Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14P/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K.

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matka O. právne zastúpená JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, Čadca a otec Z., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletého K. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. sumou 80 € mesačne od 25. 10. 2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25. 10. 2019 do 29. 02. 2020 na maloletého K. v sume 338,06 €, pričom mu je povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2019 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že približne v mesiaci apríl 2019 matka a otec ukončili svoj vzťah a následne sa matka odsťahovala. Pri riešení otázky starostlivosti o maloletého sa dohodli tak, že ostane v starostlivosti matky a otec bude platiť poštovou poukážkou mesačné výživné vo výške 70 €, ktoré však ku dňu podania návrhu nezaplatil ani raz. Podľa jej posledných informácií je otec momentálne vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody. Jej finančná situácia je neudržateľná a navrhovateľka s deťmi (mal. K., ktorého má z predchádzajúceho vzťahu) žije na hranici chudoby, pretože nemajú príjem na uspokojenie základných životných potrieb, matka sa dostáva až do kritickej finančnej situácie, v ktorej je ohrozená aj výživa maloletého.

2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.11.2019, v ktorom uviedol, že súhlasí s s vyživovacou povinnosťou, avšak je vo výkone trestu odňatia slobody, preto žiada určiť výživné v sume 30% z minimálnej mzdy, nakoľko je bez finančného príjmu. Po prepustení z ústavu na výkon

trestu odňatia slobody bude nútený sa dočasne zaevidovať na úrade práce, takže bude poberateľom sociálnych dávok. Zároveň požiadal o úpravu styku s maloletým.

3. Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 12.02.2020 sa nedostavil otec, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania (otec sa ospravedlnil telefonicky až dňa 13.02.2020, zrejme si pomýlil dátum pojednávania). Nedostavila sa ani matka, ktorá však bola právne zastúpená, pričom jej právny zástupca sa pojednávania zúčastnil. Za splnenia podmienok podľa ust. , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca a matky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

7. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

10. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.

Úprava osobnej starostlivosti k mal. dieťaťu

12. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu maloletého zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Preto súd mal. K. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Úprava výživného na mal. dieťa 13. Maloletý K. je zatiaľ v celodennej starostlivosti matky, je vo veku necelých 3 rokov. Nosí ešte plienky, s čím ma matka výdavky 20 € mesačne. Ďalšie mesačne výdavky má na stravu cca 50-60 € a oblečenie 20 €, inak sú u neho len bežné výdavky. Maloletý je zdravý, prekonal len bežné detské ochorenia. Súd ustálil výdavky na maloletého v sume cca 120 € mesačne.

14. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok (v roku 2019 vo výške 220,70 €) a prídavky na dve deti v sume 48,68 €. Iný príjem nemá, nevlastní ani majetok väčšej hodnoty. V priebehu konania sa odsťahovala spolu s mal. deťmi do azylového domu, kde má výdavky za bývanie v sume 81 € mesačne. Má pôžičku, ktorú by mala mesačne splácať v sume 120 €, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov ju nehradí. Inak sú u matky bežné výdavky, a to na stravu, oblečenie, hygienické potreby (spolu 80 €). Matka má ešte maloletého syna B., ktorý je v jej osobnej starostlivosti a na ktorého bolo výživné určené v sume 50 €, jeho otec však toto výživné nehradí.

15. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody v období od 20.08.2019 do 20.11.2019, nakoľko bol rozsudkom Okresného súdu Skalica, č. k. -75 zo dňa 19.10.2016, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k svojmu ďalšiemu mal. dieťaťu - B., na ktorého má podľa rozhodnutia súdu platiť výživné v sume 100 € mesačne.

16. Pokiaľ otec argumentoval tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody, tento vykonal len v rozsahu 3 mesiacov. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, preto súd neprihliadol k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca vo výkone trestu. Navyše v čase rozhodovania súdu bol už otec z výkonu trestu prepustený.

17. Aktuálne otec žije v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Je nezamestnaný, aj pred výkonom trestu bol dlhodobo nezamestnaný. Nemá žiaden príjem, príležitostne si privyrába na brigáde asi raz týždenne, za čo dostane asi 5 €, niekedy vôbec nič. Mesačné výdavky nemá žiadne, nakoľko nemá financie na ich úhradu. Uvedené tvrdenia otca vyplývajú zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, ktorý prešetroval pomery v rodine dieťaťa (viď č. l. 74-75).

