Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu Mgr. E. T. -B. D., S.: XX XXX XXX, so sídlom B. B., L. T. XXX/XX, proti žalovanému R. B. B., S.: XX XXX XXX, so sídlom B. B., M.R. L. č. XXX/X, zastúpeného JUDr. R. P., advokátkou so sídlom v B. B., L. č.9, o zaplatenie XXX.XXX,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.decembra 2018, č.k. -531 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.januára 2019 č.k. -549, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 359.357,- eur zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa konečnou žalobou zo dňa 21.10.2010 domáhal zaplatenia 359.357,-eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 45.177,-eur od 19.5.2009 do zaplatenia z dôvodu uvedeného v ust. § 667 ods.1 Obč. zákonníka čo do sumy 45.177,- eur ako vložených investícií a náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku, vyčíslenom podaním dňa 24.11.2011 vo výške 314.180 eur na podklade vzťahov vzniknutých z nájomných zmlúv (a zmluvy o budúcej zmluve) zo dňa 4.7.2001 a 16.9.2002 s dodatkom č. 1 zo dňa 15.10.2004, kde si žalobca prenajal od žalovaného v k.ú. B. B. parc.č. XXXX o výmere 15.680m2, parc.č. XXXX o výmere 4.283 m2 a č. XXXX spolu s parc.č. XXXX -prístupová komunikácia o výmere 1.886m2. Predmetom zmluvy zo dňa 04.07.2001 bol nájom pozemkov v k.ú. B. B. parc.č. XXXX o výmere 23.144 m2 trvalé trávnaté porasty ( ďalej len TTP) a parc.č. XXXX o výmere 5.528 m2 -TTP. Nájom pozemkov bol viazaný na realizáciu výstavby tenisovo-športového areálu. Predmetom ďalšej nájomnej zmluvy zo dňa 16.9.2002 bola časť parc.č. XXXX -TTP o výmere 18.364m2 a parc.č. XXXX -TTP o výmere 1.061 m2 v k.ú. B. B., ktorá mala byť využitá na výstavbu prístupovej komunikácie v celkovej výmere 1.886 m2. Dohoda medzi stranami bola taká, že pozemky budú najskôr v nájme a postupne dôjde k ich odkúpeniu nájomcom, k čomu čiastočne došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.10.2004. Žalobca od žalovaného odkúpil parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 8.709 m2 v kú. B. B., ktorá bola odčlenená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 29.5.2003 od parc.č. XXXX -TTP o výmere 23.144 m2 a parc.č. XXXX -TTP o výmere 5.528 m2. Na základe tejto skutočnosti sa dodatkom č. 1 uzatvoreným dňa 15.10.2004 zmenila výmera prenajatých pozemkov a to parc.č. XXXX na výmeru 15.680 m2 a parc.č. XXXX na výmeru 4.283m2. Prenajímateľ - žalovaný udelil súhlas na zmenu veci -prenajatého pozemku tak, ako to vyplýva z čl.1 nájomnej zmluvy so

zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 4.7.2001 a to samotným vyjadrením účelovej viazanosti nájmu na realizáciu výstavby tenisovo -športového areálu. Nárok č. 1/ žalobca odvodzoval z ust. čl. IV nájomnej zmluvy zo dňa 4.7.2001 a čl. IV nájomnej zmluvy z 16.9.2002 , z obsahu ktorých vyplýva, že v prípade ukončenia nájomného vzťahu z dôvodov na strane prenajímateľa je tento povinný uhradiť nájomcovi preukázané investície realizované počas nájomného vzťahu na prenajatých pozemkoch v súlade s projektovou dokumentáciou a podľa úradného znaleckého posudku. Výšku svojich nárokov dokladoval žalobca znaleckými posudkami Ing. R. R. č. 3/2003 zo dňa 8.4.2003 a 1/2009 zo dňa 20.1.2009 a nárok č. 2/ úhrady ušlého zisku 314.180 eur v dôsledku zrušenia nájomnej zmluvy za zmarenú investíciu - nedostavaný tenisovo-športový areál. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že z článku IV nájomnej zmluvy zo dňa 16.9.2002 ako aj nájomnej zmluvy zo dňa 4.7.2011 vyplynulo, že žalovaný ( prenajímateľ ) sa zmluvne zaviazal iba na úhradu preukázaných zrealizovaných investícií nájomcom za trvanie nájomného vzťahu v súlade s projektovou dokumentáciou a podľa úradného znaleckého posudku. Medzi stranami došlo k ukončeniu oboch nájomných vzťahov výpoveďou ku dňu 30.4.2008, a to zo strany žalovaného (ku skončeniu nájomného vzťahu došlo výpoveďou zo dňa 28.11.2007 zo strany prenajímateľa, pre neplatenie nájomného, pričom žalobca prevzal výpoveď z nájmu 04.01.2008 a trojmesačná lehota uplynula dňa 30.04.2008). Žalobca sa neplatnosti výpovede z nájmu súdne nedomáhal. Túto skutočnosť - doručenú výpoveď z oboch nájomných zmlúv ako aj zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považoval žalobca za dôvod ukončenia zmlúv na strane prenajímateľa, ktorý podľa neho predstavuje protiprávnu udalosť, zakladajúcu nárok č. 2/ a to úhradu ušlého zisku za nerealizovaný podnikateľský zámer, postaviť na pozemkoch, ktorých vlastníkom sa mal žalobca v budúcnosti stať, tenisovo -športový areál. Z článku IV nájomnej zmluvy zo dňa 16.09.2002 ako aj nájomnej zmluvy zo dňa 04.07.2011 vyplynulo, že žalovaný (prenajímateľ ) sa zmluvne zavial iba na úhradu preukázaných zrealizovaných investícií nájomcom za trvanie nájomného vzťahu v súlade s projektovou dokumentáciou a podľa úradného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade však došlo k zániku oboch zmlúv výpoveďou zo dňa 28.11.2007 ( z oboch zmlúv) z dôvodov na strane nájomcu, ktorý si neplnil zmluvné povinnosti stanovené v článku II oboch zmlúv a to hradiť dojednané nájomné za prenajaté pozemky riadne a včas, v zmluvne dojednanej dobe. Súd prvej inštancie posúdil vec v súlade s tak, že žalobca by mal nárok len na prípadné zhodnotenie veci, ak by bolo preukázané, a nie na vložené investície, keďže žalovaný sa na uvedené v zmluve nezaviazal, čiže žalovaný nebol povinný hradiť vložené investície ale iba protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že znalecké posudky č. 3/2003 a č. 1/2009 znalca Ing. R. nepreukazujú nárok žalobcu, nakoľko z výsluchu znalca bolo zistené, že nemal k dispozícii žiadne doklady. Pri posudku č. 3/2003 znalec na ohliadke bol a zistil vykonanie prác na prístupovej komunikácii (bola vykonaná odbočka do svahu odkopávky a odvezenie zeminy a ďalej boli vykonané terénne úpravy, odvoz hliny, zasypanie rokliny, odstránenie kríkov a ich spálenie). Znalcovi však žalobca nepredložil o prácach žiadne doklady (tvrdil, že práce vykonal svojpomocne). Znalec si zohnal podklady, koľko by práce stáli, keby si ich dal robiť u nejakej firmy. Súd prvej inštancie z výsluchu znalca zistil, že pri vypracovaní oboch znaleckých posudkov nebol prítomný znalec z odboru geodézie a kartografie, ktorý by zameral konkrétne parcely za účelom zistenia, na ktorej parcele sa vykonali práce v teréne, nič sa nemeralo, len vizuálne sa zistilo aké práce sa vykonali, pričom pri stanovení objemu prác, vychádzal iba z údajov výmery parcely na LV, kde bola takáto výmera parcely XXXX uvedená vo výmere 14.340 m2. Znalec Ing R. sa nevedel vyjadriť, či vykonané práce možno považovať za technické zhodnotenie. Súd prvej inštancie ďalej odôvodnil rozhodnutie tým, že ustanovil nového znalca Ing. L. K., znalca z odboru oceňovania nehnuteľností a stavebných prác, pričom napriek zabezpečeniu posudku č. 15/2015 znalkyne z odboru geodézie a kartografie od Ing. R. P. sa nepodarilo zabezpečiť znalecký posudok, z ktorého by vyplývalo konkrétne zhodnotenie prenajatých pozemkov a Ing. K. nebol schopný vypracovať posudok, pretože podľa výsledkov obhliadky a mieste samom hlavný objem výkopových prác bol robený na súkromnom pozemku KN-C XXXX/X ( ktorý bol odpredaný žalobcovi žalovaným). Žalobca podľa požiadaviek znalca nepredložil projektovú dokumentáciu stavby, objekt SO 01 Hrubé terénne úpravy SO 02 Príjazdové cesta a parkovisko , SO 03 Vnútro areálové cesty a chodníky, So 10 splašková kanalizácia , So 11 vodovod, So 12 prípojka NN, overené v stavebnom konaní, realizačný projekt týkajúci sa predmetného súdneho sporu ( ak je) vrátane rozpočtov s výkazmi výmer; zmluvy o dielo alebo objednávky na realizáciu prác, stavebný denník , faktúry za vykonané práce s potvrdeným súpisom vykonaných prác ; preberací protokol po ukončení prác na jednotlivých objektoch so súpisom vád a nedorobkov, ak bol robený; vyjadrenie dozoru stavby k realizácii prác a účasť na obhliadke dozoru; potvrdenky o odstránení vád a nedorobkov; reklamácie skrytých vád a ich riešenie; faktúry a dodacie listy za všetok dodaný materiál, projektové práce geodetické práce, geologický prieskum, poplatky a iné oprávnené náklady v súvislosti s projektovou a územnou prípravou a stavebným povolením,

