Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-92-2019.pdf
PDF · 124.18 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú I. B., I.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky F. X., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. N. XX, Z. Z. a otca R. B., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. B. XXX, o návrhu manžela matky W.. W. X., I.. XX. XX. XXXX, Z. K. B. X, Banská Bystrica, o osvojenie maloletej, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 25. 04. 2019 domáhal, aby súd rozhodol, že maloletá je jeho osvojencom a jej priezvisko bude „X.“. V návrhu uviedol, že s matkou maloletej žijú od marca 2018, t.j. takmer bezprostredne od narodenia maloletej v spoločnej domácnosti. S matkou maloletej sú snúbenci, svadba je naplánovaná na jeseň. Poznamenal, že maloletá si vytvorila k nemu citovú väzbu, považuje ho za otca, vytvoril maloletej rodinné a sociálne väzby nielen s ním, ale aj s jeho rodinou. Podotkol, že spĺňa podmienky na osvojenie maloletej, je plne spôsobilý na právne úkony, je riadne zamestnaný, dokáže sa o rodinu postarať, aj finančne ju zabezpečiť, je zdravotne spôsobilý, spĺňa zdravotné, osobnostné a aj morálne predpoklady. Medzi ním a maloletou je dostatočný vekový rozdiel, primeraný k veku maloletej. Poznamenal, že maloletú berie ako vlastné dieťa, preto si ju chce osvojiť ešte kým je malinká, aby vyrástla v kompletnej rodine. Biologický otec maloletej neprejavuje žiadny záujem o maloletú ani o styk s ňou, na jej výchove sa nepodieľa. Maloletá nemá k nemu vytvorený žiadny vzťah, nepociťuje k nemu žiadnu väzbu. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že s matkou maloletej uzavreli dňa 09. 11. 2019 manželstvo, ktoré je harmonické. Poznamenal, že vzťah s matkou maloletej udržiaval už pred jej narodením od roku 2013 s tým, že najskôr boli iba kolegovia v práci a neskôr mali bližší, intímnejší vzťah. Maloletú videl vlastne od jej prvého dňa už v pôrodnici. Maloletá ho volá ocino, zapája ho do všetkých činností, spolu sa hrajú, pozerajú TV, tancujú. Uviedol obľúbené jedlo maloletej, jej hračku. K zdravotnému stavu maloletej uviedol, že jej zdravotný stav je dobrý, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, je v celodennej starostlivosti matky. Maloletá sa zúčastňuje rodinných osláv, je zapojená do jeho širšej rodiny, všetci ju prijímajú. Poznamenal, že otec maloletej sa stretáva v zmysle súdneho rozhodnutia len so staršou sestrou maloletej Simonou, o maloletú Ninu sa nezaujíma, neinformuje sa na ňu, ani on, ani nikto z rodiny. Záverom uviedol, že matka maloletej mu viackrát povedala, že je biologický otec maloletej a tak sa aj cíti. V budúcnosti pokiaľ to bude možné by chcel si osvojiť aj staršiu Simonu, pričom zmenu priezviska maloletej Simony ešte neriešili.
2. Matka maloletej sa písomne vyjadrila k návrhu, súhlasila s ním. Poznamenala, že s navrhovateľom žili v spoločnej domácnosti už pred rozvodom jej manželstva s otcom maloletej. Navrhovateľ jej pomáha nielen s maloletou Ninou, ale aj s jej staršou sestrou Simonou. Spolu s navrhovateľom by chceli, aby boli kompletná plnohodnotná rodina, volali sa všetci štyria rovnako, pričom jedinej maloletej Simone by nechali meno aj po otcovi. Navrhovateľ má záujem o obe jej deti, stará sa o ne, pomáha jej s nimi, maloletá Nina ho volá „oco“, je na neho zvyknutá a naviazaná. Maloletú berie ako vlastné dieťa, vytvoril jej rodinné a sociálne väzby aj s jeho rodinou. Podotkla, že spolu s navrhovateľom nechcú DNA testy, pričom im je jasné, že po právnej stránke by sa to vyriešilo, ale po ľudskej stránke, kde zo strany Ninky jednoznačne je pre ňu osobou otca navrhovateľ nechcú, aby sa čokoľvek zmenilo. Testy DNA s navrhovateľom nechcú taktiež z toho dôvodu, pretože si myslia, že Ninka je ich spoločné dieťa, takto to pociťujú a pociťuje to aj maloletá. Priezvisko maloletej je dôležité pri vybavovaní úradných vecí, rovnako aj v budúcnosti v škôlke, v škole, chceli by sa volať všetci rovnako, aby ich okolie vnímalo ako normálnu a celistvú rodinu. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 matka maloletej doplnila, že biologickým otcom maloletej je jej bývalý manžel, tak si to vyrátala, pričom v konaní o rozvod manželstva si tým nebola taká istá. Otec maloletú nenavštevuje, nepýta sa na ňu, nič je nekupuje, neinformuje sa na ňu. Naposledy maloletú videl pred 3 mesiacmi, keď prišiel pre maloletú Simonu, maloletej nič neposiela na sviatky, na Vianoce. Nikto z rodiny sa o maloletú nezaujíma. Otec si výživné plní v zmysle rozhodnutia.
3. Otec maloletej sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 nesúhlasil s návrhom navrhovateľa. Uviedol, že maloletá sa narodila počas manželstva s matkou maloletej s tým, že on chodieval pracovať na výletnú loď. Matka mu potom povedala, že má aj iný vzťah, následne sa po narodení maloletej v marci 2018 odsťahovala. Nebola si istá už v tom čase, kto je otcom maloletej, dovtedy neriešili žiadne testy DNA, vie však, že maloletá je jeho dcéra. O maloletú sa zaujíma, nestretáva sa s ňou sám, ale len vtedy, keď si preberá staršiu dcéru Simonu. Zo strany matky mu stále boli kladené nejaké námietky, keď sa chcel stretávať s maloletou Ninou, že mu ju nedá, že je ešte kojená. Keď sa matky pýtal, či niečo maloletá potrebuje, bolo mu povedané, že nič nepotrebuje, ak jej chcel niečo kúpiť. Poznamenal, že sa s maloletou Ninou chce stretávať, chce si podať návrh na úpravu styku. Matka aj navrhovateľ mu uviedli, že s testami DNA sa nemajú kam ponáhľať, že maloletá je ešte malá. Na maloletú sa informoval u matky telefonicky aj osobne, bolo to častejšie ako uvádzal navrhovateľ, nielen jeden krát za štyri mesiace Nikdy mu nebolo umožnené, aby sa s ňou stretol. Jeho rodina sa o maloletú zaujíma cez neho. Osamote s maloletou nikdy nebol. Maloletú Ninu videl u svokrovcov, kde prišla matka aj s maloletou, boli spolu asi hodinu. Podotkol, že výživné na maloletú platí riadne a včas, nezakupuje jej okrem toho nič, nakoľko mu bolo povedané, že nemá nič kupovať. So sestrou maloletej Niny, s maloletou Simonou sa stretáva v rámci súdneho rozhodnutia.
4. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že maloletá sa narodila v čase manželstva matky maloletej s otcom maloletej, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 37P/156/2018. Vykonal aj pohovor s matkou maloletej, ktorá uviedla, že predpokladá, že jej súčasný partner (navrhovateľ), s ktorým sa chystá uzatvoriť manželstvo je pravdepodobne otcom maloletej. Testy DNA zatiaľ nerobili. Matka ďalej uviedla, že navrhovateľ má maloletú rád, stará sa o ňu, považuje ju za svoje dieťa bez ohľadu na to, či je alebo nie je otcom. Podotkla, že biologický otec sa o maloletú nezaujíma, údajne kontaktoval matku vo veci stretnutia, ale ona mu neodpísala. Otec dieťa naposledy videl „včera na 2 minúty“, keď mu matka dávala kartičku pre maloletú Simonu. Na maloletú Ninu sa nepýta. Prispieva na ňu súdom určeným výživným, dlh na výživnom nemá. Opatrovník ďalej vykonal pohovor s navrhovateľom, ktorý uviedol, že návrh podával preto, že s matkou dieťaťa žili prakticky od narodenia maloletej spolu a on sa o maloletú stará ako o svoju, pričom je vysoko pravdepodobné, že je otcom dieťaťa a s matkou dieťaťa chce uzatvoriť manželstvo. Chce, aby sa maloletá volala po ňom, aby tvorili kompletnú rodinu. Podotkol, že bol vychovaný tak, že chce, aby mali „rodinu so všetkým, čo k tomu patrí“. Aj on poukázal na skutočnosť, že otec dieťaťa sa o maloletú nezaujíma, nemá o nej žiadne vedomosti, nenavštevuje ju. Na výživu prispieva súdom určeným výživným, ale inak jej údajne nič nekupuje. Navrhovateľ taktiež uviedol, že o peniaze pre maloletú zo strany otca nestojí, nakoľko sa o maloletú vie postarať. Poznamenal, že maloletá má k nemu dobrý vzťah, volá ho „ocko“, maloletú si obľúbila aj jeho širšia rodina a berú ju ako svoju. Otec maloletej v rámci pohovoru uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko maloletá je jeho dcéra, chce s ňou byť a tráviť s ňou čas. Podotkol, že sa dožaduje stretávania s maloletou, ale navrhovateľ mu údajne povedal, že mu otec v konaní nebude stáť v ceste. Ďalej poznamenal, že navrhovateľovi aj matke navrhol, aby si dali urobiť DNA testy, ale navrhovateľ to odmietol. Otec sa ďalej vyjadril, že z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré už údajne začínajú vnímať čo sa deje a nechce medzi
deťmi robiť rozdiely. Na výživu maloletej prispieva v zmysle súdneho rozhodnutia, dlh nemá žiadny. Veci maloletej nekupuje, nakoľko keď sa matky pýtal, tá mu povedala, že maloletá nič nepotrebuje. Aj výživné, ktoré na maloletú posiela, jej odkladajú do obálky. Otec poukázal na skutočnosť, že sa stretáva so staršou dcérou Simonou, maloletú Ninu vídava len v čase, keď si príde pre staršiu dcéru, alebo sa s ňou stretne u bývalých svokrovcov. Cielene si údajne maloletú pýtal od matky, ale matka sa vyhovárala, vždy sa do toho zapojí aj navrhovateľ a potom mu matka maloletú nedá. Navrhovateľ je proti tomu, aby mu matka maloletú dávala. Na maloletú sa informuje elektronickou formou. Otec opakovane uviedol, že s návrhom nesúhlasí, súhlasil by s ňou len za predpokladu, že by DNA testy dokázali, že nie je otcom maloletej. Chce sa podieľať na jej výchove a starostlivosti. Opatrovník vykonal aj sociálne zisťovanie v rodine maloletej a zistil, že matka a navrhovateľ žijú v 2-izbovom byte vo vlastníctve navrhovateľa, kde maloletá má vytvorené vhodné podmienky pre jej všestranný rozvoj. Sociálnym zisťovaním v domácnosti otca bolo tiež zistené, že aj u neho má maloletá vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rozvoj. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 doplnil, že v starostlivosti matky nezistili žiadne nedostatky. Navrhol, aby v konaní boli vykonané testy DNA, aby sa zistilo, kto je biologickým otcom dieťaťa, nakoľko otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste s osvojením maloletej nesúhlasí a prvotný spor je o tom, kto je otcom dieťaťa.
5. Z listiny - určenie otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 28. 01. 2020 vyplýva, že pravdepodobnosť otcovstva R. B. je vyššia ako 99 % a index otcovstva je vyšší ako 10.000, je preto treba pokladať otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu za prakticky dokázané.
6. Po výsledkoch testov DNA otec maloletej podal dňa 11. 02. 2020 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že konanie matky, ako aj navrhovateľa je nanajvýš špekulatívne, nakoľko matka ho vedome klamala a zavádzala, vedome mu zabraňovala v pravidelnom styku s maloletou. Odmietala, resp. odďaľovala skúšku DNA aj keď o jej vykonanie viackrát žiadal. O maloletú prejavoval záujem napriek uvedenému špekulatívnemu konaniu, aspoň cez Messenger v komunikácii s matkou a taktiež pri preberaní jeho druhej dcéry. Keď chcel iniciovať stretnutie s maloletou, matka sa vyhovárala, že maloletá je malá, navyše je kojená a nemôže mu s ňou umožniť styk. Začiatkom decembra 2019 bol na káve s matkou a s oboma dcérami, matka mu nebránila v kontakte s maloletou Ninou, vyjadrila však obavu, aby sa to nedozvedel navrhovateľ. S maloletou sa stretol viackrát aj pri bývalých svokrovcoch, hrali sa spolu, hádzali si loptičku, pre maloletú nebol neznámy, reagovala na neho pozitívne, neplakala, keď sa jej prihováral. Podotkol, že sa chce stýkať aj s maloletou Ninou, vykonávať rodičovské povinnosti aj práva. Poznamenal, že matka mu po oznámení výsledku DNA povedala, že ona vedela, že maloletá je jeho biologická dcéra, ale napriek tomu mu svojvoľne, či už z vlastného rozhodnutia, alebo vplyvom jeho súčasného manžela zabraňovala v kontakte s ňou. Ďalej podotkol, že rešpektuje, že navrhovateľ sa podieľal na starostlivosti o jeho dve dcéry, ale uvedené nepovažuje za dostatočný dôvod na osvojenie jednej z nich.
7. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 12. 02. 2020, po výsledkoch testov DNA, naďalej trval na svojom návrhu. Opätovne poukázal na to, že o maloletú sa vzorne a príkladne stará, považuje ju za svoju dcéru, za súčasť rodiny a tak ju berú aj jeho rodičia. Poznamenal, že nechce, aby bola maloletá vyňatá z doterajšieho prostredia, aby neutrpela ujmu, nakoľko takéto vytrhnutie by mohlo mať na ňu zlý vplyv. Počas dvoch rokov maloletej otec nevyvinul žiadnu snahu o kontakt s ňou, pričom on nebránil v kontakte otcovi. Za celý čas sa otec asi päť krát informoval cez Messenger na maloletú, osobne za ňou neprišiel. Nemal vedomosť o tom, že by matka bránila kontaktu otca s maloletou, taktiež matku žiadnym spôsobom neovplyvňoval. Podotkol, že maloletú miluje ako vlastnú dcéru. Navrhovateľ poukázal na situáciu, ktorá sa stala v októbri 2019, keď si otec prišiel prevziať maloletú Simonu, prišiel k nim domov, pokazilo sa mu v tom čase auto, pomáhali mu to opravovať asi vyše hodiny a v tom čase o maloletú Ninu sa žiadnym spôsobom nezaujímal ani sa na ňu nepozrel. Taktiež sa o maloletú nezaujímal nikto z rodiny. Podotkol, že otec nemá o maloletej žiadne vedomosti, nezaujímal sa ani o jej zdravotný stav. Neprejavil záujem o ňu ani po testoch DNA. Čo sa týka stretnutia na káve, ktorú opísal otec v decembri 2019, tak matke maloletej povedal, že to nie je vhodné, aby spolu išli na kávu, nakoľko momentálne sú s otcom v spore o dieťa. K maloletej uviedol, že je spoločenská, ku každému pristupuje pozitívne, pokiaľ je na blízku matka, alebo on. Opätovne poukázal na to, že maloletej sa vedia venovať, aj maloletej Simone, obidvom venujú pozornosť. Pre maloletú Ninu je otec neznámy pán.
8. Matka na pojednávaní dňa 12. 02. 2020 uviedla, že otcovi nikdy nebránila v kontakte s maloletou. Keď boli spolu s otcom na stretnutí buď na káve alebo u jej rodičov, maloletá neprejavovala nejakým spôsobom pozornosť k otcovi, bola k nemu priateľská ako dieťa, keďže bola v známom prostredí.
Uviedla, že napriek tomu, že v rozvodovom konaní uvádzala, že otec maloletej nie je biologickým otcom, následne si to prerátala a bolo jej jasné, že otcom je, v tom čase si však nebola istá. Maloletá s otcom nikdy samostatne nebola, ona sa neponúkla otcovi, aby trávil s ňou nejaký čas. Otec nikdy neprejavil záujem tráviť s maloletou čas ani na Vianoce jej neposlal žiadny darček. Teraz, keď mala maloletá narodeniny 10.02., už po určení testov DNA, neozval sa, nedal jej žiadny darček. Poznamenala, že s maloletou Simonou sa otec stretáva pravidelne. Navrhovateľ ju nikdy neovplyvňoval, aby obmedzovala kontakt otca s maloletou. Naposledy bol otec s maloletou v decembri 2019 na káve s obidvoma dcérami, maloletá Nina sa nepýtala kto to je, boli spolu asi 15 minút, predtým boli v kontakte v novembri 2019 u jej rodičov, inak je otec v kontakte s maloletou pri preberaní maloletej Simony, ale maloletej Nine sa neprihovorí, neopýta sa jej, ako sa má. Ani teraz vo februári sa otec nezačal žiadnym spôsobom zaujímať o maloletú.
