Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: R. O., nar. XX.XX.XXXX a U. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. Z. XXX, právne zastúpená: JUDr. Adriana Šimeková, advokátka so sídlom v U., M. XX a otca: U. O., nar. XX.XX.XXXX., bytom U., Z. XXXX/X, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Pivoňková, advokátka so sídlom v U. E. V. G. X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin z 25. septembra 2019 sp. zn. -349, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 1.7.2018 do 30.9.2019 vo výške 1.575 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40 € spolu s bežným výživným k rukám matky, po následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. až X., XII. až XIV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.). Rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloletú R. sumou 150 € mesačne k rukám matky s účinnosťou od 1.7.2018 (výrok II.). Zameškané výživné na maloletú R. za obdobie od 1.7.2018 do 30.9.2019 vo výške 1.690 € povolil otcovi splácať mesačne v splátkach po 40 € (výrok III.). Upravil styk otca s maloletou R. za prítomnosti psychológa (výrok IV.). Ďalej upravil podmienky úpravy styku otca s maloletou R. (výroky V. a VI.). Maloletého U. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch, ako je vo výroku rozsudku uvedené (výrok VII.) s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok VIII.), upravil podmienky realizácie odovzdania a prevzatia maloletého U. (výrok IX.). Vo vzťahu k maloletému U. výživné rodičov navzájom neurčil (výrok X.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok XI.). Rozhodol o náhrade trov konania štátu (XII., XIII., XIV.). Vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia maloletých detí sú manželia, v spoločnej domácnosti bývali do apríla roku 2018, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala do prenajatého rodinného domu vo X.. Od apríla roku 2018 do septembra uvedeného roku boli deti v starostlivosti matky, v mesiaci august 2018 bol otec s maloletými deťmi na zahraničnej dovolenke v Chorvátsku po dobu jedného týždňa a v mesiaci september 2018 sa po dobu jedného týždňa realizovala striedavá osobná starostlivosť. Pri realizácii stretávania sa otca s maloletými deťmi došlo dňa 25.1.2019 k incidentu medzi otcom a maloletou R., na základe

čoho maloletá R. odmietala sa s otcom stretávať. Maloletá R. v školskom roku 2019/2020 nastúpila do 7. ročníka základnej školy, dosahuje dobré výsledky. Jej najväčšia záľuba je výcvik psa, s ktorým sa zúčastňuje na rôznych podujatiach. Podľa zistenia kolízneho opatrovníka, s otcom nemá vybudovaný dobrý vzťah, striedavú starostlivosť odmieta a nemá ani predstavu, kedy by sa s otcom do budúcna stretávala. Maloletý U. je v školskom roku 2019/2020 žiakom 1. ročníka základnej školy, striedavá starostlivosť sa realizuje od piatka do piatka, na čom sa dohodli rodičia. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. Jozefom Daňovským, znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Znalec v znaleckom posudku č. 16/2019 zo dňa 28.5.2019 uviedol, že u maloletej R. prevažuje voči otcovi ambivalentná vyhýbavá vzťahová väzba, citový vzťah maloletého U. je k otcovi dobrý. Otec s U. má vytvorený veľmi dobrý vzťah, k maloletej dcére R. nevie pristupovať. Matka má k obom maloletým deťom vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu. Aktuálne nie je vhodný model pre striedavú osobnú starostlivosť u maloletej R. z toho dôvodu, že s otcom aktuálne vôbec nekomunikuje a vyhýba sa kontaktu s ním. Striedavá starostlivosť by mohla zhoršiť jej negatívny postoj k otcovi. Vo vzťahu k maloletému U. by bol vhodný model striedavej osobnej starostlivosti s tým, že, ak by maloletý chcel zostať dlhšie u jedného z rodičov, tak by mali toto jeho rozhodnutie rodičia akceptovať. U maloletého U. by bola vhodná striedavá starostlivosť v rozsahu jeden týždeň u otca a jeden týždeň u matky, aby sa nestratila dobrá vzťahová väzba k rodičom a udržal sa vzájomný súrodenecký vzťah. Kolízny opatrovník ponúkal rodičom bezplatné poradenstvo, ktoré jedenkrát využili a neskôr o to záujem nemali. Preto navrhol, aby styk maloletej R. s otcom na obnovenie ich vzťahu bol určený za prítomnosti psychológa. Zisťoval aj majetkové pomery na strane obidvoch rodičov. Tak otec, ako aj matka v súčasnej dobe žijú v prenajatom rodinnom dome. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva, že jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 506 €. Otec vykonáva živnostenské oprávnenie pod obchodným menom U. O. - KONAS a má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 10.9.2019 do 31.3.2020. Otec je od 18.7.2019 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti EQUIMAR, s.r.o., so sídlom v M. O. Z. XXX. Z daňového priznania otca za rok 2018 vyplýva, že otec mal príjem zo živnosti vo výške 32.457,62 € a výdavky vo výške 20.112,97 €. Základ dane predstavuje sumu 12.344,65 €. Na strane otca mal jednoznačne preukázaný vyšší príjem ako na strane matky. Otec uvádzal priemerný čistý príjem vo výške 1.200 € mesačne. Výdavky na bývanie sú u oboch rodičov porovnateľné. Pokiaľ otec uvádzal, že jeho príjem poklesol a prišiel o zákazky, uvedené nebolo možné hodnotiť v neprospech maloletých detí. Otec si vlastným konaním privodil zhoršenie svojej finančnej situácie bez objektívnych dôvodov. Taktiež, ak je v schopnostiach otca uhrádzať splátky pôžičky vo výške 500 € mesačne, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojej dcéry súdom určené výživné. Okrem toho prihliadol aj na príjmy otca z predaja koňa a príjmy, ktoré uviedol v daňovom priznaní za rok 2018. Výdavky uvedené v daňovom priznaní, ktoré pre účely dane z príjmu znižujú základ dane, sú pre účely určovania výživného irelevantné. Určitým spôsobom sa podieľajú na zvyšovaní životnej úrovne rodiča. Maloletá R. má zvýšené výdavky súvisiace s výcvikom psov, ktoré pokrýva matka, ktorá zabezpečuje aj všetky jej ostatné potreby. Výživné na maloletú R. určil od 1.7.2018. Je pravdou, že istý čas maloletá R. bola v starostlivosti otca, bolo to však len na krátku dobu. Za čas, kedy maloletá bola v starostlivosti matky, na jej výživu otec vôbec neprispel (výživné uhradil v jednej splátke). Rozhodol o zameškanom výživnom na maloletú R. od 1.7.2018 do 30.9.2018 ako násobok počtu zameškaných mesiacov a výšky súdom určeného výživného zohľadňujúc sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletej R. na základe neodkladného opatrenia v celkovej výške 560 €.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Nesúhlasil so začiatkom lehoty, odkedy má platiť výživné (od 1.7.2018), ani s vyčíslenou sumou zameškaného výživného. Po tom, ako matka opustila spoločnú domácnosť v apríli 2018, bol s maloletými deťmi v auguste 2018 na dovolenke v Chorvátsku, maloletej R. poskytoval vecné plnenia, čo sa týka oblečenia, školských pomôcok, financovania jej záľub - chovu psov, na ktoré jej zakúpil vodítka, deky, prepravky a chodil s ňou na súťaže, dával jej vreckové a bol s ňou v bežnom kontakte, ak chcela, išla s ním a s maloletým U. na výlety. Prostredníctvom vecných plnení sa snažil zabezpečiť dcére všetko, čo potrebovala. To trvalo do incidentu s dcérou R. dňa 25.1.2019. Z odôvodnenia súdu nie je možné určiť, aké obdobie bola maloletá R. v jeho starostlivosti, súd len konštatoval, že to bolo len istý čas, nie je jasné, či išlo o mesiac, dva. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako správny potvrdiť. Vo vzťahu k tvrdeniam otca uviedla, že od času odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti maloletá R. odmietala u otca spať. V septembri 2018 bola na základe dohody