faktúry za mechanizmy a dopravu; certifikáty od zabudovaných materiálov; faktúry subdodávateľov s potvrdenými súpismi vykonaných prác , fotodokumentáciu pred realizáciou stavby a počas realizácie prác a zabezpečiť účasť projektanta stavby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca od podania žaloby (v roku 2009) do vyhlásenia rozsudku nebol schopný preukázať nijakými dôkazmi zhodnotenie prenajatých pozemkov a nepredložil žiadne hodnoverné doklady o ním údajne vykonaných stavebných prácach, preto súd nevyhovel ďalšiemu návrhu na odročenie pojednávania a nečakal na vypracovanie ďalšieho súkromného znaleckého posudku. Žalobca nepreukázal reálne zhodnotenie prenajatých pozemkov vo výške 45.177eur a z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 16.09.2002 ( čl. I ) je zrejmé, že prístupovú komunikáciu mal žalovaný vybudovať na vlastné náklady. Preto súd v tejto časti nárok ako nepreukázaný zamietol. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom na zaplatenie náhrady škody z titulu ušlého zisku vo výške 314.180 eur. Uviedol predpoklady vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti a to: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Uviedol, že škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk) je ujma spočívajúca v tom, že u neho nedôjde v dôsledku protiprávneho konania alebo škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt , hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Žalobca bol teda povinný preukázať, že nenastalo rozmnoženie jeho majetku, ktoré bolo možné, keby nedošlo k škodovej udalosti, dôvodne očakávať. Ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcimi, reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodovej udalosti, ktorá zasiahla do už prebiehajúceho doje, došlo by k určitému zisku. Žalobca odôvodňoval svoj nárok na náhradu škody od výpovede zmluvy, ktorú považoval za protiprávny úkon. Súd prvej inštancie sa s takýmto záverom nestotožnil a výpoveď posúdil ako dovolený výkon práva v súlade s ustanovením článku IV. zmluvy, ktorý žalovaný zvolil potom, ako žalobca neplnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy, a to neplatil nájomné riadne a včas. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca mal rozhodnutím žalovaného (Mesta B. B.) č. V 2003/516/SP/ZA zo dňa 13.1.2004 ( právoplatného dňa 20.2.2004) o dodatočnom povolení stavby preukázané, že žalobca mal dodatočne povolenú stavbu I. Etapa -„Areál vzdelávania, športu a rekreácie -Q., B. B.“ umiestnenú na pozemkoch KN parc.č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v k.ú. B. B. na objektovú sústavu areálu : SO 01 Hrubé terénne úpravy, SO O2 Príjazdná cesta a parkovisko, SO 03 Vnútroareálové cesty a chodníky, SO 04 Prevádzková budova, SO 05 Šport. škola - I. pavilón, SO 06 Špor. škola II. pavilón, SO 07 Tenisové dvorce, SO 08 Oplotenie areálu, SO 09 Vnútroarálová zeleň -sadovnícke úpravy , SO 10 Splašková kanalizácia, SO 11 Vodovod, SO 12 Prípojka NN, SO13 Verejné osvetlenie - dvorce, SO 14 Verejné osvetlenie -areál, SO 15 Telefónna prípojka, SO 16 Objekt doplnkových služieb, SO 17 Šport. Škola -III. pavilón, SO 18 Šport. Škola -IVI. Pavilón, SO 19 Šport. Škola -V. pavilón, So 20 Spojovacia chodba, SO 21 Garáž, SO 22 Tenisové dvorce, SO 23 Univerzálne ihrisko, SO 24 Ubytovacie objekty, SO 25 Polyfunkčný Objekt., ktorá mala byť dokončená do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia.“, pričom po predĺžení mal byť uvedené postavené do 28.2.2009. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo svedeckej výpovede R. R., ktorý pracuje od 01.10.2007 na stavebnom oddelení MSÚ B. B. vo funkcii stavebného referenta, ktorého náplňou práce je aj výkon štátneho stavebného dohľadu uviedol, že k stavbe. Svedok uviedol, že k tenisového areálu sa dostal až v roku 2010, kedy zistil, že sa pod skládkou Q. začali vykonávať nejaké stavebné práce. Z titulu svojej funkcie sa o to zaujímal, kto tieto práce vykonáva a zistilo sa, že to robí pán J., na základe povolenia na výstavbu tenisového areálu a ťaží štrk na svojej parcele, ktorú kúpil od žalobcu. Svedok uviedol, že okolo uvedenej skládky Q. chodil do práce a potvrdil, že že fyzicky od roku 2007 tam nevidel nikoho vykonávať žiadne stavebné práce a na tejto skládke sa nenachádzalo postavené nič. Bola tam burina, kríky, lúka a žiadne stavby. Uvedený areál bol dňa 02.10.2009 odovzdaný Mestom ako stavenisko pre jednu firmu z Prievidze, na základe projektu na rekultiváciu skládky a táto spoločnosť začala v roku 2011 na uvedenej skládke rekultivačné práce. Tieto prenajaté parcely žalobcovi boli pôvodné skládkou a rekultivácia v roku 2011 spočívala v tom, že sa mala premiestniť zemina, odviesť vrstvy, odvodniť, monitorovať vykopané studne, pôda spätne navoziť, plochy zatrávniť a oplotiť, pričom v súčasnosti toto všetko je takto realizované areál je oplotený. Súd dospel k záveru, že na základe týchto dôkazov možno

konštatovať, že žalobca bez dokladov a s odstupom času, kedy už od roku 2009 areál prevzala iná spoločnosť, ktorá tam vykonávala činnosť nemôže preukázať ním vykonané investície na prenajatých pozemkoch. Z dôkazov predložených stranami súd prvej inštancie mal za preukázané, že sa nepostavilo nič a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi nepostavením tenisovo-športového areálu v lehote uvedenej v stavebnom povolení a výpoveďou zmluvy o nájme ( účinnej od 30.4.2008) existuje príčinná súvislosť, pričom ani nebola preukázaná žiadna protiprávna udalosť zo strany žalovaného, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so žalobcom uvádzanou škodou. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.12.2018 napriek návrhu žalobcu nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko mal za to, že nie sú splnené podmienky na jeho vydanie a súčasne odmietol vec odročiť z dôvodu, že si žalobca dal vypracovať nový znalecký posudok, nakoľko vyhodnotil, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie jeho nároku, bol riadne predvolaný, pričom vzhľadom na zistený skutkový stav vykonanie takéhoto dôkazu by nebolo potrebné. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich priznal žalovanému strane ako plne úspešnému v konaní podľa . 2. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.01.2019 č.k. -549 rozhodol tak, že rozsudok doplnil o výrok: Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100%. Rozsudok odôvodnil tým, že v konaní vznikli trovy konania štátu, nebolo o nich rozhodnuté, pričom žaloba bola zamietnutá, a preto rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok na ich náhradu má štát v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , a (ďalej len „“)

