Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-3-2020.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2020, v trestnej veci obž. Ing. P. P., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/51/2019 zo dňa 04. novembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaný Ing. P. P., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., ul. U. L. č. XXXX/X
j e v i n n ý , ž e
dňa 01.01.2018 asi o 01.00 hod. v Prešove, na ul. Sabinovskej, pred predajňou Farby-laky č. 114 pod hrozbou násilia, prišiel k tam prítomným K. U., T. P. a G. R., ktorých so zbraňou zn. TAURUS 44 CP, ktorú na nich namieril, žiadal aby z miesta vypadli, že tam nemajú čo robiť,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s prihliadnutím na § 138 písm. a), j) Tr. zákona
a za to mu
u k l a d á :
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - zbraň čiernej farby TAURUS 44 CP, v.č. ND932363 a 6 ks nábojov zo žltého kovu.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/51/2019 zo dňa 04. novembra 2019 bol obžalovaný Ing. P. P. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 01.01.2018 asi o 01.00 hod. v Prešove, na ul. Sabinovskej, pred predajňou Farby-laky č. 114, pod hrozbou násilia, prišiel k tam prítomným K. U., T. P. a G. R., ktorých so zbraňou zn. TAURUS 44 CP, ktorú na nich namieril, žiadal, aby z miesta vypadli, že tam nemajú čo robiť.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd uložil trest prepadnutia veci - zaistenú zbraň čiernej farby TAURUS 44 CP, v.č. ND932363 a 6 ks nábojov zo žltého kovu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor a to do výroku o vine a treste. V neskoršie predložených dôvodoch odvolania poukazuje na to, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Obžalovaný tým, že so zbraňou v ruke žiadal troch poškodených, aby z určitého miesta odišli, svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s prihliadnutím na § 138 písm. a), j) Tr. zákona. V danom prípade všetci traja poškodení vypovedali rovnako, že obžalovaný s použitím zbrane od nich žiadal, aby z miesta „vypadli“. Z uvedeného dôvodu tu neboli naplnené pojmové znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania. Nebol preto dôvod, aby súd zmenil právnu kvalifikáciu a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody. Navrhol v celom rozsahu zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa žalovaného skutku vo vzťahu, ku ktorému boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani jedna z procesných strán sa či už v prvostupňovom tak ani v odvolacom konaní vykonania ďalších dôkazov nedomáhala. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje krajský súd za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, nadriadený súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.
Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodení K. U., T. P. a G. R. pri svojich výsluchoch zhodne uvádzali, že v kritický večer spoločne s ďalšími osobami oslavovali Silvester, doma u T. P.. Asi okolo 01.00 hod vyšli vonku a pred predajňou Farby -laky na ul. Sabinovskej v Prešove odpaľovali zábavnú pyrotechniku. Ako ju odpálili, tak sa ostatní ľudia rozišli a aj oni traja sa chystali z miesta odísť. Zrazu zbadali, ako sa v tme blíži k nim nejaký muž, ktorý so zbraňou v ruke začal na nich kričať, aby s tým prestali a vypadli odtiaľ. Zbraňou mieril na nich, čoho sa oni zľakli, lebo obžalovaného nepoznali a nevedeli, čo je to za človeka. Následne poškodený R. zakričal, že zavolá políciu, načo tá osoba začala utekať, pričom zbraň si dala za opasok, za chrbát. Oni sa rozbehli za ním a zadržali ho v priľahlej ulici až do príchodu polície.
Obžalovaný naproti tomu tvrdí, že asi okolo 01.00 hod. po polnoci začal v blízkosti ich domu ohňostroj. Bolo to dosť hlučné, pričom jeho mama sa na to sťažovala a pýtala sa ho, či sa s tým niečo nedá urobiť. Rozhodol sa, že vyjde von a skúsi upozorniť účastníkov ohňostroja, aby s touto činnosťou prestali. Keď vyšiel vonku, tak si so sebou zobral legálne držanú zbraň, ktorú nabil nábojmi a založil ju za opasok. Prišiel na miesto, kde sa domnieval, že dochádzalo k odpaľovaniu ohňostroja a do tmy zakričal, aby s tým prestali a nech vypadnú ľudia, čo to robia. Následne sa spoza budovy vynorili traja muži, ktorí bežali smerom k nemu, a preto on vytiahol zbraň spoza pása mieriac na zem, že čo sa bude diať. Kohútik zbrane nenatiahol. Jedna z tých osôb, išlo o mladého muža, čo bežal k nemu, vykríkla, že má zbraň a niekto tiež vykríkol, že hneď volá políciu. Upokojil sa, keďže volajú políciu, že sa nemôže nič stať a zbraň založil za opasok a zrýchlenou chôdzou na to začal odchádzať späť domov, kde ho tie osoby chytili za ruky a bránili mu v pohybe. Následne prišli policajti.
Z takto popísaného skutkového deja je nepochybné, že v určitom čase držal obžalovaný v ruke zbraň a taktiež zaznelo vyjadrenie, aby osoby, ktoré odpaľovali ohňostroj, s tým prestali a vypadli odtiaľ, čo potvrdzuje jednak obžalovaný ako aj poškodení. Obžalovaný naproti poškodeným ale uvádza, že keď kričal, nevidel žiadne osoby a v tom čase nedržal zbraň, túto vytiahol, až keď videl utekať nejakých ľudí k nemu na obranu, pričom ňou mieril do zeme a nie na tieto osoby. Poškodení K. U., T. P. a G. R. ale po celý čas konzistentne ako v prípravnom konaní tak aj pred prvostupňovým súdom jednoznačne tvrdili, že obžalovaný ku nim prišiel na vzdialenosť asi dvoch metrov, vytiahol zbraň, ktorou na nich všetkých mieril a zvýšeným hlasom im hovoril, aby odtiaľ vypadli, že tam nemajú čo robiť. Oni sa zľakli, aby im obžalovaný neublížil alebo dokonca nezabil, a preto poškodený R. volal ihneď na políciu.
Z potvrdenia o zaistení zbrane (na čl. 150) vyplýva, že obžalovanému bola dňa 01.01.2018 o 01.10 hod. zaistená zbraň TAURUS 44CP, výrobné číslo ND932363 a 6 ks nábojov zo žltého kovu.
Krajský súd na dokreslenie celkovej situácie k tomu ešte dodáva, že obžalovaný mal v tom čase 0,84 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu (teda asi cca 1,7 promile alkoholu v krvi), ako to vyplýva z rozkazu o uložení sankcie za priestupok na úseku zbraní a streliva - porušenie § 28 ods. 4 písm. b/, e/ zákona o strelných zbraniach a strelive Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov zo dňa 12.3.2018, č.s. OR PZ-PO-OPPI-2/2018-P, čo odvolací súd verifikoval oboznámením o dychovej skúške z predmetného spisu.
Vychádzajúc z takejto zabezpečenej dôkaznej situácie nebol dôvod neveriť poškodeným ohľadne nimi popísaného skutkového deja, teda, že obžalovaný ich pod hrozbou násilia, čiže mieriac na nich zbraňou, žiadal, aby vypadli z miesta, lebo tam nemajú čo robiť. Neuveril preto krajský súd obrane obžalovaného, ktorý bol v tom čase navyše pod vplyvom alkoholu, pričom mal pri sebe síce legálne držanú zbraň, ale v rozpore s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na jej nosenie (nositeľ zbrane nesmie mať pri sebe zbraň alebo strelivo a manipulovať so zbraňou, ak je jeho schopnosť znížená požitím alkoholických nápojov). V kontexte uvedeného odvolací súd považuje výpoveď obžalovaného za nedôveryhodnú učinenú v snahe vyviniť sa zo žalovaného konania.
Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preto preukazujú vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného Ing. P. P..
Súd prvého stupňa, na rozdiel od obžaloby, po vykonaní dokazovania, konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a/ Tr. zákona, pretože mal za to, že z výpovedí poškodených vyplýva, že
obžalovaný na miesto samé prišiel až po tom, ako odpálili všetku zábavnú pyrotechniku a z miesta jej odpálenia v podstate odchádzali preč. Obžalovaný mal v úmysle, keď prichádzal na miesto samé, aby svojou aktivitou prinútil pre neho neznáme osoby, aby spravili presne to, čo už bez jeho zásahu prebehlo predtým, ako prišiel na miesto samé, t.j. ohňostroj bol ukončený a jeho účastníci sa začali rozchádzať. Podľa názoru okresného súdu, z konania obžalovaného a z okolností - nočná doba, oslava Silvestra, keď sa na ulici pohybujú osoby aj pod vplyvom alkoholu vyplýva, že zbraň chcel použiť iba v prípade, keď sa bude cítiť ohrozený z konania tých osôb, ktoré uvidí na mieste samom. Na základe uvedeného mal preto prvostupňový súd zato, že poškodených hrozbou násilia k ničomu neprinútil, pretože to oni sami dobrovoľne pred jeho príchodom vykonali. Na druhej strane u poškodených, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, vzbudil dôvodnú obavu o ich život, resp. zdravie. Tento záver vyplýva práve z ich výpovedí, pretože z dôvodu tejto obavy, oni sami privolali na pomoc políciu.
S uvedeným názorom, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného uvedenú v napadnutom rozsudku, sa však krajský súd nestotožnil. Zo zaužívanej súdnej praxe pri trestnom čine vydierania je objektom sloboda rozhodovania. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný aj hrozbou násilia a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol toho, čo sledoval. Cieľ páchateľa musí však byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. V praxi sa väčšinou vyskytujú prípady vynucovania majetkového prospechu alebo konania zasahujúce dôstojnosť človeka. Obžalovaný tým, že hrozbou násilia nútil poškodených niečo konať, teda, aby vypadli -odišli preč z miesta kde boli, a zároveň pritom použil zbraň, naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu žalovaného zločinu. Prejav vôle obžalovaného totiž tým, že namieril zbraň na poškodených, evidentne nesmeroval k naplneniu nejakých vyhrážok, napokon žiadne ani neodzneli, a preto nemohli ani u nich vzbudiť, resp. vyvolať dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, pretože len takýmto konaním by mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Hrozba zbraňou pritom nezodpovedala reálnemu prejavu obžalovaného, ktorým neboli vyhrážky, ale vynucovanie si určitého konania od poškodených. Použitá právna kvalifikácia okresným súdom preto nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a z vyššie uvedených dôvodov nie je možné súdené konanie obžalovaného právne kvalifikovať tak, ako to učinil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Je pritom nepodstatné, či zo strany poškodených už v tom čase došlo alebo nedošlo k ukončeniu odpaľovania pyrotechniky, pretože obžalovaný ich pod hrozbou násilia so zbraňou v ruke žiadal, aby odišli z tohto miesta, lebo tam nemajú čo robiť.
Na základe uvedeného preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a následne, po zopakovaní skutkovej vety, konanie obžalovaného kladené mu za vinu obžalobou posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s prihliadnutím na § 138 písm. a/, j/ Tr. zákona, pretože obžalovaný hrozbou násilia nútil poškodených K. U., T. P. a G. R., aby odišli z miesta, kde boli, pričom obžalovaný sa takéhoto konania dopustil závažnejším spôsobom - so zbraňou a na viacerých osobách.
Krajský súd sa následne zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Za tento trestný čin podľa Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd, vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. V registri priestupkov mal obžalovaný do času spáchania skutku len dva záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky. Zo správy o povesti Mesta Prešov vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru, pričom obžalovaný nebol v priestupkovom konaní riešený pre spáchanie priestupku.
V súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie a podobne. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle ustanovení § 39 <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjugbpxazruga&conversationId=133573> ods. 1 Tr. zákona <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjuga&conversationId=133573>. Pri zisťovaní existencie zákonných podmienok boli hodnotené poznatky vzťahujúce sa k osobe obžalovaného <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=nnptembqhfpwy6c7obqwg2dborswyx3uojsxg5domvug6x3dnfxhk&conversationId= a súčasne boli zvážené možnosti jeho resocializácie.
Podľa názoru odvolacieho súdu, k okolnostiam prípadu je potrebné uviesť, že čin nebol spáchaný rafinovaným alebo brutálnym spôsobom, nešlo o skutok vopred plánovaný ani premyslený a čin bol výsledkom konfliktnej situácie medzi obžalovaným a poškodenými prameniacej z nezhôd ohľadne používania zábavnej pyrotechniky blízko zastavanej časti Mesta Prešov rodinnými domami, kde sa v tom čase nachádzal obžalovaný pri oslave Silvestra spolu s jeho mamou, pričom hluk spôsobený touto pyrotechnikou v dobe okolo 01.00 hod. už obžalovaný považoval za rušenie nočného kľudu a to aj z dôvodu sťažovania sa jeho mamy na tento hluk. Krajský súd na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že na podklade vykonaného dokazovania je možné urobiť odôvodnený záver o tom, že účel trestu <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=nnptembqhfpwy6c7ovrwk3c7orzgk43uou&conversationId=135188> je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania v súlade s ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona. Pri zisťovaní existencie zákonných podmienok boli hodnotené poznatky vzťahujúce sa k osobe obžalovaného <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=nnptembqhfpwy6c7obqwg2dborswyx3uojsxg5domvug6x3dnfxhk&conversationId= a súčasne boli zvážené možnosti jeho resocializácie.
V kontexte uvedeného preto krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného a zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, a šlo uňho o ojedinelé vybočenie z riadneho spôsobu života, vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (na 4 až 10 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Vezmúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému Ing. P. P. podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený, za súčasného určenia skúšobnej doby na 2 roky, čo v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zistenie, že išlo o výnimočné vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Prvostupňový súd, pričom tento výrok zopakoval aj odvolací súd, rozhodol napadnutým rozsudkom aj o treste prepadnutia veci a to zaistenej zbrane čiernej farby TAURUS 44 CP, v.č. ND932363 a 6 ks nábojov zo žltého kovu, keďže uvedené veci boli použité pri spáchaní trestného činu.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.