ktorí netrvali na úprave styku otca s deťmi na čas po rozvode.
7.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku číslo I. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 122 CMP rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.