Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-15-2019.pdf
PDF · 145.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Csp/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v spore medzi žalobcom: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, a žalovanými: 1/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. C.G., G. A. XXXX/XX, 2/ Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.N., G. O. XXX (v žalobe uvedená adresa: Š., E. XXX/X) a 3/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., G. O. XXX (v žalobe uvedená adresa: Š., E. XXX/X), žalovaní 1/ až 3/ zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Prešov, Konštantínova 3308/6, o zaplatenie 28.422,24 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobou doručenou súdu 24.06.2019 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 28 422,24 eur, spolu 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 30.101,16 EUR od 23.06.2016 do 27.06.2016, spolu s 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 29.853,56 EUR od 28.06.2016 do 28.07.2016, spolu s 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 29.605,96 EUR od 29.07.2016 do 26.08.2016, spolu s 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 29.358,96 EUR od 27.08.2016 do 30.09.2016, spolu s 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 29.110,96 EUR od 01.10.2016 do 07.02.2017, spolu s 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 29.064,43 EUR od 08.02.2017 do 01.08.2017, spolu s 6,29 % p. a. úrokom za úver zo sumy 28.086,61 EUR od 02.08.2017 do zaplatenia, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 30.436,79 EUR od 23.06.2016 do 27.06.2016, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 30.189,19 EUR od 28.06.2016 do 28.07.2016, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29.941,59 EUR od 29.07.2016 do 26.08.2016, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29.693,99 EUR od 27.08.2016 do 30.09.2016, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29.445,99 EUR od 01.10.2016 do 07.02.2017, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29.400,06 EUR od 08.02.2017 do 01.08.2017, spolu s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 28.422,24 EUR od 02.08.2017 do zaplatenia a tiež žiadal priznať náhradu trov konania.
2/ V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 2 XX bola so žalovanými 1/, 2/ a 3/ uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 04.12.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej 3/ medziúver vo výške 33 193,92 eur. Dňa 15.12.2008 bola vyplatená suma vo výške 21 310,01 eur a suma vo výške 5 245,12 eur. Následne dňa 15.01.2009 bola vyplatená suma vo výške 6 506,01 eur. Žalobca poskytol celkovú sumu vo výške 33 193,92 eur a to v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, podľa ktorého sa poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur a poplatok za biankozmenku vo výške 16,60 eur (dojednané v zmysle čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver v spojení s čl. II. bod 9. písm. a) a bod 19. Sadzobníka
poplatkov pre fyzické osoby platným od 1. Januára 2008 vrátane) zúčtovali pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru úveru bola znížená o výšku týchto poplatkov (21 310,01 eur+5 245,12 eur + 6 506,01 eur + 116,18 eur + 16,60 eur = 33 193,92 eur). V zmysle čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 6. vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročili odo dňa ich vyplatenia úrokom z mimoriadneho medziúveru vo výške 6,29% p.a. dojednaným v čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, druhý odsek. V zmysle čl. II zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 2. žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 174,- eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola započítaná na dohodnuté 6,29 % p.a. úroky z mimoriadneho medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 59,75 eur, a to v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, druhý odsek a čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 1.. Žalovaná 3/ prehlásila a svojím podpisom potvrdila prijatie do poistenia ako poistená osoba na základe žiadosti o úver s poistením zo dňa 12.11.2008 a v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 10. a čl. III. zmluvy o úvere, časť II. ďalšie dojednania bod 3). V súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 2. a bod 3. sa žalovaní zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 13,28 eur splatnými do 15. dňa v mesiaci. V zmysle čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 1. a 2. žalovaní sa zaviazali poukazovať splátky (174,- eur+59,75 eur+13,28 eur spolu vo výške 247,03 eur) výhradne na konto sporenia č. 2665444 2 03. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia č. 2665444 2 03 tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru č. 2665444 7 05 a po zaplatení dlžného úroku z mimoriadneho medziúveru prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru a po zaplatení úroku z mimoriadneho medziúveru a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Od decembra 2014 žalobca po prijatí vkladu na konto stavebného sporenia preúčtoval z konta stavebného sporenia na konto medziúveru už len prislúchajúcu časť vkladu rovnajúcu sa dlžným úrokom z mimoriadneho medziúveru a poplatku za poistenie ( vo výpise z účtu zosplatneného medziúveru a účtu konta stavebného sporenia tieto preúčtovania predstavujú vklady a zo zápornou hodnotou). S poukazom na čl. III. zmluvy o úvere bod 1. Pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 05.12.2008 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 955, k.ú. Štrba, rodinný dom so súpisným číslom 434 na parcele reg. „C“ KN č. 776/1 a parcela reg. „C“ KN č. 776/1 o výmere 432 m2, druhom zastavané plochy a nádvoria, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Poprad pod č. vkladu V 6034/2008 zo dňa 22.12.2008. K predmetu zálohu bolo zároveň už predtým zriadené záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 05.08.2008, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Poprad pod č. vkladu V 4124/2008 zo dňa 22.08.2008. V zmysle poznámky P 61/15 zapísanej na LV č. 955, k.