18. Napriek skutočnosti, že otec je nezamestnaný a v súčasnosti je bez príjmu, jeho zdravotný stav je dobrý a nič mu nebráni nájsť si zamestnanie tak, aby dosahoval príjem, z ktorého bude schopný riadne platiť výživné. Aktuálna situácia na trhu práce, kedy nezamestnanosť klesla pod 5%, prináša možnosti nájsť si zamestnanie so stabilným príjmom a je tu aj predpoklad udržania si takéhoto zamestnania, nakoľko dopyt po zamestnancoch prevyšuje ponuku. Otec musí aktívne pristupovať k hľadaniu zamestnania, musí si opätovne vybudovať pracovné návyky, nakoľko aj pred výkonom trestu odňatia slobody bol nezamestnaný. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

19. Otec uviedol, že má exekúcie v hodnote cca 60.000 €, avšak tieto nespláca, pretože nemá na splátky. Súd neprihliadol na skutočnosť, že otec má exekúcie (uvedené iba tvrdil, žiadnym spôsobom ich nepreukázal), pretože do uvedenej nepriaznivej situácie sa dostal otec sám svojím nezodpovedným správaním, kedy si neplnil svoje finančné záväzky, pričom uvedené nemôže ísť na úkor mal. dieťaťa.

Pokiaľ má otec finančne problémy, má hľadať riešenia, napr. pokúsiť sa zistiť, či by u neho boli splnené podmienky na osobný bankrot alebo sa zamestnať, aby mal z čoho svoje záväzky splácať. Za danej situácie sa javí ako pravdepodobné tvrdenie právneho zástupcu matky, že je možné, že otec sa vyhýba zamestnaniu sa, nakoľko by mu boli vykonávané zrážky zo mzdy na tieto exekúcie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca vo výške 700-750 € mesačne v čistom, ktorý by otec mohol dosahovať, keby vyvinul úsilie a našiel si riadnu prácu. Otec sa počas šetrenia pomerov vyjadril, že by v mesiacoch február až marec 2020 chcel začať pracovať v Českej republike v oblasti murárskych a stavbárskych prác. Otec tiež v tlačive „Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ uviedol, že má prax ako murár. Z verejne dostupných internetových stránok (napr. <https://www.profesia.sk/praca/murar/>) vyplýva, že na pozíciu murár alebo stavebný robotník sú voľné pracovné miesta, kde sú uvedené aj mzdové podmienky, ktoré sa pohybujú v rozsahu od 880 - 2000 € brutto, čo by predstavovalo čistú mzdu cca 617-1.400 €. Vzhľadom na uvedené, ak by otec dosahoval príjem aj len na spodnej hranici, je súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si príjem aspoň výške 700-750 € mesačne v čistom.

21. Pri určení presnej sumy výživného súd vychádzal z takto stanoveného potenciálneho príjmu otca, majúc za to, že rozsah vyživovacej povinnosti otca by bol primeraný vo výške 20-25% z príjmu (cca 145-181 € mesačne), po zhodnotení vyššie uvedených skutkových okolností súd určil výživné vo výške 80 € mesačne, ktorá suma na mal. K. je vo vzťahu k príjmu otca primeraná, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, zohľadniac skutočnosť, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť na mal. Tobiáša vo výške 100 €. Otec sa bude takto podieľať na 2/3-nách výdavkov maloletého, čo súd považuje za primerane.

22. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

23. Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 25.10.2019, teda od podania návrhu (matka síce pôvodne žiadala určiť výživné od právoplatnosti tohto rozsudku, na pojednávaní však prostredníctvom právneho zástupcu žiadala určiť výživné od podania návrhu; v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je súd návrhom viazaný), otcovi vznikol nedoplatok do 29.02.2020 na R. v celkovej sume 338,06 €. Alikvotná čiastka výživného za október 2019 predstavuje sumu 18,06 € a za obdobie 4 mesiacov ide o sumu 320 € (4x80 €), t.j. spolu zročné výživné predstavuje sumu 338,06 €. Otec doteraz neuhradil na maloletého žiadne výživné, ktoré by bolo možné zarátať. Tento nedoplatok súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

Úprava styku

25. Nakoľko matka navrhla styk otca s maloletým neupravovať, pričom matka otcovi styk s mal. dieťaťom umožňuje, súd styk otca s maloletým neupravoval. Otec sa síce styku domáhal, ale neuviedol, ako konkrétne by chcel styk upraviť. Zo správy z prešetrenia pomerov však vyplýva, že matka otcovi styk umožňuje, na tomto sa vedia dohodnúť. V prípade, ak by došlo zmene pomerov a rodičia by sa na styku nevedeli dohodnúť, môže otec podať návrh na úpravu styku s maloletým, kde aj konkrétne uvedie, ako žiada styk upraviť. Vždy je však pre mal. dieťa lepšie, keď sa rodičia na styku dohodnú a prispôsobia styk potrebám dieťaťa (najmä jeho dennému režimu). 26. Súd nerozhodoval osobitným výrokom o tom, ktorý z rodičov bude poberať prídavky na dieťa, resp. iné štátne sociálne dávky, pretože takéto rozhodovanie sa javí ako účelné pri striedavej osobnej starostlivosti, inak poberanie týchto príspevkov upravujú jednotlivé zákony, preto súd nevidí dôvod, aby to upravoval svojím rozhodnutím. V rámci záverečného prednesu právny zástupca matky netrval na tom, aby uvedené bolo súčasťou rozhodnutia. Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok na

dieťa je rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu, v tomto prípade je oprávnenou osobou matka.

O trovách konania

27. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.