Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/212/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanej: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., R. W. XXX/XX, zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 4.049,39 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 21.2.2019 č.k. -90 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 634,22 eur, zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.116,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.8.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 4.049,39 eur s prísl. titulom plnenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s., ktorú žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou a.s.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.12.2018 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. vstúpil žalobca Intrum Slovakia s.r.o.. Dôvodom zmeny strán sporu na strane žalobcu sa stala skutočnosť, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. ako postupca postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na postupníka - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2018.

4. Potom ako žalobca zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie 634,22 eur, súd prvej inštancie s poukazom na , , a potom ako žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím žaloby vyslovila súhlas rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 634,22 eur, zastavil.

5. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je opodstatnená čo do zaplatenia 1.116,00 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo vyhovujúcom výroku rozsudku.

6. Z dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol právny vzťah na základe „žiadosti o vydanie kreditnej karty“, ktorý podlieha ustanoveniam o spotrebiteľskom práve. Touto zmluvou došlo medzi stranami sporu k uzavretiu úveru revolvingového typu. Pri skúmaní platnosti zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve je uvedený nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto daný zmluvný vzťah v zmysle je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel na základe zistenia, že v zmluve je uvedený úverový rámec 900,00 eur, výška mesačnej splátky 30,00 eur, úroková sadzba 1,90% p.m. (22,80% úroková sadzba) a RPMN 25,90%. V rámci uvedených predpokladov pre výpočet výslednej RPMN vo výške 25,16% poskytovateľ v zmluve uviedol počet splátok 12, pričom takýto údaj nevyplynul zo žiadosti o aktiváciu ani zo žiadnej inej zmluvy. Z toho vyplýva, že poskytovateľ peňažných prostriedkov pracoval s počtom splátok, ktoré zrejme sám určil s výškou prvej až predposlednej splátky 75,00 eur a výškou poslednej splátky 201,56 eur. Nie je pritom zrejmé, akým spôsobom určil výšku RPMN uvedenú v zmluve. Podľa názoru súdu informatívny výpočet vykonaný v texte žiadosti nespĺňa dostatočne informačnú povinnosť. Bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v zmluve uviesť, aká je výška ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je indikátorom nákladovosti úveru. Táto položka pritom mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec a fixná mesačná splátka. Ide o údaje, ktoré musia byť spotrebiteľovi zrejmé už pri podpise zmluvy, nakoľko môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver.

8. Stav výpočtu RPMN uvedený právnym predchodcom žalobcu súd prvej inštancie považoval za nedostatočný a nezrozumiteľný. V danom prípade spotrebiteľ mohol mať pochybnosti o výške RPMN. Preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.116,00 eur, teda sumy predstavujúcej zostatok poskytnutej istiny vo výške 2.150,00 eur, z ktorej žalovaná doposiaľ uhradila 1.034,00 eur. Spolu s istinou súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výroku rozsudku, ktorú odvodil z ust. , v spojení s nar. vlády č.

9. Na základe týchto úvah žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa , a vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu v rozsahu 34,37% za situácie, keď žalovanej žiadne trovy nevznikli, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Tiež uviedol, že v danom prípade nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust.

11. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa a odvolaciemu súdu navrhla, aby vyhovujúci výrok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnila plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť nároku, keďže nepredložil relevantný výpis z úverového účtu vo forme bankového výpisu, z ktorého by bolo možné ustáliť, ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania. Pri absencii tohto dôkazu nemožno s určitosťou ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby. Podľa názoru žalovanej je potrebné považovať uplatnený nárok za premlčaný. Premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky a vzhľadom na dátum podania žaloby považuje celý nárok za premlčaný. Nakoľko súd prvej inštancie sa otázkou premlčania nároku nezaoberal, rozsudok trpí vadou, pre ktorý je nepreskúmateľný.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a rozsudok považuje za vecne správny.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“), z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v rozsahu danom v ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

14. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že táto napáda rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania, preto (len) tieto výroky sa stali predmetom preskúmania odvolacím súdom.

15. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo, že súd priznal žalobcovi premlčané právo.

16. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal obsah spisu a zistil, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu v konaní až potom, ako súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.2.2019 vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Stalo sa tak podaním doručeným elektronicky mimo podateľne zo strany žalovanej cestou jej právneho zástupcu dňa 1.3.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že pred týmto podaním žalovaná v konaní neuplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.

17. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

19. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že zákon upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní, a to odlišným a prísnejším spôsobom ako to bolo za účinnosti predchádzajúceho civilného kódexu, ktorým bol .

21. vo vyššie cit. ust. a medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. V odvolacom konaní tak možno vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených vo vyššie cit. ust. .

22. V odvolaní žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetľuje, prečo vzniesla námietku premlčania až v odvolacom konaní, pričom z obsahu spisu nevyplýva žiaden dôvod uvedený v , ktorý by umožňoval odvolaciemu súdu skúmať opodstatnenosť tejto námietky.

23. Pokiaľ žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že z vlastnej iniciatívy ex offo neskúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný, ani túto námietku nemožno považovať za opodstatnenú. Ako už bolo vyššie uvedené námietka premlčania je prostriedkom procesnej obrany a na túto súd nemôže prihliadnuť ex offo, bez toho, aby bola stranou vznesená. Na daný prípad nemožno aplikovať ani ust. , keďže toto nadobudlo účinnosť 5.12.2018 a v zmysle prechodných ust. sa konania, ktorých predmetom je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred dňom účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov. V danom prípade konanie začalo dňom podania žaloby 27.9.2018, teda pred účinnosťou dňom 5.12.2018, preto spomínané ust. na daný prípad nie je možné aplikovať.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).