realizovaná striedavá osobná starostlivosť v intervale jedného týždňa. Po jednom mesiaci maloletá R. uviedla, že nechce ostať u otca. Maloletý U. naopak u otca ostal. Pokus o striedavú starostlivosť rodičov sa uskutočnil až v mesiaci september 2018. Celé leto boli deti s ňou. Je pravdou, že v auguste 2018 boli deti s otcom 7 dní na dovolenke v Chorvátsku. V tomto období otec prispel sumou 130 € na nákup školských potrieb a maloletej R. dal 50 €, keď išli na výlet do Čiech. Inak jej neprispel, iba zakúpil maloletému U. oblečenie. Pokiaľ otec uvádzal, že maloletej R. zakúpil ďalšie veci súvisiace s chovom psov, žiadne doklady o tom nepredložil, má vedomosť len o tom, že zakúpil dcére jedenkrát prepravku pre psa. Po incidente z 25.1.2019 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej R. v nevyhnutnej miere 70 € mesačne, počnúc dňom 1.2.2019. Výživné otec doplatil až v septembri 2019 po tom, čo podala na otca trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy. Nestotožňuje sa preto s tvrdením otca v odvolaní, že tento do 25.1.2019 rovnocenne zabezpečoval starostlivosť o maloletú R.. Ak tvrdí opak, mal o tom predložil doklady na pojednávaní.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky (v tzv. replike) uviedol, že keby vedel o úmysle matky natrvalo odísť zo spoločnej domácnosti, tak by s tým nesúhlasil. Nikdy nepoužil slová, že nech o výživnom rozhodne súd. Aj po opustení matky spoločnej domácnosti kupoval deťom to, čo potrebovali. Nie je zrejmé, z čoho matka platí nájom v rozmedzí 350 - 380 €, ak deklaruje, že jej priemerný mesačný zárobok predstavuje 506 €. Matka zrejme má ďalší príjem. Nemal potrebu riešiť ich vzájomné veci súdnou cestou a chcel sa s matkou dohodnúť, táto však neustále menila názory. Zotrval na stanovisku v odvolaní, aby súd prvej inštancie rozsudok v napadnutých výrokoch II., III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Matka vo vyjadrení k replike otca (v tzv. duplike) uviedla, že otec doklady o nákupoch pre R. nemá, lebo s výnimkou pár drobností, ktoré uvádzala v prechádzajúcom podaní, R. nič nekúpil. Prenájom rodinného domu vo X. zvláda len vďaka finančnej pomoci jej priateľa U. M.. Otec naposledy prispel na výživu maloletej R. v mesiaci september 2019 tesne pred pojednávaním a rozhodovaním o vrátení vodičského preukazu. Otec vo svojom vyjadrení nevysvetlil, ako zabezpečoval potreby maloletej R. po tom, čo sa prestal s ňou osobne kontaktovať, keďže žiadne peniaze jej neposlal. V súčasnej dobe už dom vo X. nemá prenajatý, keďže sa rekonštruuje.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas ( ) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý v napadnutom výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 1.7.2018 do 30.9.2019 podľa zmenil, v ostatných výrokoch (okrem výroku o trovách konania XI.) rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.

7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu po tom, ako maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloletú R. vo výške 150 € mesačne s účinnosťou od 1.7.2018 (od podania návrhu), je vecne správny. Pri určení výživného správne súd prvej inštancie vychádzal zo zákonných podmienok uvedených v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (citované v bode 37. odôvodnenia), vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci. Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so závermi uvedenými v bode 40., na základe ktorých súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zistené skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci určenia výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, vzhľadom na vyššie citované zákonné podmienky, teda prihliadol na odôvodnené potreby maloletej R. v jej veku a prihliadal aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Správne súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej R. mesačne sumou 150 €, keď vychádzal z majetkových pomerov otca zistených od roku 2018 do súčasnej doby. Otec v roku 2018 deklaroval, že jeho príjem predstavuje 1.200 € mesačne. Otec je živnostníkom a podľa predmetu podnikateľskej činnosti je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať takýto príjem, v roku 2019 založil aj obchodnú spoločnosť. Pokiaľ otec uvádzal, že v priebehu roka malo dôjsť k poklesu a k zníženiu príjmu z jeho podnikateľskej činnosti, tvrdené okolnosti subjektívneho charakteru nemôžu mať vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa tak, ako to vyplýva aj z okolností prejednávanej veci. Maloletá R. sa v súčasnej dobe už nachádza na druhom stupni základnej školy a je teda dôvodné, aby povinný rodič - otec, ktorý sa o dieťa osobne nestará a okrem výživného sa iným spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletej R., určenou sumou základného výživného kompenzoval uvedenú absenciu

v starostlivosti o maloletú R., zodpovedajúcu potrebám jej veku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie rozsudok vo výroku, ktorým stanovil povinnosť otca platiť výživné na maloletú R. vo výške 150 € mesačne od 1.7.2018, ako vecne správny potvrdil.

8. Za čiastočne dôvodné považoval odvolací súd odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým rozhodol o zameškanom výživnom otca na maloletú R.. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (bod 41.) vyplýva, že o zameškanom výživnom rozhodol ako o násobku počtu zameškaných mesiacov za obdobie od 1.7.2018 do 30.9.2019 zohľadňujúc sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletej R. v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia v celkovej výške 560 €. Z výsluchu otca, ako aj matky, mal odvolací súd preukázané, že otec v priebehu roka 2018 prispel obidvom deťom na nákup školských potrieb sumou 130 € a maloletej R. prispel sumou 50 €, keď išli na výlet do Čiech. Odvolací súd dospel k záveru, že vykonaním týchto peňažných úhrad otec plnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej R. vo výške 115 € (1/2 zo 130 € + 50 €), ktorú sumu preto odpočítal vo výroku III. od výšky súdom prvej inštancie určenej výšky zameškaného výživného (1.690 € - 115 €), ktorú sumu (1.575 €) povolil otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným. V ostatnej časti považoval odvolací súd odvolanie otca v napadnutej časti za nedôvodné, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by otec vo väčšej miere vecne alebo osobne zabezpečoval starostlivosť alebo výživu o maloletú R.. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie otec len negatórne namieta závery rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle, že z rozsudku nie je zrejmé, po akú dlhú dobu bola maloletá R. v jeho starostlivosti v roku 2018, keď na strane druhej ani sám neuvádza rozsah tejto starostlivosti, ako aj náklady, ktoré na maloletú R. v uvedenom období vynakladal. Nie akékoľvek vecné plnenie poskytované rodičom maloletého dieťaťa možno považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti a to vzhľadom na zmysel a účel, ktoré má výživné si plniť. Za výživné nemožno považovať v odvolaní otcom uvádzané výdavky, ktoré svojou povahou neprekračujú výdaje, ktoré nie je možné za výživné považovať preto, lebo sa jednalo o bežné dary, či iné obdobné plnenie, ktoré nesmerovalo k uspokojovaniu potrieb maloletej R. v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. zmenil v určenom rozsahu zameškaného výživného za obdobie od 1.7.2018 do 30.9.2019 tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. V ostatných výrokoch, v ktorých súd prvej inštancie rozhodol o ďalších nárokoch rodičov k maloletým deťom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa , v spojení s a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal, keďže z okolností nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z nich náhradu priznať.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )