Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-12-2019.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. W. M., D.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka
- Z. Y.Ó., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H. C., Z. XXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, a otec - O.. S. M., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W. Z., O. XXX/XXA, zastúpený JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Ružová 265, o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého S. W. M.S., D.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je povinný platiť na výživu mal. S. sumu 140 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 06.02.2019.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 06.02.2019 do 12.02.2020 v sume 489,41 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 25 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s mal. S. nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň roka od soboty 9.00 h do nedele 19.00 h, každý párny utorok od 15.30 h do stredy 8.00 h a každý nepárny štvrtok od 15.30 h do piatka 8.00 h. Mimo bežného styku je otec oprávnený stýkať sa s maloletým počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 23. decembra 9.00 h do 24. decembra 19.00 h a v nepárnom roku od 26. decembra 9.00 h do 27. decembra 19.00 h, počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od soboty 9.00 h do pondelka 19.00 h a v nepárnom roku od štvrtka 9.00 h do soboty 9.00 h, počas jarných školských prázdnin každý nepárny rok od soboty 9.00 h do nasledujúceho piatka 19.00 h a počas letných školských prázdnin vždy prvý a tretí júlový týždeň od pondelka 9.00 h do pondelka 9.00 h a prvé dva týždne v auguste nepretržite od pondelka 9.00 h do pondelka 9.00 h.
Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi v stanovenom čase dieťa odovzdať s pripravenými vecami a osobnými dokladmi v mieste bydliska matky. Otec je povinný v stanovenom čase dieťa matke v mieste jej bydliska vrátiť.
V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia sa o tomto dôvode navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom z 06.02.2019 sa otec maloletého dieťaťa (navrhovateľ) domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Uviedol, že maloletý sa narodil po krátkom vzťahu, ktorý sa narušil už počas tehotenstva matky, voči ktorej stratil dôveru. Krátko po narodení dieťaťa prerušili spolužitie, na výživu dieťaťa prispieval sumou 100 eur mesačne podľa dohody. Matka mu v súčasnosti bráni v stretnutiach s dieťaťom, s ktorým má veľmi pekný vzťah a vytvorenú citovú väzbu. Navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. (2) K návrhu otca sa matka vyjadrila písomne podaním z 21.02.2019 tým, že nesúhlasí s určením striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, navrhla zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti a úpravu styku otca s dieťaťom každý párny víkend v sobotu aj v nedeľu bez prespatia. Poukázala na to, že otec maloletého pôvodne nemal záujem o založenie rodiny, počas tehotenstva sa správal ako slobodný muž, venoval sa svojim záľubám, priateľom a na príchod dieťaťa sa pripravovala výlučne sama. Spolužitie zahájili pred narodením dieťaťa. Po prerušení spolužitia ju otec maloletého viackrát slovne napadol vulgarizmami, v jednom prípade došlo aj k fyzickému útoku z jeho strany. O dieťa sa riadne stará od narodenia, otec sa o dieťa zaujímal v niektorých prípadoch každý víkend, prípadne každý druhý víkend, bez problémov vídavali dieťa aj jeho rodičia, ak prejavili záujem. V súčasnosti žije v partnerskom vzťahu, dieťa jej partnera prijalo a rozumne si sním. Výživné navrhla určiť otcovi sumou 160 eur mesačne s poukazom na právo dieťaťa priblížiť sa životnej úrovni otca.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, znalcom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s dieťaťom sa v súčasnosti stretáva zriedkavo, len v zmysle súdneho rozhodnutia (nariadeného neodkladného opatrenia). Za posledné tri mesiace sa s dieťaťom stretol šesťkrát, matka nemá záujem sa s otcom dohodnúť. Nevedel uviesť dôvody, prečo s matkou dieťaťa nedokážu komunikovať. Pracuje ako projektový manažér, sám si určuje pracovný čas, o dieťa sa dokáže riadne postarať, dieťa bolo u neho už aj počas celého týždňa. Pri stretnutiach sa dieťaťu venuje osobne, chodí s ním aj na návštevu k svojim rodičom. Poukázal na to, že aj počas spolužitia sa dokázal o dieťa postarať. Vlastní dom zaťažený hypotékou so splátkami 306 eur mesačne a výdavkami na bývanie 115 eur mesačne, na výživu dieťaťa matke prispieva sumou 100 eur mesačne. Príjem za obdobie apríl 2018 až marec 2019 vykázal vo výške 441,14 eur v priemere mesačne. Za rok 2019 následne vykázal príjem v priemere 734,67 eur mesačne.
(5) Matka vypovedala, že s dieťaťom býva v rodičovskom dome zo strany jej matky, výdavky na bývanie uviedla sumou 174 eur mesačne, cestovné do zamestnania má asi 150 eur mesačne. Pracuje ako manažér na letisku Z. S. F. s príjmom 1.400 až 1.500 eur mesačne. Vlastní vozidlo zn. Peugeot 308, 10-ročné. Dieťa je zdravé, trpí len bežnými detskými ochoreniami, navštevuje škôlku s výdavkom 32 eur mesačne a výdavkami spojenými so začiatkom školského roka asi 100 eur. Uvedomuje si, že dieťa sa má stretávať aj so svojím otcom, vyhovuje jej úprava ako v súčasnosti, nakoľko aj sama má záujem plánovať víkendové programy s dieťaťom. Podľa nej nie je otec schopný sa postarať o dieťa, keď sa dieťa vráti od otca, plače od únavy, nakoľko nespáva poobede, príde hladné. Poukázala na to, že dieťa je na ňu citovo viazané a hocikedy prejde za ňou aj v noci. So starostlivosťou o dieťa jej pomáha jej matka. Príjem preukázala za mesiace september 2018 a január 2019 v sume 1.485,32 eur a 1.479,11 eur.
