Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-39-2019.pdf
PDF · 106.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava- Karlova Ves proti žalovanému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX o zaplatenie sumy 24,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 28,- eur titulom odplaty, sumy 180,- eur titulom poplatku za upomienky, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 100,- eur od 15.07.2015 do 10.08.2015, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 72,- eur od 11.08.2015 do 09.09.2015, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 44,- eur od 10.09.2015 do 23.08.2016, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 34,- eur od 24.08.2015 do 21.09.2016, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 24,- eur od 22.09.2016 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28,- eur od 14.07.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 24,- eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,- eur od 16.07.2016 do 23.08.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34,- eur od 24.08.2016 do 21.09.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,- eur od 22.09.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 24,- eur, odplaty vo výške 28,- eur, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 100,- eur od 15.07.2015 do 10.08.2015, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 72,- eur od 11.08.2015 do 09.09.2015, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 44,- eur od 10.09.2015 do 23.08.2016, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 34,- eur od 24.08.2015 do 21.09.2016, zmluvného úroku vo výške 40 % zo sumy 24,- eur od 22.09.2016 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 5 % ročne zo sumy 72,- eur od 14.07.2016 do 23.08.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 62,- eur od 24.08.2016 do 21.09.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 52,- eur od 22.09.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky vo výške 180,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100,- eur. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 28,-eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 40 % ročne. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 14.07.2016.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Tvrdil, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím stratil výhodu splátok, a preto ho žalobca vyzval na úhradu celého záväzku. Žalovaný sa v zmysle všeobecných podmienok zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30,- eur, čo predstavuje v tomto prípade celkovú sumu vo výške 180,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu vo výške 76,- eur.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a výpis z obchodného registra žalobcu.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 22.11.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Pred verejným vyhlásením rozsudku žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 18.10.20119 oznámil, že v časti zaplatenia odplaty vo výške 28,- eur, zmluvných úrokov, poplatkov za upomienky vo výške 180,- eur a úrokov z omeškania z odplaty berie svoju žalobu späť. Ďalej žiadal, aby o zvyšku žaloby rozhodol súd v súlade s podanou žalobou. Zotrval aj na uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 33,- eur, ku ktorej uviedol, že žalovaného s ňou riadne oboznámil, pričom žalovaný pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Žalovaný už pri podpise zmluvy vedel, že v prípade ak si nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, tak sa suma, ktorú bude musieť vrátiť zvýši. Podľa neho nejde o neprijateľné podmienky ale o poplatky, ktoré sú v súlade so zákonom. Zmluvná pokuta je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť priamo v zmluve zakotvená, a je teda na dohode veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú. Ide o jednorazové zmluvné pokuty, tvoriace paušalizovanú náhradu škody nezávislé na omeškaní, nie sú poplatkom ani úrokom zo zmluvy, a preto nemožno poprieť nárok žalobcu na ich úhradu, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalovaný porušil zmluvné podmienky a bol dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny. Občiansky zákonník síce súdu priznáva moderačné právo, ktorým možno zmierniť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nie však ju úplne zamietnuť. Uviedol, že žalovaný podpísal zmluvu aj prehlásenie svojim vlastnoručným podpisom, a preto nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Csp/39/2019 zo dňa 18.06.2019.
6. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku I. výrokom konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.
10. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 24,- eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,- eur od 14.07.2016 do 23.08.2016, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34,- eur od 24.08.2016 do 21.09.2016 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,- eur od 22.09.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur a náhrada trov konania.
11. Nakoľko hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a o veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 12.02.2020, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 04.02.2020 a súčasne na webovej stránke súdu. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
12. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, a to zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru zistil nasledovný skutkový stav:
13. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 15.07.2015 medzi žalobcom a žalovaným bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť do 15.07.2016 (pozn. - v žalobe je nesprávne uvedený termín konečnej splatnosti 14.07.2016). Zároveň sa zaviazal zaplatiť aj odplatu vo výške 28,- eur a úrok spojený s poskytnutím úveru vo výške 40,- eur a celkovo tak mal zaplatiť sumu 168,- eur. Konečná splatnosť v zmysle danej zmluvy bola ku dňu 15.07.2016. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 28 %, úrok 40 % ročne a priemerná RPMN vo výške 25,88 % ročne. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a za každú zaslanú upomienku zaplatí sumu 30,- eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 76,- eur, zvyšnú časť doposiaľ neuhradil.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 15.07.2015 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 15.07.2015 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Na vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenia zákonov upravujúce spotrebiteľské vzťahy, a to konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojej piatej hlave upravuje spotrebiteľské zmluvy a zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 15.07.2015.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí žalobcom dôvodná v časti istiny a úroku z omeškania. Je nesporné, že žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 100,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť do 15.07.2016. Žalovaný mal okrem istiny zaplatiť aj odplatu, poplatok za upomienky, zmluvný úrok a zmluvnú pokutu. Mal tak celkovo zaplatiť sumu 265 ,- eur s príslušenstvom, z ktorej zaplatil sumu 76,- eur. Žalobca si však po späťvzatí žaloby uplatňoval už len sumu rozdielu medzi poskytnutým úverom 100,- a uhradenou sumou 76,- eur, t. j. vo výške 24,- eur (súd posúdil zmluvnú pokutu ako neprijateľnú z dôvodov uvedených nižšie). Bolo preto bezpredmetné zaoberať sa posúdením, či spotrebiteľská zmluva obsahuje a spĺňa zákonom požadované náležitosti a či sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov, keďže je zrejmé, že žalobca si uplatnil už len časť čistej poskytnutej úverovej istiny, ktorú je žalovaný povinný vrátiť, pretože by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Súd žalovanú sumu vo výške 24,- eur považoval za dôvodne uplatnenú, čo nespochybnil ani žalovaný, ktorý sa napriek tomu, že mu bola žaloba a všetky listiny doručené k tejto nevyjadril, a preto ho II. výrokom rozsudku zaviazal na úhradu tejto sumy.
23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi podľa vyššie uvedeného a zisteného skutkového stavu riadne a včas neplnil, žalobcovi preto vznikol nárok nielen na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania platná od 16.03.2016 doposiaľ predstavuje 0,00 %) t. j. vo výške 5,00 % z jednotlivých dlžných súm, avšak nie od 14.07.2016, tak ako žiadal žalobca, nakoľko tento deň ešte nebolo dňom konečnej splatnosti úveru, pretože žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi celú dlžnú sumu do 15.07.2016, teda až dňom nasledujúcim po dni splatnosti sa mohol dostať do omeškania. Deň splatnosti podľa zmluvy bol dohodnutý na 15.07.2016 a žalovaný sa s platením dostal do omeškania dňa 16.07.2016. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 44,- eur od 16.07.2016 do 23.08.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34,- eur od 24.08.2016 do 21.09.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
24,- eur od 22.09.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania t. j. vo výške 5 % ročne zo sumy 44,- eur od 14.07.2016 do 15.07.2016 súd žalobu zamietol.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur a to priamo v spotrebiteľskej zmluve. Súd však v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Dohodnuté znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takáto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute je pre neurčitosť neplatná.
30. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo.
31. Spotrebiteľské zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
32. Takto dojednaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve, je z pohľadu súdu neprimeranou sankciou. Dodávateľ - žalobca vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ - žalovaný nezaplatí, t. j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednanej mesačnej splátky (ktorá tu ani dojednaná nebola) alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti uhradiť veriteľovi celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur ako neprijateľný a nedôvodný III. výrokom rozsudku zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď pri ustálení pomeru úspechu a neúspechu treba vziať do úvahy, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie zastavené zavinením žalobcu (nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby), a teda žalobca bol úspešný v časti istiny 24,- eur, čo predstavuje 9 % a žalovaný bol úspešný v časti istiny 241,- eur, čo predstavuje 91 %. Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 9 % od úspechu žalovaného v rozsahu 91 % by mal súd priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania vo výške 82 % (91%-9%). Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.