3. Proti tomuto rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol rozsudok ako aj dopĺňací rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tiež že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie a nesprávny procesný postup v tom smere, že nebol napriek návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie tento nebol vydaný, hoci podľa žalobcu na jeho vydanie boli splnené podmienky. Žalobca ďalej odôvodňoval porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd nevyčkal na vypracovanie znaleckého posudku, hoc ho sám dvakrát vyzval na jeho predloženie, pričom následne znalcovi neumožnil v rozpore s nahliadnuť do súdneho spisu. Týmto nesprávnym procesným postupom došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces, pričom neodročením pojednávania dňa 17.12.2018 súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca súčasne uviedol, že prílohou odvolania je znalecký posudok č. 2/2019 zo dňa 31.01.2019, ktorý však k odvolaniu reálne nepripojil. Predložil ho až na výzvu súdu. Odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku odôvodnil tým, že upravuje jasne postup pri trovách dokazovania, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, aké trovy konania vznikli, a preto má žalobca za to, že rozhodnutie nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že uvedený dopĺňací rozsudok má byť zrušený aj s ohľadom na vady rozsudku zo dňa 17.12.2018, ktoré mu vytýkal vo svojom odvolaní.

4. Žalovaný sa k podaným odvolaniam žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj dopĺňací rozsudok o náhrade trov konania štátu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle . K odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v tvrdeniach, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v spojení s tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdil, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v , f), .

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pričom žalobca bol toho názoru, že jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie malo byť vyhovené. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že tento spor reálne prebieha už viac ako 10 rokov, pričom žalovaný sa po celý čas aktívne bránil a v konaní riadne uplatňoval jemu prináležiace procesné práva. Doslovným formálnym výkladom ustanovenia by súd dospel k záveru, že musí vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky vymedzené v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol žalovaný poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, k čomu musí samozrejme pristúpiť návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pretože každé ustanovenie musí súd v zmysle článku 3 vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. Podľa článku 2 ods. 1 ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Spravodlivej ochrane práv nezodpovedá taký postup súdu prvej inštancie, ktorý viac ako 10 ročný spor rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, najmä keď žalovaný bol v priebehu celého konania aktívny a súdu poskytol všetku súčinnosť na to, aby vec bola v primeranom čase ukončená. I keď podľa textu ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ > môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na ktoromkoľvek pojednávaní, nielen na prvom pojednávaní, musí nad textom zákona prevládnuť vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a sudca dodržujúci tento princíp nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Rovnako to podľa názoru odvolacieho súdu platí pre rozsudok pre zmeškanie žalobcu alebo žalovaného. V tomto smere poukazuje odvolací súd na závery nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. <http://merit.slv.cz/IV.US3143/15> z 23. 02. 2016, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Po posúdení všetkých okolností prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v , 3 a 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesne najpohodlnejší, nie však s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu. Hoci vecnému prejednaniu žaloby bez prítomnosti sťažovateľky či jej zástupcu nič nebránilo a konajúci súd mohol rozhodnúť i "bežným" rozsudkom, vydal rozsudok kontumačný, teda rozhodnutie, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti sťažovateľky v odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje Ústavný súd postup konajúceho súdu za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces.“ Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevydal v tejto veci rozsudok pre zmeškanie, nakoľko na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky.

9. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 45.177 eur súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca nepreukázal reálne zhodnotenie prenajatých pozemkov, nakoľko na vložené investície nemal nárok. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, kde tento posúdil výpoveď z nájmu pre neplatenie nájmu ako právom a stranami dohodnutý (právom dovolený a predpokladaný) právny následok činnosti (resp. nečinnosti) žalovaného v podobe neplatenia nájomného. Neplatenie nájomného viedlo k platnej výpovedi, ktorá je zmluvou a právom

predpokladaný následok vzájomného vzťahu. Dôvody výpovede teda neboli na strane prenajímateľa, ale nájomcu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca teda nemá nárok na vložené investície, ale len prípadne na zhodnotenie predmetu prenájmu. Odvolací súd vyjadruje súčasne presvedčenie, že žalobcom tvrdený výklad o zodpovednosti prenajímateľa za výpoveď pre neplatenie nájomného je názor, ktorý nemôže obstáť. Odvolací súd sa taktiež plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že žalobca žiadnym reálnym a hodnoverným spôsobom nepreukázal v konaní technické zhodnotenie prenajatých pozemkov, a to napriek tomu, že na uvedené bol súdom opakovane vyzývaný. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že znalecké posudky Ing. R. (č.3/2003 a 1/2009) vzhľadom na zistené skutočnosti, či už výsluchom samotného Ing. R., resp. aj svedka R., o tom, že neexistovali reálne podklady na vypracovanie posudku, neboli vykonané reálne geodetické merania pre účely posudku, resp. že boli zahrnuté aj údaje z inej parcely (ktorá nebola predmetom sporu), spôsobili, že predmetné listiny neboli spôsobilé preukázať tvrdený nárok žalobcu. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že samotný Ing. R. uviedol, že sa nevie vyjadriť k otázke technického zhodnotenia parciel. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že Ing. K. ako súdom ustanovený znalec, odmietol vypracovať posudok, nakoľko žalobca s ním nespolupracoval, keďže mu nepredložil doklady nevyhnutne potrebné na to, aby mohol vypracovať posudok. Odvolací súd teda konštatuje, že závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 45.177,- eur boli vecne správne.

10. V súvislosti s týmto záverom žalobca v odvolaní namietal nesprávny procesný postup, keď súd prvej inštancie odmietol vyčkať na nový znalecký posudok a vec rozhodol, čím podľa žalobcu neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy a na základe toho dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil skutočnosť, že nepočkal na ďalší posudok mimo iné tým, že žalobca za obdobie od roku 2009 do vyhlásenia rozhodnutia nepredložil žiadny reálny dôkaz, ktorý by preukázal zhodnotenie pozemkov a nepredložil hodnoverný doklad o ním údajne vykonaných stavebných prácach. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné:.

11. Od 01.07.2016 je v sporovom konaní návrhová povinnosť výslovne na procesných stranách a súd vykonáva z vlastnej iniciatívy dokazovanie len výnimočne. S tým súvisí aj možnosť, že sporová strana predloží v konaní súkromný znalecký posudok s doložkou podľa . V preskúmavanej veci na predloženie posudku mal žalobca reálne 2,5 roka, avšak bol procesne nečinný. Podaním doručeným súdu 03.05.2018 žalobca oznámil, že zabezpečí posudok sám, pričom bol predvolaný na termín 26.09.2018. Uvedený termín žiadal odročiť s tým, že znalec vzhľadom na rozsah posudok ešte nevypracoval. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepredložil zmluvu o vypracovaní posudku, ani objednávku ani iný doklad, ktorý by vôbec preukazoval, že niekto vypracováva posudok. Z obsahu znaleckého posudku predloženého ako novota v odvolacom konaní plynie, že objednávka na vypracovanie posudku bola zadaná až 11.10.2018, t.j. dôvody na sankcionovanie postupu žalobcu v tomto prípade boli dané. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie riadne a včas navrhol vykonať dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, resp. že ho nemohol predložiť bez svojej viny. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli použité, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však nie je tento prípad. Žalobca mohol počas 10 rokov predložiť doklady preukazujúce vykonané technické zhodnotenie, avšak po celý čas zostal nečinný. Odvolací súd súčasne konštatuje, že v tejto časti žalobcovi chýbali dokonca aj riadne skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné preukázať a dokázať, nakoľko skutkové tvrdenia o tom, že žalobca preinvestoval a zhodnotil predmet nájmu o sumu 45.177 eur bez ďalšieho sú v konaní nepreskúmateľné. Nakoľko však žalobca počas celého konania žiadne riadne skutkové tvrdenia vo vzťahu k technickému zhodnoteniu neurobil, dôkazy neoznačil a nepredložil (faktúry, dodacie listy, súpisy vykonaných prác), a to napriek výzve súdu (znalca), mal aj odvolací súd za to, že z dôvodu na strane žalobcu (jeho zodpovednosti) neboli tieto listiny predložené, a preto ani ak by ich predložil znalcovi na vypracovanie nového posudku, nebolo by ich možné ako novotu v odvolacom konaní vykonať. Odvolací súd má tiež za to, že bez uvedeného nemožno otázku technického zhodnotenia zodpovedať, čo plynie mimo iného z odborných záverov znalca Ing. K., a preto tento nový dôkaz (znalecký posudok STU Bratislava č.2/2019 zo dňa 31.01.2019) nemôže byť v odvolacom konaní vykonaný, keďže nebol predložený z viny žalobcu a šlo by o neprípustnú novotu v odvolacom konaní ( ). Závery súdu prvej inštancie o nemožnosti preukázať technické zhodnotenie boli teda vecne správne, vychádzajúc práve zo skutočnosti, že žalobca v konaní nepredložil jediný doklad o vynaložených prostriedkoch. Odvolací súd uvádza, že technické zhodnotenie je účtovno-daňový

pojem, ktorý si určuje podnikateľ na základe reálnych a preukázaných daňových výdavkov vo svojom učtovníctve v súlade s daňovými predpismi, a preto sa preukazuje uvedené dokladmi, ktoré však v konaní žalobca nikdy nepredložil. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žaloba o zaplatenie sumy 45.177 eur bola v tejto časti správne zamietnutá.

12. Rovnako odvolací súd považuje za správne skutkové zistenia vo vzťahu k nároku na náhradu ušlého zisku ako aj jeho právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím v časti zdôvodnenia neexistencie protiprávneho úkonu, nakoľko výpoveď bola úkonom podľa práva, a teda ani nemožnosťou vzniku škody žalobcovi, keďže neexistuje prvý a základný predpoklad pre vznik škody - protiprávny úkon. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi prípadným vznikom škody a výpoveďou zmluvy, keďže v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že žalobca nerealizoval žiadnym spôsobom projekt, a teda nemal by čo prevádzkovať. Keďže projekt nebol zrealizovaný, prevádzkovať objekt sa nedalo a ani dosahovať zisk, preto nemohla mu vzniknúť žiadna škoda, preto aj zamietnutie žaloby v tejto časti bolo vecne správne. Vzhľadom na chýbajúci prvotný predpoklad nároku na náhradu škodu - neexistencia protiprávneho úkonu, nemá právny význam ani dokazovanie výšky škody, preto aj v tejto časti boli závery súdu prvej inštancie správne, pričom výsledky konania v tejto časti nemohol zmeniť ani nový znalecký posudok.

13. Odvolací súd má za to, že žalobca mal priestor 10 rokov na preukázanie dôvodnosti žaloby, a to uvedením reálnych skutkových tvrdení, ako aj predložením dôkazov, pričom, ak bol spor ukončený za daného skutkového stavu, kedy žalobca napriek výzve súdu a znalca doklady nepredložil, pričom strana žalobcu nemala na záver pojednávania návrhy na doplnenie dokazovania, tak odvolací súd je toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu ust. a ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Rovnakého názoru je odvolací súd aj vo vzťahu k nevykonaniu ďalších dôkazov (počkanie na nový znalecký posudok), keď tento sám o sebe bez ďalšieho už nemohol byť spôsobilý na zmenu skutkového stavu v konaní keď neboli predložené reálne dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie technického zhodnotenia. Nesprávny skutkový záver by bol spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie by nepostupoval pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, čo však v konaní nenastalo. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil preto odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom správnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

14. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku odvolací súd konštatuje, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Súd prvej inštancie dopĺňací rozsudok riadne odôvodnil, konštatoval, že v konaní vznikli trovy konania štátu, čo bolo nepochybné, a čoho si musel byť vedomý aj žalobca, keďže rozhodnutia o odmene znalcov, ktoré boli platené z rozpočtových prostriedkov súdu (štátu) mu boli riadne doručené. Súd prvej inštancie neuviedol v dopĺňacom rozsudku, ktoré konkrétne trovy vznikli, to však nie je ani podstatou rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strany, prípadne štátu. Je potrebné si uvedomiť, že týmto výrokom bolo rozhodnuté len o nároku, pričom až samostatným rozhodnutím sa rozhoduje o výške, čo je aj podstata novej právnej úpravy s cieľom zjednodušiť konanie v tejto časti. Ak by súd zložito uvedené rozpisoval v zásade by poprel zmysel a účel tejto zákonnej úpravy, nakoľko výška trov nie je predmetom odvolacieho prieskumu, ale sťažnostného konania. V dopĺňacom rozsudku bolo jasne, stručne konštatované, že v konaní štátu vznikli trovy, a že žaloba bola zamietnutá,

a teda vzhľadom na výsledok konania priznal náhradu trov konania štátu voči strane, ktorá trovy štátu podaním žaloby, svojím postupom vyvolala a z dôvodu neúspechu je ich povinná aj znášať. Za použitia citovaných ustanovení , , a v spojení s rozhodol súd prvej inštancie správne, keď štátu priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100%.

15. Žalobca v odvolaní namietal, že vypustil pojem náhrada trov konania štátu a teda podľa žalobcu štát nemá právo na náhradu takto vzniknutých trov konania, nakoľko trovy mali byť riešené len preddavkom a dnes už neumožňuje nič zaviazať žalobcu na náhradu takýchto trov konania. Ďalej žalobca namietal, že štát nie je stranou sporu v zmysle , a preto nárok na takéto trovy mu v konaní vzniknúť nemôžu.

16. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemusí dať úplne vyčerpávajúcu odpoveď (v podobe viacstranovej práce) k otázke náhrady trov konania štátu, pričom však môže byť vecne správne, ako aj správne právne odôvodnené. Odvolací súd má za to, že aj štát je pre účely trov konania, účastný na konaní, pokiaľ platil výdavky vzťahujúce sa na konanie, ako každá osoba, ktorej vznikli výdavky v konaní spojené s účasťou na konaní (štát bol účastný platením trov znalcov, ďalších osôb), pričom nemožno mu odňať práva striktne formálnym výkladom . V tomto prípade trovy konania štátu nepochybne vznikli, a to pred vyhlásením rozsudku, ako aj po jeho vyhlásení, čo ostatne žalobca v odvolaní nepopiera, len uvádza, že tieto neboli špecifikované. Súd prvej inštancie bol povinný podľa o takýchto trovách rozhodnúť, čo aj reálne urobil, pričom správne aplikoval aj ustanovenia a spolu s ustanovením (keďže trovy v značnej miere vznikli pred 01.07.2016). Odvolací súd záverom dopĺňa, že aj v súčasnosti môže vzniknúť situácia, kedy za sporovú stranu bude štát platiť trovy v podobe preddavku napr. na znalecké dokazovanie, a to vtedy, ak takáto osoba bude oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Nemožno totiž spravodlivo uložiť osobe, ktorá nemá na zaplatenie preddavku jeho zaplatenie, nakoľko by to viedlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Preto aj upravuje zloženie preddavku len osobe, ktorej nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a teda aj v súčasnosti stále existuje reálna možnosť platenia trov znalcov štátom v záujme prístupu občanov k spravodlivosti. V takomto prípade, však nemožno štátu uprieť právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá bola v spore neúspešná.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).