ú. Štrba, veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. pristúpila dňom 03.02.2015 k výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 05.08.2008, a ktoré je zapísané na predmetnom LV v poradí pred záložným právom zabezpečujúcom uplatňovanú pohľadávku zo žaloby. Nakoľko voči predmetu zálohu sa začal výkon záložného práva v zmysle ustanovení § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca listom zo dňa 06.05.2016 vyzval žalovaných na doplnenie zabezpečenia úveru novým objektom záložného práva a zároveň žalovaných upozornil, že v prípade nepredloženia dodatočnej zábezpeky, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko žalovaní nedoplnili zabezpečenie úveru novým objektom záložného práva v stanovenej lehote, žalobca v súlade s čl. XXIV. Bod 1. písm. b) a d) Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby pristúpil listom zo dňa 22.06.2016 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pre lepšie porozumenie produktu medziúveru v stručnosti súdu priblížil v čom spočíva jeho podstata. Žalobca, ako stavebná sporiteľňa, poskytuje svojím klientom produkt stavebného sporenia, pričom po pridelení cieľovej sumy, t.j. po niekoľkých rokoch sporenia a splnení určitých podmienok, vznikne klientovi nárok na výhodný stavebný úver. Pokiaľ však má klient záujem získať peňažné prostriedky skôr ako mu vznikne nárok na stavebný úver, má možnosť využiť tzv. medziúver. Vo fáze medziúveru má dlžník dva oddelené účty (účet medziúveru č. 2665444 7 05 a účet stavebného sporenia č. 2665444 2 03), pričom na účet medziúver platí úroky z poskytnutej sumy a na účet stavebného sporenia poukazuje vklady a v prospech tohto účtu sa mu pripisujú kreditné úroky z vkladov aj štátna prémia. Ide tu teda o veľmi špecifický produkt, kedy na jednej strane v medziobdobí (do splnenia nároku na stavebný úver, t.j. do dňa pridelenia cieľovej sumy) dlžník spláca na účte medziúveru úroky a prípadný poplatok za poistenie, ale na druhej
strane vklady a štátna prémia zúročené o kreditné úroky poukazované na účet stavebného sporenia (dojednané vo výške 2 % p.a. v čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, druhý odsek) mu v konečnom dôsledku ponížia nesplatenú časť medziúveru ku dňu pridelenia cieľovej sumy. Dohoda o tomto spôsobe splácania medziúveru sa týka hlavného predmetu plnenia zmluvy o úvere. V prípade keď medziúver nie je riadne splácaný a žalobca pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, dochádza k spojeniu oboch účtov a prostriedky na účte stavebného sporenia sú započítané na úhradu nesplatenej časti medziúveru. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovanými nasporená suma 3 092,76 eur v deň zosplatnenia úveru znížila nesplatenú časť medzi úveru 33 193,92 eur na 30 101,16 eur (vo Výpise z účtu medziúveru ide o položku označenú ako Čiastočné vyrovnanie medziúveru). Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca teda v súlade s čl. V. časť Veriteľ, bod 3. zmluvy o úvere zúčtoval nasporenú sumu na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 3 092,76 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 33 193,92 EUR, čo predstavuje po započítaní sumu 30.101,16 eur (istina medziúveru). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 30.436,79 eur, pričom pozostáva z:
- istiny vo výške 30.101,16 eur (rozdiel sumy poskytnutého medziúveru vo výške 33.193,92 eur a nasporenej sumy vo výške 3092,76 eur),
- nezaplatených 6,29 % p. a. úrokov za úver vo výške 309,07 eur,
- nezaplateného poistného vo výške 26,56 eur (poplatky za poistenie za mesiac máj 2016 a jún 2016 ako 2 mesiace x 13,28 eur= 26,56 EUR). Žalobca si v zmysle listu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.06.2016 uplatnil ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžnú sumu vo výške 30.625,29 eur. Rozdiel dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle listu zo dňa 22.06.2016 vo výške 30.625,29 eur a vyššie v žalobe uvedenej sumy vo výške 30 436,79 eur predstavujú neuhradené poplatky za upomienky vo výške 188,50 eur (30 625,29 eur - 188,50 eur= 30.436,79 eur). Žalovaní tieto poplatky nikdy neuhradili. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. po zosplatnení úveru v prospech žalovaných (spotrebiteľov) trvalo upustila od akéhokoľvek vymáhania týchto poplatkov za upomienky, preto uvedené poplatky nie sú uplatňované žalobou a boli natrvalo vystornované z bankového systému. Požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, žalobca preto naďalej úročí nezaplatenú časť poskytnutého medziúveru (istinu medziúveru) dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,29 % p. a. a zároveň celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. (čo predstavuje nižší ako je zákonný sankčný úrok z omeškania 8 % p.a. v zmysle nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca eviduje čiastkové vklady v prospech účtu zosplatneného medziúveru spolu vo výške 990,80 eur (a to vklad zo dňa 27.06.2016 vo výške 247,60 eur, zo dňa 28.07.2016 vo výške 247,60 eur, zo dňa 26.08.2016 vo výške 247,60 eur a zo dňa 30.09.2016 vo výške 248 eur) a započítanie pohľadávky zo dňa 07.02.2017 vo výške 45,93 eur a zo dňa 01.08.2017 vo výške 977,82 eur, ktoré boli započítané na úhradu dlžnej istiny mimoriadneho medziúveru. Dlžná suma zo žaloby tak predstavuje sumu vo výške 28 422,24 eur, pričom pozostáva z:
- istiny vo výške 28 086,61 eur (rozdiel sumy poskytnutého medziúveru vo výške 33.193,92 eur, nasporenej sumy vo výške 3092,76 eur, čiastkových vkladov prijatých po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru celkovo vo výške 990,80 eur a započítaných pohľadávok celkovo vo výške 1023,75 eur),
- nezaplatených 6,29 % p. a. úrokov za úver vo výške 309,07 eur,
- nezaplateného poistného vo výške 26,56 eur (poplatky za poistenie za mesiac máj 2016 a jún 2016 ako 2 mesiace x 13,28 eur= 26,56 eur).
3/ Žalovanému 1/ bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením doručená dňa 12.08.2019, žalovanému 2/ bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením doručená dňa 29.07.2019 a žalovanej 3/ bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením doručená dňa 29.07.2019. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili a to prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 13.08.2019, v ktorom uviedol, že podľa čl. II bod 3 a 5 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2665444 7 05 a stavebnom úvere č. 2665444 2 03 zo 04.12.2008, prvá splátka úrokov, poplatkov a vkladov poukazovaných na zmluvu o stavebnom sporení je splatná prvého v mesiaci. Keďže ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo 22.06.2016, stalo sa tak pre nesplnenie najneskôr splátky splatnej 01.06.2016. Tým že žaloba bola podaná 21.06.2019, je celý nárok žalobcu premlčaný, k čomu vzniesli námietku premlčania. Tento postup pri využití práva podľa § 565 OZ, vyplýva zo znenia § 103 veta druhá OZ: Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
4/ Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že nesúhlasí s ich procesnou obranou. Mal za to, že pohľadávka žalobcu voči žalovaným nie je premlčaná. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu odôvodňujú premlčanie pohľadávky poukazom na ustanovenie § 103 druhá veta OZ. Uvedené tvrdenie žalovaných je však nesprávne, nakoľko žalobca nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie niektorej zo splátok. Keďže sa dlh nestal zročným z dôvodu nesplnenia niektorej zo splátok, nie je tak naplnená hypotéza právnej normy vyjadrená v druhej vete ust. § 103 OZ a uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať.
5/ Žalovaní 1/, 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2019 uviedli, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti môže podľa § 565 OZ dôjsť len pri omeškaní so zaplatením niektorej splátky a ak si to zmluvné strany dohodnú. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ možnosť jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu veriteľom modifikuje tak, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa listiny zo 6.5.2016, ktorú nazval veriteľ ako Predloženie podkladov k novému objektu záložného práva, ich upozornil, že v zmysle čl. XXIV bod 1, písm. d) Všeobecných podmienok má právo odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať okamžité splatenie úveru. To znamená, že ak žalobca nepožiadal o okamžité splatenie úveru z dôvodu omeškania so splácaním, urobil tak podľa vlastných slov kvôli odstúpeniu od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa táto od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 OZ), čím sa plnenia oboch strán dostali do roviny plnenia bez právneho dôvodu. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky (§ 107 ods. 1 OZ). Nimi vznesená námietka premlčania je naďalej dôvodná. O tom, že sa majú použiť normy občianskeho práva, aj keď ide o úverovú zmluvu, vyplýva priamo z § 52 ods. 2 OZ. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014, z 21.4.2015: V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - najmä, ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako ,,orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež, zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založene pred týmto dňom.