9. Otec na pojednávaní dňa 12. 02. 2020 uviedol, že matka maloletej mu vždy povedala, keď sa s maloletou chcel stretávať, že maloletá je malá, že je ešte kojená a týmto spôsobom mu neumožňovala kontakt s ňou. Inicioval u matky stretnutie prvý decembrový víkend, maloletá na neho reagovala normálne, neoslovovala ho nijakým spôsobom, ich komunikácia bola zameraná na kávu, koláčik. Potvrdil, že na Vianoce maloletej Nine darček nedal, dal ho iba Simone, nakoľko mu bolo viackrát povedané, že maloletej Nine nič netreba. Informuje sa na obidve deti, väčšinou na maloletú Simonu, ale aj na maloletú Ninu, väčšinou je to osobne, a to v čase, keď si preberá maloletú Simonu. Nevedel uviesť, prečo maloletej Nine na narodeniny nekúpil žiadny darček. Nevedel ani uviesť, prečo o maloletú neprejavoval záujem, keď už boli určené výsledky DNA testov. Maloletej Nine na narodeniny zaprial všetko najlepšie prostredníctvom matky cez správu Messenger, o čom súdu predložil aj správu v mobile. Poznamenal, že testy DNA boli robené na verejnosti v kaviarni, kde chcel byť silou mocou prítomný aj navrhovateľ, čo on považuje za vplyv navrhovateľa. Keď si cez leto vzal maloletú Simonu, tak chcel zobrať aj maloletú Ninu v kočíku, ale matka mu povedala, že je ešte kojená. Poukázal na skutočnosť, že problém nastáva, keď sú spoločne so Simonou, aj s maloletou Ninou u svokrovcov, keď jeho začala maloletá Simona oslovovať „oco“, nastal problém, nakoľko tam bola aj maloletá Nina, ktorá bola z toho zmätená, pretože otec je pre ňu niekto iný. Poznamenal, že chce tráviť čas s maloletou, aj jeho rodina sa na ňu pýta. Čakal na výsledky DNA testov, preto nevyvinul žiadnu iniciatívu od posledného pojednávania smerom ku kontaktu s maloletou.
10. Opatrovník maloletej na pojednávaní zotrval na svojom stanovisku. Vzhľadom na výsledky DNA a skutočnosť, že otec maloletej s návrhom nesúhlasí, na výživu prispieva, má záujem sa stretávať s maloletou, odporučil opätovne návrh na osvojenie zamietnuť.
11. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37P/156/2018 bolo zistené, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 37P/156/2018-65 zo dňa 10. 01. 2019 súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol, maloletú Ninu, ako aj jej sestru Simonu zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej Niny sumou 90,- € mesačne, na výživu maloletej Simony 180,- € mesačne. Súd upravil len styk otca s maloletou Simonou, styk otca s maloletou Ninou neupravil. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že styk otca s maloletou Ninou rodičia nežiadali upraviť, nakoľko sa na tom vedia dohodnúť s prihliadnutím na vek a režim maloletej. Na pojednávaní v danej veci dňa 10. 01. 2019 otec maloletej uviedol, že maloletú Ninu od narodenia videl asi štyrikrát. Až na pojednávaní sa dozvedel, že nie je otcom maloletej, pričom matka mu stále tvrdila, že otcom je. Podotkol, že sa stretáva najmä s maloletou Simonou, s maloletou Ninou sa nestretáva samostatne, iba náhodne, keď sa stretne s maloletou Simonou alebo s matkou, pričom sa snažil viackrát s ňou stretnúť, ale nebolo mu to umožnené. Podotkol, že má osvojené zručnosti, čo sa týka starostlivosti o maloletú Simonu, ktorá vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, túto zvláda (Angelmanov syndróm). Matka na pojednávaní uviedla, že maloletá Simona vyžaduje neustály dohľad, starostlivosť. Čo sa týka maloletej Niny, táto je naďalej kojená, pričom otec maloletej na 99 % nie je otcom maloletej. S maloletou Simonou sa otec stretáva pravidelne, s maloletou Ninou nebol nikdy sám, iba za jej prítomnosti asi štyrikrát. Podotkla, že otec vie zabezpečiť starostlivosť o maloletú Simonu, nemá výhrady voči jeho starostlivosti.
12. Podľa § 97 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
13. Podľa § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
14. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
15. Podľa § 101 ods. 1, ods. 4 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
16. Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak:
a/ počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b/ počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c/je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu17b) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36> a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo
d/ dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
17. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi, a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojiteľ má pri výchove rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako rodič. Na druhej strane osvojením zanikajú rodičovské práva biologického rodiča a prichádza k zániku i príbuzenských vzťahov s príbuznými biologického rodiča. Na osvojenie je v zásade potrebný súhlas rodičov maloletého dieťaťa, výnimky, kedy súhlas rodičov nie je potrebný, sú uvedené v § 102 Zákona o rodine. Súhlas rodičov na osvojenie nie je potrebný v zmysle § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, ak počas najmenej 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Za skutočný záujem rodiča o maloleté dieťa možno považovať osobný styk s dieťaťom, udržiavanie korešpodencie, darovanie darčekov, informovanie sa na dieťa, jeho zdravotný stav, správanie, celkové trávenie dňa, postoj k plateniu výživného. Prejavom skutočného záujmu nemusí byť len priamy styk rodiča s dieťaťom, ale aj iné konanie rodiča, z ktorého vyplýva, že rodič si k dieťaťu zachoval rodičovský vzťah. Z prejavov rodiča o dieťa musí ísť presvedčenie, že rodič má skutočný, na citovej náklonnosti založený záujem starať sa o dieťa a vychovávať ho. V prípade, že rodič neprejavoval v priebehu 6 mesiacov o maloleté dieťa skutočný záujem, pričom mu v tom nebránila závažná prekážka, súd môže rozhodnúť, že súhlas tohto rodiča s osvojením nie je potrebný.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá Nina sa narodila počas manželstva matky a otca maloletej, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, pričom na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné a jeho styk s maloletou upravený nebol. Z manželstva rodičov maloletej pochádza ešte jedno maloleté dieťa, maloletá Simona, ktorá bola taktiež zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bol upravený kontakt s ňou súdnym
rozhodnutím. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do marca 2018, kedy matka maloletej aj s oboma maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť. Od uvedenej doby žije matka s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, ktorý v čase podania návrhu na osvojenie maloletej nebol jej manželom. V priebehu konania matka maloletej a navrhovateľ uzavreli manželstvo, súd tak mal v tomto smere splnenú podmienku možnosti osvojenia maloletého dieťaťa manželom matky. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ takmer od narodenia maloletej Niny žije s ňou v spoločnej domácnosti, zabezpečuje spolu s matkou starostlivosť a výchovu o maloletú. Podľa zhodných vyjadrení navrhovateľa a matky vyplýva, že s maloletou má vytvorený citový vzťah, maloletá ho berie ako otca.
19. V danom konaní špecifikum prípadu spočíva v tom, že v čase podania návrhu navrhovateľom bolo sporné, kto je biologickým otcom maloletej, keďže matka maloletej aj navrhovateľovi i bývalému manželovi tvrdila, že ten ktorý je biologickým otcom maloletej. Súd mal preukázané, že v priebehu rozvodového konania matka maloletej uviedla, že otcom maloletej nie je jej bývalý manžel, zapísaný v rodnom liste maloletej ako jej otec, no v priebehu konania o osvojenie už poukazovala na to, že otcom je, pričom z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že i jemu matka povedala, že je biologickým otcom maloletej. Uvedené pochybnosti bolo potrebné odstrániť s jednoznačnou platnosťou, nakoľko, ak by bol biologickým otcom maloletej navrhovateľ, osvojenie maloletej z jeho strany by bolo právne irelevantné, keďže by nemohol osvojiť dieťa, ktorého je biologickým rodičom. Súd taktiež za prioritný považoval záujem maloletého dieťaťa spočívajúci v jeho práve poznať v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa svojho biologického rodiča. I keď navrhovateľ i matka maloletej vo svojich vyjadreniach spočiatku nesúhlasili s vykonaním testov DNA, ktoré im navrhoval i otec maloletej, v priebehu konania sa otec maloletej (bývalý manžel matky) a maloletá podrobili testom DNA, na základe ktorých bolo preukázané, že biologickým otcom maloletej je bývalý manžel matky maloletej zapísaný v rodnom liste maloletej. Po ustálení, že biologickým otcom maloletej je bývalý manžel matky, zapísaný v rodnom liste maloletej je nepochybné, že navrhovateľ ako manžel matky maloletej sa môže domáhať osvojenia maloletej.
20. Po vyjasnení pochybností ohľadom otcovstva k maloletej súd ďalej zisťoval, či otec maloletej prejavoval skutočný záujem o maloletú Ninu alebo či mu v prejavovaní skutočného záujmu bránili závažné prekážky. Otec v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že mal záujem stretávať sa s maloletou Ninou, avšak zo strany matky a navrhovateľa mu nebolo umožnené stretávať sa s ňou. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že už v rozvodovom konaní otec maloletej žiadal upraviť súdnym rozhodnutím jeho styk s maloletou Ninou a už v tom čase poukazoval na jeho záujem o obe maloleté deti, pričom matka mu umožňovala stretávať sa len s maloletou Simonou, avšak maloletú Ninu mu nechcela dať ani na pár hodín v týždni, stretnutie mu umožnila len v jej prítomnosti, čo odôvodnila tým, že otec nepozná režim a potreby maloletej. Uvedené tvrdenie otca, že jeho styk s maloletou prebiehal len sporadicky v prítomnosti matky, potvrdila i samotná matka, ktorá už v návrhu na rozvod nežiadala upraviť styk otca s maloletou Ninou z dôvodu, že otec nemá k maloletej vytvorený vzťah a maloletá je kojená. Z uvedeného konania matky možno ustáliť, že aj sama matka neprejavila väčšiu ochotu alebo vôľu, aby sa otec mohol stretávať s maloletou bez jej prítomnosti, ako to otec spočiatku navrhoval. Zo zhodných vyjadrení matky, navrhovateľa i otca maloletej mal súd preukázané, že od narodenia maloletej sa otec maloletej s maloletou Ninou nikdy nestretol osobne sám, vždy sa s ňou stretol v čase, keď si preberal maloletú Simonu alebo v prítomnosti matky na stretnutí alebo na návšteve u rodičov matky maloletej. Maloletá reagovala na neho pozitívne, neodmietala ho. Taktiež mal súd preukázané, že na obe maloleté deti, teda ja na maloletú Ninu sa otec informoval u matky cez aplikáciu Messenger. Výživné na maloletú otec hradil riadne a včas, žiaden dlh na výživnom nemá. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na jedinečné okolnosti tohto prípadu (tvrdenia matky ohľadom otcovstva k maloletej aj bývalému manželovi aj navrhovateľovi, pochybnosti navrhovateľa i bývalého manžela matky o otcovstve maloletej, neochota matky a navrhovateľa o vykonanie testov DNA až do pojednávania v danej veci) je súd toho názoru, že nemožno doterajšie konanie otca za danej situácie, ktorá vznikla, považovať za prejav nezáujmu o maloletú alebo za záujem predstieraný či špekulatívny. Otec maloletej prejavil záujem stretávať sa s maloletou Ninou a podieľať sa na jej výchove, čo má súd preukázané tým, že požiadal v rozvodovom konaní o úpravu styku nielen s maloletou Simonou, ale aj s maloletou Ninou, avšak v priebehu konania ustúpil matke maloletej, vzhľadom na útly vek maloletej a kojenie maloletej matkou, na ktoré matka opakovane poukazovala, pričom uviedla, že otec to aj akceptuje. Nemožno taktiež prehliadnuť, že dôvodom nie zabezpečeného bližšieho kontaktu otca s maloletou Ninou, je i doterajšie konanie všetkých zúčastnených, matky, navrhovateľa i otca dieťaťa. Matka maloletej svojimi meniacimi tvrdeniami o tom, že ten ktorý muž je biologickým otcom maloletej a svojím odmietavým postojom k absolvovaniu testov DNA v čase, keď si nebola istá otcovstvom, vytvorila neistú situáciu,
kedy navrhovateľ si myslel, že je biologickým otcom maloletej a aj otec mal pochybnosti, či je biologickým otcom maloletej, čo sa prejavilo na ich konaní a správaní, ako aj na správaní maloletej. Podľa vyjadrenia matky i navrhovateľa maloletá za otca považuje navrhovateľa i ho tak oslovuje, je však otázne, či uvedené je spôsobené len tým, že maloletá žije od útleho veku s navrhovateľom v spoločnej domácnosti alebo aj tým, že navrhovateľ si myslel, že je biologickým otcom maloletej a maloletá bola k tomu, že navrhovateľ je otcom prirodzene vedená. V danom prípade bolo predovšetkým na matke, ako rodičovi maloletej, keďže si nebola istá otcovstvom, absolvovať testy DNA a vysvetliť maloletej veku primeraným spôsobom, kto je jej biologickým otcom.