(6) Procesný opatrovník prešetril u rodičov výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 22.03.2019 vyplýva, že obaja rodičia majú má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého vývoja dieťaťa. Matka žije s dieťaťom a so svojím partnerom v štvorizbovom rodinnom dome, dieťa má vyhradenú vlastnú izbu, zariadenú podľa jeho potrieb, má zabezpečené všetky veci osobnej potreby a vytvorený vhodný priestor na pokojný oddych. Otec býva v štvorizbovom rodinnom dome, dieťa v ňom má zariadenú vlastnú izbu, rovnako podľa svojich potrieb a zabezpečené všetky veci osobnej potreby, ako aj vytvorený vhodný priestor pre pokojný spánok.
(7) Súd v konaní nariadil dokazovanie znalcom k preukázaniu schopnosti otca postarať sa o dieťa a k tvrdenej vytvorenej citovej väzby dieťaťa k otcovi. Ustanovený znalec z odboru pedopsychológia v znaleckom posudku predloženom dňa 17.12.2019 uviedol, že u žiadneho z rodičov neboli zistené
patologické rysy osobnosti, ktoré by znižovali ich rodičovské kompetencie. Konflikt medzi rodičmi spočíva v tom, že matka ochraňuje svoju novú rodinu a snaží sa, aby do nej dieťa vrástlo, otec naopak, snaží sa získať väčší podiel na výchove a starostlivosti. Maloletý je vo svojej realite orientovaný, vyjadruje túžbu bývať s matkou a jej partnerom, v otcovej prítomnosti sa cíti dobre a vrhá sa mu do náručia, ale s plačom hovorí, že sa nevie rozhodnúť medzi matkou a otcom a následne vyčerpané túli sa k matke a chce ísť domov. Zjavne prežíva intrapsychický konflikt týkajúci sa lojality s tým ktorým rodičom, má jednoznačne blízky vzťah k matke, k otcovi, ale aj k partnerovi matky. Striedavá osobná starostlivosť by dieťa zaťažila, na druhej strane má dieťa vybudovanú citovú väzbu k otcovi, a chce s ním ísť na dovolenku, čo dáva predpoklad k tomu, že dieťa je pripravené u otca aj prespávať a teda že styk dieťaťa s otcom bude funkčný. Vo svojich záveroch znalec uviedol, že dieťa má vybudovanú kvalitnú vzťahovú väzbu ku každému z rodičov. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, nakoľko rodičia nedokážu vzájomne konštruktívne komunikovať. Obaja rodičia sú schopní zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Dieťa je ukotvené v rodine matky, ale styku s otcom sa teší, otec ho vie zaujať spoločnými aktivitami, dieťa sa teší aj na dovolenku s ním. Vzťahová väzba k otcovi jej vybudovaná a môže sa rozvíjať formou funkčného pravidelného styku s ním, dieťa je pripravené postupne sa adaptovať aj na prespávanie u otca.
(8) Medzičasom vznikla matke ďalšia vyživovacia povinnosť - k mal. U., D.. S. W. XXXX, s dieťaťom je na materskej dovolenke. O výške materského nebolo doposiaľ rozhodnuté. K znaleckému posudku sa nevyjadrila. Otec v priebehu konania s poukazom na závery znalca pustil od návrhu na striedavú starostlivosť oboch rodičov, navrhol úpravu styku v širšom rozsahu. Procesný opatrovník navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke, otcovi určiť výživné podľa odôvodnených potrieb dieťaťa, styk upraviť podľa návrhu otca.
(9) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(10) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(11) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (12) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(15) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(16) V danom prípade ide o dieťa vo veku X F., matka nemá výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť oň. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nebol v závere konania medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v jej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Preto súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.
(17) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a zárobkové pomery otca. Otec nepreukázal (ani netvrdil) žiadne významné výdavky spojené so zdravotným stavom, prípadne iné, je schopný platiť úver, vlastné bývanie, jednoznačne musí byť schopný platiť výživné na dieťa. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje rozsah 140 až 180 eur mesačne. Súčasným schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletého, na ktorého starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky, sa súdu javí primeraná suma 140 eur mesačne.
(18) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol (s prihliadnutím na výživné už platené vo výške 100 eur mesačne) na výživnom dlh za obdobie 11 mesiacov (x 40 eur), 23 dní mesiaca február 2019 - 60/28 x 23 a 12 dní mesiaca február 2020 - 60/29 x 12. Dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov.
(19) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(20) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(21) Rozsah styku otca s maloletým dieťaťom súd upravil v znení návrhu otca so zreteľom na záujem dieťaťa a závery znalca, ktorý potvrdil tvrdenia otca o vybudovanej citovej väzbe otca a dieťaťa. Dieťa je na stretnutia s otcom psychicky pripravené, teší sa na ne a vzhľadom na vek je schopné u otca aj prespávať bez prítomnosti matky. Tvrdenia matky o správaní dieťaťa pred a po stretnutí s otcom s poukazom na zistenia znalca sa javia účelové, preukazujú skôr úzkostlivosť matky, prípadne strach z odcudzenia dieťaťa. Dieťa má však vytvorenú aj silnú citovú väzbu k matke a k jej novej rodine a matka sa nemusí obávať toho, že dieťa by širším rozsahom styku s otcom malo strácať väzbu s matkou. Tu súd pripomína, že je v záujme dieťaťa, aby rodičia prekonali averziu voči druhému a začali spolu konštruktívne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nedostatočne
komunikujúcich rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Je len na rodičoch, aby vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.
(22) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.