6/ Súd pojednával dňa 16.01.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť podaním doručeným súdu 08.01.2020 ospravedlnil so súhlasom s konaním v jeho neprítomnosti. 7/ Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 16.01.2020 uviedol, že čo sa týka prostriedkov procesnej obrany tie spočívajú v preukázaní, že žalovaní vôbec nie sú zodpovední za to, že žalobca zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere jednostranne ukončil. Ako vyšlo najavo z jeho vyjadrení, žalovaní neboli v omeškaní so splácaním, stalo sa ale to, že voči založenej nehnuteľnosti k tomuto úveru sa začal výkon záložného práva formou dražby. Toto tvrdí žalobca na tretej strane svojej žaloby, pričom vedel, že ide o nehnuteľnosť otca pána Kokyho, kde je ale taktiež zodpovednosťou žalobcu, že poskytol dva úvery rozdielnym dlžníkom a postačovalo mu aby bola založená iba jedna nehnuteľnosť k obom týmto zmluvám. Teda podľa jeho názoru žalobca svojvoľne a pre neho nepochopiteľne ukončil úver, ktorý bol splácaný. To vyplýva aj z platobnej histórie, ktorú predložil v konaní. Na margo tej nehnuteľnosti, tým že otca pána Kokyho zastupuje už vyše troch rokov, vedel že dražba bola ukončená už v roku 2016, s tým, že na prvom stupni bolo toto konanie úspešné pre nich a čakajú na rozhodnutie odvolacieho súdu, to uviedol na dokreslenie situácie, ktorej naozaj nerozumieť konaniu žalobcu, čo týmto vlastne dosiahol. Pokiaľ uvádzal, že pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa posudzuje premlčanie inak, teda podľa § 103 OZ, bolo to preto, že termín vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa používa len pri vzniku omeškania so splácaním. Podľa jeho názoru je potrebné posudzovať obsah listiny ukončenia úveru, nie podľa jej názvu ale podľa obsahu a to tvrdí s ohľadom na to, že žalobca hoc mal dojednanú podmienku v zmluve k tejto situácii, teda k situácii, keď žiadal o doplnenie predmetu záložného práva, odvolal sa na všeobecné podmienky, ktoré boli platné až od roku 2016. Jednoducho Obchodný zákonník dáva možnosť vloženia inkorporačnej doložky do zmluvy s tým, že odkáže na e-goverment. Nie je vylúčené aby obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy. Určite to ale nie sú podmienky z roku 2016, tieto podpísané nie sú žalovanými a nie je preukázané akým spôsobom sa mali stať súčasťou zmluvy. Tým, že žalobca sám
uviedol ešte vo výzve, že od zmluvy odstúpi, presne kopíroval podmienku v článku 7 bod 2 písm. c) zmluvy. Jednak tým, že túto agendu robí už siedmy rok má vedomosť, že takmer všetky žaloby žalobcu boli zamietnuté, pretože odstúpil od zmluvy a on to mienil podľa obchodného zákonníka a v týchto vzťahoch má preferenciu občiansky zákonník a žaloby boli uplatňované po uplynutí premlčacej lehoty, teda je zrejmé, že zmenil obchodné podmienky v roku 2016, kde sa o odstúpení takmer nehovorí. Podľa jeho názoru žalobca na vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nemal dôvod, tým že bola začatá dražba založenej nehnuteľnosti, ktorá ale vôbec nepokračovala z dôvodu súdneho rozhodnutia. Nemal vôbec dôvod podľa tejto podmienky konať ďalej a tým, že ako dôvod uviedol to čo teraz tvrdil, sám do zmluvy sebe určil, že v takom prípade môže len od zmluvy odstúpiť. Nemôže mimo svojho vlastného rámca teraz žiadať a uplatňovať pohľadávku s tým, že to myslel inak a teraz použiť pritom inštitút zosplatnenia úveru. Poukázal aj na znenie § 565 OZ v zmysle, ktorého je možné žiadať zaplatenie celej pohľadávky len ak to bolo medzi stranami dohodnuté a ani na iných miestach zákon neumožňuje žiadať zaplatenie celej pohľadávky bez takejto dohody. Jediné čo umožňuje bez dohody je použiť odstúpenie od zmluvy. Z toho dôvodu námietka premlčania zo strany žalovaných bola vznesená dôvodne. Nemal vedomosť či prílohou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, ale bol toho názoru, že ak by aj boli tak tieto nemôžu mať prednosť pred obsahom zmluvy. Žalobca však nepredložil žiadne všeobecné zmluvné podmienky, ktoré mali byť účinné v čase uzavretia zmluvy, takže nesie následky neunesenia dôkazného bremena a aj z toho dôvodu je dôvodné žalobu zamietnuť.
8/ Pojednávanie bolo odročené na termín 12.02.2020 za účelom vyhlásenia rozsudku.
9/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 04.12.2008 z čl. 5-9 spisu, so Všeobecnými podmienkami stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, s účinnosťou od 21.03.2016 („ďalej len VPSS“) s cenníkmi služieb dodávateľa pripojenými k žalobe a tiež so sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby platným od 01.01.2008, so Žiadosťou o úver s poistením podľa sadzby poistenia typ A zo dňa 12.11.2008, so zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 28.11.2008 (č.l. 22-24), s Výzvou žalobcu na predloženie podkladov k novému objektu záložného práva zo dňa 06.05.2016, s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou o doručení žalovaným (č.l. 28-33), s výpisom z účtu zosplatneného medziúveru (č.l. 36-38), s výpisom z účtu stavebného sporenia ( č.l. 39-42), s predžalobnou výzvou zo dňa 23.05.2019 spolu s doručenkami o doručení žalovaným (č.l.43-50) a s ďalšími dokladmi založenými v spise.
10/Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Oboznámením sa so žalobkyňou predloženou Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej lej „zmluva o úvere“) mal súd preukázané založenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobkyňou ako veriteľom, žalovanou 3/ ako stavebným sporiteľom a dlžníkom a žalovanými 1/, 2/ ako spoludlžníkmi a to dňa 04.12.2008. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobkyňa poskytla žalovanej 3/ mimoriadny medziúver žalobkyňou tvrdený a v zmluve uvedený vo výške 33 193,92 eur, podľa predloženého výpisu z účtu medziúveru vo výške 33 061,14 eur, ktorý bol vyplatený v troch platbách, posledná dňa 15.01.2009. Žalobkyňa do sumy úveru zahrnula aj sumu 116,18 eur - poplatok za spracovanie medziúveru a sumu 16,60 eur poplatok za biankozmenku, o výšku ktorých bola podľa dojednania v zmluve o úvere znížená výška vyplateného medziúveru. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní 1/, 2/ a 3/ zaviazali splácať úroky z mimoriadneho úveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 174,- eur a súčasne platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 13,28 eur, t.j. dlžníci sa zaviazali platiť veriteľovi na účet medziúveru mesačne jednu platbu v celkovej výške 187,28 eur. Súčasne sa zaviazali platiť pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 59,75 eur. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dojednaná na 6,29 % ročne a výška úrokovej sadzby vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení 2% ročne. V čl. VI. bode 3 zmluvy o úvere je upravené oprávnenie žalobkyne zosplatniť úver, t.j. požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Zmluva o úvere iný prípad porušenia zmluvných povinností dlžníkmi sankcionovaný oprávnením veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru už neobsahuje. Iné porušenia zmluvných povinností, ktoré sú podľa zmluvy uvedené v čl. XIX. Všeobecných podmienok a porušenia sú aj konkrétne vymedzené v čl. VII a v čl. VI bod 4 ods. 2, zakladajú právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o úvere. Medzi v zmluve uvedenými prípadmi porušenia povinností je v čl. VI, v bode 4 uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy ak vyjde najavo, že hodnota založeného majetku už nepostačuje k úhrade pohľadávky s príslušenstvom na základe
úverovej zmluvy v dôsledku vady, alebo inej okolnosti na strane záložcu, alebo zmeny trhovej ceny a záložca v lehote 60 dní od preukázania takejto skutočnosti na požiadanie záložného veriteľa nedoplní zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom. Možnosť ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy z rovnakého dôvodu ako je vymedzený v bode 4 v čl. VI, je opakovane uvedená aj v bode 4 čl. VII zmluvy. Čl. VIII bod 1 zmluvy obsahuje úpravu, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom z. č. 513/1991, Občianskym zákonníkom č. 509/1991 a z.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len „VPSS“).
11/ Žalobkyňa k žalobe pripojila VPSS v znení účinnom od 21.03.2016. Tieto predložené obchodné podmienky obsahujú v čl. XXIV, oddielu II, časti B) úpravu mimoriadnej splatnosti, odstúpenia od zmluvy o úvere na bývanie alebo jej výpoveď. Predmetný článok upravuje v bode 2 písm. b) možnosť jednostranného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo právo odstúpenia od zmluvy upravené v bode 3 tohto článku v prípadoch porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany dlžníka, najmä ak: a)je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru alebo úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení súvisiacej s medziúverom po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, b) hodnota objektu záložného práva lebo iných zábezpek sa natoľko znížila, že pre veriteľa nie je postačujúca zábezpeka úveru, a dlžník napriek vyzvaniu neposkytne ďalšie záruky v priebehu primeranej lehoty, ktorú stanoví veriteľ, c) celý predmet záložného práva alebo jeho časť sa odpredá alebo prevedie bez písomného súhlasu veriteľa, alebo sa bez písomného súhlasu veriteľa zriadi vecné bremeno alebo nájomné právo alebo iné právo obmedzujúce alebo znemožňujúce výkon záložného práva alebo na predmete záložného práva zmení jeho účel užívania, d) dlžník, spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať úver, na majetok niektorej z týchto osôb alebo záložcu je podaný návrh na začatie konkurzného konania, alebo sa začne nútená exekúcia na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, alebo začne výkon záložného práva veriteľom a/alebo iným záložným veriteľom podľa platných právnych predpisov, e) dlžník predložil k žiadosti o poskytnutie úveru na bývanie údaje, ktoré boli nepravdivé alebo neúplné, f) dlžník neplní načas splátky zmluvne dohodnutého poistenia, resp. zruší poistnú zmluvu bez súhlasu veriteľa, g) zomrie jedna z osôb určených v písm. d) a splácanie úveru ostatnými osobami z písm. d) alebo dedičmi dlžníka nie je zabezpečené, h) dlžník použije úver na iné účely ako na účely dohodnuté v zmluve o úvere v zmysle zákona o SS, resp. úver v dohodnutej lehote nezdokladuje, i) veriteľ nadobudol dôvodné podozrenie, že konanie dlžníka odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom alebo ich obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, j) iná skutočnosť, ktorá nastala alebo sa veriteľovi stala známou po uzatvorení zmluvy o úvere, z ktorej je zrejmé, že dlžník nepredloží doklady na preukázanie účelu použitia prostriedkov v lehote dohodnutej v zmluve o úvere alebo nezaplatí včas pohľadávky veriteľa pre stav svojich majetkových pomerov, pre nedostatok inej spôsobilosti a/alebo vzhľadom na svoje správanie, resp. konanie, je veriteľ oprávnený postupovať v zmysle bodu 2 článku. V čl. XII oddielu III je upravené, že týmito VPSS sa riadia všetky existujúce zmluvné vzťahy medzi stavebnou sporiteľnou a stavebným sporiteľom v čase nadobudnutia týchto VPSS, ako aj zmluvné vzťahy, ktoré vznikli na základe žiadosti o úver podanej do 20.03.2016 s výnimkou časti A/ Spotrebiteľské úvery v časti B/ Úvery na bývanie oddielu II ÚVERY.
12/ Pohľadávka žalovanej zo zmluvy o úvere bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzavretou medzi žalobkyňou ako záložným veriteľom a záložcom Jánom Kokym, nar. 20.03.1947 bytom Tatranská 434/8, Štrba dňa 05.12.2008 (č.l. 22-24) a záložné právo bolo zriadené v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísanej na LV č. 955, k.ú. Štrba a to k stavbe rodinný dom s. č. 434 postavenej na parc., č. 776/1 a nehnuteľnosti CKN parc. č. 776/1 zast. plochy a nádvoria o výmere 432 m2.
13/ Výzvou zo dňa 06.05.2016 (č.l. 27) doručenou žalovanému 1/ dňa 11.05.2016, žalovanému 2/ 12.05.2015 a žalovanej 3/ 11.05.2016 žalobkyňa týmto dlžníkom oznámila, že pristúpila k výkonu záložného práva, ktorým je zabezpečený úver s upozornením, že podľa všeobecných podmienok čl. XXIV bod 1, písmeno d) má právo odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať okamžité splatenie úveru. Vyzvala dlžníkov k predloženiu kompletných podkladov k novému objektu záložného práva v lehote do 06.06.2016 s oznámením, že pokiaľ nepredložia dodatočné zábezpeky, veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu cca 30 564, 82 eur pred dohodnutou dobou splatnosti.
14/ Podaním zo dňa 22.06.2016 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručeným žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rovnaký deň 27.06.2016 žalobkyňa oznámila žalovaným, že ku dňu 22.06.2016 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe predmetnej zmluvy o úvere, resp. VPSS. Ako dôvod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je uvedené porušenie zmluvných povinností v tom, že hodnota objektu záložného práva alebo iných zábezpek sa znížila natoľko, že pre veriteľa už nie je postačujúca zábezpeka úveru, pričom dlžníci v poskytnutej lehote nepredložili ďalšie záruky na zabezpečenie úveru a naplnili skutočnosti v zmysle zmluvy o úveru, resp. VPSS na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
15/ Z výpisov z účtu zosplatneného medziúveru a stavebného úveru vyplýva, že žalovaní splácali splátky poskytnutého medziúveru a tiež vklady až do vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľa a aj následne ešte uhradili 4 platby v mesiacoch jún až september 2016 vo výške 3x 247,60 eur a 1 x vo výške 248,- eur. Žalobkyňa v dôsledku zosplatnenia úveru vyčíslila dlh na nesplatenej časti poskytnutého medziúveru(po zápočte štyroch platieb žalovaných po zosplatnení vo výške 990,80 eur a dvoch zápočtov žalobkyne vo výške 1 023,75 eur) vo výške 28 086, 61 eur, čo je predmetom žaloby spolu s príslušenstvom pohľadávky predstavujúcim vyčíslené úroky z úveru vo výške 6,29 % ročne splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. k 22.06.2016 vo výške 309,07 eur a s pohľadávkou na zaplatenie dlžného poistného vo výške 25,56 eur za dva mesiace, 5, 6/2016.
16/ Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17/ Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20/ Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21/ Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22/ Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23/ Podľa § 107 ods.1, 2 OZ: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24/ Podľa § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“): (1) Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. (2) Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
25/ Súd uvádza, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je absolútnym obchodom (§261 ods. 6, písm. d) ObZ), a preto sa na ňu vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§497 a nasl. ). Avšak vzhľadom na povahu účastníkov v zmluvnom vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, prednosť pred týmito ustanoveniami majú ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou spotrebiteľského práva a to predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň z. č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení. Na tento zmluvný vzťah nie je možné aplikovať z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, nakoľko to vylučuje jeho znenie v § 1 ods. 3 písm. b), c) keď problematika stavebného úveru vrátane náležitostí zmluvy o stavebnom sporení je upravená uvedeným osobitným zákonom č. 310/1992 Z.z..
26/ Žalobca v spore uplatňuje peňažnú pohľadávku titulom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorej malo dôjsť jeho podaním zo dňa 22.06.2016 doručenom žalovaným dňa 27.06.2016. Súd v prvom rade skúmal, či jednostranné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti veriteľom je platným a účinným právnym úkonom. Žalobca toto oprávnenie požadovať zosplatnenie celého zostatku dlhu pred dojednanou splatnosťou odôvodnil v jednostrannom vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 22.06.2016 tým, že hodnota objektu záložného práva alebo iných zabezpečení sa znížila natoľko, že pre veriteľa už nie je postačujúca a dlžníci na jeho výzvu nepredložili ďalšie záruky na zabezpečenie úveru, čím porušili zmluvne dohodnuté povinnosti a zároveň naplnili skutočnosti v zmysle zmluvy o úvere , resp. VPSS na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V žalobe síce uvádzal, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru aj z dôvodu uvedeného v čl. XXIV bod 1 písm. d) VPSS, avšak takýto dôvod jeho podanie z 22.06.2016 neobsahuje, v podaní je vymedzené len porušenie zmluvných podmienok dlžníkov v nepredložení ďalších záruk na zabezpečenie úveru v poskytnutej lehote. Ako už bolo uvádzané, zmluva o úvere, neobsahuje dojednanie práva veriteľa požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti na základe iných skutočností než z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky po dobu viac než 3 mesiace. Pre iné prípady porušenia zmluvných povinností konkrétne vymedzené v čl. VI bod 4 a čl. VII zmluva umožňovala veriteľovi odstúpiť od úverovej zmluvy. Medzi týmito prípadmi porušenia zmluvných povinností dlžníka, sankcionovanými možnosťou odstúpenia od zmluvy je aj porušenie povinností spočívajúcom v tom, že dlžník primerane nedoplnil zabezpečenie pohľadávky v lehote 60 dní od preukázania skutočností, že hodnota založeného majetku už nepostačuje k úhrade pohľadávky s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy (úprava v čl. VI bod 4, čl. VII bod 4 zmluvy). Žalobca teda v zmysle dojednaní v zmluve o úvere nebol oprávnený z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka uvedenej v jeho podaní z 22.06.2016 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zmluvy ale bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. Právne inštitúty jednostranného vyhlásenia splatnosti celého úveru veriteľom a jednostranného odstúpenia od zmluvy sú rozdielne a vyvolávajú odlišné právne následky. Kým následkom vyhlásenia splatnosti úveru je zmena splatnosti pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok, čím vzniká po účinnosti zosplatnenia dlžníkovi povinnosť splatiť dlh s príslušenstvom v celom rozsahu, tak následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy, na čo sa v tomto prípade vzťahuje úprava § 48 OZ, nakoľko sa jedná o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy a na vzťah je preto nutné aplikovať úpravu v § 52 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorej sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odstúpením od zmluvy vzniká veriteľovi iný nárok na plnenie ako v prípade zosplatnenia úveru a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ z
dôvodu plnenia z platného právneho dôvodu, ktorý odpadol odstúpením od zmluvy. Okrem rozdielnych nárokov na plnenie, vyvolaných zosplatnením úveru a vyvolaných odstúpením od zmluvy je rozdiel aj v premlčaní nárokov. Kým pri nároku na plnenie zo zosplateného úveru sa nárok veriteľa premlčí uplynutím trojročnej premlčacej lehoty plynúcej od zosplatenia pohľadávky (§ 101 OZ) pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je subjektívna premlčacia lehota dvojročná a teda úprava premlčania pri nároku na plnenie z bezdôvodného obohatenia je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Pokiaľ žalobca svoje oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu vymedzeného v jeho oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru z 22.06.2016 preukazuje obsahom k žalobe pripojených VSPP, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil VPSS zaväzujúce dlžníkov, ktorých úprava by umožňovala veriteľovi vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka uvedeného v jeho vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.06.2016. Žalobca síce predložil VPSS z č.l. 10-19, avšak v znení účinnom od 21.03.2016 (v ktorom je v čl. XXIV upravená možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo odstúpiť od zmluvy aj z dôvodu, že dlžník v primeranej lehote na výzvu veriteľa neposkytol ďalšie záruky za stavu, že hodnota objektu záložného práva sa znížila natoľko, že nie je postačujúcou zábezpekou) ale podľa čl. XII oddiel III, predložené VPSS sú síce záväzné aj pre zmluvné vzťahy vzniknuté na základe žiadosti o úver podanej do 20.03.2016 ale s výnimkou úverov na bývanie a predmetný zmluvný vzťah strán je založený práve úverom na bývanie, keď išlo o stavebný úver s medziúverom, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a poskytnutý na stavebné účely, čo vyplýva z vymedzeného predmetu a účelu zmluvy strán v čl. I bod 2 zmluvy o úvere (aj čl. XIII časti B predložených VPSS). Súd ďalej poukazuje na § 273 ObZ z ktorého vyplýva, že všeobecné obchodné podmienky, môžu zaväzovať strany, pokiaľ na ne zmluva strán odkazuje, čo v tomto prípade vyplýva z úpravy v čl. VIII bod. 1 zmluvy o úvere, ale žalobca nepreukázal existenciu dojednaní priamo v zmluve o úvere, resp. uvedených vo VPSS záväzných pre strany, upravujúcich možnosť a podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodov, ktorými odôvodňoval mimoriadne zosplatnenie úveru v jeho podaní z 22.06.2016. Súd poukazuje osobitne na § 273 ods. 2 ObZ z ktorého vyplýva, že odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením v obchodných podmienkach. Zmluva o úvere rozlišovala medzi odstúpením od zmluvy a nárokom veriteľa požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu, ktoré umožňovala len pri omeškaní dlžníka so splácaní splátok a pri iných porušeniach zmluvných povinností sankcionovala porušenia (vrátane porušenia tej povinnosti, pre ktorú žalobca úver zosplatnil) výlučne odstúpením od zmluvy. Pokiaľ by aj boli sankcie pre porušenie tých povinností dlžníka, ktoré boli vymedzené v zmluve o úvere s možnosťou odstúpenia od zmluvy, upravené vo VPSS záväzných pre strany za rovnaké porušenie povinnosti upravené odlišne - rozširujúco a v neprospech spotrebiteľa, tak v takom prípade je záväzná úprava sankcií vyplývajúca priamo z obsahu zmluvy, v zmysle ktorých mohol žalobca pre nepredloženie ďalších záruk len odstúpiť od zmluvy. I keď súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že VPSS s účinnosťou od 21.03.2016 boli pre strany sporu záväzné, súd ďalej poukazuje na to, že úpravu mimoriadneho zosplatnenia úveru uvedenú v predložených VPSS s účinnosťou od 21.03.2016 v čl. XXIV bod 2 písm. b) v spojení s bodom 1, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď upravená podmienka umožňuje veriteľovi vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody. Takto formulovaná zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože dôvody predčasného ukončenia zmluvy musia byť natoľko závažné, aby odôvodňovali tak zásadný následok pre spotrebiteľa akým je strata výhody splátok. Musí ísť o nesplnenie takej povinnosti, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná. Tiež vymedzené konkrétne prípady porušenia povinnosti v bode 1 uvedeného článku sú mnohé neprijateľné, napr. porušenie povinnosti v písmene a) upravujúce omeškanie dlžníka je v rozpore s § 53 ods. 9 OZ, keď neobsahuje podmienku predchádzajúceho upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Tiež porušenie povinností upravené v písm. e), keď možnosť sankcie zosplatnenia úveru je daná pre neúplné alebo nepravdivé údaje predložené dlžníkom k žiadosti o poskytnutie úveru, pričom toto ustanovenie je formulované tak široko, že sa môže jednať o údaj, ktorý je pre poskytnutie úveru, či jeho splácanie nepodstatný. V bode 1 písm. b) je upravené porušenie povinnosti spočívajúce v nedoplnení ďalšej záruky, keď hodnota objektu záložného práva alebo zábezpeky sa znížila a to v primeranej lehote určenej veriteľom. Opäť je výlučne na vôli veriteľa akú lehotu určí dlžníkovi na doplnenie zálohu. Sám veriteľ si vykladá ním použitý pojem primeranosti a tak má prakticky možnosť určiť akúkoľvek lehotu na doplnenie za primeranú. V zmluve o úvere je vymedzená lehota týkajúca sa doplnenia zálohu dlžníkom 60 dní, vo výzve veriteľa na doplnenie zálohu z 06.05.2016, bola lehote určená len do 06.06.2016, čo je 25dní od doručenia výzvy dlžníkom. Súd je preto názoru, že podstatný obsah zmluvnej podmienky uvedenej v čl. XXIV, bod 2, písm. b) v spojení s bodom 1 VPSS s účinnosťou od 21.03.2016 je pre spotrebiteľa buď v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 9 ) alebo vymedzený
nejednoznačne a nepredvídateľne v určení povinnosti dlžníka a môže spôsobiť závažné dôsledky - zosplatnenie úveru z dôvodov, ktoré nezodpovedajú miere porušenia povinnosti, čím dochádza k hrubej nerovnováhe v úprave práv a povinností v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný poukázal na to, že podanie žalobcu z 22.06.2016 treba vykladať podľa jeho obsahu, podľa ktorého ho možno posúdiť ako odstúpenie od zmluvy o úvere. Súd sa s tým nestotožňuje, nakoľko ako v podaní žalobcu z 22.06.2016, tak aj v jeho predchádzajúcej výzve z 06.05.2016 žalobca vyslovene uvádza uplatnenie sankcie vo forme vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pre porušenie povinnosti v neposkytnutí ďalšej záruky či zábezpeky, nakoľko hodnota objektu záložného práva je nepostačujúca. Aj pri akceptovaní tohto názoru žalovaného, že žalobca podaním zo dňa oz 22.06.2016 odstúpil od zmluvy, by uplatnená pohľadávka žalobcu bola premlčaná, keď v danom prípade premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 OZ uplynula 28.06.2018 (uplynutím dvoch rokov odo dňa nasledujúceho po doručení podania veriteľa z 22.06.2016 žalovaným) a žaloba bola podaná 22.06.2019.
27/Žalobca z dôvodu, že nepreukázal platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorým je jeho jednostranné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu porušenia právnej povinnosti dlžníkov vymedzeného v jeho jednostrannom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.06.2016 (tým, že nepreukázal existenciu oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre porušenie povinnosti dlžníkov spočívajúcej v neposkytnutí ďalšej zábezpeky úveru v poskytnutej lehote), neuniesol v spore dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol.
28/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorý mali vo veci plný úspech v rozsahu 100%. O výške trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.