21. K tvrdeniu navrhovateľa, že osvojenie maloletej je v jej záujme, nakoľko nechce aby bola vyňatá z doterajšieho prostredia, aby neutrpela nejakým spôsobom ujmu, pretože vytrhnutie z doterajšieho prostredia by mohlo mať na ňu zlý vplyv, súd uvádza, že zamietnutie návrhu na osvojenie maloletej neznamená pre maloletú neznesiteľnú ujmu, nakoľko maloletá nebude vytrhnutá z doterajšieho prostredia, naďalej zostane žiť v spoločnej domácnosti s matkou a navrhovateľom, a naďalej zostanú zachované všetky jej sociálne i citové väzby, ktoré má k navrhovateľovi i matke. Práve naopak, citové a sociálne väzby maloletej budú rozšírené o väzby k biologickému otcovi, nakoľko maloletá má právo poznať svojho biologického otca, má právo tráviť s ním čas a otec má právo podieľať sa na jej výchove, o čo aj prejavil záujem. Väzby maloletej k navrhovateľovi zostanú zachované, navrhovateľ nebude ukrátený na svojich právach, nakoľko keďže je manželom matky maloletej, s ktorou žije v spoločnej domácnosti má právo podieľať sa na výchove maloletej (§ 30 ods. 2 Zákona o rodine). Je tu však aj biologický otec, rodič maloletej, ktorý má prvoradú úlohu vo výchove a starostlivosti o maloletú, má právo na kontakt s maloletou, ako aj maloletá má právo na styk s ním. Súd nespochybňuje vzájomný citový vzťah maloletej a navrhovateľa, nespochybňuje ani starostlivosť matky a navrhovateľa o maloletú, ale uvedené nemôže byť dôvodom pre odňatie rodičovských práv biologickému otcovi bez splnenia zákonom stanovených dôvodov. Navrhovateľ i matka maloletej by si mali v prvom rade uvedomiť, že navrhovateľ, i keď maloletá ho oslovuje otec a on sa podieľa na starostlivosti a výchove o ňu, nie je otcom maloletej, mali by si uvedomiť, kde je koho miesto v rodine a maloletej vysvetľovať primerane jej veku a rozumovej vyspelosti, kto je otcom maloletej, umožniť otcovi maloletej, ktorý nebol pozbavený ani obmedzený v rodičovských právach a povinnostiach, podieľať sa na jej výchove a starostlivosti, o čo prejavil záujem.
22. V neposlednom rade súd nevyhovel návrhu navrhovateľa aj z dôvodu, že maloletá Nina má sestru Simonu, ktorá tiež pochádza z manželstva rodičov maloletej, teda obe majú totožných rodičov a nie je v záujme maloletej Niny, aby len ona sama bola osvojená navrhovateľom. Vzhľadom na podstatu osvojenia, pri ktorom zaniká vzťah biologického rodiča a dieťaťa a príbuzných biologického rodiča a dieťaťa, by uvedené v budúcnosti mohlo viesť k nepriaznivému psychickému vývoju maloletej Niny, ak by sa dozvedela, že obe mali totožných rodičov a iba jedna bola osvojená, ako aj s prihliadnutím na to, že by vnímala odlišnosti, že ako sestry majú odlišné priezviská, odlišných otcov zapísaných v rodnom liste, hoci biologický otec je rovnaký.
23. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na to, že neboli splnené ustanovenia § 102 Zákona o rodine, aj s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa, súd návrh navrhovateľa zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Iný dôvod v prejednávanej veci nebol zistený, účastníci si znášajú trovy, ktoré im vznikli a neuplatnili si ani trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).