Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-37-2023.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., adresa na doručovanie: D. XXX/XX E., XXX XX F., proti žalovanej: E. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXX XX H. I., o zaplatenie 7.873,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7.873 eur spolu s 3 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.873 eur od 09.05.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť sumu 7.873 eur s 3% ročným úrokom z omeškania od 09.05.2023 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sa ústne dohodli na tom, že žalovanej poskytne pôžičku na prekrytie jej osobných potrieb, ktoré vyplynuli z jej zlej osobnej ekonomickej situácie. Žalovaná žalobcovi uviedla svoje príjmové adresy ako sú uvedené v pripojených listinných dôkazoch. Žalobca žiadal na účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslať celkovo sumu 2850 Eur. Za tieto bankové operácie si uvedená banka vyúčtovala podľa platného bankového cenníka služieb spolu 25.- Eur, cenník uvedenej banky je notoricky známy. Poštovými poukážkami v počte 10 kusov zaslal žalobca celkovo 4.950 Eur a zaplatil za poštové poplatky celkom spolu 48.00 Eur. Žalovanú vyzval na úhradu dlhu. Žalovaná si výzvu riadne prevzala, výzva sa žalobcovi ako nedoručená poštová zásielka k jeho rukám nevrátila a na pokusy spojiť sa na jej viaceré mobilné čísla, sa mu úspešne nepodarilo. Žalobcovi je známa skutočnosť, že žalovaná postupne využívala 10 mobilných čísel u rôznych operátorov.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žalobu nijakým spôsobom nerozporovala.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to kópiou dokladu žalovanej, podacím lístkom, potvrdením Raiffesen BANK z 160.12023, ústrižkami poštových podacích lístkov, kópiou SMS správy odoslanej žalobcom žalovanej, lustráciami, správami o pobyte žalovanej a písomným vyjadrením žalobcu.
4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:
5. Zo žalobcom predloženého potvrdenia Raiffesen banky zo dňa 16.01.2023 vyplýva, že žalobca realizoval od 1.7.2022 do 31.07.2022vklad na účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX v sume 2x po
1000 eur dňa 20.07.2022, 12.07.2022 , 500 eur dňa 20.07.2022 , 300 eur dňa 11.07.2022 a 50 eur dňa 08.07.20122 spolu v sume 2850 eur.
6. Z kópii poštových podacích lístkov vyplýva, že žalobca zaslal na adresu žalovanej dňa 13.01.2022 sumu 550 eur, dňa 18.02.2022 sumu 300 eur, dňa 16.09.2021 sumu 200 eur, dňa 26.11.2021 sumu 300 eur, dňa 20.01.2022 sumu 450 eur, dňa 10.03.2022 sumu 900 eur, dňa 05.01.2022 sumu 100 eur, dňa 27.09.2021 sumu 650 eur, dňa 09.09.2021 sumu 500 eur, dňa 16.02.2022 sumu 1000 eur. Spolu celkovo 4.950 eur.
7. Z výzvy adresovanej žalobcom žalovanej prostredníctvom SMS správy vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu.
8. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalovanej požičal celkovo sumu 2.800 eur a na poplatkoch pri úhradách mal uhradiť bankové poplatky v sume 25 eur a poštovné v sume 48 eur.
9. Uvedený spor súd takto právne posúdil:
10. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
12. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
17. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
18. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
19. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Podľa ust. § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
21. Podľa ust. čl. 3 ods.1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
22. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
23. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
24. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal predmetnú vec postupom podľa civilného sporového poriadku.
26. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých pravidiel ktoré priebeh konania zhospodárnia a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.
27. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.
28. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
29. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie, druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky.
30. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli ústne zmluvy o pôžičke spolu na sumu 7.800 eur, peniaze boli žalovanej reálne odovzdané, časť na účet a časť bola vyplatená prostredníctvom pošty ako to vyplýva z listinných dôkazov. Pôžičky a poplatky uhradené žalobcom, ktoré mu mala žalovaná uhradiť za zaslanie sumy podľa dohody v stanovenej lehote na výzvu žalobcu, žalovaná nevrátila.
31. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu nespochybnila a preto súd považoval celý nárok žalobcu v zmysle ust. § 151 ods. 1,2 CSP, za nesporný.
32. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalovaná celú dlžnú žalovanú sumu doposiaľ žalobcovi nevrátila.
33. Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, preto súd žalobe v časti istiny ako plne dôvodnej vyhovel.
34. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaná sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostala do omeškania. Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 3% ročne, teda nižšej ako je zákonná a to od 09.05.2023 vychádzajúc z výzvy z 19.12.2022 a následne zo dňa 08.05.2023. Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania tak ako ich žiadal s odkazom na ust.§ 517 ods. 1,2 OZ a § 151 ods. 1,2, CSP.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Súd žalobe vyhovel, žalobca bol úspešný v celom rozsahu Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v lehote 60 dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.