Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-3-2020.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: V. W., K..: XX. XX. XXXX, O. S. X, S., proti povinnej: H. W., K..: XX. XX. XXXX, O. Ľ. X, S., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 076,51 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom, Exekútorský úrad so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, pod č. EX 88/2009, v konaní o odvolaní povinnej proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II č. k.: 38Er/919/2009-126- zo dňa 02. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň rozhodol, že návrh povinnej na odklad exekúcie zamieta.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 17. 04. 2009 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, Exekútorský úrad so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 076,51 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie pod č. k. 14C/288/2003 zo dňa 10. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 07. 2008 a stal sa vykonateľným.
3. Okresný súd Košice - okolie vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Sabolovi dňa 23. 04. 2009 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5803 076897.
4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 17. 05. 2015 bolo súdu mailom bez zaručeného elektronického podpisu doručené podanie povinnej označené ako „Opätovná žiadosť o zastavenie exekúcie“. Následne dňa 04. 11. 2015 povinná súdu doručila podanie v písomnej forme, ktoré bolo podpísané. Toto podanie bolo totožného obsahu ako podanie súdu doručené dňa 17. 05. 2015.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinná vo svojom podaní uviedla nasledovné : „Týmto podávam sťažnosť k rukám predsedu OS Košice II ku konaniu vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. EX 88/09, a to z dôvodu, že vo svojej veci som podala žiadosť o odklad exekúcie, resp. zastavenie exekúcie vzhľadom na prebiehajúce konanie v dedičskom konaní, v ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Dňa 15. 06. 2015 mi od súdneho exekútora prišiel ďalší príkaz na začatie exekúcie zo dňa 01. 06. 2015 na vymoženie pohľadávky, kde som už v predchádzajúcom vyjadrení poukazovala súdnemu exekútorovi na moju situáciu, v ktorej sa nachádzam a vydal ďalší príkaz na vykonanie exekúcie zriadením záložného práva na nehnuteľnosť, kde ako prebiehalo konanie som poukazovala a mám za to, že ja nevlastním
žiaden podiel, nakoľko som podala odvolanie čo do dedičského konania aj do exekučného konania žiadosť, o ktorej nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Takýmto konaním dochádza k nedorozumeniam a poškodzuje to moju rodinu. Preto Vás žiadam ako predsedu súdu, aby ste celú vec prešetrili, resp. oznámili z akého dôvodu nebolo rozhodnuté vo veci do dnešného dňa a z akého dôvodu takto súdny exekútor postupoval. Už mám toho akurát dosť, čo sa deje na tomto súde v mojich veciach. Ďalej podávam ďalšiu žiadosť o odklad až do skončenia dedičskej veci, nakoľko z mojej strany je tam podané odvolanie a celý priebeh v tomto konaní som opísala. Takže nebudem duplicitne sa už k tomu vyjadrovať. Zároveň podávam aj ďalšie vyjadrenie k mojej žiadosti a zároveň žiadam, aby toto podanie bolo zaslané zo strany súdu aj súdnemu exekútorovi, že ja nemám žiaden majetok, pokiaľ sa vo veci koná, aby napravil súdny exekútor tento stav a čo sa týka oprávneného je to môj bývalý ex manžel, ktorý je v tomto konaní oprávnený a mám za to, že je mu známa moja finančná situácia teraz a aj aká bola predtým. Toto podanie bolo podané z pomsty, že som sa s ním rozviedla a dostal nás do takého stavu, že prišli sme o všetko aj jeho pričinením. A súd, že súd v tom čase kedy rozhodol, že mu mám zaplatiť takúto sumu, tak celé toto konanie bolo také, že som v tom čase neriešila tak, ako som mala a sudkyňa, ktorá rozhodovala, nebrala ani len v úvahu, že ja som v tom čase bývala s deťmi v podnájme a podľa jej názoru som ešte mala aj platiť za byt na polovičku ale, že ja som čakala na výživné 5 rokov, to ju nezaujímalo. Ja som t. č. bezdomovkyňa, bez príjmu, bez finančných prostriedkov, bez zamestnania a prišla som o všetko, o čo som mohla. Takže oprávnený má vedomosť o tom, takže z jeho strany a on na tom nebude poškodený, nakoľko obýva 3-izbový byt vo vlastníctve a má aj finančné prostriedky, o ktoré nás pripravil, keď sme prežívali tie krásne chvíle, ktoré nám spríjemňoval a žili s ním. Preto žiadam, aby súd zvážil celú moju situáciu, v akej sa nachádzam a oprávnený by si mal tiež vstúpiť do svedomia, čo robí. Nebudem sa viac vyjadrovať k veci, vieme to len ja a moje deti. Preto žiadam, aby zo strany oprávneného, resp. zo strany súdu bola táto exekúcia zastavená, ja nemám z čoho a ani nebudem mať z čoho mu túto sumu vyplatiť a nie som ani dedičkou tejto nehnuteľnosti. Ja nemám nič a chcem mať už konečne od neho aj od každého pokoj a kľud. Ja žijem len z dávky v hmotnej núdzi, t. j. 61,60 eur, mám na deň 2 eurá. A nesúhlasím, aby oprávnený súhlasil so zriadením exekučného práva na nehnuteľnosť, on nech sa rýchlo spamätá, čo chce odo mňa. A preto žiadam súd, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a zároveň mi podal informáciu, ako bolo rozhodnuté o mojej žiadosti, ktorú som podávala a zasielala súdnemu exekútorovi a kde sa toho času nachádza vec pod č. EX 88/09. V opačnom prípade, keď mi nebude písomne podaná správa obratom, obrátim sa na vyššie orgány, nakoľko tento príkaz a celá situácia ako v dedičskom konaní aj v tomto mi znepríjemňuje život aj mojej rodine. A celú záležitosť v obidvoch konaniach dám do televízie, nebude mi už nikto ďalej strpčovať môj život a poukážem tam na viacej skutočností, aby bolo moje meno také, aké som mala a aj moja osobnosť“.
6. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu, ktorá jej nedovoľuje pohľadávku oprávneného uhradiť.
7. Následne súd prvej inštancie citoval ustanovenie 57 ods. 1 až 3, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 243h ods. 1 prvú vetu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov a uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie majetkových povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere toho najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinných. Pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním bude zaoberať. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
8. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta.
9. Súd prvej inštancie uzavrel, že z podania povinnej nie sú zrejmé skutočnosti, ktoré by odôvodňovali objektívnosť stavu, v ktorom sa nachádza, teda že si tento stav nezavinila sama, a zároveň súd nemal za preukázané prechodnosť stavu, pre ktorý povinný žiada o odklad exekúcie. Konštatoval, že zlá finančná situácia povinnej sama o sebe neodôvodňuje povolenie odkladu v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko musia byť naplnené všetky predpoklady tak ako sú vymedzené v ustanovení § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, a v danom prípade chýba opis skutočností, ktoré by preukazovali objektívnosť stavu, ale aj dočasnosť trvania tohto stavu, teda že sa nejedná iba o prechodný stav, pod ktorým je potrebné rozumieť krátkodobý stav zlej sociálno-ekonomickej situácie u povinnej.
10. Súd dospel k záveru, že povinná neuviedla žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že ich nepriaznivé postavenie je dočasné a možno ho časovo vymedziť okolnosťou, u ktorej je dôvodné sa domnievať, že s najväčšou pravdepodobnosťou nastane. Odklad z takéhoto dôvodu prichádza do úvahy iba vtedy, ak tento dôvod, t. j. nepriaznivý stav, má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Povinná žiada o zastavenie exekúcie pre svoju nemajetnosť a ani nepredpokladá, že v budúcnosti dlh uhradí. Nakoniec nie je možné automaticky predpokladať, že povinná by odkladom exekúcie nebola poškodená, nakoľko sa jedná o fyzickú osobu, a nie právnickú osobu. Zlá finančná situácia, ako aj zlé sociálne postavenie povinnej podľa Exekučného poriadku samé o sebe nie sú zákonnými dôvodmi pre povolenie jej odkladu.
11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že z odôvodnenia podania povinnej nevyplýva a táto ani súdu nepreukázala kumulatívne naplnenie skutočností, ktoré by v dostatočnej miere odôvodňovali povolenie odkladu exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného odklad exekúcie nepovolil a návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
13. Proti citovanému uzneseniu podala v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie povinná.
14. Uviedla, že žiada, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie z jej pretrvávajúcich majetkových problémov a nepriaznivej finančnej situácie, ktoré majú dopad na jej zlý zdravotný stav a aj na jej rodinu. Poukázala na to, že nie je schopná platiť trovy exekúcie a sumu, ktorú súdny exekútor požaduje z istiny, ktorá sa vykonávaním zrážok exekútorom prieči dobrým mravom. Preto by mal súdny exekútor zvážiť jej celkovú situáciu, a to najmä skutočnosť, že do tejto situácie sa dostala vinou podvodníkov a zamestnávateľa, a ktorým sa už 11 rokov súdi o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru.
15. Ďalej povinná poukázala na to, že je nemajetná, žije zo svojho priemerného mesačného zárobku v sume 250 eur, aby mohla odvádzať povinné príspevky, z toho jej súdny exekútor zrazí 1/3. Uviedla, že zo sumy 60 eur jej narástol dlh na 400 eur, ktorý musí splatiť. Uviedla, že do tejto situácie sa dostala nevedome a nespôsobila ju, ako aj to, že žije zo dňa na deň.
16. Oprávnený a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu povinnej v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 04. 2009, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17. 04. 2009, sa oprávnený V. W. domáhal vykonania exekúcie
u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, Exekútorský úrad so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, proti povinnej H. W., a to zaplatenia pohľadávky vo výške 32 431Sk (1 076,51 eur) so 17,6% úrokom z omeškania od 21. 10. 2003 až do zaplatenia, 4,50 eur titulom poplatku za overenie rozsudku a 16,50 eur titulom poplatku za podanie návrhu na začatie exekúcie.
22. Exekučný titul v danej veci je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 14C/288/2003 zo dňa 10. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 07. 2008 a stal sa vykonateľným.
23. Okresný súd Košice II vydal dňa 23. 04. 2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Sabolovi, Exekútorský úrad so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 076897, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 1 076,51 eur, úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1 076,51 eur od 21. 10. 2003 do zaplatenia a trov exekúcie.
24. Z písomnej žiadosti povinnej o odklad exekúcie a zastavenie exekúcie zo dňa 04. 11. 2015 vyplýva, že povinná poukázala na skutočnosti o tom, že jej finančné prostriedky nepostačujú na pokrytie základných životných potrieb, a nie to ešte na úhradu vymáhanej pohľadávky. Namietala, že nemá žiaden majetok, takže nevie, na základe čoho exekučný súd jej návrh na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku vyhodnotil ako nedôvodný. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej poukázala aj na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, ktorá jej nedovoľuje pohľadávku oprávneného uhradiť. Uviedla, že do tejto situácie sa dostala vinou podvodníkov a zamestnávateľa, a ktorým sa už 11 rokov súdi o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru.
25. Odvolací súd sa v tejto súvislosti zaoberal odvolacími námietkami povinnej ohľadom jej návrhu na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o skúmanie jej majetkových pomerov, tieto vyhodnocuje a na základe zisteného skutkového stavu, podáva podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť iba súdny exekútor. Záver o nemajetnosti musí byť vždy založený na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a na relevantných dôkazoch. Úlohou súdneho exekútora je v priebehu exekučného konania pri výbere najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie komplexne preveriť majetkové pomery povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nebola preukázaná nemajetnosť povinnej, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť za dostatočne odôvodnený a vecne správny. Pokiaľ súdny exekútor v danej veci dospeje k záveru, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, tento podá súdu podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním bude zaoberať.
26. Ďalej odvolací súd dáva do pozornosti, že zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia, teda až počas prebiehajúcej exekúcie.
27. Odklad exekúcie je možný z viacerých dôvodov, a to : a) ak sa povinný, ktorý je fyzická osoba bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, b) ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, c) ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, d) ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.
28. Povolenie odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ak možno očakávať“, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie.
29. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania, resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája
právo, napr. povolenie obnovy konania. Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.
30. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa ustanovenia § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
31. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že v danom konkrétnom prípade nie je naplnený predpoklad povolenia odkladu exekúcie uvedený v ustanovení § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, teda že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinná svoj návrh na odklad exekúcie dostatočne neodôvodnila a tvrdenia v ňom uvedené žiadnym spôsobom nepreukázala. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.
32. Odvolací súd spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených príp. neodložením exekúcie povinnej rizika ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v naznačenom smere súd nesmie zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a tento má právo aj žiadať, aby v nej bolo pokračované aby sa uspokojenie jeho zákonného nároku neoddiaľovalo. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že povinnej nebude nič brániť v tom, aby po zmene pomerov, resp. po podstatnom náraste možnosti očakávania zastavenia exekúcie, opätovne navrhla povoliť odklad exekúcie.
33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože povinná nebola v konaní úspešná a oprávnenému žiadne trovy konania nevznikli.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).