Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-62-2018.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: P. D., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, 010 14 Y. proti žalovanej: A.. B. D. ,nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 2.400 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.140 € v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšku z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 23.3.2015 podal žalobu, ktorá sa viedla na Okresnom súde Žilina spisová značka 27C/151/2015 a žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej, ktorá bola určená rozsudkom OS Žilina číslo konania 14C/40/2008-45 zo dňa 15.1.2009 a zároveň žiadal vrátenie zaplateného výživného ku dňu ukončenia štúdia, eventuálne ku dňu nástupu do zamestnania. Sumu ktorú zaplatil na výživnom za obdobie od mája 2011 do 8.4.2016 bola vo výške 1.860 € a túto žiadal vrátiť a na pojednávaní 4.10.2017 uviedol, že žiada, aby žalovaná bola povinná spolu zaplatiť sumu 2.400 €.
2. Podľa Uznesenia Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/151/2015-145 zo dňa 18.10.2017 súd pripustil zmenu žalobu a zároveň žalobu o zaplatenie sumy 2.400 € vylúčil na samostatné konanie.
3. Žalobca v podaní zo dňa 8.4.2016 doručené 11.4.2016 v konaní spisová značka 27C/151/2015 uviedol, že podľa rozsudku Okresného súdu Žilina číslo konania 14C/40/2008-45 zo dňa 15.1.2009 bol zaviazaný platiť výživné vo výške 30 € mesačne a spláca zameškané výživné za obdobie od 4.3.2008 vo výške 183,92 € do 31.1.2009. Na základe tohto platil formou zrážania Sociálnou poisťovňou za rok 2011 od apríla do decembra spolu 8 mesiacov po 30 € suma 240 €, za rok 2012 za 12 mesiacov po 30 € suma 360 €, za rok 2013 za 12 mesiacov po 30 € suma 360 €, za rok 2014 za 12 mesiacov po 30 € suma 360 €, za rok 2015 za 12 mesiacov po 30 € suma 360 € a za rok 2016 od januára po predpokladané ukončenie sporu v júni 2016 za 6 mesiacov po 30 € suma 180 €, čo je spolu zrazená suma 1860 € a túto žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť. Uviedol, že táto suma bola zrazená a vyplatená v období, keď žalovaná už za normálnych okolností mala mať riadne ukončené štúdium.
4. Žalobca v podaní doručené 3.8.2017 v konaní spisová značka 27C/151/2015 uviedol, že ako vyplýva z podania zo dňa 8.4.2016 za obdobie od apríla 2011 do 30.6.2016 zaplatil spolu sumu 1.860 € a pripája vyčíslenie ďalšieho neodôvodneného strhávania výživného za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2017 spolu za 18 mesiacov, čo je suma 540 €.
5. Na pojednávaní 4.10.2017 potom žiadal zaplatiť od žalovanej spolu sumu 1.860 a 540 €, čo je 2.400 € a uznesením na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.3.2019 doručené 18.3.2019 uviedol, že nemal vedomosť o tom, či žalovaná ukončila štúdium a preto návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti podal až 23.3.2015 i napriek tomu, že žalovaná štúdium ukončila 23.4.2013, čo preukázala svojím diplomom. Žalovaná študovala na právnickej fakulte, kde magisterské štúdium trvá 5 rokov a tak po riadnom nástupe na fakultu malo byť štúdium ukončené už v roku 2011, ale žalovaná tvrdila, že dva roky bola chorá, takže je možné predpokladať, že štúdium bolo prerušené. Žalobca poukázal aj nato, že súd nemusí priznať výživné, pokiaľ by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
7. Na pojednávaní 15.1.2020 žalobca uviedol, že žiada zaplatiť 2.400 eur za obdobie, kedy už nemal platiť výživné na žalovanú. Ide o obdobie, kedy mala prerušené štúdium. Žalobca vie, že začala študovať v rokoch 2006-2007 a štúdium teda mala ukončiť v roku 2011, ale v skutočnosti štúdium ukončila až v roku 2013. Za obdobie kedy mala prerušené štúdium, aj keď nevie uviesť presné obdobie, ale ide o dva roky, žiada zaplatiť výživné, ktoré žalovaná neoprávnene prevzala.
8. Na pojednávaní 12.2.2020 žalobca uviedol, že žalovaná skončila vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky dňa 23.4.2013. Žalovaná ukončila strednú školu v júni 2006 a od 1.9.2006 mala nastúpiť na vysokú školu a v tom prípade jej vysokoškolské štúdium malo trvať do roku 2011 a nie až do roku 2013. Žalobca sa nevie vyjadriť z akého dôvodu vysokoškolské štúdium trvalo o dva roky dlhšie a z akých dôvodov, či zdravotných alebo iných mala štúdium prerušené. Žalobca žiada zaplatiť mesačne sumu 30 € od doby ukončenia strednej školy teda od 1.7.2006 až do 30.4.2013, kedy ukončila vysokoškolské štúdium podľa oficiálnych dokladov. Táto suma výživného bola žalobcovi zrazená z dôchodku. Ďalej žalobca doplnil, že u žalovanej akceptuje 5 rokov štúdia a žiada zaplatiť až do 13.6.2018. Zároveň poukázal na zákonné podmienky trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.
9. Žalovaná vo vyjadrení doručené 12.12.2018 uviedla, že vyživovacia povinnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina číslo konania 14C/40/2008-45 zo dňa 15.1.2009 po 30 € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Žilina spisová značka 27C/151/2015 zo dňa 4.10.2017 bola vyživovacia povinnosť zrušená odo dňa podania žaloby ku dňu 23.3.2015. Ako vyplýva z potvrdenia exekútorského úradu vo veci EX 88/2006 od apríla 2015 ku dňu vyjadrenia bola vyplatená suma spolu 1.140 €. Na základe tohto žalovaná uplatňovaný nárok 2400 € namieta a neuznáva ho. Zároveň žalobca neposlal žalovanej ani žiadnu výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby. Žalovaná uviedla, že ponecháva na zvážení, či žalobcom uplatňovaný nárok na vrátenie spotrebovaného výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi ako aj článkom 4 Zákona o rodine a či požíva právnu ochranu.
10. Žalovaná vo vyjadrení doručené 9.5.2019 sa vyjadrovala k spolužitiu a vzťahom so žalobcom.
11. Na pojednávaní 12.2.2020 žalovaná uviedla, že súhlasí so zaplatením sumy 1.140 € za obdobie od zrušenia vyživovacej povinnosti odo dňa 23.3.2015 a vo zvyšku žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením rozsudku Okresného súdu Žilina číslo konania 14C/40/2008-45 zo dňa 15.1.2009 a rozsudku Okresného súdu Žilina číslo konania 27C/151/2015-147 zo dňa 4.10.2017 a podľa potvrdenia exekútorského úradu mala súd zistený nasledovný skutkový stav:
13. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina číslo konania 14C/40/2008-45 zo dňa 15.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina spisová značka 10Co/77/2009-65, právoplatný 12.2.2009 vo veci určenia výživného a splátok mal súd zistené, že vo veci navrhovateľky Daniely D. proti odporcovi P. D. bolo rozhodnuté tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky od 4.3.2008 mesačne sumou 30 € splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím mení v časti rozhodnutie o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke rozsudok Okresného súdu v Žiline P/117/2000 z 11.9.2002. Zároveň bolo povolené odporcovi splácať zameškané výživné za obdobie od 4.3.2008 do 31.1.2009 vo výške 183,92 € v mesačných splátkach po 5 € splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Návrh vo zvyšku bol zamietnutý.
14. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina číslo konania 27C/151/2015-147 zo dňa 4.10.2017, právoplatný 28.8.2018 v právnej veci žalobcu P. D. proti žalovanej A.. B. D. súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej odo dňa 23.3.2015 a žaloba vo zvyšku bola zamietnutá.
15. Podľa potvrdenia exekútorského úradu JUDr. I. I. W. bolo zistené, že ako príjemca je uvedená žalovaná a vložené sumy za obdobie prvá suma 29.4.2015 a posledná suma 28.5.2018 sú spolu suma 1.140 €. Sumy boli vložené vo výške 30 € v počte 34krát a dvakrát po 60 €.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
19. Žalobca podal žalobu, v ktorej sa domáhal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť spolu sumu 2.400 €, a to ako sumu výživného, ktorú neoprávnene prijala a na ktorú jej nevznikol nárok. Ako vyplynulo z písomných podaní žalobcu, tak išlo o sumu výživného po 30 € mesačne za obdobie od apríla 2011 do 30.6.2016 spolu 1.860 € a za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2017 spolu 540 €, čo je žalovaná suma 2.400 € a na pojednávaní uvádzal, že žiada zaplatiť až do 13.6.2018.
20. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní nesporne preukázané, že žalobca ako otec bol povinný platiť výživné žalovanej po 30 € mesačne a to na základe rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo konania 14C/40/2008-45 zo dňa 15.1.2009. Táto vyživovacia povinnosť bola zrušená na základe rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/151/2015-147 zo dňa 4.10.2017, a to odo dňa 23.3.2015. Na základe tohto súd konštatuje, že až do doby, kedy bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu, to znamená do dňa 23.3.2015 žalobca bol povinný platiť výživné tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine a na strane žalovanej nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu, nakoľko až do tohto dňa odkedy súd zrušil vyživovaciu povinnosť, žalovaná oprávnene poberala výživné v sume 30 € od žalobcu tak, ako vyplynulo z predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Na základe tohto nemohlo na strane žalovanej vzniknúť bezdôvodné obohatenie tak, ako to predpokladá § 451 a nasledujúce Obč. zákonníka a žalovaná na úkor žalobcu nezískala žiaden majetkový prospech.
21. Súd teda rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť sumu spolu 1.140 € a to za obdobie, kedy už bola zrušená vyživovacia povinnosť odo dňa 23.3.2015 a ako vyplynulo z potvrdenia exekútorského úradu za uvedené obdobie od apríla 2015 až do mája 2018 spolu zaplatil žalobca žalovanej sumu 1.140 €. Táto suma je teda bezdôvodné obohatenie, nakoľko vyživovacia povinnosť žalobcu už bola zrušená a plnenie ktoré prijala žalovaná ako výživné bol majetkový prospech na úkor žalobcu, a tak v zmysle citovaných zákonných ustanovení je povinná zaplatiť túto sumu 1.140 € žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
22. Pretože žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 2.400 € a ako sám uvádzal za obdobie od apríla 2011 do decembra 2017 a na pojednávaní doplnil, že žiada zaplatiť až do 13.6.2018, ale súd konštatuje, že bezdôvodné obohatenie, na ktoré vzniklo právo žalobcovi je len no výške 1.140 €, tak žaloba vo zvyšku ako nedôvodná, bola zamietnutá.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol tak, že ani jedna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže pre sumu 1.140 € bol úspešný žalobca, žalovaná bola povinná zaplatiť túto sumu a vo zvyšku pre sumu 1.260 € bola žaloba zamietnutá a bola žalovaná úspešná a neúspešný bol žalobca.
Na základe tohto súd konštatuje, že ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, ale mala úspech len čiastočný a tak bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo ak to ustanovuje tento zákon.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska